Only Dharma. Since 1992
/ Vedanta / Upanishads (Sanskrit)

Dhyanabindu Upanishad

Sanskrit Devanagari with Roman transliteration (IAST)

 

ध्यानबिन्दूपनिषत्

dhyānabindūpaniṣat

ध्यात्वा यद्ब्रह्ममात्रं ते स्वावशेषधिया ययुः ।
योगतत्त्वज्ञानफलं तत्स्वमात्रं विचिन्तये ॥

dhyātvā yadbrahmamātraṃ te svāvaśeṣadhiyā yayuḥ ।
yogatattvajñānaphalaṃ tatsvamātraṃ vicintaye ॥

ॐ सह नाववतु ॥ सह नौ भुनक्तु ॥

oṃ saha nāvavatu ॥ saha nau bhunaktu ॥

सह वीर्यं करवावहै ॥

saha vīryaṃ karavāvahai ॥

तेजस्विनावधीतमस्तु मा विद्विषावहै ॥

tejasvināvadhītamastu mā vidviṣāvahai ॥

ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥

oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ॥

यदि शैलसमं पापं विस्तीर्णं बहुयोजनम् ।
भिद्यते ध्यानयोगेन नान्यो भेदः कदाचन ॥ १॥

yadi śailasamaṃ pāpaṃ vistīrṇaṃ bahuyojanam ।
bhidyate dhyānayogena nānyo bhedaḥ kadācana ॥ 1॥

बीजाक्षरं परं बिन्दुं नादो तस्योपरि स्थितम् ।
सशब्दं चाक्षरे क्षीणे निःशब्दं परमं पदम् ॥ २॥

bījākṣaraṃ paraṃ binduṃ nādo tasyopari sthitam ।
saśabdaṃ cākṣare kṣīṇe niḥśabdaṃ paramaṃ padam ॥ 2॥

अनाहतं तु यच्छब्दं तस्य शब्दस्य यत्परम् ।
तत्परं विन्दते यस्तु स योगी छिन्नसंशयः ॥ ३॥

anāhataṃ tu yacchabdaṃ tasya śabdasya yatparam ।
tatparaṃ vindate yastu sa yogī chinnasaṃśayaḥ ॥ 3॥

वालाग्रशतसाहस्रं तस्य भागस्य भागिनः ।
तस्य भागस्य भागार्धं तत्क्षये तु निरञ्जनम् ॥ ४॥

vālāgraśatasāhasraṃ tasya bhāgasya bhāginaḥ ।
tasya bhāgasya bhāgārdhaṃ tatkṣaye tu nirañjanam ॥ 4॥

पुष्पमध्ये यथा गन्धः पयोमध्ये यथा घृतम् ।
तिलमध्ये यथा तैलं पाषाणाष्विव काञ्चनम् ॥ ५॥

puṣpamadhye yathā gandhaḥ payomadhye yathā ghṛtam ।
tilamadhye yathā tailaṃ pāṣāṇāṣviva kāñcanam ॥ 5॥

एवं सर्वाणि भूतानि मणौ सूत्र इवात्मनि ।
स्थिरबुद्धिरसंमूढो ब्रह्मविद्ब्रह्मणिस्थितः ॥ ६॥

evaṃ sarvāṇi bhūtāni maṇau sūtra ivātmani ।
sthirabuddhirasaṃmūḍho brahmavidbrahmaṇisthitaḥ ॥ 6॥

तिलानां तु यथा तैलं पुष्पे गन्ध इवाश्रितः ।
पुरुषस्य शरीरे तु सबाह्याभ्यन्तरे स्थितः ॥ ७॥

tilānāṃ tu yathā tailaṃ puṣpe gandha ivāśritaḥ ।
puruṣasya śarīre tu sabāhyābhyantare sthitaḥ ॥ 7॥

वृक्षं तु सकलं विद्याच्छाया तस्यैव निष्कला ।
सकले निष्कले भावे सर्वत्रात्मा व्यवस्थितः ॥ ८॥

vṛkṣaṃ tu sakalaṃ vidyācchāyā tasyaiva niṣkalā ।
sakale niṣkale bhāve sarvatrātmā vyavasthitaḥ ॥ 8॥

ओमित्येकाक्षरं ब्रह्म ध्येयं सर्वमुमुक्षिभिः ।
पृथिव्यग्निश्च ऋग्वेदो भूरित्येव पितामहः ॥ ९॥

omityekākṣaraṃ brahma dhyeyaṃ sarvamumukṣibhiḥ ।
pṛthivyagniśca ṛgvedo bhūrityeva pitāmahaḥ ॥ 9॥

अकारे तु लयं प्राप्ते प्रथमे प्रणवांशके ।
अन्तरिक्षं यजुर्वायुर्भुवो विष्णुर्जनार्दनः ॥ १०॥

akāre tu layaṃ prāpte prathame praṇavāṃśake ।
antarikṣaṃ yajurvāyurbhuvo viṣṇurjanārdanaḥ ॥ 10॥

उकारे तु लयं प्राप्ते द्वितीये प्रणवांशके ।
द्यौः सूर्यः सामवेदश्च स्वरित्येव महेश्वरः ॥ ११॥

ukāre tu layaṃ prāpte dvitīye praṇavāṃśake ।
dyauḥ sūryaḥ sāmavedaśca svarityeva maheśvaraḥ ॥ 11॥

मकारे तु लयं प्राप्ते तृतीये प्रणवांशके ।
अकारः पीतवर्णः स्याद्रजोगुण उदीरितः ॥ १२॥

makāre tu layaṃ prāpte tṛtīye praṇavāṃśake ।
akāraḥ pītavarṇaḥ syādrajoguṇa udīritaḥ ॥ 12॥

उकारः सात्त्विकः शुक्लो मकारः कृष्णतामसः ।
अष्टाङ्गं च चतुष्पादं त्रिस्थानं पञ्चदैवतम् ॥ १३॥

ukāraḥ sāttvikaḥ śuklo makāraḥ kṛṣṇatāmasaḥ ।
aṣṭāṅgaṃ ca catuṣpādaṃ tristhānaṃ pañcadaivatam ॥ 13॥

ओङ्कारं यो न जानाति ब्रह्मणो न भवेत्तु सः ।
प्रणवो धनुः शरो ह्यात्मा ब्रह्म तल्लक्ष्यमुच्यते ॥ १४॥

oṅkāraṃ yo na jānāti brahmaṇo na bhavettu saḥ ।
praṇavo dhanuḥ śaro hyātmā brahma tallakṣyamucyate ॥ 14॥

अप्रमत्तेन वेद्धव्यं शरवत्तन्मयो भवेत् ।
निवर्तन्ते क्रियाः सर्वास्तस्मिन्दृष्टे परावरे ॥ १५॥

apramattena veddhavyaṃ śaravattanmayo bhavet ।
nivartante kriyāḥ sarvāstasmindṛṣṭe parāvare ॥ 15॥

ओङ्कारप्रभवा देवा ओङ्कारप्रभवाः स्वराः ।
ओङ्कारप्रभवं सर्वं त्रैलोक्यं सचराचरम् ॥ १६॥

oṅkāraprabhavā devā oṅkāraprabhavāḥ svarāḥ ।
oṅkāraprabhavaṃ sarvaṃ trailokyaṃ sacarācaram ॥ 16॥

ह्रस्वो दहति पापानि दीर्घः सम्पत्प्रदोऽव्ययः ।
अर्धमात्रा समायुक्तः प्रणवो मोक्षदायकः ॥ १७॥

hrasvo dahati pāpāni dīrghaḥ sampatprado'vyayaḥ ।
ardhamātrā samāyuktaḥ praṇavo mokṣadāyakaḥ ॥ 17॥

तैलधारामिवाच्छिन्नं दीर्घघण्टानिनादवत् ।
अवाच्यं प्रणवस्याग्रं यस्तं वेद स वेदवित् ॥ १८॥

tailadhārāmivācchinnaṃ dīrghaghaṇṭāninādavat ।
avācyaṃ praṇavasyāgraṃ yastaṃ veda sa vedavit ॥ 18॥

हृत्पद्मकर्णिकामध्ये स्थिरदीपनिभाकृतिम् ।
अङ्गुष्ठमात्रमचलं ध्यायेदोङ्कारमीश्वरम् ॥ १९॥

hṛtpadmakarṇikāmadhye sthiradīpanibhākṛtim ।
aṅguṣṭhamātramacalaṃ dhyāyedoṅkāramīśvaram ॥ 19॥

इडया वायुमापुर्य पूरयित्वोदरस्थितम् ।
ओङ्कारं देहमध्यस्थं ध्यायेज्ज्वालवलीवृतम् ॥ २०॥

iḍayā vāyumāpurya pūrayitvodarasthitam ।
oṅkāraṃ dehamadhyasthaṃ dhyāyejjvālavalīvṛtam ॥ 20॥

ब्रह्मा पूरक इत्युक्तो विष्णुः कुम्भक उच्यते ।
रेचो रुद्र इति प्रोक्तः प्राणायामस्य देवताः ॥ २१॥

brahmā pūraka ityukto viṣṇuḥ kumbhaka ucyate ।
reco rudra iti proktaḥ prāṇāyāmasya devatāḥ ॥ 21॥

आत्मानमरणिं कृत्वा प्रणवं चोत्तरारणिम् ।
ध्याननिर्मथनाभ्यासादेव पश्येन्निगूढवत् ॥ २२॥

ātmānamaraṇiṃ kṛtvā praṇavaṃ cottarāraṇim ।
dhyānanirmathanābhyāsādeva paśyennigūḍhavat ॥ 22॥

ओङ्कारध्वनिनादेन वायोः संहरणान्तिकम् ।
यावद्बलं समादध्यात्सम्यङ्नादलयावधि ॥ २३॥

oṅkāradhvaninādena vāyoḥ saṃharaṇāntikam ।
yāvadbalaṃ samādadhyātsamyaṅnādalayāvadhi ॥ 23॥

गमागमस्थं गमनादिशून्य-
मोङ्कारमेकं रविकोटिदीप्तिम् ।
पश्यन्ति ये सर्वजनान्तरस्थं
हंसात्मकं ते विरजा भवन्ति ॥ २४॥

gamāgamasthaṃ gamanādiśūnya-
moṅkāramekaṃ ravikoṭidīptim ।
paśyanti ye sarvajanāntarasthaṃ
haṃsātmakaṃ te virajā bhavanti ॥ 24॥

यन्मनस्त्रिजगत्सृष्टिस्थितिव्यसनकर्मकृत् ।
तन्मनो विलयं याति तद्विष्णोः परमं पदम् ॥ २५॥

yanmanastrijagatsṛṣṭisthitivyasanakarmakṛt ।
tanmano vilayaṃ yāti tadviṣṇoḥ paramaṃ padam ॥ 25॥

अष्टपत्रं तु हृत्पद्मं द्वात्रिंशत्केसरान्वितम् ।
तस्य मध्ये स्थितो भानुर्भानुमध्यगतः शशी ॥ २६॥

aṣṭapatraṃ tu hṛtpadmaṃ dvātriṃśatkesarānvitam ।
tasya madhye sthito bhānurbhānumadhyagataḥ śaśī ॥ 26॥

शशिमध्यगतो वह्निर्वह्निमध्यगता प्रभा ।
प्रभामध्यगतं पीठं नानारत्नप्रवेष्टितम् ॥ २७॥

śaśimadhyagato vahnirvahnimadhyagatā prabhā ।
prabhāmadhyagataṃ pīṭhaṃ nānāratnapraveṣṭitam ॥ 27॥

तस्य मध्यगतं देवं वासुदेवं निरञ्जनम् ।
श्रीवत्सकौस्तुभोरस्कं मुक्तामणिविभूषितम् ॥ २८॥

tasya madhyagataṃ devaṃ vāsudevaṃ nirañjanam ।
śrīvatsakaustubhoraskaṃ muktāmaṇivibhūṣitam ॥ 28॥

शुद्धस्फटिकसंकाशं चन्द्रकोटिसमप्रभम् ।
एवं ध्यायेन्महाविष्णुमेवं वा विनयान्वितः ॥ २९॥

śuddhasphaṭikasaṃkāśaṃ candrakoṭisamaprabham ।
evaṃ dhyāyenmahāviṣṇumevaṃ vā vinayānvitaḥ ॥ 29॥

अतसीपुष्पसंकाशं नाभिस्थाने प्रतिष्ठितम् ।
चतुर्भुजं महाविष्णुं पूरकेण विचिन्तयेत् ॥ ३०॥

atasīpuṣpasaṃkāśaṃ nābhisthāne pratiṣṭhitam ।
caturbhujaṃ mahāviṣṇuṃ pūrakeṇa vicintayet ॥ 30॥

कुम्भकेन हृदिस्थाने चिन्तयेत्कमलासनम् ।
ब्रह्माणं रक्तगौराभं चतुर्वक्त्रं पितामहम् ॥ ३१॥

kumbhakena hṛdisthāne cintayetkamalāsanam ।
brahmāṇaṃ raktagaurābhaṃ caturvaktraṃ pitāmaham ॥ 31॥

रेचकेन तु विद्यात्मा ललाटस्थं त्रिलोचनम् ।
शुद्धस्फटिकसंकाशं निष्कलं पापनाशनम् ॥ ३२॥

recakena tu vidyātmā lalāṭasthaṃ trilocanam ।
śuddhasphaṭikasaṃkāśaṃ niṣkalaṃ pāpanāśanam ॥ 32॥

अञ्जपत्रमधःपुष्पमूर्ध्वनालमधोमुखम् ।
कदलीपुष्पसंकाशं सर्ववेदमयं शिवम् ॥ ३३॥

añjapatramadhaḥpuṣpamūrdhvanālamadhomukham ।
kadalīpuṣpasaṃkāśaṃ sarvavedamayaṃ śivam ॥ 33॥

शतारं शतपत्राढ्यं विकीर्णाम्बुजकर्णिकम् ।
तत्रार्कचन्द्रवह्नीनामुपर्युपरि चिन्तयेत् ॥ ३४॥

śatāraṃ śatapatrāḍhyaṃ vikīrṇāmbujakarṇikam ।
tatrārkacandravahnīnāmuparyupari cintayet ॥ 34॥

पद्मस्योद्घाटनं कृत्वा बोधचन्द्राग्निसूर्यकम् ।
तस्य हृद्बीजमाहृत्य आत्मानं चरते ध्रुवम् ॥ ३५॥

padmasyodghāṭanaṃ kṛtvā bodhacandrāgnisūryakam ।
tasya hṛdbījamāhṛtya ātmānaṃ carate dhruvam ॥ 35॥

त्रिस्थानं च त्रिमात्रं च त्रिब्रह्म च त्रयाक्षरम् ।
त्रिमात्रमर्धमात्रं वा यस्तं वेद स वेदवित् ॥ ३६॥

tristhānaṃ ca trimātraṃ ca tribrahma ca trayākṣaram ।
trimātramardhamātraṃ vā yastaṃ veda sa vedavit ॥ 36॥

तैलधारमिवाच्छिन्नदीर्घघण्टानिनादवत् ।
बिन्दुनादकलातीतं यस्तं वेद स वेदवित् ॥ ३७॥

tailadhāramivācchinnadīrghaghaṇṭāninādavat ।
bindunādakalātītaṃ yastaṃ veda sa vedavit ॥ 37॥

यथैवत्पलनालेन तोयमाकर्षयेन्नरः ।
तथैवओत्कर्षयेद्वायुं योगी योगपथे स्थितः ॥ ३८॥

yathaivatpalanālena toyamākarṣayennaraḥ ।
tathaivaotkarṣayedvāyuṃ yogī yogapathe sthitaḥ ॥ 38॥

अर्धमात्रात्मकं कृत्वा कोशीभूतं तु पङ्कजम् ।
कर्षयेन्नलमात्रेण भ्रुवोर्मध्ये लयं नयेत् ॥ ३९॥

ardhamātrātmakaṃ kṛtvā kośībhūtaṃ tu paṅkajam ।
karṣayennalamātreṇa bhruvormadhye layaṃ nayet ॥ 39॥

भ्रुवोर्मध्ये ललाटे तु नासिकायास्तु मूलतः ।
जानीयादमृतं स्थानं तद्ब्रह्मायतनं महत् ॥ ४०॥

bhruvormadhye lalāṭe tu nāsikāyāstu mūlataḥ ।
jānīyādamṛtaṃ sthānaṃ tadbrahmāyatanaṃ mahat ॥ 40॥

आसनं प्राणसंरोधः प्रत्याहारश्च धारणा ।
ध्यानं समाधिरेतानि योगाङ्गानि भवन्ति षट् ॥ ४१॥

āsanaṃ prāṇasaṃrodhaḥ pratyāhāraśca dhāraṇā ।
dhyānaṃ samādhiretāni yogāṅgāni bhavanti ṣaṭ ॥ 41॥

आसनानि च तावन्ति यावन्त्यो जीवजातयः ।
एतेषानतुलान्भेदान्विजानाति महेश्वरः ॥ ४२॥

āsanāni ca tāvanti yāvantyo jīvajātayaḥ ।
eteṣānatulānbhedānvijānāti maheśvaraḥ ॥ 42॥

छिद्रं भद्रं तथा सिंहं पद्मं चेति चतुष्टयम् ।
आधारं प्रथमं चक्रं स्वाधिष्ठानं द्वितीयकम् ॥ ४३॥

chidraṃ bhadraṃ tathā siṃhaṃ padmaṃ ceti catuṣṭayam ।
ādhāraṃ prathamaṃ cakraṃ svādhiṣṭhānaṃ dvitīyakam ॥ 43॥

योनिस्थानं तयोर्मध्ये कामरूपं निगद्यते ।
आधाराख्ये गुदस्थाने पङ्कजं यच्चतुर्दलम् ॥ ४४॥

yonisthānaṃ tayormadhye kāmarūpaṃ nigadyate ।
ādhārākhye gudasthāne paṅkajaṃ yaccaturdalam ॥ 44॥

तन्मध्ये प्रोच्यते योनिः कामाख्या सिद्धवन्दिता ।
योनिमध्ये स्थितं लिङ्गं पश्चिमाभिमुखं तथा ॥ ४५॥

tanmadhye procyate yoniḥ kāmākhyā siddhavanditā ।
yonimadhye sthitaṃ liṅgaṃ paścimābhimukhaṃ tathā ॥ 45॥

मस्तके मणिवद्भिन्नं यो जानाति स योगवित् ।
तप्तचामीकराकारं तडिल्लेखेव विस्फुरत् ॥ ४६॥

mastake maṇivadbhinnaṃ yo jānāti sa yogavit ।
taptacāmīkarākāraṃ taḍillekheva visphurat ॥ 46॥

चतुरस्रमुपर्यग्नेरधो मेढ्रात्प्रतिष्ठितम् ।
स्वशब्देन भवेत्प्राणः स्वाधिष्ठानं तदाश्रयम् ॥ ४७॥

caturasramuparyagneradho meḍhrātpratiṣṭhitam ।
svaśabdena bhavetprāṇaḥ svādhiṣṭhānaṃ tadāśrayam ॥ 47॥

स्वाधिष्ठानं ततश्चक्रं मेढ्रमेव निगद्यते ।
मणिवत्तन्तुना यत्र वायुना पूरितं वपुः ॥ ४८॥

svādhiṣṭhānaṃ tataścakraṃ meḍhrameva nigadyate ।
maṇivattantunā yatra vāyunā pūritaṃ vapuḥ ॥ 48॥

तन्नाभिमण्डलं चक्रं प्रोच्यते मणिपूरकम् ।
द्वादशारमहाचक्रे पुण्यपापनियन्त्रितः ॥ ४९॥

tannābhimaṇḍalaṃ cakraṃ procyate maṇipūrakam ।
dvādaśāramahācakre puṇyapāpaniyantritaḥ ॥ 49॥

तावज्जीवो भ्रमत्येवं यावत्तत्त्वं न विन्दति ।
ऊर्ध्वं मेढ्रादथो नाभेः कन्दो योऽस्ति खगाण्डवत् ॥ ५०॥

tāvajjīvo bhramatyevaṃ yāvattattvaṃ na vindati ।
ūrdhvaṃ meḍhrādatho nābheḥ kando yo'sti khagāṇḍavat ॥ 50॥

तत्र नाड्यः समुत्पन्नाः सहस्राणि द्विसप्ततिः ।
तेषु नाडीसहस्रेषु द्विसप्ततिरुदाहृताः ॥ ५१॥

tatra nāḍyaḥ samutpannāḥ sahasrāṇi dvisaptatiḥ ।
teṣu nāḍīsahasreṣu dvisaptatirudāhṛtāḥ ॥ 51॥

प्रधानाः प्राणवाहिन्यो भूयस्तत्र दश स्मृताः ।
इडा च पिङ्गला चैव सुषुम्ना च तृतीयका ॥ ५२॥

pradhānāḥ prāṇavāhinyo bhūyastatra daśa smṛtāḥ ।
iḍā ca piṅgalā caiva suṣumnā ca tṛtīyakā ॥ 52॥

गान्धारी हस्तिजिह्वा च पूषा चैव यशस्विनि ।
अलम्बुसा कुहूरत्र शङ्खिनी दशमी स्मृता ॥ ५३॥

gāndhārī hastijihvā ca pūṣā caiva yaśasvini ।
alambusā kuhūratra śaṅkhinī daśamī smṛtā ॥ 53॥

एवं नाडीमयं चक्रं विज्ञेयं योगिना सदा ।
सततं प्राणवाहिन्यः सोम सूर्याग्निदेवताः ॥ ५४॥

evaṃ nāḍīmayaṃ cakraṃ vijñeyaṃ yoginā sadā ।
satataṃ prāṇavāhinyaḥ soma sūryāgnidevatāḥ ॥ 54॥

इडापिङ्गलासुषुम्नास्तिस्रो नाड्यः प्रकीर्तिताः ।
इडा वामे स्थिता भागे पिङ्गला दक्षिणे स्थिता ॥ ५५॥

iḍāpiṅgalāsuṣumnāstisro nāḍyaḥ prakīrtitāḥ ।
iḍā vāme sthitā bhāge piṅgalā dakṣiṇe sthitā ॥ 55॥

सुषुम्ना मध्यदेशे तु प्राणमार्गास्त्रयः स्मृताः ।
प्राणोऽपानः समानश्चोदानो व्यानस्तथैव च ॥ ५६॥

suṣumnā madhyadeśe tu prāṇamārgāstrayaḥ smṛtāḥ ।
prāṇo'pānaḥ samānaścodāno vyānastathaiva ca ॥ 56॥

नागः कूर्मः कृकरको देवदत्तो धनञ्जयः ।
प्राणाद्याः पञ्च विख्याता नागाद्याः पञ्च वायवः ॥ ५७॥

nāgaḥ kūrmaḥ kṛkarako devadatto dhanañjayaḥ ।
prāṇādyāḥ pañca vikhyātā nāgādyāḥ pañca vāyavaḥ ॥ 57॥

एते नाडीसहस्रेषु वर्तन्ते जीवरूपिणः ।
प्राणापानवशो जीवो ह्यधश्चोर्ध्वं प्रधावति ॥ ५८॥

ete nāḍīsahasreṣu vartante jīvarūpiṇaḥ ।
prāṇāpānavaśo jīvo hyadhaścordhvaṃ pradhāvati ॥ 58॥

वामदक्षिणमार्गेण चञ्चलत्वान्न दृश्यते ।
आक्षिप्तो भुजदण्डेन यथोच्चलति कन्दुकः ॥ ५९॥

vāmadakṣiṇamārgeṇa cañcalatvānna dṛśyate ।
ākṣipto bhujadaṇḍena yathoccalati kandukaḥ ॥ 59॥

प्राणापानसमाक्षिप्तस्तद्वज्जीवो न विश्रमेत् ।
अपानात्कर्षति प्राणोऽपानः प्राणाच्च कर्षति ॥ ६०॥

prāṇāpānasamākṣiptastadvajjīvo na viśramet ।
apānātkarṣati prāṇo'pānaḥ prāṇācca karṣati ॥ 60॥

खगरज्जुवदित्येतद्यो जानाति स योगवित् ।
हकारेण बहिर्याति सकारेण विशेत्पुनः ॥ ६१॥

khagarajjuvadityetadyo jānāti sa yogavit ।
hakāreṇa bahiryāti sakāreṇa viśetpunaḥ ॥ 61॥

हंसहंसेत्यमं मन्त्रं जीवो जपति सर्वदा ।
शतानि षट्दिवारात्रं सहस्राणेकविंशतिः ॥ ६२॥

haṃsahaṃsetyamaṃ mantraṃ jīvo japati sarvadā ।
śatāni ṣaṭdivārātraṃ sahasrāṇekaviṃśatiḥ ॥ 62॥

एतन्सङ्ख्यान्वितं मन्त्रं जीवो जपति सर्वदा ।
अजपा नाम गायत्री योगिनां मोक्षदा सदा ॥ ६३॥

etansaṅkhyānvitaṃ mantraṃ jīvo japati sarvadā ।
ajapā nāma gāyatrī yogināṃ mokṣadā sadā ॥ 63॥

