| Library / Tipiṭaka / តិបិដក • Tipiṭaka / សារត្ថទីបនី-ដីកា • Sāratthadīpanī-ṭīkā |
២. វិលេខនសិក្ខាបទវណ្ណនា
2. Vilekhanasikkhāpadavaṇṇanā
៤៣៨. ទុតិយេ វិនយស្ស បរិយាបុណនំ វិនយបរិយត្តីតិ អាហ ‘‘វិនយំ បរិយាបុណន្តាន’’ន្តិអាទិ។ សុគុត្តោតិ យថា ករណ្ឌកេ បក្ខិត្តមណិក្ខន្ធោ វិយ ន នស្សតិ វិបត្តិំ ន បាបុណាតិ, ឯវំ សុដ្ឋុ គោបិតោ។ សុរក្ខិតោតិ តស្សេវ បរិយាយវចនំ។ យថា ហិ កិលេសចោរេហិ អវិលុម្បនីយោ ហោតិ, ឯវំ សព្ពទា សូបដ្ឋិតស្សតិតាយ សុដ្ឋុ រក្ខិតោ។ កុក្កុច្ចបកតានន្តិ កប្បិយាកប្បិយំ និស្សាយ ឧប្បន្នកុក្កុច្ចេន អភិភូតានំ។ សារជ្ជនំ សារទោ, ព្យាមោហភយំ។ វិគតោ សារទោ ឯតស្សាតិ វិសារទោ។ សហធម្មេនាតិ សការណេន វចនេន។ សុនិគ្គហិតំ និគ្គណ្ហាតីតិ យថា ន បុន សីសំ ឧក្ខិបន្តិ, អថ ខោ អប្បដិភានា មង្កុភូតាយេវ ហោន្តិ, ឯវំ សុដ្ឋុ និគ្គណ្ហាតិ។
438. Dutiye vinayassa pariyāpuṇanaṃ vinayapariyattīti āha ‘‘vinayaṃ pariyāpuṇantāna’’ntiādi. Suguttoti yathā karaṇḍake pakkhittamaṇikkhandho viya na nassati vipattiṃ na pāpuṇāti, evaṃ suṭṭhu gopito. Surakkhitoti tasseva pariyāyavacanaṃ. Yathā hi kilesacorehi avilumpanīyo hoti, evaṃ sabbadā sūpaṭṭhitassatitāya suṭṭhu rakkhito. Kukkuccapakatānanti kappiyākappiyaṃ nissāya uppannakukkuccena abhibhūtānaṃ. Sārajjanaṃ sārado, byāmohabhayaṃ. Vigato sārado etassāti visārado. Sahadhammenāti sakāraṇena vacanena. Suniggahitaṃ niggaṇhātīti yathā na puna sīsaṃ ukkhipanti, atha kho appaṭibhānā maṅkubhūtāyeva honti, evaṃ suṭṭhu niggaṇhāti.
អលជ្ជិតាតិ យ-ការលោបេន និទ្ទេសោ, អលជ្ជិតាយាតិ វុត្តំ ហោតិ។ អញ្ញាណតាតិអាទីសុបិ ឯសេវ នយោ។ មន្ទោ មោមូហោតិ អញ្ញាណភាវេន មន្ទោ, អវិសយតោ មោមូហោ, មហាមូឡ្ហោតិ អត្ថោ។
Alajjitāti ya-kāralopena niddeso, alajjitāyāti vuttaṃ hoti. Aññāṇatātiādīsupi eseva nayo. Mando momūhoti aññāṇabhāvena mando, avisayato momūho, mahāmūḷhoti attho.
អត្តបច្ចត្ថិកាតិ អត្តនោ បច្ចត្ថិកា។ វជ្ជិបុត្តកា ទសវត្ថុទីបកា។ បរូបហារអញ្ញាណកង្ខាបរវិតារណាទិវាទាតិ ឯត្ថ យេ អរហត្តំ បដិជានន្តានំ អប្បត្តេ បត្តសញ្ញីនំ អធិមានិកានំ កុហកានំ វា អរហត្តំ បដិជានន្តានំ សុក្កវិស្សដ្ឋិំ ទិស្វា មារកាយិកា ទេវតា ‘‘អរហតោ អសុចិំ ឧបសំហរន្តី’’តិ មញ្ញន្តិ សេយ្យថាបិ បុព្ពសេលិយា អបរសេលិយា ច, តេ បរូបហារវាទា។ យេសំ បន អរហតោ ឥត្ថិបុរិសាទីនំ នាមគោត្តាទីសុ ញាណប្បវត្តិយា អភាវេន អត្ថិ អរហតោ អញ្ញាណំ, តត្ថេវ សន្និដ្ឋានាភាវេន អត្ថិ អរហតោ កង្ខា, យស្មា ចស្ស តានិ វត្ថូនិ បរេ វិតារេន្តិ បកាសេន្តិ អាចិក្ខន្តិ, តស្មា អត្ថិ អរហតោ បរវិតារណាតិ ឥមា តិស្សោ លទ្ធិយោ សេយ្យថាបិ ឯតរហិ បុព្ពសេលិយានំ, តេ អញ្ញាណកង្ខាបរវិតារណវាទា។ និគ្គហោ បន នេសំ កថាវត្ថុប្បករណេ វុត្តនយេនេវ វេទិតព្ពោ។
Attapaccatthikāti attano paccatthikā. Vajjiputtakā dasavatthudīpakā. Parūpahāraaññāṇakaṅkhāparavitāraṇādivādāti ettha ye arahattaṃ paṭijānantānaṃ appatte pattasaññīnaṃ adhimānikānaṃ kuhakānaṃ vā arahattaṃ paṭijānantānaṃ sukkavissaṭṭhiṃ disvā mārakāyikā devatā ‘‘arahato asuciṃ upasaṃharantī’’ti maññanti seyyathāpi pubbaseliyā aparaseliyā ca, te parūpahāravādā. Yesaṃ pana arahato itthipurisādīnaṃ nāmagottādīsu ñāṇappavattiyā abhāvena atthi arahato aññāṇaṃ, tattheva sanniṭṭhānābhāvena atthi arahato kaṅkhā, yasmā cassa tāni vatthūni pare vitārenti pakāsenti ācikkhanti, tasmā atthi arahato paravitāraṇāti imā tisso laddhiyo seyyathāpi etarahi pubbaseliyānaṃ, te aññāṇakaṅkhāparavitāraṇavādā. Niggaho pana nesaṃ kathāvatthuppakaraṇe vuttanayeneva veditabbo.
ចត្តារោ មគ្គា ច ផលានិ ចាតិ ឧក្កដ្ឋនិទ្ទេសវសេន វុត្តំ, ចតស្សោ បដិសម្ភិទា តិស្សោ វិជ្ជា ឆ អភិញ្ញាតិ អយម្បិ អធិគមសទ្ធម្មោយេវ។ ច-ការោ វា អវុត្តសម្បិណ្ឌនត្ថោ ទដ្ឋព្ពោ។ កេចិ ថេរាតិ ធម្មកថិកា។ អាហំសូតិ បំសុកូលិកត្ថេរា ឯវំ អាហំសុ។
Cattāro maggā ca phalāni cāti ukkaṭṭhaniddesavasena vuttaṃ, catasso paṭisambhidā tisso vijjā cha abhiññāti ayampi adhigamasaddhammoyeva. Ca-kāro vā avuttasampiṇḍanattho daṭṭhabbo. Keci therāti dhammakathikā. Āhaṃsūti paṃsukūlikattherā evaṃ āhaṃsu.
កទា បនាយំ កថា ឧទបាទីតិ? អយញ្ហេត្ថ អនុបុព្ពិកថា (អ. និ. អដ្ឋ. ១.១.១៣០) – ឥមស្មិំ កិរ ទីបេ ចណ្ឌាលតិស្សមហាភយេ សក្កោ ទេវរាជា មហាឧឡុម្បំ មាបេត្វា ភិក្ខូនំ អារោចាបេសិ ‘‘មហន្តំ ភយំ ភវិស្សតិ, ន សម្មា ទេវោ វស្សិស្សតិ, ភិក្ខូ បច្ចយេហិ កិលមន្តា បរិយត្តិំ សន្ធារេតុំ ន សក្ខិស្សន្តិ, បរតីរំ គន្ត្វា អយ្យេហិ ជីវិតំ រក្ខិតុំ វដ្ដតិ។ ឥមំ មហាឧឡុម្បំ អារុយ្ហ គច្ឆថ ភន្តេ, យេសំ ឯត្ថ និសជ្ជដ្ឋានំ នប្បហោតិ, តេ កដ្ឋខណ្ឌេបិ ឧរំ ឋបេត្វា គច្ឆន្តុ, សព្ពេសំ ភយំ ន ភវិស្សតី’’តិ។ តទា សមុទ្ទតីរំ បត្វា សដ្ឋិ ភិក្ខូ កតិកំ កត្វា ‘‘អម្ហាកំ ឯត្ថ គមនកិច្ចំ នត្ថិ, មយំ ឥធេវ ហុត្វា តេបិដកំ រក្ខិស្សាមា’’តិ តតោ និវត្តិត្វា ទក្ខិណមលយជនបទំ គន្ត្វា កន្ទមូលបណ្ណេហិ ជីវិកំ កប្បេន្តា វសិំសុ, កាយេ វហន្តេ និសីទិត្វា សជ្ឈាយំ ករោន្តិ, អវហន្តេ វាលិកំ ឧស្សារេត្វា បរិវារេត្វា សីសានិ ឯកដ្ឋានេ កត្វា បរិយត្តិំ សម្មសន្តិ។ ឥមិនា និយាមេន ទ្វាទស សំវច្ឆរានិ សាដ្ឋកថំ តេបិដកំ បរិបុណ្ណំ កត្វា ធារយិំសុ។
Kadā panāyaṃ kathā udapādīti? Ayañhettha anupubbikathā (a. ni. aṭṭha. 1.1.130) – imasmiṃ kira dīpe caṇḍālatissamahābhaye sakko devarājā mahāuḷumpaṃ māpetvā bhikkhūnaṃ ārocāpesi ‘‘mahantaṃ bhayaṃ bhavissati, na sammā devo vassissati, bhikkhū paccayehi kilamantā pariyattiṃ sandhāretuṃ na sakkhissanti, paratīraṃ gantvā ayyehi jīvitaṃ rakkhituṃ vaṭṭati. Imaṃ mahāuḷumpaṃ āruyha gacchatha bhante, yesaṃ ettha nisajjaṭṭhānaṃ nappahoti, te kaṭṭhakhaṇḍepi uraṃ ṭhapetvā gacchantu, sabbesaṃ bhayaṃ na bhavissatī’’ti. Tadā samuddatīraṃ patvā saṭṭhi bhikkhū katikaṃ katvā ‘‘amhākaṃ ettha gamanakiccaṃ natthi, mayaṃ idheva hutvā tepiṭakaṃ rakkhissāmā’’ti tato nivattitvā dakkhiṇamalayajanapadaṃ gantvā kandamūlapaṇṇehi jīvikaṃ kappentā vasiṃsu, kāye vahante nisīditvā sajjhāyaṃ karonti, avahante vālikaṃ ussāretvā parivāretvā sīsāni ekaṭṭhāne katvā pariyattiṃ sammasanti. Iminā niyāmena dvādasa saṃvaccharāni sāṭṭhakathaṃ tepiṭakaṃ paripuṇṇaṃ katvā dhārayiṃsu.
ភយេ វូបសន្តេ សត្តសតា ភិក្ខូ អត្តនោ គតដ្ឋានេ សាដ្ឋកថេ តេបិដកេ ឯកក្ខរម្បិ ឯកព្យញ្ជនម្បិ អវិនាសេត្វា ឥមមេវ ទីបមាគម្ម កល្លគាមជនបទេ មណ្ឌលារាមវិហារំ បវិសិំសុ។ ថេរានំ អាគតបវត្តិំ សុត្វា ឥមស្មិំ ទីបេ ឱហីនា សដ្ឋិ ភិក្ខូ ‘‘ថេរេ បស្សិស្សាមា’’តិ គន្ត្វា ថេរេហិ សទ្ធិំ តេបិដកំ សោធេន្តា ឯកក្ខរម្បិ ឯកព្យញ្ជនម្បិ អសមេន្តំ នាម ន បស្សិំសុ។ តស្មិំ ឋានេ ថេរានំ អយំ កថា ឧទបាទិ ‘‘បរិយត្តិ នុ ខោ សាសនស្ស មូលំ, ឧទាហុ បដិបត្តី’’តិ។ បំសុកូលិកត្ថេរា ‘‘បដិបត្តិ មូល’’ន្តិ អាហំសុ, ធម្មកថិកា ‘‘បរិយត្តី’’តិ ។ អថ នេ ថេរា ‘‘តុម្ហាកំ ទ្វិន្នម្បិ ជនានំ វចនមត្តេនេវ ន សក្កា វិញ្ញាតុំ, ជិនភាសិតំ សុត្តំ អាហរថា’’តិ អាហំសុ។ សុត្តំ អាហរិតុំ ន ភារោតិ –
Bhaye vūpasante sattasatā bhikkhū attano gataṭṭhāne sāṭṭhakathe tepiṭake ekakkharampi ekabyañjanampi avināsetvā imameva dīpamāgamma kallagāmajanapade maṇḍalārāmavihāraṃ pavisiṃsu. Therānaṃ āgatapavattiṃ sutvā imasmiṃ dīpe ohīnā saṭṭhi bhikkhū ‘‘there passissāmā’’ti gantvā therehi saddhiṃ tepiṭakaṃ sodhentā ekakkharampi ekabyañjanampi asamentaṃ nāma na passiṃsu. Tasmiṃ ṭhāne therānaṃ ayaṃ kathā udapādi ‘‘pariyatti nu kho sāsanassa mūlaṃ, udāhu paṭipattī’’ti. Paṃsukūlikattherā ‘‘paṭipatti mūla’’nti āhaṃsu, dhammakathikā ‘‘pariyattī’’ti . Atha ne therā ‘‘tumhākaṃ dvinnampi janānaṃ vacanamatteneva na sakkā viññātuṃ, jinabhāsitaṃ suttaṃ āharathā’’ti āhaṃsu. Suttaṃ āharituṃ na bhāroti –
‘‘ឥមេ ច, សុភទ្ទ, ភិក្ខូ សម្មា វិហរេយ្យុំ, អសុញ្ញោ លោកោ អរហន្តេហិ អស្សា’’តិ (ទី. និ. ២.២១៤)។ ‘‘បដិបត្តិមូលកំ, មហារាជ, សត្ថុសាសនំ , បដិបត្តិសារកំ, មហារាជ, សត្ថុសាសនំ, បដិបត្តិ តិដ្ឋន្តី តិដ្ឋតី’’តិ (មិ. ប. ៤.១.៧) –
‘‘Ime ca, subhadda, bhikkhū sammā vihareyyuṃ, asuñño loko arahantehi assā’’ti (dī. ni. 2.214). ‘‘Paṭipattimūlakaṃ, mahārāja, satthusāsanaṃ , paṭipattisārakaṃ, mahārāja, satthusāsanaṃ, paṭipatti tiṭṭhantī tiṭṭhatī’’ti (mi. pa. 4.1.7) –
សុត្តំ អាហរិំសុ។
Suttaṃ āhariṃsu.
ឥមំ សុត្តំ សុត្វា ធម្មកថិកា អត្តនោ វាទដ្ឋបនត្ថាយ ឥមំ សុត្តំ អាហរិំសុ –
Imaṃ suttaṃ sutvā dhammakathikā attano vādaṭṭhapanatthāya imaṃ suttaṃ āhariṃsu –
‘‘យាវ តិដ្ឋន្តិ សុត្តន្តា, វិនយោ យាវ ទិប្បតិ;
‘‘Yāva tiṭṭhanti suttantā, vinayo yāva dippati;
តាវ ទក្ខន្តិ អាលោកំ, សូរិយេ អព្ភុដ្ឋិតេ យថា។
Tāva dakkhanti ālokaṃ, sūriye abbhuṭṭhite yathā.
‘‘សុត្តន្តេសុ អសន្តេសុ, បមុដ្ឋេ វិនយម្ហិ ច;
‘‘Suttantesu asantesu, pamuṭṭhe vinayamhi ca;
តមោ ភវិស្សតិ លោកេ, សូរិយេ អត្ថង្គតេ យថា។
Tamo bhavissati loke, sūriye atthaṅgate yathā.
‘‘សុត្តន្តេ រក្ខិតេ សន្តេ, បដិបត្តិ ហោតិ រក្ខិតា;
‘‘Suttante rakkhite sante, paṭipatti hoti rakkhitā;
បដិបត្តិយំ ឋិតោ ធីរោ, យោគក្ខេមា ន ធំសតី’’តិ។
Paṭipattiyaṃ ṭhito dhīro, yogakkhemā na dhaṃsatī’’ti.
ឥមស្មិំ សុត្តេ អាហដេ បំសុកូលិកត្ថេរា តុណ្ហី អហេសុំ។ ធម្មកថិកត្ថេរានំយេវ វចនំ បុរតោ អហោសិ។ យថា ហិ គវសតស្ស គវសហស្សស្ស វា អន្តរេ បវេណិបាលិកាយ ធេនុយា អសតិ សោ វំសោ សា បវេណី ន ឃដីយតិ, ឯវមេវ អារទ្ធវិបស្សកានំ ភិក្ខូនំ សតេបិ សហស្សេបិ វិជ្ជមានេ បរិយត្តិយា អសតិ អរិយមគ្គបដិវេធោ នាម ន ហោតិ។ យថា ច និធិកុម្ភិយា ជាននត្ថាយ បាសាណបិដ្ឋេ អក្ខរេសុ ឧបនិពទ្ធេសុ យាវ អក្ខរានិ ធរន្តិ, តាវ និធិកុម្ភី នដ្ឋា នាម ន ហោតិ, ឯវមេវ បរិយត្តិយា ធរមានាយ សាសនំ អន្តរហិតំ នាម ន ហោតីតិ។ តស្សាធេយ្យោតិ តស្សាយត្តោ។
Imasmiṃ sutte āhaṭe paṃsukūlikattherā tuṇhī ahesuṃ. Dhammakathikattherānaṃyeva vacanaṃ purato ahosi. Yathā hi gavasatassa gavasahassassa vā antare paveṇipālikāya dhenuyā asati so vaṃso sā paveṇī na ghaṭīyati, evameva āraddhavipassakānaṃ bhikkhūnaṃ satepi sahassepi vijjamāne pariyattiyā asati ariyamaggapaṭivedho nāma na hoti. Yathā ca nidhikumbhiyā jānanatthāya pāsāṇapiṭṭhe akkharesu upanibaddhesu yāva akkharāni dharanti, tāva nidhikumbhī naṭṭhā nāma na hoti, evameva pariyattiyā dharamānāya sāsanaṃ antarahitaṃ nāma na hotīti. Tassādheyyoti tassāyatto.
៤៣៩. សោ បនាតិ សោ បាតិមោក្ខោ។ សេសមេត្ថ ឧត្តានមេវ។ គរហិតុកាមតា, ឧបសម្បន្នស្ស សន្តិកេ សិក្ខាបទវិវណ្ណនញ្ចាតិ ឥមានិ បនេត្ថ ទ្វេ អង្គានិ។
439.Sopanāti so pātimokkho. Sesamettha uttānameva. Garahitukāmatā, upasampannassa santike sikkhāpadavivaṇṇanañcāti imāni panettha dve aṅgāni.
វិលេខនសិក្ខាបទវណ្ណនា និដ្ឋិតា។
Vilekhanasikkhāpadavaṇṇanā niṭṭhitā.
Related texts:
តិបិដក (មូល) • Tipiṭaka (Mūla) / វិនយបិដក • Vinayapiṭaka / មហាវិភង្គ • Mahāvibhaṅga / ៨. សហធម្មិកវគ្គោ • 8. Sahadhammikavaggo
អដ្ឋកថា • Aṭṭhakathā / វិនយបិដក (អដ្ឋកថា) • Vinayapiṭaka (aṭṭhakathā) / មហាវិភង្គ-អដ្ឋកថា • Mahāvibhaṅga-aṭṭhakathā / ២. វិលេខនសិក្ខាបទវណ្ណនា • 2. Vilekhanasikkhāpadavaṇṇanā
ដីកា • Tīkā / វិនយបិដក (ដីកា) • Vinayapiṭaka (ṭīkā) / វជិរពុទ្ធិ-ដីកា • Vajirabuddhi-ṭīkā / ២. វិលេខនសិក្ខាបទវណ្ណនា • 2. Vilekhanasikkhāpadavaṇṇanā
ដីកា • Tīkā / វិនយបិដក (ដីកា) • Vinayapiṭaka (ṭīkā) / វិមតិវិនោទនី-ដីកា • Vimativinodanī-ṭīkā / ២. វិលេខនសិក្ខាបទវណ្ណនា • 2. Vilekhanasikkhāpadavaṇṇanā
ដីកា • Tīkā / វិនយបិដក (ដីកា) • Vinayapiṭaka (ṭīkā) / បាចិត្យាទិយោជនាបាឡិ • Pācityādiyojanāpāḷi / ២. វិលេខនសិក្ខាបទំ • 2. Vilekhanasikkhāpadaṃ
