Only Dharma. Since 1992
/ Vedanta / Upanishads (Sanskrit)

Yogachudamani Upanishad

Sanskrit Devanagari with Roman transliteration (IAST)

 

॥ योगचूडामण्युपनिषत् ॥

॥ yogacūḍāmaṇyupaniṣat ॥

मूलाधारादिषट्चक्रं सहस्रारोपरि स्थितम् ।
योगज्ञानैक फलकं रामचन्द्रपदं भजे ॥

mūlādhārādiṣaṭcakraṃ sahasrāropari sthitam ।
yogajñānaika phalakaṃ rāmacandrapadaṃ bhaje ॥

ॐ आप्यायन्तु ममाङ्गानि वाक्प्राणश्चक्षुः
श्रोत्रमथो बलमिन्द्रियाणि च ॥ सर्वाणि सर्वं
ब्रह्मोपनिषदं माहं ब्रह्म निराकुर्यां मा मा
ब्रह्म निराकरोदनिराकरणमस्त्वनिराकरणं मेस्तु
तदात्मनि निरते य उपनिषत्सु धर्मास्ते मयि सन्तु
ते मयि सन्तु ॥ ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥

oṃ āpyāyantu mamāṅgāni vākprāṇaścakṣuḥ
śrotramatho balamindriyāṇi ca ॥ sarvāṇi sarvaṃ
brahmopaniṣadaṃ māhaṃ brahma nirākuryāṃ mā mā
brahma nirākarodanirākaraṇamastvanirākaraṇaṃ mestu
tadātmani nirate ya upaniṣatsu dharmāste mayi santu
te mayi santu ॥ oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ॥

ॐ योगचूडामणिं वक्ष्ये योगिनां हितकाम्यया ।
कैवल्यसिद्धिदं गूढं सेवितं योगवित्तमैः ॥ १॥

oṃ yogacūḍāmaṇiṃ vakṣye yogināṃ hitakāmyayā ।
kaivalyasiddhidaṃ gūḍhaṃ sevitaṃ yogavittamaiḥ ॥ 1॥

आसनं प्राणसंरोधः प्रत्याहारश्च धारणा ।
ध्यानं समाधिरेतानि योगाङ्गानि भवन्ति षट् ॥ २॥

āsanaṃ prāṇasaṃrodhaḥ pratyāhāraśca dhāraṇā ।
dhyānaṃ samādhiretāni yogāṅgāni bhavanti ṣaṭ ॥ 2॥

एकं सिद्धासनं प्रोक्तं द्वितीयं कमलासनम् ।
षट्चक्रं षोडशाधारं त्रिलक्ष्यं व्योमपञ्चकम् ॥ ३॥

ekaṃ siddhāsanaṃ proktaṃ dvitīyaṃ kamalāsanam ।
ṣaṭcakraṃ ṣoḍaśādhāraṃ trilakṣyaṃ vyomapañcakam ॥ 3॥

स्वदेहे यो न जानाति तस्य सिद्धिः कथं भवेत् ।
चतुर्दलं स्यादाधारं स्वाधिष्ठानं च षड्दलम् ॥ ४॥

svadehe yo na jānāti tasya siddhiḥ kathaṃ bhavet ।
caturdalaṃ syādādhāraṃ svādhiṣṭhānaṃ ca ṣaḍdalam ॥ 4॥

नाभौ दशदलं पद्मं हृदये द्वादशारकम् ।
षोडशारं विशुद्धाख्यं भ्रूमध्ये द्विदलं तथा ॥ ५॥

nābhau daśadalaṃ padmaṃ hṛdaye dvādaśārakam ।
ṣoḍaśāraṃ viśuddhākhyaṃ bhrūmadhye dvidalaṃ tathā ॥ 5॥

सहस्रदलसङ्ख्यातं ब्रह्मरन्ध्रे महापथि ।
आधारं प्रथमं चक्रं स्वाधिष्ठानं द्वितीयकम् ॥ ६॥

sahasradalasaṅkhyātaṃ brahmarandhre mahāpathi ।
ādhāraṃ prathamaṃ cakraṃ svādhiṣṭhānaṃ dvitīyakam ॥ 6॥

योनिस्थानं द्वयोर्मध्ये कामरूपं निगद्यते ।
कामाख्यं तु गुदस्थाने पङ्कजं तु चतुर्दलम् ॥ ७॥

yonisthānaṃ dvayormadhye kāmarūpaṃ nigadyate ।
kāmākhyaṃ tu gudasthāne paṅkajaṃ tu caturdalam ॥ 7॥

तन्मध्ये प्रोच्यते योनिः कामाख्या सिद्धवन्दिता ।
तस्य मध्ये महालिङ्गं पश्चिमाभिमुखं स्थितम् ॥ ८॥

tanmadhye procyate yoniḥ kāmākhyā siddhavanditā ।
tasya madhye mahāliṅgaṃ paścimābhimukhaṃ sthitam ॥ 8॥

नाभौ तु मणिवद्बिम्बं यो जानाति स योगवित् ।
तप्तचामीकराभासं तडिल्लेखेव विस्फुरत् ॥ ९॥

nābhau tu maṇivadbimbaṃ yo jānāti sa yogavit ।
taptacāmīkarābhāsaṃ taḍillekheva visphurat ॥ 9॥

त्रिकोणं तत्पुरं वह्नेरधोमेढ्रात्प्रतिष्ठितम् ।
समाधौ परमं ज्योतिरनन्तं विश्वतोमुखम् ॥ १०॥

trikoṇaṃ tatpuraṃ vahneradhomeḍhrātpratiṣṭhitam ।
samādhau paramaṃ jyotiranantaṃ viśvatomukham ॥ 10॥

तस्मिन्दृष्टे महायोगे यातायातो न विद्यते ।
स्वशब्देन भवेत्प्राणः स्वाधिष्ठानं तदाश्रयः ॥ ११॥

tasmindṛṣṭe mahāyoge yātāyāto na vidyate ।
svaśabdena bhavetprāṇaḥ svādhiṣṭhānaṃ tadāśrayaḥ ॥ 11॥

स्वाधिष्ठाश्रयादस्मान्मेढ्रमेवभिधीयते ।
तन्तुना मणिवत्प्रोतो योऽत्र कन्दः सुषुम्नया ॥ १२॥

svādhiṣṭhāśrayādasmānmeḍhramevabhidhīyate ।
tantunā maṇivatproto yo'tra kandaḥ suṣumnayā ॥ 12॥

तन्नाभिमण्डले चक्रं प्रोच्यते मणिपूरकम् ।
द्वादशारे महाचक्रे पुण्यपापविवर्जिते ॥ १३॥

tannābhimaṇḍale cakraṃ procyate maṇipūrakam ।
dvādaśāre mahācakre puṇyapāpavivarjite ॥ 13॥

तावज्जीवो भ्रमत्येवं यावत्तत्त्वं न विन्दति ।
ऊर्ध्वं मेढ्रादधो नाभेः कन्दे योनिः खगाण्डवत् ॥ १४॥

tāvajjīvo bhramatyevaṃ yāvattattvaṃ na vindati ।
ūrdhvaṃ meḍhrādadho nābheḥ kande yoniḥ khagāṇḍavat ॥ 14॥

तत्र नाड्यः समुत्पन्नाः सहस्राणां द्विसप्ततिः ।
तेषु नाडीसहस्रेषु द्विसप्ततिरुदाहृता ॥ १५॥

tatra nāḍyaḥ samutpannāḥ sahasrāṇāṃ dvisaptatiḥ ।
teṣu nāḍīsahasreṣu dvisaptatirudāhṛtā ॥ 15॥

प्रधानाः प्राणवाहिन्यो भूयस्तासु दशस्मृताः ।
इडा च पिङ्गला चैव सुषुम्ना च तृतीयगा ॥ १६॥

pradhānāḥ prāṇavāhinyo bhūyastāsu daśasmṛtāḥ ।
iḍā ca piṅgalā caiva suṣumnā ca tṛtīyagā ॥ 16॥

गान्धारी हस्तिजिह्वा च पूषा चैव यशस्विनी ।
अलम्बुसा कुहूश्चैव शङ्खिनी दशमी स्मृता ॥ १७॥

gāndhārī hastijihvā ca pūṣā caiva yaśasvinī ।
alambusā kuhūścaiva śaṅkhinī daśamī smṛtā ॥ 17॥

एतन्नाडीमहाचक्रं ज्ञातव्यं योगिभिः सदा ।
इडा वामे स्थिता भागे दक्षिणे पिङ्गला स्थिता ॥ १८॥

etannāḍīmahācakraṃ jñātavyaṃ yogibhiḥ sadā ।
iḍā vāme sthitā bhāge dakṣiṇe piṅgalā sthitā ॥ 18॥

सुषुम्ना मध्यदेशे तु गान्धारी वामचक्षुषि ।
दक्षिणे हस्तिजिह्वा च पूषा कर्णे च दक्षिणे ॥ १९॥

suṣumnā madhyadeśe tu gāndhārī vāmacakṣuṣi ।
dakṣiṇe hastijihvā ca pūṣā karṇe ca dakṣiṇe ॥ 19॥

यशस्विनी वामकर्णे चानने चापुअलम्बुसा ।
कुहूश्च लिङ्गदेशे तु मूलस्थाने तु शङ्खिनी ॥ २०॥

yaśasvinī vāmakarṇe cānane cāpualambusā ।
kuhūśca liṅgadeśe tu mūlasthāne tu śaṅkhinī ॥ 20॥

एवं द्वारं समाश्रित्य तिष्ठन्ते नाडयः क्रमात् ।
इडापिङ्गलासौषुम्नाः प्राणमार्गे च संस्थिताः ॥ २१॥

evaṃ dvāraṃ samāśritya tiṣṭhante nāḍayaḥ kramāt ।
iḍāpiṅgalāsauṣumnāḥ prāṇamārge ca saṃsthitāḥ ॥ 21॥

सततं प्राणवाहिन्यः सोमसूर्याग्निदेवताः ।
प्राणापानसमानाख्या व्यानोदानौ च वायवः ॥ २२॥

satataṃ prāṇavāhinyaḥ somasūryāgnidevatāḥ ।
prāṇāpānasamānākhyā vyānodānau ca vāyavaḥ ॥ 22॥

नागः कूर्मोऽथ कृकरो देवदत्तो धनञ्जयः ।
हृदि प्राणः स्थितो नित्यमपानो गुदमण्डले ॥ २३॥

nāgaḥ kūrmo'tha kṛkaro devadatto dhanañjayaḥ ।
hṛdi prāṇaḥ sthito nityamapāno gudamaṇḍale ॥ 23॥

समानो नाभिदेशे तु उदानः कण्ठमध्यगः ।
व्यानः सर्वशरीरे तु प्रधानाः पञ्चवायवः ॥ २४॥

samāno nābhideśe tu udānaḥ kaṇṭhamadhyagaḥ ।
vyānaḥ sarvaśarīre tu pradhānāḥ pañcavāyavaḥ ॥ 24॥

उद्गारे नाग आख्यातः कूर्म उन्मीलने तथा ।
कृकरः क्षुत्करो ज्ञेयो देवदत्तो विजृम्भणे ॥ २५॥

udgāre nāga ākhyātaḥ kūrma unmīlane tathā ।
kṛkaraḥ kṣutkaro jñeyo devadatto vijṛmbhaṇe ॥ 25॥

न जहाति मृतं वापि सर्वव्यापी धनञ्जयः ।
एते नाडीषु सर्वासु भ्रमन्ते जीवजन्तवः ॥ २६॥

na jahāti mṛtaṃ vāpi sarvavyāpī dhanañjayaḥ ।
ete nāḍīṣu sarvāsu bhramante jīvajantavaḥ ॥ 26॥

आक्षिप्तो भुजदण्डेन यथा चलति कन्दुकः ।
प्राणापानसमाक्षिप्तस्तथा जीवो न तिष्ठति ॥ २७॥

ākṣipto bhujadaṇḍena yathā calati kandukaḥ ।
prāṇāpānasamākṣiptastathā jīvo na tiṣṭhati ॥ 27॥

प्राणापानवशो जीवो ह्यधश्चोर्ध्वं च धावति ।
वामदक्षिणमार्गाभ्यां चञ्चलत्वान्न दृश्यते ॥ २८॥

prāṇāpānavaśo jīvo hyadhaścordhvaṃ ca dhāvati ।
vāmadakṣiṇamārgābhyāṃ cañcalatvānna dṛśyate ॥ 28॥

रज्जुबद्धो यथा श्येनो गतोऽप्याकृष्यते पुनः ।
गुणबद्धस्तथा जीवः प्राणापानेन कर्षति ॥ २९॥

rajjubaddho yathā śyeno gato'pyākṛṣyate punaḥ ।
guṇabaddhastathā jīvaḥ prāṇāpānena karṣati ॥ 29॥

प्राणापानवशो जीवो ह्यधश्चोर्ध्वं च गच्छति ।
अपानः कर्षति प्राणं प्राणोऽपानं च कर्षति ॥ ३०॥

prāṇāpānavaśo jīvo hyadhaścordhvaṃ ca gacchati ।
apānaḥ karṣati prāṇaṃ prāṇo'pānaṃ ca karṣati ॥ 30॥

ऊर्ध्वाधःसंस्थितावेतौ यो जानाति स योगवित् ।
हकारेण बहिर्याति सकारेण विशेत्पुनः ॥ ३१॥

ūrdhvādhaḥsaṃsthitāvetau yo jānāti sa yogavit ।
hakāreṇa bahiryāti sakāreṇa viśetpunaḥ ॥ 31॥

हंसहंसेत्यमुं मत्रं जीवो जपति सर्वदा ।
षट्शतानि दिवारात्रौ सहस्राण्येकविंशतिः ॥ ३१॥

haṃsahaṃsetyamuṃ matraṃ jīvo japati sarvadā ।
ṣaṭśatāni divārātrau sahasrāṇyekaviṃśatiḥ ॥ 31॥