अस्याः सङ्कल्पमात्रेण नरः पापैः प्रमुच्यते ।
अनया सदृशी विद्या अनया सदृशो जपः ॥ ६४॥

asyāḥ saṅkalpamātreṇa naraḥ pāpaiḥ pramucyate ।
anayā sadṛśī vidyā anayā sadṛśo japaḥ ॥ 64॥

अनया सदृशं पुण्यं न भूतं न भविष्यति ।
येन मार्गेण गन्तव्यं ब्रह्मस्थानं निरामयम् ॥ ६५॥

anayā sadṛśaṃ puṇyaṃ na bhūtaṃ na bhaviṣyati ।
yena mārgeṇa gantavyaṃ brahmasthānaṃ nirāmayam ॥ 65॥

मुखेनाच्छाद्य तद्द्वारं प्रसुप्ता परमेश्वरी ।
प्रबुद्धा वह्नियोगेन मनसा मरुता सह ॥ ६६॥

mukhenācchādya taddvāraṃ prasuptā parameśvarī ।
prabuddhā vahniyogena manasā marutā saha ॥ 66॥

सूचिवद्गुणमादाय व्रजत्यूर्ध्वं सुषुम्नया ।
उद्घाटयेत्कपाटं तु यथा कुञ्चिकया हठात् ॥ ६७॥

sūcivadguṇamādāya vrajatyūrdhvaṃ suṣumnayā ।
udghāṭayetkapāṭaṃ tu yathā kuñcikayā haṭhāt ॥ 67॥

कुण्डलिन्या तया योगी मोक्षद्वारं विभेदयेत् ॥ ६८॥

kuṇḍalinyā tayā yogī mokṣadvāraṃ vibhedayet ॥ 68॥

कृत्वा सम्पुटितौ करौ दृढतरं बध्वाथ पद्मासनम् ।
गाढं वक्षसि सन्निधाय चुबुकं ध्यानं च तच्चेतसि ॥

kṛtvā sampuṭitau karau dṛḍhataraṃ badhvātha padmāsanam ।
gāḍhaṃ vakṣasi sannidhāya cubukaṃ dhyānaṃ ca taccetasi ॥

वारंवारममपातमूर्ध्वमनिलं प्रोच्चारयन्पूरितम् ।
मुञ्चन्प्राणमुपैति बोधमतुलं शक्तिप्रभावान्नरः ॥ ६९॥

vāraṃvāramamapātamūrdhvamanilaṃ proccārayanpūritam ।
muñcanprāṇamupaiti bodhamatulaṃ śaktiprabhāvānnaraḥ ॥ 69॥

पद्मासनस्थितो योगी नाडीद्वारेषु पूरयन् ।
मारुतं कुम्भयन्यस्तु स मुक्तो नात्र संशयः ॥ ७०॥

padmāsanasthito yogī nāḍīdvāreṣu pūrayan ।
mārutaṃ kumbhayanyastu sa mukto nātra saṃśayaḥ ॥ 70॥

अङ्गानां मर्दनं कृत्वा श्रमजातेन वारिणा ।
कट्वम्ललवणत्यागी क्षीरपानरतः सुखी ॥ ७१॥

aṅgānāṃ mardanaṃ kṛtvā śramajātena vāriṇā ।
kaṭvamlalavaṇatyāgī kṣīrapānarataḥ sukhī ॥ 71॥

ब्रह्मचारी मिताहारी योगी योगपरायणः ।
अब्दादूर्ध्वं भवेत्सिद्धो नात्र कार्यां विचारणा ॥ ७२॥

brahmacārī mitāhārī yogī yogaparāyaṇaḥ ।
abdādūrdhvaṃ bhavetsiddho nātra kāryāṃ vicāraṇā ॥ 72॥

कन्दोर्ध्वकुण्डली शक्तिः स योगी सिद्धिभाजनम् ।
अपानप्राणयोरैक्यं क्षयन्मूत्रपुरीषयोः ॥ ७३॥

kandordhvakuṇḍalī śaktiḥ sa yogī siddhibhājanam ।
apānaprāṇayoraikyaṃ kṣayanmūtrapurīṣayoḥ ॥ 73॥

युवा भवति वृद्धोऽपि सततं मूलबन्धनात् ।
पार्ष्णिभागेन सम्पीड्य योनिमाकुञ्चयेद्गुदम् ॥ ७४॥

yuvā bhavati vṛddho'pi satataṃ mūlabandhanāt ।
pārṣṇibhāgena sampīḍya yonimākuñcayedgudam ॥ 74॥

अपानमूर्ध्वमुत्कृष्य मूलबन्धोऽयमुच्यते ।
उड्याणं कुरुते यस्मादविश्रान्तमहाखगः ॥ ७५॥

apānamūrdhvamutkṛṣya mūlabandho'yamucyate ।
uḍyāṇaṃ kurute yasmādaviśrāntamahākhagaḥ ॥ 75॥

उड्डियाणं तदेव स्यात्तत्र बन्धो विधीयते ।
उदरे पश्चिमं ताणं नाभेरूर्ध्वं तु कारयेत् ॥ ७६॥

uḍḍiyāṇaṃ tadeva syāttatra bandho vidhīyate ।
udare paścimaṃ tāṇaṃ nābherūrdhvaṃ tu kārayet ॥ 76॥

उड्डियाणोऽप्ययं बन्धो मृत्युमातङ्गकेसरी ।
बध्नाति हि शिरोजातमधोगामिनभोजलम् ॥ ७७॥

uḍḍiyāṇo'pyayaṃ bandho mṛtyumātaṅgakesarī ।
badhnāti hi śirojātamadhogāminabhojalam ॥ 77॥

ततो जालन्धरो बन्धः कर्मदुःखौघनाशनः ।
जालन्धरे कृते बन्धे कर्णसंकोचलक्षणे ॥ ७८॥

tato jālandharo bandhaḥ karmaduḥkhaughanāśanaḥ ।
jālandhare kṛte bandhe karṇasaṃkocalakṣaṇe ॥ 78॥

न पीयूषं पतत्यग्नौ न च वायुः प्रधावति ।
कपालकुहरे जिह्वा प्रविष्टा विपरीतगा ॥ ७९॥

na pīyūṣaṃ patatyagnau na ca vāyuḥ pradhāvati ।
kapālakuhare jihvā praviṣṭā viparītagā ॥ 79॥

भ्रुवोरन्तर्गता दृष्टिर्मुद्रा भवति खेचरी ।
न रोगो मरणं तस्य न निद्रा न क्षुधा तृषा ॥ ८०॥

bhruvorantargatā dṛṣṭirmudrā bhavati khecarī ।
na rogo maraṇaṃ tasya na nidrā na kṣudhā tṛṣā ॥ 80॥

न च मूर्च्छा भवेत्तस्य यो मुद्रां वेत्ति खेचरीम् ।
पीड्यते न च रोगेण लिप्यते न च कर्मणा ॥ ८१॥

na ca mūrcchā bhavettasya yo mudrāṃ vetti khecarīm ।
pīḍyate na ca rogeṇa lipyate na ca karmaṇā ॥ 81॥

बध्यते न च कालेन यस्य मुद्रस्ति खेचरी ।
चित्तं चरति खे यस्माज्जिह्वा भवति खेगता ॥ ८२॥

badhyate na ca kālena yasya mudrasti khecarī ।
cittaṃ carati khe yasmājjihvā bhavati khegatā ॥ 82॥

तेनैषा खेचरी नाम मुद्रा सिद्धनमस्कृता ।
खेचर्या मुद्रया यस्य विवरं लम्बिकोर्ध्वतः ॥ ८३॥

tenaiṣā khecarī nāma mudrā siddhanamaskṛtā ।
khecaryā mudrayā yasya vivaraṃ lambikordhvataḥ ॥ 83॥

बिन्दुः क्षरति नो यस्य कामिन्यालिङ्गितस्य च ।
यावद्बिन्दुः स्थितो देहे तावन्मृत्युभयं कुतः ॥ ८४॥

binduḥ kṣarati no yasya kāminyāliṅgitasya ca ।
yāvadbinduḥ sthito dehe tāvanmṛtyubhayaṃ kutaḥ ॥ 84॥

यावद्बद्धा नभोमुद्रा तावद्बिन्दुर्न गच्छति ।
गलितोऽपि यदा बिन्दुः सम्प्राप्तो योनिमण्डले ॥ ८५॥

yāvadbaddhā nabhomudrā tāvadbindurna gacchati ।
galito'pi yadā binduḥ samprāpto yonimaṇḍale ॥ 85॥

व्रजत्यूर्ध्वं हठाच्छक्त्या निबद्धो योनिमुद्रया ।
स एव द्विविधो बिन्दुः पाण्डरो लोहितस्तथा ॥ ८६॥

vrajatyūrdhvaṃ haṭhācchaktyā nibaddho yonimudrayā ।
sa eva dvividho binduḥ pāṇḍaro lohitastathā ॥ 86॥

पाण्डरं शुक्रमित्याहुर्लोहिताख्यं महारजः ।
विद्रुमद्रुमसंकाशं योनिस्थाने स्थितं रजः ॥ ८७॥

pāṇḍaraṃ śukramityāhurlohitākhyaṃ mahārajaḥ ।
vidrumadrumasaṃkāśaṃ yonisthāne sthitaṃ rajaḥ ॥ 87॥

शशिस्थाने वसेद्बिन्दुःस्तयोरैक्यं सुदुर्लभम् ।
बिन्दुः शिवो रजः शक्तिर्बिन्दुरिन्दू रजो रविः ॥ ८८॥

śaśisthāne vasedbinduḥstayoraikyaṃ sudurlabham ।
binduḥ śivo rajaḥ śaktirbindurindū rajo raviḥ ॥ 88॥

उभयओः सङ्गमादेव प्राप्यते परमं वपुः ।
वायुना शक्तिचालेन प्रेरितं खे यथा रजः ॥ ८९॥

ubhayaoḥ saṅgamādeva prāpyate paramaṃ vapuḥ ।
vāyunā śakticālena preritaṃ khe yathā rajaḥ ॥ 89॥

रविणैकत्वमायाति भवेद्दिव्यं वपुस्तदा ।
शुक्लं चन्द्रेण संयुक्तं रजः सूर्यसमन्वितम् ॥ ९०॥

raviṇaikatvamāyāti bhaveddivyaṃ vapustadā ।
śuklaṃ candreṇa saṃyuktaṃ rajaḥ sūryasamanvitam ॥ 90॥

द्वयोः समरसीभावं यो जानाति स योगवित् ।
शोधनं मलजालानां घटनं चन्द्रसूर्ययोः ॥ ९१॥

dvayoḥ samarasībhāvaṃ yo jānāti sa yogavit ।
śodhanaṃ malajālānāṃ ghaṭanaṃ candrasūryayoḥ ॥ 91॥

रसानां शोषणं सम्यङ्महामुद्राभिधीयते ॥ ९२॥

rasānāṃ śoṣaṇaṃ samyaṅmahāmudrābhidhīyate ॥ 92॥

वक्षोन्यस्तहनुर्निपीड्य सुषिरं योनेश्च वामाङ्घ्रिणा
हस्ताभ्यामनुधारयन्प्रविततं पादं तथा दक्षिणम् ॥

vakṣonyastahanurnipīḍya suṣiraṃ yoneśca vāmāṅghriṇā
hastābhyāmanudhārayanpravitataṃ pādaṃ tathā dakṣiṇam ॥

आपूर्य श्वसनेन कुक्षियुगलं बध्वा शनैरेचये-
देषा पातकनाशिनी ननु महामुद्रा नृणां प्रोच्यते ॥ ९३॥

āpūrya śvasanena kukṣiyugalaṃ badhvā śanairecaye-
deṣā pātakanāśinī nanu mahāmudrā nṛṇāṃ procyate ॥ 93॥

अथात्मनिर्णयं व्याख्यास्ये ॥

athātmanirṇayaṃ vyākhyāsye ॥

हृदिस्थाने अष्टदलपद्मं वर्तते तन्मध्ये रेखावलयं
कृत्वा जीवात्मरूपं ज्योतीरूपमणुमात्रं वर्तते तस्मिन्सर्वं
प्रतिष्ठितं भवति सर्वं जानाति सर्वं करोति सर्वमेतच्चरितमहं
कर्ताऽहं भोक्ता सुखी दुःखी काणः खञ्जो बधिरो मूकः कृशः
स्थूलोऽनेन प्रकारेण स्वतन्त्रवादेन वर्तते ॥

hṛdisthāne aṣṭadalapadmaṃ vartate tanmadhye rekhāvalayaṃ
kṛtvā jīvātmarūpaṃ jyotīrūpamaṇumātraṃ vartate tasminsarvaṃ
pratiṣṭhitaṃ bhavati sarvaṃ jānāti sarvaṃ karoti sarvametaccaritamahaṃ
kartā'haṃ bhoktā sukhī duḥkhī kāṇaḥ khañjo badhiro mūkaḥ kṛśaḥ
sthūlo'nena prakāreṇa svatantravādena vartate ॥

पूर्वदले विश्रमते पूर्वं दलं श्वेतवर्णं तदा भक्तिपुरःसरं
धर्मे मतिर्भवति ॥

pūrvadale viśramate pūrvaṃ dalaṃ śvetavarṇaṃ tadā bhaktipuraḥsaraṃ
dharme matirbhavati ॥

यदाऽग्नेयदले विश्रमते तदाग्नेयदलं रक्तवर्णं तदा निद्रालस्य
मतिर्भवति ॥

yadā'gneyadale viśramate tadāgneyadalaṃ raktavarṇaṃ tadā nidrālasya
matirbhavati ॥

यदा दक्षिणदले विश्रमते तद्दक्षिणदलं कृष्णवर्णं तदा
द्वेषकोपमतिर्भवति ॥

yadā dakṣiṇadale viśramate taddakṣiṇadalaṃ kṛṣṇavarṇaṃ tadā
dveṣakopamatirbhavati ॥

यदा नैरृतदले विश्रमते तन्नैरृतदलं नीलवर्णं तदा
पापकर्महिंसामतिर्भवति ॥

yadā nairṛtadale viśramate tannairṛtadalaṃ nīlavarṇaṃ tadā
pāpakarmahiṃsāmatirbhavati ॥

यदा पश्चिमदले विश्रमते तत्पश्चिमदलं स्फटिकवर्णं तदा
क्रीडाविनोदे मतिर्भवति ॥

yadā paścimadale viśramate tatpaścimadalaṃ sphaṭikavarṇaṃ tadā
krīḍāvinode matirbhavati ॥

यदा वायव्यदले विश्रमते वायव्यदलं माणिक्यवर्णं तदा
गमनचलनवैराग्यमतिर्भवति ॥

yadā vāyavyadale viśramate vāyavyadalaṃ māṇikyavarṇaṃ tadā
gamanacalanavairāgyamatirbhavati ॥

यदोत्तरदले विश्रमते तदुत्तरदलं पीतवर्णं तदा सुखशृङ्गार-
मतिर्भवति ॥

yadottaradale viśramate taduttaradalaṃ pītavarṇaṃ tadā sukhaśṛṅgāra-
matirbhavati ॥

यदेशानदले विश्रमते तदीशानदलं वैडूर्यवर्णं तदा
दानादिकृपामतिर्भवति ॥

yadeśānadale viśramate tadīśānadalaṃ vaiḍūryavarṇaṃ tadā
dānādikṛpāmatirbhavati ॥

यदा सन्धिसन्धिषु मतिर्भवति तदा वातपित्तश्लेष्ममहाव्याधि-
प्रकोपो भवति ॥

yadā sandhisandhiṣu matirbhavati tadā vātapittaśleṣmamahāvyādhi-
prakopo bhavati ॥

यदा मध्ये तिष्ठति तदा सर्वं जानाति गायति नृत्यति पठत्यानन्दं
करोति ॥

yadā madhye tiṣṭhati tadā sarvaṃ jānāti gāyati nṛtyati paṭhatyānandaṃ
karoti ॥

यदा नेत्रश्रमो भवति श्रमनिर्भरणार्थं प्रथमरेखावलयं
कृत्वा मध्ये निमज्जनं कुरुते प्रथमरेखाबन्धूकपुष्पवर्णं
तदा निद्रावस्था भवति ॥

yadā netraśramo bhavati śramanirbharaṇārthaṃ prathamarekhāvalayaṃ
kṛtvā madhye nimajjanaṃ kurute prathamarekhābandhūkapuṣpavarṇaṃ
tadā nidrāvasthā bhavati ॥

निद्रावस्थामध्ये स्वप्नावस्था भवति ॥

nidrāvasthāmadhye svapnāvasthā bhavati ॥

स्वप्नावस्थामध्ये दृष्टं श्रुतमनुमानसम्भववार्ता
इत्यादिकल्पनां करोति तदादिश्रमो भवति ॥

svapnāvasthāmadhye dṛṣṭaṃ śrutamanumānasambhavavārtā
ityādikalpanāṃ karoti tadādiśramo bhavati ॥

श्रमनिर्हरणार्थं द्वितीयरेखावलयं कृत्वा मध्ये
निमज्जनं कुरुते द्वितीयरेखा इन्द्रकोपवर्णं तदा
सुषुप्त्यवस्था भवति सुषुप्तौ केवलपरमेश्वरसम्बन्धिनी
बुद्दिर्भवति नित्यबोधस्वरूपा भवति पश्चात्परमेश्वर-
स्वरूपेण प्राप्तिर्भवति ॥

śramanirharaṇārthaṃ dvitīyarekhāvalayaṃ kṛtvā madhye
nimajjanaṃ kurute dvitīyarekhā indrakopavarṇaṃ tadā
suṣuptyavasthā bhavati suṣuptau kevalaparameśvarasambandhinī
buddirbhavati nityabodhasvarūpā bhavati paścātparameśvara-
svarūpeṇa prāptirbhavati ॥

तृतीयरेखावलयं कृत्वा मध्ये निमज्जनं कुरुते तृतीयरेखा
पद्मरागवर्णं तदा तुरीयावस्था भवति तुरीये केवलपरमात्म-
सम्बन्धिनी भवति नित्यबोधस्वरूपा भवति तदा शनैः
शनैरुपरमेद्बुद्ध्या धृतिगृहीतयात्मसंस्थं मनः
कृत्वा न किञ्चिदपि चिन्तयेत्तदा प्राणापानयोरैक्यं कृत्वा
सर्वं विश्वमात्मस्वरूपेण लक्ष्यं धारयति । यदा
तुरीयातीतावस्था तदा सर्वेषामानन्दस्वरूपो भवति
द्वन्द्वातीतो भवति यावद्देहधारणा वर्तते तावत्तिष्ठति
पश्चात्परमात्मस्वरूपेण प्राप्तिर्भवति इत्यनेन प्रकारेण
मोक्षो भवतीदमेवात्मदर्शनोपायं भवन्ति ॥

tṛtīyarekhāvalayaṃ kṛtvā madhye nimajjanaṃ kurute tṛtīyarekhā
padmarāgavarṇaṃ tadā turīyāvasthā bhavati turīye kevalaparamātma-
sambandhinī bhavati nityabodhasvarūpā bhavati tadā śanaiḥ
śanairuparamedbuddhyā dhṛtigṛhītayātmasaṃsthaṃ manaḥ
kṛtvā na kiñcidapi cintayettadā prāṇāpānayoraikyaṃ kṛtvā
sarvaṃ viśvamātmasvarūpeṇa lakṣyaṃ dhārayati । yadā
turīyātītāvasthā tadā sarveṣāmānandasvarūpo bhavati
dvandvātīto bhavati yāvaddehadhāraṇā vartate tāvattiṣṭhati
paścātparamātmasvarūpeṇa prāptirbhavati ityanena prakāreṇa
mokṣo bhavatīdamevātmadarśanopāyaṃ bhavanti ॥

चतुष्पथसमायुक्तमहाद्वारगवायुना ।
सह स्थितत्रिकोणार्धगमने दृश्यतेऽच्युतः ॥ ९४॥

catuṣpathasamāyuktamahādvāragavāyunā ।
saha sthitatrikoṇārdhagamane dṛśyate'cyutaḥ ॥ 94॥

पूर्वोक्तत्रिकोणस्थानादुपरि पृथिव्यादिपञ्चवर्णकं ध्येयम् ।
प्राणादिपञ्चवायुश्च बीजं वर्णं च स्थानकम् ।
यकारं प्राणबीजं च नीलजीमूतसन्निभम् ।
रकारमग्निबीजं च अपानादित्यसंनिभम् ॥ ९५॥

pūrvoktatrikoṇasthānādupari pṛthivyādipañcavarṇakaṃ dhyeyam ।
prāṇādipañcavāyuśca bījaṃ varṇaṃ ca sthānakam ।
yakāraṃ prāṇabījaṃ ca nīlajīmūtasannibham ।
rakāramagnibījaṃ ca apānādityasaṃnibham ॥ 95॥

लकारं पृथिवीरूपं व्यानं बन्धूकसंनिभम् ।
वकारं जीवबीजं च उदानं शङ्खवर्णकम् ॥ ९६॥

lakāraṃ pṛthivīrūpaṃ vyānaṃ bandhūkasaṃnibham ।
vakāraṃ jīvabījaṃ ca udānaṃ śaṅkhavarṇakam ॥ 96॥

हकारं वियत्स्वरूपं च समानं स्फटिकप्रभम् ।
हृन्नाभिनासाकर्णं च पादाङ्गुष्ठादिसंस्थितम् ॥ ९७॥

hakāraṃ viyatsvarūpaṃ ca samānaṃ sphaṭikaprabham ।
hṛnnābhināsākarṇaṃ ca pādāṅguṣṭhādisaṃsthitam ॥ 97॥

द्विसप्ततिसहस्राणि नाडीमार्गेषु वर्तते ।
अष्टाविंशतिकोटीषु रोमकूपेषु संस्थिताः ॥ ९८॥

dvisaptatisahasrāṇi nāḍīmārgeṣu vartate ।
aṣṭāviṃśatikoṭīṣu romakūpeṣu saṃsthitāḥ ॥ 98॥

समानप्राण एकस्तु जीवः स एक एव हि ।
रेचकादि त्रयं कुर्याद्दृढचित्तः समाहितः ॥ ९९॥

samānaprāṇa ekastu jīvaḥ sa eka eva hi ।
recakādi trayaṃ kuryāddṛḍhacittaḥ samāhitaḥ ॥ 99॥

शनैः समस्तमाकृष्य हृत्सरोरुहकोटरे ।
प्राणापानौ च बध्वा तु प्रणवेन समुच्चरेत् ॥ १००॥

śanaiḥ samastamākṛṣya hṛtsaroruhakoṭare ।
prāṇāpānau ca badhvā tu praṇavena samuccaret ॥ 100॥

कर्णसङ्कोचनं कृत्वा लिङ्गसङ्कोचनं तथा ।
मूलाधारात्सुषुम्ना च पद्मतन्तुनिभा शुभा ॥ १०१॥

karṇasaṅkocanaṃ kṛtvā liṅgasaṅkocanaṃ tathā ।
mūlādhārātsuṣumnā ca padmatantunibhā śubhā ॥ 101॥

अमूर्तो वर्तते नादो वीणादण्डसमुत्थितः ।
शङ्खनादिभिश्चैव मध्यमेव ध्वनिर्यथा ॥ १०२॥

amūrto vartate nādo vīṇādaṇḍasamutthitaḥ ।
śaṅkhanādibhiścaiva madhyameva dhvaniryathā ॥ 102॥

व्योमरन्ध्रगतो नादो मायूरं नादमेव च ।
कपालकुहरे मध्ये चतुर्द्वारस्य मध्यमे ॥ १०३॥

vyomarandhragato nādo māyūraṃ nādameva ca ।
kapālakuhare madhye caturdvārasya madhyame ॥ 103॥

तदात्मा राजते तत्र यथा व्योम्नि दिवाकरः ।
कोदण्डद्वयमध्ये तु ब्रह्मरन्ध्रेषु शक्तितः ॥ १०४॥

tadātmā rājate tatra yathā vyomni divākaraḥ ।
kodaṇḍadvayamadhye tu brahmarandhreṣu śaktitaḥ ॥ 104॥

स्वात्मानं पुरुषं पश्येन्मनस्तत्र लयं गतम् ।
रत्नानि ज्योत्स्निनादं तु बिन्दुमाहेश्वरं पदम् ।
य एवं वेद पुरुषः स कैवल्यं समश्नुत इत्युपनिषत् ॥ १०५॥

svātmānaṃ puruṣaṃ paśyenmanastatra layaṃ gatam ।
ratnāni jyotsninādaṃ tu bindumāheśvaraṃ padam ।
ya evaṃ veda puruṣaḥ sa kaivalyaṃ samaśnuta ityupaniṣat ॥ 105॥

ॐ सह नाववतु ॥ सह नौ भुनक्तु ॥

oṃ saha nāvavatu ॥ saha nau bhunaktu ॥

सह वीर्यं करवावहै ॥

saha vīryaṃ karavāvahai ॥

तेजस्विनावधीतमस्तु मा विद्विषावहै ॥

tejasvināvadhītamastu mā vidviṣāvahai ॥

ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥

oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ॥

इति ध्यानबिन्दूपनिषत्समाप्ता ॥

iti dhyānabindūpaniṣatsamāptā ॥


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact