| Library / Tipiṭaka / តិបិដក • Tipiṭaka / សារត្ថទីបនី-ដីកា • Sāratthadīpanī-ṭīkā |
៧. បាទុកវគ្គវណ្ណនា
7. Pādukavaggavaṇṇanā
៦៤៧. សត្តមវគ្គេ បដិច្ឆន្នោ ហុត្វាតិ សោ កិរ រត្តិភាគេ ឧយ្យានំ គន្ត្វា អម្ពំ អភិរុហិត្វា សាខាយ សាខំ អម្ពំ ឱលោកេន្តោ វិចរិ។ តស្ស តថា ករោន្តស្សេវ រត្តិ វិភាយិ។ សោ ចិន្តេសិ ‘‘សចេ ឥទានិ ឱតរិត្វា គមិស្សាមិ, ទិស្វា មំ ចោរោតិ គហេស្សន្តិ, រត្តិភាគេ គមិស្សាមី’’តិ។ អថេកំ វិដបំ អភិរុហិត្វា និលីនោ អច្ឆិ។ តំ សន្ធាយេតំ វុត្តំ។ សោ រុក្ខតោ ឱតរន្តោ ឯកំ ឱលម្ពិនិសាខំ គហេត្វា តេសំ ឧភិន្នម្បិ អន្តរេ បតិដ្ឋាសិ។ តំ សន្ធាយ វុត្តំ ‘‘តេសំ ទ្វិន្នម្បិ អន្តរា រុក្ខតោ បតិតោ’’តិ។ បាឡិយា អត្ថំ ន ជានន្តីតិ អត្តនោ គហណស្ស អត្ថំ ន ជានន្តិ។
647. Sattamavagge paṭicchanno hutvāti so kira rattibhāge uyyānaṃ gantvā ambaṃ abhiruhitvā sākhāya sākhaṃ ambaṃ olokento vicari. Tassa tathā karontasseva ratti vibhāyi. So cintesi ‘‘sace idāni otaritvā gamissāmi, disvā maṃ coroti gahessanti, rattibhāge gamissāmī’’ti. Athekaṃ viṭapaṃ abhiruhitvā nilīno acchi. Taṃ sandhāyetaṃ vuttaṃ. So rukkhato otaranto ekaṃ olambinisākhaṃ gahetvā tesaṃ ubhinnampi antare patiṭṭhāsi. Taṃ sandhāya vuttaṃ ‘‘tesaṃ dvinnampi antarā rukkhato patito’’ti. Pāḷiyā atthaṃ na jānantīti attano gahaṇassa atthaṃ na jānanti.
ជាតកបាឡិយំ (ជា. ១.៤.៣៣) បន អយំ គាថា –
Jātakapāḷiyaṃ (jā. 1.4.33) pana ayaṃ gāthā –
‘‘សព្ពមិទំ ចរិមំ កតំ, ឧភោ ធម្មំ ន បស្សរេ;
‘‘Sabbamidaṃ carimaṃ kataṃ, ubho dhammaṃ na passare;
ឧភោ បកតិយា ចុតា, យោ ចាយំ មន្តេជ្ឈាបេតិ;
Ubho pakatiyā cutā, yo cāyaṃ mantejjhāpeti;
យោ ច មន្តំ អធីយតី’’តិ។ –
Yo ca mantaṃ adhīyatī’’ti. –
ឯវមាគតា។ តស្សាយមត្ថោ (ជា. អដ្ឋ. ៣.៤.៣៣) – សព្ពមិទំ ចរិមំ កតន្តិ យំ អម្ហេហិ តីហិ ជនេហិ កតំ, សព្ពមិទំ កិច្ចំ លាមកំ និម្មរិយាទំ អធម្មិកំ។ ឯវំ អត្តនោ ចោរភាវំ តេសញ្ច មន្តេសុ អគារវំ គរហិត្វា បុន ឥតរេ ទ្វេយេវ គរហន្តោ ‘‘ឧភោ ធម្មំ ន បស្សរេ’’តិអាទិមាហ។ តត្ថ ឧភោតិ ឥមេ ទ្វេបិ ជនា គរុការារហំ បោរាណកធម្មំ ន បស្សន្តិ, តតោវ ធម្មបកតិតោ ចុតា។ ធម្មោ ហិ បឋមុប្បត្តិវសេន បកតិ នាម។ វុត្តម្បិ ចេតំ –
Evamāgatā. Tassāyamattho (jā. aṭṭha. 3.4.33) – sabbamidaṃ carimaṃ katanti yaṃ amhehi tīhi janehi kataṃ, sabbamidaṃ kiccaṃ lāmakaṃ nimmariyādaṃ adhammikaṃ. Evaṃ attano corabhāvaṃ tesañca mantesu agāravaṃ garahitvā puna itare dveyeva garahanto ‘‘ubho dhammaṃ na passare’’tiādimāha. Tattha ubhoti ime dvepi janā garukārārahaṃ porāṇakadhammaṃ na passanti, tatova dhammapakatito cutā. Dhammo hi paṭhamuppattivasena pakati nāma. Vuttampi cetaṃ –
‘‘ធម្មោ ហវេ បាតុរហោសិ បុព្ពេ,
‘‘Dhammo have pāturahosi pubbe,
បច្ឆា អធម្មោ ឧទបាទិ លោកេ’’តិ។ (ជា. ១.១១.២៨);
Pacchā adhammo udapādi loke’’ti. (jā. 1.11.28);
យោ ចាយន្តិ យោ ច អយំ នីចេ និសីទិត្វា មន្តេ អជ្ឈាបេតិ, យោ ច ឧច្ចេ និសីទិត្វា អធីយតីតិ។
Yo cāyanti yo ca ayaṃ nīce nisīditvā mante ajjhāpeti, yo ca ucce nisīditvā adhīyatīti.
សាលីនន្តិ អយំ គាថាបិ –
Sālīnanti ayaṃ gāthāpi –
‘‘សាលីនំ ឱទនំ ភុញ្ជេ, សុចិំ មំសូបសេចនំ;
‘‘Sālīnaṃ odanaṃ bhuñje, suciṃ maṃsūpasecanaṃ;
តស្មា ឯតំ ន សេវាមិ, ធម្មំ ឥសីហិ សេវិត’’ន្តិ។ (ជា. ១.៤.៣៤) –
Tasmā etaṃ na sevāmi, dhammaṃ isīhi sevita’’nti. (jā. 1.4.34) –
ឯវំ ជាតកេ អាគតា។ តត្ថ សុចិន្តិ បណ្ឌរំ បរិសុទ្ធំ។ មំសូបសេចនន្តិ នានប្បការាយ មំសវិកតិយា សិត្តំ ភុញ្ជេ, ភុញ្ជាមីតិ អត្ថោ។ សេសំ បាកដមេវ។
Evaṃ jātake āgatā. Tattha sucinti paṇḍaraṃ parisuddhaṃ. Maṃsūpasecananti nānappakārāya maṃsavikatiyā sittaṃ bhuñje, bhuñjāmīti attho. Sesaṃ pākaṭameva.
ធិរត្ថូតិ ធិ អត្ថុ, និន្ទា ភវតូតិ អត្ថោ, គរហាម តំ មយន្តិ វុត្តំ ហោតិ។ លទ្ធលាភោតិ ធនលាភំ យសលាភញ្ច សន្ធាយ វទតិ។ វិនិបាតនហេតុនាតិ វិនិបាតនស្ស ហេតុភាវេន។ វុត្តិ នាម ហោតីតិ យថាវុត្តោ ទុវិធោបិ លាភោ អបាយសំវត្តនិកតាយ សម្បរាយេ វិនិបាតនហេតុភាវេន បវត្តនតោ សម្បតិ អធម្មចរណេន បវត្តនតោ ច វុត្តិ នាម ហោតីតិ អត្ថោ។ ឯវរូបា យា វុត្តីតិ ឯវរូបា ធនលាភយសលាភសង្ខាតា យា វុត្តិ។ អធម្មចរណេន វាតិ វា-សទ្ទោ សម្បិណ្ឌនត្ថោ។ ត្វន្តិ ឧបយោគត្ថេ បច្ចត្តវចនំ, តំ ឥច្ចេវ វា បាឋោ។ អស្មាតិ បាសាណាធិវចនមេតំ។
Dhiratthūti dhi atthu, nindā bhavatūti attho, garahāma taṃ mayanti vuttaṃ hoti. Laddhalābhoti dhanalābhaṃ yasalābhañca sandhāya vadati. Vinipātanahetunāti vinipātanassa hetubhāvena. Vutti nāma hotīti yathāvutto duvidhopi lābho apāyasaṃvattanikatāya samparāye vinipātanahetubhāvena pavattanato sampati adhammacaraṇena pavattanato ca vutti nāma hotīti attho. Evarūpā yā vuttīti evarūpā dhanalābhayasalābhasaṅkhātā yā vutti. Adhammacaraṇena vāti vā-saddo sampiṇḍanattho. Tvanti upayogatthe paccattavacanaṃ, taṃ icceva vā pāṭho. Asmāti pāsāṇādhivacanametaṃ.
បាទុកវគ្គវណ្ណនា និដ្ឋិតា។
Pādukavaggavaṇṇanā niṭṭhitā.
សេសំ ឧត្តានមេវ។
Sesaṃ uttānameva.
សេខិយកណ្ឌំ និដ្ឋិតំ។
Sekhiyakaṇḍaṃ niṭṭhitaṃ.
អធិករណសមថេសុ យំ វត្តព្ពំ, តំ អដ្ឋកថាយំ អាគតដ្ឋានេយេវ ទស្សយិស្សាម។
Adhikaraṇasamathesu yaṃ vattabbaṃ, taṃ aṭṭhakathāyaṃ āgataṭṭhāneyeva dassayissāma.
ឥតិ សមន្តបាសាទិកាយ វិនយដ្ឋកថាយ សារត្ថទីបនិយំ
Iti samantapāsādikāya vinayaṭṭhakathāya sāratthadīpaniyaṃ
ភិក្ខុវិភង្គវណ្ណនា និដ្ឋិតា។
Bhikkhuvibhaṅgavaṇṇanā niṭṭhitā.
មហាវិភង្គោ និដ្ឋិតោ។
Mahāvibhaṅgo niṭṭhito.
។ នមោ តស្ស ភគវតោ អរហតោ សម្មាសម្ពុទ្ធស្ស។
Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa
Related texts:
តិបិដក (មូល) • Tipiṭaka (Mūla) / វិនយបិដក • Vinayapiṭaka / មហាវិភង្គ • Mahāvibhaṅga / ៧. បាទុកវគ្គោ • 7. Pādukavaggo
អដ្ឋកថា • Aṭṭhakathā / វិនយបិដក (អដ្ឋកថា) • Vinayapiṭaka (aṭṭhakathā) / មហាវិភង្គ-អដ្ឋកថា • Mahāvibhaṅga-aṭṭhakathā / ៧. បាទុកវគ្គវណ្ណនា • 7. Pādukavaggavaṇṇanā
ដីកា • Tīkā / វិនយបិដក (ដីកា) • Vinayapiṭaka (ṭīkā) / វជិរពុទ្ធិ-ដីកា • Vajirabuddhi-ṭīkā / ៧. បាទុកវគ្គវណ្ណនា • 7. Pādukavaggavaṇṇanā
ដីកា • Tīkā / វិនយបិដក (ដីកា) • Vinayapiṭaka (ṭīkā) / វិមតិវិនោទនី-ដីកា • Vimativinodanī-ṭīkā / ៧. បាទុកវគ្គវណ្ណនា • 7. Pādukavaggavaṇṇanā
ដីកា • Tīkā / វិនយបិដក (ដីកា) • Vinayapiṭaka (ṭīkā) / បាចិត្យាទិយោជនាបាឡិ • Pācityādiyojanāpāḷi / ៧. បាទុកវគ្គ-អត្ថយោជនា • 7. Pādukavagga-atthayojanā