एतत्सङ्ख्यान्वितं मन्त्रं जीवो जपति सर्वदा ।
अजपानाम गायत्री योगिनां मोक्षदा सदा ॥ ३३॥

etatsaṅkhyānvitaṃ mantraṃ jīvo japati sarvadā ।
ajapānāma gāyatrī yogināṃ mokṣadā sadā ॥ 33॥

अस्याः सङ्कल्पमात्रेण सर्वपापैः प्रमुच्यते ।
अनया सदृशी विद्या अनया सदृशो जपः ॥ ३४॥

asyāḥ saṅkalpamātreṇa sarvapāpaiḥ pramucyate ।
anayā sadṛśī vidyā anayā sadṛśo japaḥ ॥ 34॥

अनया सदृशं ज्ञानं न भूतं न भविष्यति ।
कुण्डलिन्या समुद्भूता गायत्री प्राणधारिणी ॥३५॥

anayā sadṛśaṃ jñānaṃ na bhūtaṃ na bhaviṣyati ।
kuṇḍalinyā samudbhūtā gāyatrī prāṇadhāriṇī ॥35॥

प्राणविद्या महाविद्या यस्तां वेत्ति स वेदवित् ।
कन्दोर्ध्वे कुण्डलीशक्तिरष्टधा कुण्डलाकृतिः ॥ ३६॥

prāṇavidyā mahāvidyā yastāṃ vetti sa vedavit ।
kandordhve kuṇḍalīśaktiraṣṭadhā kuṇḍalākṛtiḥ ॥ 36॥

ब्रह्मद्वारमुखं नित्यं मुखेनाच्छाय तिष्ठति ।
येन द्वारेण गन्तव्यं ब्रह्मद्वारमनामयम् ॥ ३७॥

brahmadvāramukhaṃ nityaṃ mukhenācchāya tiṣṭhati ।
yena dvāreṇa gantavyaṃ brahmadvāramanāmayam ॥ 37॥

मुखेनाच्छाद्य तद्द्वारं प्रसुप्ता परमेश्वरी ।
प्रबुद्धा वह्नियोगेन मनसा मरुता सह ॥ ३८॥

mukhenācchādya taddvāraṃ prasuptā parameśvarī ।
prabuddhā vahniyogena manasā marutā saha ॥ 38॥

सूचिवद्गात्रमादाय व्रजत्यूर्ध्वं सुषुम्नया ।
उद्घाटयेत्कवाटं तु यथाकुञ्चिकया गृहम् ।
कुण्डलिन्यां तथा योगी मोक्षद्वारं प्रभेदयेत् ॥ ३९॥

sūcivadgātramādāya vrajatyūrdhvaṃ suṣumnayā ।
udghāṭayetkavāṭaṃ tu yathākuñcikayā gṛham ।
kuṇḍalinyāṃ tathā yogī mokṣadvāraṃ prabhedayet ॥ 39॥

कृत्वा सम्पुटितौ करौ दृढतरं बध्वा तु पद्मासनं
गाढं वक्षसि संनिधाय चुबुकं ध्यानं च तच्चेष्टितम् ।
वारंवारमपानमूर्ध्वमनिलं प्रोच्छारयेत्पूरितं
मुञ्चन्प्राणमुपैति बोधमतुलं शक्तिप्रभावान्नरः ॥ ४०॥

kṛtvā sampuṭitau karau dṛḍhataraṃ badhvā tu padmāsanaṃ
gāḍhaṃ vakṣasi saṃnidhāya cubukaṃ dhyānaṃ ca tacceṣṭitam ।
vāraṃvāramapānamūrdhvamanilaṃ procchārayetpūritaṃ
muñcanprāṇamupaiti bodhamatulaṃ śaktiprabhāvānnaraḥ ॥ 40॥

अङ्गानां मर्दनं कृत्वा श्रमसंजातवारिणा ।
कट्वम्ललवणत्यागी क्षीरभोजनमाचरेत् ॥४१॥

aṅgānāṃ mardanaṃ kṛtvā śramasaṃjātavāriṇā ।
kaṭvamlalavaṇatyāgī kṣīrabhojanamācaret ॥41॥

ब्रह्मचारी मिताहारी योगी योगपरायणः ।
अब्दादूर्ध्वं भवेत्सिद्धो नात्र कार्या विचारणा ॥ ४२॥

brahmacārī mitāhārī yogī yogaparāyaṇaḥ ।
abdādūrdhvaṃ bhavetsiddho nātra kāryā vicāraṇā ॥ 42॥

सुस्निग्धमधुराहारश्चतुर्थांशविवर्जितः ।
भुञ्जते शिवसम्प्रीत्या मिताहारी स उच्यते ॥ ४३॥

susnigdhamadhurāhāraścaturthāṃśavivarjitaḥ ।
bhuñjate śivasamprītyā mitāhārī sa ucyate ॥ 43॥

कन्दोर्ध्वे कुण्डलीशक्तिरष्टधा कुण्डलीकृतिः ।
बन्धनाय च मूढानां योगिनां मोक्षदा सदा ॥ ४४॥

kandordhve kuṇḍalīśaktiraṣṭadhā kuṇḍalīkṛtiḥ ।
bandhanāya ca mūḍhānāṃ yogināṃ mokṣadā sadā ॥ 44॥

महामुद्रा नभोमुद्रा ओड्याणं च जलन्धरम् ।
मूलबन्धं च यो वेत्ति स योगी मुक्तिभाजनम् ॥ ४५॥

mahāmudrā nabhomudrā oḍyāṇaṃ ca jalandharam ।
mūlabandhaṃ ca yo vetti sa yogī muktibhājanam ॥ 45॥

पार्ष्णिघातेन सम्पीड्य योनिमाकुञ्चयेद्दृढम् ।
अपानमूर्ध्वमाकृष्य मूलबन्धो विधीयते ॥ ४६॥

pārṣṇighātena sampīḍya yonimākuñcayeddṛḍham ।
apānamūrdhvamākṛṣya mūlabandho vidhīyate ॥ 46॥

अपानप्राणयोरैक्यं क्षयान्मूत्रपुरीषयोः ।
युवा भवति वृद्धोऽपि सततं मूलबन्धनात् ॥ ४७॥

apānaprāṇayoraikyaṃ kṣayānmūtrapurīṣayoḥ ।
yuvā bhavati vṛddho'pi satataṃ mūlabandhanāt ॥ 47॥

ओड्याणं कुरुते यस्मादविश्रान्तं महाखगः ।
ओड्डियाणं तदेव स्यान्मृत्युमातङ्गकेसरी ॥ ४८॥

oḍyāṇaṃ kurute yasmādaviśrāntaṃ mahākhagaḥ ।
oḍḍiyāṇaṃ tadeva syānmṛtyumātaṅgakesarī ॥ 48॥

उदरात्पश्चिमं ताणमधो नाभेर्निगद्यते ।
ओड्याणमुदरे बन्धस्तत्र बन्धो विधीयते ॥ ४९॥

udarātpaścimaṃ tāṇamadho nābhernigadyate ।
oḍyāṇamudare bandhastatra bandho vidhīyate ॥ 49॥

बध्नाति हि शिरोजातमधोगामि नभोजलम् ।
ततो जालन्धरो बन्धः कष्टदुःखौघनाशनः ॥ ५०॥

badhnāti hi śirojātamadhogāmi nabhojalam ।
tato jālandharo bandhaḥ kaṣṭaduḥkhaughanāśanaḥ ॥ 50॥

जालन्धरे कृते बन्धे कण्ठसङ्कोचलक्षणे ।
न पीयूषं पतत्यग्नौ न च वायुः प्रधावति ॥ ५१॥

jālandhare kṛte bandhe kaṇṭhasaṅkocalakṣaṇe ।
na pīyūṣaṃ patatyagnau na ca vāyuḥ pradhāvati ॥ 51॥

कपालकुहरे जिह्वा प्रविष्टा विपरीतगा ।
भ्रुवोरन्तर्गता दृष्टिर्मुद्रा भवति खेचरी ॥ ५२॥

kapālakuhare jihvā praviṣṭā viparītagā ।
bhruvorantargatā dṛṣṭirmudrā bhavati khecarī ॥ 52॥

न रोगो मरणं तस्य न निद्रा न क्षुधा तृषा ।
न च मूर्च्छा भवेत्तस्य यो मुद्रां वेत्ति खेचरीम् ॥ ५३॥

na rogo maraṇaṃ tasya na nidrā na kṣudhā tṛṣā ।
na ca mūrcchā bhavettasya yo mudrāṃ vetti khecarīm ॥ 53॥

पीड्यते न च रोगेण लिख्यते न स कर्मभिः ।
बाध्यते न च केनापि यो मुद्रां वेत्ति खेचरीम् ॥ ५४॥

pīḍyate na ca rogeṇa likhyate na sa karmabhiḥ ।
bādhyate na ca kenāpi yo mudrāṃ vetti khecarīm ॥ 54॥

चित्तं चरति खे यस्माज्जिह्वा चरति खे यतः ।
तेनेयं खेचरी मुद्रा सर्वसिद्धनमस्कृता ॥५५॥

cittaṃ carati khe yasmājjihvā carati khe yataḥ ।
teneyaṃ khecarī mudrā sarvasiddhanamaskṛtā ॥55॥

बिन्दुमूलशरीरणि शिरास्तत्र प्रतिष्ठिताः ।
भावयन्ती शरीराणि आपादतलमस्तकम् ॥ ५६॥

bindumūlaśarīraṇi śirāstatra pratiṣṭhitāḥ ।
bhāvayantī śarīrāṇi āpādatalamastakam ॥ 56॥

खेचर्या मुद्रितं येन विवरं लम्बिकोर्ध्वतः ।
न तस्य क्षीयते बिन्दुः कामिन्यालिङ्गितस्य च ॥ ५७॥

khecaryā mudritaṃ yena vivaraṃ lambikordhvataḥ ।
na tasya kṣīyate binduḥ kāminyāliṅgitasya ca ॥ 57॥

यावद्बिन्दुः स्थितो देहे तावन्मृत्युभयं कुतः ।
यावद्बद्धा नभोमुद्रा तावद्बिन्दुर्न गच्छति ॥ ५८॥

yāvadbinduḥ sthito dehe tāvanmṛtyubhayaṃ kutaḥ ।
yāvadbaddhā nabhomudrā tāvadbindurna gacchati ॥ 58॥

ज्वलितोऽपि यथा बिन्दुः सम्प्राप्तश्च हुताशनम् ।
व्रजत्यूर्ध्वं गतः शक्त्या निरुद्धो योनिमुद्रया ॥ ५९॥

jvalito'pi yathā binduḥ samprāptaśca hutāśanam ।
vrajatyūrdhvaṃ gataḥ śaktyā niruddho yonimudrayā ॥ 59॥

स पुनर्द्विविधो बिन्दुः पाण्डरो लोहितस्तथा ।
पाण्डरं शुक्लमित्याहुर्लोहिताख्यं महारजः ॥ ६०॥

sa punardvividho binduḥ pāṇḍaro lohitastathā ।
pāṇḍaraṃ śuklamityāhurlohitākhyaṃ mahārajaḥ ॥ 60॥

सिन्दूरव्रातसङ्काशं रविस्थानस्थितं रजः ।
शशिस्थानस्थितं शुक्लं तयोरैक्यं सुदुर्लभम् ॥ ६१॥

sindūravrātasaṅkāśaṃ ravisthānasthitaṃ rajaḥ ।
śaśisthānasthitaṃ śuklaṃ tayoraikyaṃ sudurlabham ॥ 61॥

बिन्दुर्ब्रह्मा रजः शक्तिर्बिन्दुरिन्दू रजो रविः ।
उभयोः सङ्गमादेव प्राप्यते परमं पदम् ॥ ६२॥

bindurbrahmā rajaḥ śaktirbindurindū rajo raviḥ ।
ubhayoḥ saṅgamādeva prāpyate paramaṃ padam ॥ 62॥

वायुना शक्तिचालेन प्रेरितं च यथा रजः ।
याति बिन्दुः सदैकत्वं भवेद्दिव्यवपुस्तदा ॥ ६३॥

vāyunā śakticālena preritaṃ ca yathā rajaḥ ।
yāti binduḥ sadaikatvaṃ bhaveddivyavapustadā ॥ 63॥

शुक्लं चन्द्रेण संयुक्तं रजः सूर्येण सङ्गतम् ।
तयोः समरसैकत्वं यो जानाति स योगवित् ॥ ६४॥

śuklaṃ candreṇa saṃyuktaṃ rajaḥ sūryeṇa saṅgatam ।
tayoḥ samarasaikatvaṃ yo jānāti sa yogavit ॥ 64॥

शोधनं नाडिजालस्य चालनं चन्द्रसूर्ययोः ।
रसानां शोषणं चैव महामुद्राभिधीयते ॥ ६५॥

śodhanaṃ nāḍijālasya cālanaṃ candrasūryayoḥ ।
rasānāṃ śoṣaṇaṃ caiva mahāmudrābhidhīyate ॥ 65॥

वक्षोन्यस्तहनुः प्रपीड्य सुचिरं योनिं च वामाङ्गिणा
हस्ताभ्यामनुधारयन्प्रसरितं पादं तथा दक्षिणम् ।
आपूर्य श्वसनेन कुक्षियुगलं बध्वा शनै रेचये-
त्सेयं व्याधिविनाशिनी सुमहती मुद्रा नृणां कथ्यते ॥ ६६॥

vakṣonyastahanuḥ prapīḍya suciraṃ yoniṃ ca vāmāṅgiṇā
hastābhyāmanudhārayanprasaritaṃ pādaṃ tathā dakṣiṇam ।
āpūrya śvasanena kukṣiyugalaṃ badhvā śanai recaye-
tseyaṃ vyādhivināśinī sumahatī mudrā nṛṇāṃ kathyate ॥ 66॥

चन्द्रांशेन समभ्यस्य सूर्यांशेनाभ्यसेत्पुनः ।
या तुल्या तु भवेत्सङ्ख्या ततो मुद्रां विसर्जयेत् ॥ ६७॥

candrāṃśena samabhyasya sūryāṃśenābhyasetpunaḥ ।
yā tulyā tu bhavetsaṅkhyā tato mudrāṃ visarjayet ॥ 67॥

नहि पथ्यमपथ्यं वा रसाः सर्वेऽपि नीरसाः ।
अतिभुक्तं विषं घोरं पीयूषमिव जीर्यते ॥ ६८॥

nahi pathyamapathyaṃ vā rasāḥ sarve'pi nīrasāḥ ।
atibhuktaṃ viṣaṃ ghoraṃ pīyūṣamiva jīryate ॥ 68॥

क्षयकुष्ठगुदावर्तगुल्माजीर्णपुरोगमाः ।
तस्य रोगाः क्षयं यान्ति महामुद्रां तु योऽभ्यसेत् ॥ ६९॥

kṣayakuṣṭhagudāvartagulmājīrṇapurogamāḥ ।
tasya rogāḥ kṣayaṃ yānti mahāmudrāṃ tu yo'bhyaset ॥ 69॥

कथितेयं महामुद्रा महासिद्धिकरी नृणाम् ।
गोपनीया प्रयत्नेन न देया यस्य कस्यचित् ॥ ७०॥

kathiteyaṃ mahāmudrā mahāsiddhikarī nṛṇām ।
gopanīyā prayatnena na deyā yasya kasyacit ॥ 70॥

पद्मासनं समारुह्य समकायशिरोधरः ।
नासाग्रदृष्टिरेकान्ते जपेदोङ्कारमव्ययम् ॥ ७१॥

padmāsanaṃ samāruhya samakāyaśirodharaḥ ।
nāsāgradṛṣṭirekānte japedoṅkāramavyayam ॥ 71॥

ॐ नित्यं शुद्धं बुद्धं निर्विकल्पं निरञ्जनं
निराख्यातमनादिनिधनमेकं तुरीयं यद्भूतं
भवद्भविष्यत्परिवर्तमानं सर्वदाऽनवच्छिन्नं
परंब्रह्म तस्माज्जाता परा शक्तिः स्वयं ज्योतिरात्मिका ।
आत्मन आकाशः संभूतः । आकाशाद्वायुः । वायोरग्निः ।
अग्नेरापः । अद्भ्यः पृथिवी । एतेषां पञ्चभूतानां
पतयः पञ्च सदाशिवेश्वररुद्रविष्णुब्रह्माणश्चेति ।
तेषां ब्रह्मविष्णुरुद्राश्चोत्पत्तिस्थितिलयकर्तारः ।
राजसो ब्रह्मा सात्विको विष्णुस्तामसो रुद्र इति एते त्रयो गुणयुक्ताः ।
ब्रह्मा देवानां प्रथमः संबभूव । धाता च सृष्टौ
विष्णुश्च स्थितौ रुद्रश्च नाशे भोगाय चन्द्र इति
प्रथमजा बभूवुः । एतेषां ब्रह्मणो लोका देवतिर्यङ्ग-
रस्थावराश्च जायन्ते । तेषां मनुष्यादीनां
पञ्चभूतसमवायः शरीरम् । ज्ञानकर्मेन्द्रियै-
र्ज्ञानविषयैः प्राणादिपञ्चवायुमनोबुद्धिचित्ताहङ्कारैः
स्थूलकल्पितैः सोऽपि स्थूलप्रकृतिरित्युच्यते । ज्ञानकर्मेन्द्रियै-
र्ज्ञानविषयैः प्राणादिपञ्चवायुमनोबुद्धिभिश्च
सूक्ष्मस्थोऽपि लिङ्गमेवेत्युच्यते । गुणत्रययुक्तं कारणम् ।
सर्वेषामेवं त्रीणि शरीराणि वर्तन्ते । जाग्रत्स्वप्नसुषुप्ति-
तुरीयाश्चेत्यवस्थाश्चतस्रः तासामवस्थानामधिपतय-
श्चत्वारः पुरुषा विश्वतैजसप्राज्ञात्मानश्चेति ।
विश्वो हि स्थूलभुङ्नित्यं तैजसः प्रविविक्तभुक् ।
आनन्दभुक्तया प्राज्ञः सर्वसाक्षीत्यतः परः ॥ ७२॥

oṃ nityaṃ śuddhaṃ buddhaṃ nirvikalpaṃ nirañjanaṃ
nirākhyātamanādinidhanamekaṃ turīyaṃ yadbhūtaṃ
bhavadbhaviṣyatparivartamānaṃ sarvadā'navacchinnaṃ
paraṃbrahma tasmājjātā parā śaktiḥ svayaṃ jyotirātmikā ।
ātmana ākāśaḥ saṃbhūtaḥ । ākāśādvāyuḥ । vāyoragniḥ ।
agnerāpaḥ । adbhyaḥ pṛthivī । eteṣāṃ pañcabhūtānāṃ
patayaḥ pañca sadāśiveśvararudraviṣṇubrahmāṇaśceti ।
teṣāṃ brahmaviṣṇurudrāścotpattisthitilayakartāraḥ ।
rājaso brahmā sātviko viṣṇustāmaso rudra iti ete trayo guṇayuktāḥ ।
brahmā devānāṃ prathamaḥ saṃbabhūva । dhātā ca sṛṣṭau
viṣṇuśca sthitau rudraśca nāśe bhogāya candra iti
prathamajā babhūvuḥ । eteṣāṃ brahmaṇo lokā devatiryaṅga-
rasthāvarāśca jāyante । teṣāṃ manuṣyādīnāṃ
pañcabhūtasamavāyaḥ śarīram । jñānakarmendriyai-
rjñānaviṣayaiḥ prāṇādipañcavāyumanobuddhicittāhaṅkāraiḥ
sthūlakalpitaiḥ so'pi sthūlaprakṛtirityucyate । jñānakarmendriyai-
rjñānaviṣayaiḥ prāṇādipañcavāyumanobuddhibhiśca
sūkṣmastho'pi liṅgamevetyucyate । guṇatrayayuktaṃ kāraṇam ।
sarveṣāmevaṃ trīṇi śarīrāṇi vartante । jāgratsvapnasuṣupti-
turīyāścetyavasthāścatasraḥ tāsāmavasthānāmadhipataya-
ścatvāraḥ puruṣā viśvataijasaprājñātmānaśceti ।
viśvo hi sthūlabhuṅnityaṃ taijasaḥ praviviktabhuk ।
ānandabhuktayā prājñaḥ sarvasākṣītyataḥ paraḥ ॥ 72॥

प्रणतः सर्वदा तिष्ठेत्सर्वजीवेषु भोगतः ।
अभिरामस्तु सर्वासु ह्यवस्थासु ह्यधोमुखः ॥ ७३॥

praṇataḥ sarvadā tiṣṭhetsarvajīveṣu bhogataḥ ।
abhirāmastu sarvāsu hyavasthāsu hyadhomukhaḥ ॥ 73॥

अकार उकारो मकारश्चेति वेदास्त्रयो लोकास्त्रयो
गुणास्त्रीण्यक्षराणि त्रयः स्वरा एवं प्रणवः प्रकाशते ।
अकारो जाग्रति नेत्रे वर्तते सर्वजन्तुषु ।
उकारः कण्ठतः स्वप्ने मकारो हृदि सुप्तितः ॥ ७४॥

akāra ukāro makāraśceti vedāstrayo lokāstrayo
guṇāstrīṇyakṣarāṇi trayaḥ svarā evaṃ praṇavaḥ prakāśate ।
akāro jāgrati netre vartate sarvajantuṣu ।
ukāraḥ kaṇṭhataḥ svapne makāro hṛdi suptitaḥ ॥ 74॥

विराड्विश्वः स्थूलश्चाकारः ।
हिरण्यगर्भस्तैजसः सूक्ष्मश्च उकारः ।
कारणाव्याकृतप्राज्ञश्च मकारः ।
अकारो राजसो रक्तो ब्रह्म चेतन उच्यते ।
उकारः सात्त्विकः शुक्लो विष्णुरित्यभिधीयते ॥ ७५॥

virāḍviśvaḥ sthūlaścākāraḥ ।
hiraṇyagarbhastaijasaḥ sūkṣmaśca ukāraḥ ।
kāraṇāvyākṛtaprājñaśca makāraḥ ।
akāro rājaso rakto brahma cetana ucyate ।
ukāraḥ sāttvikaḥ śuklo viṣṇurityabhidhīyate ॥ 75॥

मकारस्तामसः कृष्णो रुद्रश्चेति तथोच्यते ।
प्रणवात्प्रभवो ब्रह्मा प्रणवात्प्रभवो हरिः ॥ ७६॥

makārastāmasaḥ kṛṣṇo rudraśceti tathocyate ।
praṇavātprabhavo brahmā praṇavātprabhavo hariḥ ॥ 76॥

प्रणवात्प्रभवो रुद्रः प्रणवो हि परो भवेत् ।
अकारे लीयते ब्रह्मा ह्युकारे लीयते हरिः ॥ ७७॥

praṇavātprabhavo rudraḥ praṇavo hi paro bhavet ।
akāre līyate brahmā hyukāre līyate hariḥ ॥ 77॥

मकारे लीयते रुद्रः प्रणवो हि प्रकाशते ।
ज्ञानिनामूर्ध्वगो भूयादज्ञाने स्यादधोमुखः ॥ ७८॥

makāre līyate rudraḥ praṇavo hi prakāśate ।
jñānināmūrdhvago bhūyādajñāne syādadhomukhaḥ ॥ 78॥

एवं वै प्रणवस्तिष्ठेद्यस्तं वेद स वेदवित् ।
अनाहतस्वरूपेण ज्ञानिनामूर्ध्वगो भवेत् ॥ ७९॥

evaṃ vai praṇavastiṣṭhedyastaṃ veda sa vedavit ।
anāhatasvarūpeṇa jñānināmūrdhvago bhavet ॥ 79॥

तैलधारामिवाच्छिन्नं दीर्घघण्टानिनादवत् ।
प्रणवस्य ध्वनिस्तद्वत्तदग्रं ब्रह्म चोच्यते ॥ ८०॥

tailadhārāmivācchinnaṃ dīrghaghaṇṭāninādavat ।
praṇavasya dhvanistadvattadagraṃ brahma cocyate ॥ 80॥

ज्योतिर्मयं तदग्रं स्यादवाच्यं बुद्धिसूक्ष्मतः ।
ददृशुर्ये महात्मानो यस्तं वेद स वेदवित् ॥ ८१॥

jyotirmayaṃ tadagraṃ syādavācyaṃ buddhisūkṣmataḥ ।
dadṛśurye mahātmāno yastaṃ veda sa vedavit ॥ 81॥

जाग्रन्नेत्रद्वयोर्मध्ये हंस एव प्रकाशते ।
सकारः खेचरी प्रोक्तस्त्वंपदं चेति निश्चितम् ॥ ८२॥

jāgrannetradvayormadhye haṃsa eva prakāśate ।
sakāraḥ khecarī proktastvaṃpadaṃ ceti niścitam ॥ 82॥

हकारः परमेशः स्यात्तत्पदं चेति निश्चितम् ।
सकारो ध्यायते जन्तुर्हकारो हि भवेद्धृवम् ॥ ८३॥

hakāraḥ parameśaḥ syāttatpadaṃ ceti niścitam ।
sakāro dhyāyate janturhakāro hi bhaveddhṛvam ॥ 83॥

इन्द्रियैर्बध्यते जीव आत्मा चैव न बध्यते ।
ममत्वेन भवेज्जीवो निर्ममत्वेन केवलः ॥ ८४॥

indriyairbadhyate jīva ātmā caiva na badhyate ।
mamatvena bhavejjīvo nirmamatvena kevalaḥ ॥ 84॥

भूर्भुवः स्वरिमे लोकाः सोमसूर्याग्निदेवताः ।
यस्य मात्रासु तिष्ठन्ति तत्परं ज्योतिरोमिति ॥ ८५॥

bhūrbhuvaḥ svarime lokāḥ somasūryāgnidevatāḥ ।
yasya mātrāsu tiṣṭhanti tatparaṃ jyotiromiti ॥ 85॥

क्रिया इच्छा तथा ज्ञानं ब्राह्मी रौद्री च वैष्णवी ।
त्रिधा मात्रास्थितिर्यत्र तत्परं ज्योतिरोमिति ॥ ८६॥

kriyā icchā tathā jñānaṃ brāhmī raudrī ca vaiṣṇavī ।
tridhā mātrāsthitiryatra tatparaṃ jyotiromiti ॥ 86॥

वचसा तज्जपेन्नित्यं वपुषा तत्समभ्यसेत् ।
मनसा तज्जपेन्नित्यं तत्परं ज्योतिरोमिति ॥ ८७॥

vacasā tajjapennityaṃ vapuṣā tatsamabhyaset ।
manasā tajjapennityaṃ tatparaṃ jyotiromiti ॥ 87॥

शुचिर्वाप्यशुचिर्वापि यो जपेत्प्रणवं सदा ।
न स लिप्यति पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा ॥ ८८॥

śucirvāpyaśucirvāpi yo japetpraṇavaṃ sadā ।
na sa lipyati pāpena padmapatramivāmbhasā ॥ 88॥

चले वाते चलो बिन्दुर्निश्चले निश्चलो भवेत् ।
योगी स्थाणुत्वमाप्नोति ततो वायुं निरुन्धयेत् ॥ ८९॥

cale vāte calo bindurniścale niścalo bhavet ।
yogī sthāṇutvamāpnoti tato vāyuṃ nirundhayet ॥ 89॥

यावद्वायुः स्थितो देहे तावज्जीवो न मुञ्चति ।
मरणं तस्य निष्क्रान्तिस्ततो वायुं निरुन्धयेत् ॥ ९०॥

yāvadvāyuḥ sthito dehe tāvajjīvo na muñcati ।
maraṇaṃ tasya niṣkrāntistato vāyuṃ nirundhayet ॥ 90॥

यावद्वायुः स्थितो देहे तावज्जीवो न मुञ्चति ।
यावद्दृष्टिर्भ्रुवोर्मध्ये तावत्कालं भयं कुतः ॥ ९१॥

yāvadvāyuḥ sthito dehe tāvajjīvo na muñcati ।
yāvaddṛṣṭirbhruvormadhye tāvatkālaṃ bhayaṃ kutaḥ ॥ 91॥

अल्पकालभयाद्ब्रह्मन्प्राणायमपरो भवेत् ।
योगिनो मुनश्चैव ततः प्राणान्निरोधयेत् ॥ ९२॥

alpakālabhayādbrahmanprāṇāyamaparo bhavet ।
yogino munaścaiva tataḥ prāṇānnirodhayet ॥ 92॥

षड्विंशदङ्गुलिर्हंसः प्रयाणं कुरुते बहिः ।
वामदक्षिणमार्गेण प्राणायामो विधीयते ॥ ९३॥

ṣaḍviṃśadaṅgulirhaṃsaḥ prayāṇaṃ kurute bahiḥ ।
vāmadakṣiṇamārgeṇa prāṇāyāmo vidhīyate ॥ 93॥

शुद्धिमेति यदा सर्वं नाडीचक्रं मलाकुलम् ।
तदैव जायते योगी प्राणसंग्रहणक्षमः ॥ ९४॥

śuddhimeti yadā sarvaṃ nāḍīcakraṃ malākulam ।
tadaiva jāyate yogī prāṇasaṃgrahaṇakṣamaḥ ॥ 94॥

बद्धपद्मासनो योगी प्राणं चन्द्रेण पूरयेत् ।
धारयेद्वा यथाशक्त्या भूयः सूर्येण रेचयेत् ॥ ९५॥

baddhapadmāsano yogī prāṇaṃ candreṇa pūrayet ।
dhārayedvā yathāśaktyā bhūyaḥ sūryeṇa recayet ॥ 95॥

अमृतोदधिसंकाशं गोक्षीरधवलोपमम् ।
ध्यात्वा चन्द्रमसं बिम्बं प्राणायामे सुखी भवेत् ॥ ९६॥

amṛtodadhisaṃkāśaṃ gokṣīradhavalopamam ।
dhyātvā candramasaṃ bimbaṃ prāṇāyāme sukhī bhavet ॥ 96॥

स्फुरत्प्रज्वलसंज्वालापूज्यमादित्यमण्डलम् ।
ध्यात्वा हृदि स्थितं योगी प्राणायामे सुखी भवेत् ॥ ९७॥

sphuratprajvalasaṃjvālāpūjyamādityamaṇḍalam ।
dhyātvā hṛdi sthitaṃ yogī prāṇāyāme sukhī bhavet ॥ 97॥

प्राणं चेदिडया पिबेन्नियमितं भूयोऽन्यथा रेचये-
त्पीत्वा पिङ्गलया समीरणमथो बद्ध्वा त्यजेद्वामया ।
सूर्याचन्द्रमसोरनेन विधिना बिन्दुद्वयं ध्यायतः
शुद्धा नाडिगणा भवन्ति यमिनो मासद्वयादूर्ध्वतः ॥ ९८॥

prāṇaṃ cediḍayā pibenniyamitaṃ bhūyo'nyathā recaye-
tpītvā piṅgalayā samīraṇamatho baddhvā tyajedvāmayā ।
sūryācandramasoranena vidhinā bindudvayaṃ dhyāyataḥ
śuddhā nāḍigaṇā bhavanti yamino māsadvayādūrdhvataḥ ॥ 98॥

यथेष्टधारणं वायोरनलस्य प्रदीपनम् ।
नादाभिव्यक्तिरारोग्यं जायते नाडिशोधनात् ॥ ९९॥

yatheṣṭadhāraṇaṃ vāyoranalasya pradīpanam ।
nādābhivyaktirārogyaṃ jāyate nāḍiśodhanāt ॥ 99॥

प्राणो देहस्थितो यावदपानं तु निरुन्धयेत् ।
एकश्वासमयी मात्रा ऊर्ध्वाधो गगने गतिः ॥ १००॥

prāṇo dehasthito yāvadapānaṃ tu nirundhayet ।
ekaśvāsamayī mātrā ūrdhvādho gagane gatiḥ ॥ 100॥

रेचकः पूरकश्चैव कुम्भकः प्रणवात्मकः ।
प्राणायामो भवेदेवं मात्राद्वादशसंयुतः ॥ १०१॥

recakaḥ pūrakaścaiva kumbhakaḥ praṇavātmakaḥ ।
prāṇāyāmo bhavedevaṃ mātrādvādaśasaṃyutaḥ ॥ 101॥

मात्राद्वादशसंयुक्तौ दिवाकरनिशाकरौ ।
दोषजालमबध्नन्तौ ज्ञातव्यौ योगिभिः सदा ॥ १०२॥

mātrādvādaśasaṃyuktau divākaraniśākarau ।
doṣajālamabadhnantau jñātavyau yogibhiḥ sadā ॥ 102॥

पूरकं द्वादशं कुर्यात्कुम्भकं षोडशं भवेत् ।
रेचकं दश चोङ्कारः प्राणायामः स उच्यते ॥ १०३॥

pūrakaṃ dvādaśaṃ kuryātkumbhakaṃ ṣoḍaśaṃ bhavet ।
recakaṃ daśa coṅkāraḥ prāṇāyāmaḥ sa ucyate ॥ 103॥

अधमे द्वादशमात्रा मध्यमे द्विगुणा मता ।
उत्तमे त्रिगुणा प्रोक्ता प्राणायामस्य निर्णयः ॥ १०४॥

adhame dvādaśamātrā madhyame dviguṇā matā ।
uttame triguṇā proktā prāṇāyāmasya nirṇayaḥ ॥ 104॥

अधमे स्वेदजननं कम्पो भवति मध्यमे ।
उत्तमे स्थानमाप्नोति ततो वायुं निरुन्धयेत् ॥ १०५॥

adhame svedajananaṃ kampo bhavati madhyame ।
uttame sthānamāpnoti tato vāyuṃ nirundhayet ॥ 105॥

बद्धपद्मासनो योगी नमस्कृत्य गुरुं शिवम् ।
नासाग्रदृष्टिरेकाकी प्राणायामं समभ्यसेत् ॥ १०६॥

baddhapadmāsano yogī namaskṛtya guruṃ śivam ।
nāsāgradṛṣṭirekākī prāṇāyāmaṃ samabhyaset ॥ 106॥

द्वाराणां नव संनिरुध्य मरुतं बध्वा दृढां धारणां
नीत्वा कालमपानवह्निसहितं शक्त्या समं चालितम् ।
आत्मध्यानयुतस्त्वनेन विधिना घ्रिन्यस्य मूर्ध्नि स्थिरं
यावत्तिष्ठति तावदेव महतां सङ्गो न संस्तूयते ॥ १०७॥

dvārāṇāṃ nava saṃnirudhya marutaṃ badhvā dṛḍhāṃ dhāraṇāṃ
nītvā kālamapānavahnisahitaṃ śaktyā samaṃ cālitam ।
ātmadhyānayutastvanena vidhinā ghrinyasya mūrdhni sthiraṃ
yāvattiṣṭhati tāvadeva mahatāṃ saṅgo na saṃstūyate ॥ 107॥

प्राणायामो भवेदेवं पातकेन्धनपावकः ।
भवोदधिमहासेतुः प्रोच्यते योगिभिः सदा ॥ १०८॥

prāṇāyāmo bhavedevaṃ pātakendhanapāvakaḥ ।
bhavodadhimahāsetuḥ procyate yogibhiḥ sadā ॥ 108॥

आसनेन रुजं हन्ति प्राणायामेन पातकम् ।
विकारं मानसं योगी प्रत्याहारेण मुञ्चति ॥ १०९॥

āsanena rujaṃ hanti prāṇāyāmena pātakam ।
vikāraṃ mānasaṃ yogī pratyāhāreṇa muñcati ॥ 109॥

धारणाभिर्मनोधैर्यं याति चैतन्यमद्भुतम् ।
समाधौ मोक्षमाप्नोति त्यक्त्वा कर्म शुभाशुभम् ॥ ११०॥

dhāraṇābhirmanodhairyaṃ yāti caitanyamadbhutam ।
samādhau mokṣamāpnoti tyaktvā karma śubhāśubham ॥ 110॥

प्राणायामद्विषट्केन प्रत्याहारः प्रकीर्तितः ।
प्रत्याहारद्विषट्केन जायते धारणा शुभा ॥ १११॥

prāṇāyāmadviṣaṭkena pratyāhāraḥ prakīrtitaḥ ।
pratyāhāradviṣaṭkena jāyate dhāraṇā śubhā ॥ 111॥

धारणाद्वादश प्रोक्तं ध्यानं योगविशारदैः ।
ध्यानद्वादशकेनैव समाधिरभिधीयते ॥ ११२॥

dhāraṇādvādaśa proktaṃ dhyānaṃ yogaviśāradaiḥ ।
dhyānadvādaśakenaiva samādhirabhidhīyate ॥ 112॥

यत्समाधौ परंज्योतिरनन्तं विश्वतोमुखम् ।
तस्मिन्दृष्टे क्रियाकर्म यातायातो न विद्यते ॥ ११३॥

yatsamādhau paraṃjyotiranantaṃ viśvatomukham ।
tasmindṛṣṭe kriyākarma yātāyāto na vidyate ॥ 113॥

संबद्धासनमेढ्रमङ्घ्रियुगलं कर्णाक्षिनासापुट-
द्वाराद्यङ्गुलिभिर्नियम्य पवनं वक्त्रेण वा पूरितम् ।
बध्वा वक्षसि बह्वयानसहितं मूर्ध्नि स्थिरं धारये-
देवं यान्ति विशेषतत्त्वसमतां योगीश्वरास्तन्मनः ॥ ११४॥

saṃbaddhāsanameḍhramaṅghriyugalaṃ karṇākṣināsāpuṭa-
dvārādyaṅgulibhirniyamya pavanaṃ vaktreṇa vā pūritam ।
badhvā vakṣasi bahvayānasahitaṃ mūrdhni sthiraṃ dhāraye-
devaṃ yānti viśeṣatattvasamatāṃ yogīśvarāstanmanaḥ ॥ 114॥

गगनं पवने प्राप्ते ध्वनिरुत्पद्यते महान् ।
घण्टादीनां प्रवाद्यानां नादसिद्धिरुदीरिता ॥ ११५॥

gaganaṃ pavane prāpte dhvanirutpadyate mahān ।
ghaṇṭādīnāṃ pravādyānāṃ nādasiddhirudīritā ॥ 115॥

प्राणायामेन युक्तेन सर्वरोगक्षयो भवेत् ।
प्राणायामवियुक्तेभ्यः सर्वरोगसमुद्भवः ॥ ११६॥

prāṇāyāmena yuktena sarvarogakṣayo bhavet ।
prāṇāyāmaviyuktebhyaḥ sarvarogasamudbhavaḥ ॥ 116॥

हिक्का कासस्तथा श्वासः शिरःकर्णाक्षिवेदनाः ।
भवन्ति विविधा रोगाः पवनव्यत्ययक्रमात् ॥ ११७॥

hikkā kāsastathā śvāsaḥ śiraḥkarṇākṣivedanāḥ ।
bhavanti vividhā rogāḥ pavanavyatyayakramāt ॥ 117॥

यथा सिंहो गजो व्याघ्रो भवेद्वश्यः शनैः शनैः ।
तथैव सेवितो वायुरन्यथा हन्ति साधकम् ॥ ११८॥

yathā siṃho gajo vyāghro bhavedvaśyaḥ śanaiḥ śanaiḥ ।
tathaiva sevito vāyuranyathā hanti sādhakam ॥ 118॥

युक्तंयुक्तं त्यजेद्वायुं युक्तंयुक्तं प्रपूरयेत् ।
युक्तंयुक्तं प्रबध्नीयादेवं सिद्धिमवाप्नुयात् ॥ ११९॥

yuktaṃyuktaṃ tyajedvāyuṃ yuktaṃyuktaṃ prapūrayet ।
yuktaṃyuktaṃ prabadhnīyādevaṃ siddhimavāpnuyāt ॥ 119॥

चरतां चक्षुरादीनां विषयेषु यथाक्रमम् ।
यत्प्रत्याहरणं तेषां प्रत्याहरः स उच्यते ॥ १२०॥

caratāṃ cakṣurādīnāṃ viṣayeṣu yathākramam ।
yatpratyāharaṇaṃ teṣāṃ pratyāharaḥ sa ucyate ॥ 120॥

यथा तृतीयकाले तु रविः प्रत्याहरेत्प्रभाम् ।
तृतीयङ्गस्थितो योगी विकारं मनसं हरेदीत्युपनिषत् ।
ॐ आप्यायन्तु ममाङ्गानि वाक्प्राणश्चक्षुः
श्रोत्रमथो बलमिन्द्रियाणि च सर्वाणि सर्वं ब्रह्मोपनिषदं
माहं ब्रह्म निराकुर्यां मा मा ब्रह्म निराकरोदनिराकरण-
मस्त्वनिराकरणं मेस्तु तदात्मनि निरते य उपनिषत्सु
धर्मास्ते मयि सन्तु ते मयि ते मयि सन्तु ॥

yathā tṛtīyakāle tu raviḥ pratyāharetprabhām ।
tṛtīyaṅgasthito yogī vikāraṃ manasaṃ haredītyupaniṣat ।
oṃ āpyāyantu mamāṅgāni vākprāṇaścakṣuḥ
śrotramatho balamindriyāṇi ca sarvāṇi sarvaṃ brahmopaniṣadaṃ
māhaṃ brahma nirākuryāṃ mā mā brahma nirākarodanirākaraṇa-
mastvanirākaraṇaṃ mestu tadātmani nirate ya upaniṣatsu
dharmāste mayi santu te mayi te mayi santu ॥

ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥

oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ॥

इति योगचूडामण्युपनिषत्समाप्ता ॥

iti yogacūḍāmaṇyupaniṣatsamāptā ॥


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact