Only Dharma. Since 1992
Library / Tipiṭaka / ತಿಪಿಟಕ • Tipiṭaka / ಜಾತಕ-ಅಟ್ಠಕಥಾ • Jātaka-aṭṭhakathā

[೩೯೪] ೯. ವಟ್ಟಕಜಾತಕವಣ್ಣನಾ

[394] 9. Vaṭṭakajātakavaṇṇanā

ಪಣೀತನ್ತಿ ಇದಂ ಸತ್ಥಾ ಜೇತವನೇ ವಿಹರನ್ತೋ ಏಕಂ ಲೋಲಭಿಕ್ಖುಂ ಆರಬ್ಭ ಕಥೇಸಿ। ತಞ್ಹಿ ಸತ್ಥಾ ‘‘ಸಚ್ಚಂ ಕಿರ ತ್ವಂ ಭಿಕ್ಖು ಲೋಲೋ’’ತಿ ಪುಚ್ಛಿತ್ವಾ ‘‘ಆಮ, ಭನ್ತೇ’’ತಿ ವುತ್ತೇ ‘‘ನ ಖೋ ಭಿಕ್ಖು ಇದಾನೇವ ಲೋಲೋ, ಪುಬ್ಬೇಪಿ ತ್ವಂ ಲೋಲೋಯೇವ, ಲೋಲತಾಯ ಪನ ಬಾರಾಣಸಿಯಂ ಹತ್ಥಿಗವಾಸ್ಸಪುರಿಸಕುಣಪೇಹಿ ಅತಿತ್ತೋ ‘ಇತೋ ಉತ್ತರಿತರಂ ಲಭಿಸ್ಸಾಮೀ’ತಿ ಅರಞ್ಞಂ ಪವಿಟ್ಠೋಸೀ’’ತಿ ವತ್ವಾ ಅತೀತಂ ಆಹರಿ।

Paṇītanti idaṃ satthā jetavane viharanto ekaṃ lolabhikkhuṃ ārabbha kathesi. Tañhi satthā ‘‘saccaṃ kira tvaṃ bhikkhu lolo’’ti pucchitvā ‘‘āma, bhante’’ti vutte ‘‘na kho bhikkhu idāneva lolo, pubbepi tvaṃ loloyeva, lolatāya pana bārāṇasiyaṃ hatthigavāssapurisakuṇapehi atitto ‘ito uttaritaraṃ labhissāmī’ti araññaṃ paviṭṭhosī’’ti vatvā atītaṃ āhari.

ಅತೀತೇ ಬಾರಾಣಸಿಯಂ ಬ್ರಹ್ಮದತ್ತೇ ರಜ್ಜಂ ಕಾರೇನ್ತೇ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ವಟ್ಟಕಯೋನಿಯಂ ನಿಬ್ಬತ್ತಿತ್ವಾ ಅರಞ್ಞೇ ಲೂಖತಿಣಬೀಜಾಹಾರೋ ವಸಿ। ತದಾ ಬಾರಾಣಸಿಯಂ ಏಕೋ ಲೋಲಕಾಕೋ ಹತ್ಥಿಕುಣಪಾದೀಹಿ ಅತಿತ್ತೋ ‘‘ಇತೋ ಉತ್ತರಿತರಂ ಲಭಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ ಅರಞ್ಞಂ ಪವಿಸಿತ್ವಾ ಫಲಾಫಲಂ ಖಾದನ್ತೋ ಬೋಧಿಸತ್ತಂ ದಿಸ್ವಾ ‘‘ಅಯಂ ವಟ್ಟಕೋ ಅತಿವಿಯ ಥೂಲಸರೀರೋ, ಮಧುರಂ ಗೋಚರಂ ಖಾದತಿ ಮಞ್ಞೇ, ಏತಸ್ಸ ಗೋಚರಂ ಪುಚ್ಛಿತ್ವಾ ತಂ ಖಾದಿತ್ವಾ ಅಹಮ್ಪಿ ಥೂಲೋ ಭವಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ ಚಿನ್ತೇತ್ವಾ ಬೋಧಿಸತ್ತಸ್ಸ ಉಪರಿಭಾಗೇ ಸಾಖಾಯ ನಿಲೀಯಿತ್ವಾ ಬೋಧಿಸತ್ತಂ ಪುಚ್ಛಿ ‘‘ಭೋ ವಟ್ಟಕ, ಕಿಂ ನಾಮ ಪಣೀತಾಹಾರಂ ಭುಞ್ಜಸಿ, ಥೂಲಸರೀರೋ ಅಹೋಸೀ’’ತಿ? ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ತೇನ ಪುಚ್ಛಿತೋ ತೇನ ಸದ್ಧಿಂ ಪಟಿಸನ್ಥಾರಂ ಕರೋನ್ತೋ ಪಠಮಂ ಗಾಥಮಾಹ –

Atīte bārāṇasiyaṃ brahmadatte rajjaṃ kārente bodhisatto vaṭṭakayoniyaṃ nibbattitvā araññe lūkhatiṇabījāhāro vasi. Tadā bārāṇasiyaṃ eko lolakāko hatthikuṇapādīhi atitto ‘‘ito uttaritaraṃ labhissāmī’’ti araññaṃ pavisitvā phalāphalaṃ khādanto bodhisattaṃ disvā ‘‘ayaṃ vaṭṭako ativiya thūlasarīro, madhuraṃ gocaraṃ khādati maññe, etassa gocaraṃ pucchitvā taṃ khāditvā ahampi thūlo bhavissāmī’’ti cintetvā bodhisattassa uparibhāge sākhāya nilīyitvā bodhisattaṃ pucchi ‘‘bho vaṭṭaka, kiṃ nāma paṇītāhāraṃ bhuñjasi, thūlasarīro ahosī’’ti? Bodhisatto tena pucchito tena saddhiṃ paṭisanthāraṃ karonto paṭhamaṃ gāthamāha –

೧೨೮.

128.

‘‘ಪಣೀತಂ ಭುಞ್ಜಸೇ ಭತ್ತಂ, ಸಪ್ಪಿತೇಲಞ್ಚ ಮಾತುಲ।

‘‘Paṇītaṃ bhuñjase bhattaṃ, sappitelañca mātula;

ಅಥ ಕೇನ ನು ವಣ್ಣೇನ, ಕಿಸೋ ತ್ವಮಸಿ ವಾಯಸಾ’’ತಿ॥

Atha kena nu vaṇṇena, kiso tvamasi vāyasā’’ti.

ತತ್ಥ ಭತ್ತನ್ತಿ ಮನುಸ್ಸಾನಂ ಭೋಜನನಿಯಾಮೇನ ಪಟಿಯಾದಿತಭತ್ತಂ। ಮಾತುಲಾತಿ ತಂ ಪಿಯಸಮುದಾಚಾರೇನ ಆಲಪತಿ। ಕಿಸೋತಿ ಅಪ್ಪಮಂಸಲೋಹಿತೋ।

Tattha bhattanti manussānaṃ bhojananiyāmena paṭiyāditabhattaṃ. Mātulāti taṃ piyasamudācārena ālapati. Kisoti appamaṃsalohito.

ತಸ್ಸ ವಚನಂ ಸುತ್ವಾ ಕಾಕೋ ತಿಸ್ಸೋ ಗಾಥಾ ಅಭಾಸಿ –

Tassa vacanaṃ sutvā kāko tisso gāthā abhāsi –

೧೨೯.

129.

‘‘ಅಮಿತ್ತಮಜ್ಝೇ ವಸತೋ, ತೇಸು ಆಮಿಸಮೇಸತೋ।

‘‘Amittamajjhe vasato, tesu āmisamesato;

ನಿಚ್ಚಂ ಉಬ್ಬಿಗ್ಗಹದಯಸ್ಸ, ಕುತೋ ಕಾಕಸ್ಸ ದಳ್ಹಿಯಂ॥

Niccaṃ ubbiggahadayassa, kuto kākassa daḷhiyaṃ.

೧೩೦.

130.

‘‘ನಿಚ್ಚಂ ಉಬ್ಬೇಗಿನೋ ಕಾಕಾ, ಧಙ್ಕಾ ಪಾಪೇನ ಕಮ್ಮುನಾ।

‘‘Niccaṃ ubbegino kākā, dhaṅkā pāpena kammunā;

ಲದ್ಧೋ ಪಿಣ್ಡೋ ನ ಪೀಣೇತಿ, ಕಿಸೋ ತೇನಸ್ಮಿ ವಟ್ಟಕ॥

Laddho piṇḍo na pīṇeti, kiso tenasmi vaṭṭaka.

೧೩೧.

131.

‘‘ಲೂಖಾನಿ ತಿಣಬೀಜಾನಿ, ಅಪ್ಪಸ್ನೇಹಾನಿ ಭುಞ್ಜಸಿ।

‘‘Lūkhāni tiṇabījāni, appasnehāni bhuñjasi;

ಅಥ ಕೇನ ನು ವಣ್ಣೇನ, ಥೂಲೋ ತ್ವಮಸಿ ವಟ್ಟಕಾ’’ತಿ॥

Atha kena nu vaṇṇena, thūlo tvamasi vaṭṭakā’’ti.

ತತ್ಥ ದಳ್ಹಿಯನ್ತಿ ಏವರೂಪಸ್ಸ ಮಯ್ಹಂ ಕಾಕಸ್ಸ ಕುತೋ ದಳ್ಹೀಭಾವೋ, ಕುತೋ ಥೂಲನ್ತಿ ಅತ್ಥೋ। ಉಬ್ಬೇಗಿನೋತಿ ಉಬ್ಬೇಗವನ್ತೋ। ಧಙ್ಕಾತಿ ಕಾಕಾನಮೇವ ನಾಮಂ। ಪಾಪೇನ ಕಮ್ಮುನಾ ಲದ್ಧೋತಿ ಕಾಕೇನ ಮನುಸ್ಸಸನ್ತಕವಿಲುಮ್ಪನಸಙ್ಖಾತೇನ ಪಾಪೇನ ಕಮ್ಮೇನ ಲದ್ಧೋ ಪಿಣ್ಡೋ। ನ ಪೀಣೇತೀತಿ ನ ತಪ್ಪೇತಿ। ತೇನಸ್ಮೀತಿ ತೇನ ಕಾರಣೇನಾಹಂ ಕಿಸೋ ಅಸ್ಮಿ। ಅಪ್ಪಸ್ನೇಹಾನೀತಿ ಮನ್ದೋಜಾನಿ। ಇದಂ ಕಾಕೋ ಬೋಧಿಸತ್ತಂ ‘‘ಪಣೀತಭೋಜನಂ ಖಾದತೀ’’ತಿ ಸಞ್ಞೀ ಹುತ್ವಾಪಿ ವಟ್ಟಕಾನಂ ಗಹಿತಗೋಚರಂ ಪುಚ್ಛನ್ತೋ ಆಹ।

Tattha daḷhiyanti evarūpassa mayhaṃ kākassa kuto daḷhībhāvo, kuto thūlanti attho. Ubbeginoti ubbegavanto. Dhaṅkāti kākānameva nāmaṃ. Pāpena kammunā laddhoti kākena manussasantakavilumpanasaṅkhātena pāpena kammena laddho piṇḍo. Na pīṇetīti na tappeti. Tenasmīti tena kāraṇenāhaṃ kiso asmi. Appasnehānīti mandojāni. Idaṃ kāko bodhisattaṃ ‘‘paṇītabhojanaṃ khādatī’’ti saññī hutvāpi vaṭṭakānaṃ gahitagocaraṃ pucchanto āha.

ತಂ ಸುತ್ವಾ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಅತ್ತನೋ ಥೂಲಭಾವಕಾರಣಂ ಕಥೇನ್ತೋ ಇಮಾ ಗಾಥಾ ಅಭಾಸಿ –

Taṃ sutvā bodhisatto attano thūlabhāvakāraṇaṃ kathento imā gāthā abhāsi –

೧೩೨.

132.

‘‘ಅಪ್ಪಿಚ್ಛಾ ಅಪ್ಪಚಿನ್ತಾಯ, ಅದೂರಗಮನೇನ ಚ।

‘‘Appicchā appacintāya, adūragamanena ca;

ಲದ್ಧಾಲದ್ಧೇನ ಯಾಪೇನ್ತೋ, ಥೂಲೋ ತೇನಸ್ಮಿ ವಾಯಸ॥

Laddhāladdhena yāpento, thūlo tenasmi vāyasa.

೧೩೩.

133.

‘‘ಅಪ್ಪಿಚ್ಛಸ್ಸ ಹಿ ಪೋಸಸ್ಸ, ಅಪ್ಪಚಿನ್ತಸುಖಸ್ಸ ಚ।

‘‘Appicchassa hi posassa, appacintasukhassa ca;

ಸುಸಙ್ಗಹಿತಮಾನಸ್ಸ, ವುತ್ತೀ ಸುಸಮುದಾನಯಾ’’ತಿ॥

Susaṅgahitamānassa, vuttī susamudānayā’’ti.

ತತ್ಥ ಅಪ್ಪಿಚ್ಛಾತಿ ಆಹಾರೇಸು ಅಪ್ಪಿಚ್ಛತಾಯ ನಿತ್ತಣ್ಹತಾಯ, ಕೇವಲಂ ಸರೀರಯಾಪನವಸೇನೇವ ಆಹಾರಾಹರಣತಾಯಾತಿ ಅತ್ಥೋ। ಅಪ್ಪಚಿನ್ತಾಯಾತಿ ‘‘ಅಜ್ಜ ಕಹಂ ಆಹಾರಂ ಲಭಿಸ್ಸಾಮಿ, ಸ್ವೇ ಕಹ’’ನ್ತಿ ಏವಂ ಆಹಾರಚಿನ್ತಾಯ ಅಭಾವೇನ। ಅದೂರಗಮನೇನ ಚಾತಿ ‘‘ಅಸುಕಸ್ಮಿಂ ನಾಮ ಠಾನೇ ಮಧುರಂ ಲಭಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ ಚಿನ್ತೇತ್ವಾ ಅವಿದೂರಗಮನೇನ ಚ। ಲದ್ಧಾಲದ್ಧೇನಾತಿ ಲೂಖಂ ವಾ ಹೋತು ಪಣೀತಂ ವಾ, ಯಂ ಲದ್ಧಂ, ತೇನೇವ। ಥೂಲೋ ತೇನಸ್ಮೀತಿ ತೇನ ಚತುಬ್ಬಿಧೇನ ಕಾರಣೇನ ಥೂಲೋ ಅಸ್ಮಿ। ವಾಯಸಾತಿ ಕಾಕಂ ಆಲಪತಿ। ಅಪ್ಪಚಿನ್ತಸುಖಸ್ಸಾತಿ ಆಹಾರಚಿನ್ತಾರಹಿತಾನಂ ಅಪ್ಪಚಿನ್ತಾನಮರಿಯಾನಂ ಸುಖಂ ಅಸ್ಸತ್ಥೀತಿ ಅಪ್ಪಚಿನ್ತಸುಖೋ, ತಸ್ಸ ತಾದಿಸೇನ ಸುಖೇನ ಸಮನ್ನಾಗತಸ್ಸ। ಸುಸಙ್ಗಹಿತಮಾನಸ್ಸಾತಿ ‘‘ಏತ್ತಕಂ ಭುಞ್ಜಿತ್ವಾ ಜೀರಾಪೇತುಂ ಸಕ್ಖಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ ಏವಂ ಸುಟ್ಠು ಸಙ್ಗಹಿತಾಹಾರಮಾನಸ್ಸ। ವುತ್ತೀ ಸುಸಮುದಾನಯಾತಿ ಏವರೂಪಸ್ಸ ಪುಗ್ಗಲಸ್ಸ ಜೀವಿತವುತ್ತಿ ಸುಖೇನ ಸಕ್ಕಾ ಸಮುದಾನೇತುಂ ಸುಸಮುದಾನಯಾ ಸುನಿಬ್ಬತ್ತಿಯಾ।

Tattha appicchāti āhāresu appicchatāya nittaṇhatāya, kevalaṃ sarīrayāpanavaseneva āhārāharaṇatāyāti attho. Appacintāyāti ‘‘ajja kahaṃ āhāraṃ labhissāmi, sve kaha’’nti evaṃ āhāracintāya abhāvena. Adūragamanena cāti ‘‘asukasmiṃ nāma ṭhāne madhuraṃ labhissāmī’’ti cintetvā avidūragamanena ca. Laddhāladdhenāti lūkhaṃ vā hotu paṇītaṃ vā, yaṃ laddhaṃ, teneva. Thūlo tenasmīti tena catubbidhena kāraṇena thūlo asmi. Vāyasāti kākaṃ ālapati. Appacintasukhassāti āhāracintārahitānaṃ appacintānamariyānaṃ sukhaṃ assatthīti appacintasukho, tassa tādisena sukhena samannāgatassa. Susaṅgahitamānassāti ‘‘ettakaṃ bhuñjitvā jīrāpetuṃ sakkhissāmī’’ti evaṃ suṭṭhu saṅgahitāhāramānassa. Vuttī susamudānayāti evarūpassa puggalassa jīvitavutti sukhena sakkā samudānetuṃ susamudānayā sunibbattiyā.

ಸತ್ಥಾ ಇಮಂ ಧಮ್ಮದೇಸನಂ ಆಹರಿತ್ವಾ ಸಚ್ಚಾನಿ ಪಕಾಸೇತ್ವಾ ಜಾತಕಂ ಸಮೋಧಾನೇಸಿ, ಸಚ್ಚಪರಿಯೋಸಾನೇ ಲೋಲಭಿಕ್ಖು ಸೋತಾಪತ್ತಿಫಲೇ ಪತಿಟ್ಠಹಿ।

Satthā imaṃ dhammadesanaṃ āharitvā saccāni pakāsetvā jātakaṃ samodhānesi, saccapariyosāne lolabhikkhu sotāpattiphale patiṭṭhahi.

ತದಾ ಕಾಕೋ ಲೋಲಭಿಕ್ಖು ಅಹೋಸಿ, ವಟ್ಟಕೋ ಪನ ಅಹಮೇವ ಅಹೋಸಿನ್ತಿ।

Tadā kāko lolabhikkhu ahosi, vaṭṭako pana ahameva ahosinti.

ವಟ್ಟಕಜಾತಕವಣ್ಣನಾ ನವಮಾ।

Vaṭṭakajātakavaṇṇanā navamā.







Related texts:



ತಿಪಿಟಕ (ಮೂಲ) • Tipiṭaka (Mūla) / ಸುತ್ತಪಿಟಕ • Suttapiṭaka / ಖುದ್ದಕನಿಕಾಯ • Khuddakanikāya / ಜಾತಕಪಾಳಿ • Jātakapāḷi / ೩೯೪. ವಟ್ಟಕಜಾತಕಂ • 394. Vaṭṭakajātakaṃ


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact