| Library / Tipiṭaka / ติปิฎก • Tipiṭaka / ธมฺมปท-อฎฺฐกถา • Dhammapada-aṭṭhakathā |
๑๖. ปิยวโคฺค
16. Piyavaggo
๑. ตโยชนปพฺพชิตวตฺถุ
1. Tayojanapabbajitavatthu
อโยเคติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา เชตวเน วิหรโนฺต ตโย ปพฺพชิเต อารพฺภ กเถสิฯ
Ayogeti imaṃ dhammadesanaṃ satthā jetavane viharanto tayo pabbajite ārabbha kathesi.
สาวตฺถิยํ กิร เอกสฺมิํ กุเล มาตาปิตูนํ เอกปุตฺตโก อโหสิ ปิโย มนาโปฯ โส เอกทิวสํ เคเห นิมนฺติตานํ ภิกฺขูนํ อนุโมทนํ กโรนฺตานํ ธมฺมกถํ สุตฺวา ปพฺพชิตุกาโม หุตฺวา มาตาปิตโร ปพฺพชฺชํ ยาจิฯ เต นานุชานิํสุฯ ตสฺส เอตทโหสิ – ‘‘อหํ มาตาปิตูนํ อปสฺสนฺตานํเยว พหิ คนฺตฺวา ปพฺพชิสฺสามี’’ติฯ อถสฺส ปิตา พหิ นิกฺขมโนฺต ‘‘อิมํ รเกฺขยฺยาสี’’ติ มาตรํ ปฎิจฺฉาเปสิ, มาตา พหิ นิกฺขมนฺตี ปิตรํ ปฎิจฺฉาเปสิฯ อถสฺส เอกทิวสํ ปิตริ พหิ คเต มาตา ‘‘ปุตฺตํ รกฺขิสฺสามี’’ติ เอกํ ทฺวารพาหํ นิสฺสาย เอกํ ปาเทหิ อุปฺปีเฬตฺวา ฉมาย นิสินฺนา สุตฺตํ กนฺตติฯ โส ‘‘อิมํ วเญฺจตฺวา คมิสฺสามี’’ติ จิเนฺตตฺวา, ‘‘อมฺม, โถกํ ตาว อเปหิ, สรีรวลญฺชํ กริสฺสามี’’ติ วตฺวา ตาย ปาเท สมิญฺชิเต นิกฺขมิตฺวา เวเคน วิหารํ คนฺตฺวา ภิกฺขู อุปสงฺกมิตฺวา ‘‘ปพฺพาเชถ มํ, ภเนฺต’’ติ ยาจิตฺวา เตสํ สนฺติเก ปพฺพชิฯ
Sāvatthiyaṃ kira ekasmiṃ kule mātāpitūnaṃ ekaputtako ahosi piyo manāpo. So ekadivasaṃ gehe nimantitānaṃ bhikkhūnaṃ anumodanaṃ karontānaṃ dhammakathaṃ sutvā pabbajitukāmo hutvā mātāpitaro pabbajjaṃ yāci. Te nānujāniṃsu. Tassa etadahosi – ‘‘ahaṃ mātāpitūnaṃ apassantānaṃyeva bahi gantvā pabbajissāmī’’ti. Athassa pitā bahi nikkhamanto ‘‘imaṃ rakkheyyāsī’’ti mātaraṃ paṭicchāpesi, mātā bahi nikkhamantī pitaraṃ paṭicchāpesi. Athassa ekadivasaṃ pitari bahi gate mātā ‘‘puttaṃ rakkhissāmī’’ti ekaṃ dvārabāhaṃ nissāya ekaṃ pādehi uppīḷetvā chamāya nisinnā suttaṃ kantati. So ‘‘imaṃ vañcetvā gamissāmī’’ti cintetvā, ‘‘amma, thokaṃ tāva apehi, sarīravalañjaṃ karissāmī’’ti vatvā tāya pāde samiñjite nikkhamitvā vegena vihāraṃ gantvā bhikkhū upasaṅkamitvā ‘‘pabbājetha maṃ, bhante’’ti yācitvā tesaṃ santike pabbaji.
อถสฺส ปิตา อาคนฺตฺวา มาตรํ ปุจฺฉิ – ‘‘กหํ เม ปุโตฺต’’ติ? ‘‘สามิ, อิมสฺมิํ ปเทเส อโหสี’’ติฯ โส ‘‘กหํ นุ โข เม ปุโตฺต’’ติ โอโลเกโนฺต ตํ อทิสฺวา ‘‘วิหารํ คโต ภวิสฺสตี’’ติ วิหารํ คนฺตฺวา ปุตฺตํ ปพฺพชิตํ ทิสฺวา กนฺทิตฺวา โรทิตฺวา, ‘‘ตาต, กิํ มํ นาเสสี’’ติ วตฺวา ‘‘มม ปุเตฺต ปพฺพชิเต อหํ อิทานิ เคเห กิํ กริสฺสามี’’ติ สยมฺปิ ภิกฺขู ยาจิตฺวา ปพฺพชิฯ อถสฺส มาตาปิ ‘‘กิํ นุ โข เม ปุโตฺต จ ปติ จ จิรายนฺติ, กจฺจิ วิหารํ คนฺตฺวา ปพฺพชิตา’’ติ เต โอโลเกนฺตี วิหารํ คนฺตฺวา อุโภปิ ปพฺพชิเต ทิสฺวา ‘‘อิเมสํ ปพฺพชิตกาเล มม เคเหน โก อโตฺถ’’ติ สยมฺปิ ภิกฺขุนิอุปสฺสยํ คนฺตฺวา ปพฺพชิฯ เต ปพฺพชิตฺวาปิ วินา ภวิตุํ น สโกฺกนฺติ, วิหาเรปิ ภิกฺขุนิอุปสฺสเยปิ เอกโตว นิสีทิตฺวา สลฺลปนฺตา ทิวสํ วีตินาเมนฺติฯ เตน ภิกฺขูปิ ภิกฺขูนิโยปิ อุพฺพาฬฺหา โหนฺติฯ
Athassa pitā āgantvā mātaraṃ pucchi – ‘‘kahaṃ me putto’’ti? ‘‘Sāmi, imasmiṃ padese ahosī’’ti. So ‘‘kahaṃ nu kho me putto’’ti olokento taṃ adisvā ‘‘vihāraṃ gato bhavissatī’’ti vihāraṃ gantvā puttaṃ pabbajitaṃ disvā kanditvā roditvā, ‘‘tāta, kiṃ maṃ nāsesī’’ti vatvā ‘‘mama putte pabbajite ahaṃ idāni gehe kiṃ karissāmī’’ti sayampi bhikkhū yācitvā pabbaji. Athassa mātāpi ‘‘kiṃ nu kho me putto ca pati ca cirāyanti, kacci vihāraṃ gantvā pabbajitā’’ti te olokentī vihāraṃ gantvā ubhopi pabbajite disvā ‘‘imesaṃ pabbajitakāle mama gehena ko attho’’ti sayampi bhikkhuniupassayaṃ gantvā pabbaji. Te pabbajitvāpi vinā bhavituṃ na sakkonti, vihārepi bhikkhuniupassayepi ekatova nisīditvā sallapantā divasaṃ vītināmenti. Tena bhikkhūpi bhikkhūniyopi ubbāḷhā honti.
อเถกทิวสํ ภิกฺขู เนสํ กิริยํ สตฺถุํ อาโรเจสุํฯ สตฺถา เต ปโกฺกสาเปตฺวา ‘‘สจฺจํ กิร ตุเมฺห เอวํ กโรถา’’ติ ปุจฺฉิตฺวา ‘‘สจฺจ’’นฺติ วุเตฺต ‘‘กสฺมา เอวํ กโรถ? น หิ เอส ปพฺพชิตานํ โยโค’’ติฯ ‘‘ภเนฺต, วินา ภวิตุํ น สโกฺกมา’’ติฯ ‘‘ปพฺพชิตกาลโต ปฎฺฐาย เอวํ กรณํ อยุตฺตํฯ ปิยานญฺหิ อทสฺสนํ, อปฺปิยานญฺจ ทสฺสนํ ทุกฺขเมวฯ ตสฺมา สเตฺตสุ จ สงฺขาเรสุ จ กญฺจิ ปิยํ วา อปฺปิยํ วา กาตุํ น วฎฺฎตี’’ติ วตฺวา อิมา คาถา อภาสิ –
Athekadivasaṃ bhikkhū nesaṃ kiriyaṃ satthuṃ ārocesuṃ. Satthā te pakkosāpetvā ‘‘saccaṃ kira tumhe evaṃ karothā’’ti pucchitvā ‘‘sacca’’nti vutte ‘‘kasmā evaṃ karotha? Na hi esa pabbajitānaṃ yogo’’ti. ‘‘Bhante, vinā bhavituṃ na sakkomā’’ti. ‘‘Pabbajitakālato paṭṭhāya evaṃ karaṇaṃ ayuttaṃ. Piyānañhi adassanaṃ, appiyānañca dassanaṃ dukkhameva. Tasmā sattesu ca saṅkhāresu ca kañci piyaṃ vā appiyaṃ vā kātuṃ na vaṭṭatī’’ti vatvā imā gāthā abhāsi –
๒๐๙.
209.
‘‘อโยเค ยุญฺชมตฺตานํ, โยคสฺมิญฺจ อโยชยํ;
‘‘Ayoge yuñjamattānaṃ, yogasmiñca ayojayaṃ;
อตฺถํ หิตฺวา ปิยคฺคาหี, ปิเหตตฺตานุโยคินํฯ
Atthaṃ hitvā piyaggāhī, pihetattānuyoginaṃ.
๒๑๐.
210.
‘‘มา ปิเยหิ สมาคญฺฉิ, อปฺปิเยหิ กุทาจนํ;
‘‘Mā piyehi samāgañchi, appiyehi kudācanaṃ;
ปิยานํ อทสฺสนํ ทุกฺขํ, อปฺปิยานญฺจ ทสฺสนํฯ
Piyānaṃ adassanaṃ dukkhaṃ, appiyānañca dassanaṃ.
๒๑๑.
211.
‘‘ตสฺมา ปิยํ น กยิราถ, ปิยาปาโย หิ ปาปโก;
‘‘Tasmā piyaṃ na kayirātha, piyāpāyo hi pāpako;
คนฺถา เตสํ น วิชฺชนฺติ, เยสํ นตฺถิ ปิยาปฺปิย’’นฺติฯ
Ganthā tesaṃ na vijjanti, yesaṃ natthi piyāppiya’’nti.
ตตฺถ อโยเคติ อยุญฺชิตเพฺพ อโยนิโสมนสิกาเรฯ เวสิยาโคจราทิเภทสฺส หิ ฉพฺพิธสฺส อโคจรสฺส เสวนํ อิธ อโยนิโสมนสิกาโร นาม, ตสฺมิํ อโยนิโสมนสิกาเร อตฺตานํ ยุญฺชโนฺตติ อโตฺถฯ โยคสฺมินฺติ ตพฺพิปรีเต จ โยนิโสมนสิกาเร อยุญฺชโนฺตติ อโตฺถฯ อตฺถํ หิตฺวาติ ปพฺพชิตกาลโต ปฎฺฐาย อธิสีลาทิสิกฺขตฺตยํ อโตฺถ นาม, ตํ อตฺถํ หิตฺวาฯ ปิยคฺคาหีติ ปญฺจกามคุณสงฺขาตํ ปิยเมว คณฺหโนฺตฯ ปิเหตตฺตานุโยคินนฺติ ตาย ปฎิปตฺติยา สาสนโต จุโต คิหิภาวํ ปตฺวา ปจฺฉา เย อตฺตานุโยคํ อนุยุตฺตา สีลาทีนิ สมฺปาเทตฺวา เทวมนุสฺสานํ สนฺติกา สกฺการํ ลภนฺติ, เตสํ ปิเหติ, ‘‘อโห วตาหมฺปิ เอวรูโป อสฺส’’นฺติ อิจฺฉตีติ อโตฺถฯ
Tattha ayogeti ayuñjitabbe ayonisomanasikāre. Vesiyāgocarādibhedassa hi chabbidhassa agocarassa sevanaṃ idha ayonisomanasikāro nāma, tasmiṃ ayonisomanasikāre attānaṃ yuñjantoti attho. Yogasminti tabbiparīte ca yonisomanasikāre ayuñjantoti attho. Atthaṃ hitvāti pabbajitakālato paṭṭhāya adhisīlādisikkhattayaṃ attho nāma, taṃ atthaṃ hitvā. Piyaggāhīti pañcakāmaguṇasaṅkhātaṃ piyameva gaṇhanto. Pihetattānuyoginanti tāya paṭipattiyā sāsanato cuto gihibhāvaṃ patvā pacchā ye attānuyogaṃ anuyuttā sīlādīni sampādetvā devamanussānaṃ santikā sakkāraṃ labhanti, tesaṃ piheti, ‘‘aho vatāhampi evarūpo assa’’nti icchatīti attho.
มา ปิเยหีติ ปิเยหิ สเตฺตหิ วา สงฺขาเรหิ วา กุทาจนํ เอกกฺขเณปิ น สมาคเจฺฉยฺย, ตถา อปฺปิเยหิฯ กิํ การณา? ปิยา นญฺหิ วิโยควเสน อทสฺสนํ อปฺปิยานญฺจ อุปสงฺกมนวเสน ทสฺสนํ นาม ทุกฺขํฯ ตสฺมาติ ยสฺมา อิทํ อุภยมฺปิ ทุกฺขํ, ตสฺมา กญฺจิ สตฺตํ วา สงฺขารํ วา ปิยํ นาม น กเรยฺยฯ ปิยาปาโย หีติ ปิเยหิ อปาโย วิโยโค ฯ ปาปโกติ ลามโกฯ คนฺถา เตสํ น วิชฺชนฺตีติ เยสํ ปิยํ นตฺถิ, เตสํ อภิชฺฌากายคโนฺถ ปหียติฯ เยสํ อปฺปิยํ นตฺถิ, เตสํ พฺยาปาโท กายคโนฺถฯ เตสุ ปน ทฺวีสุ ปหีเนสุ เสสคนฺถา ปหีนา โหนฺติฯ ตสฺมา ปิยํ วา อปฺปิยํ วา น กตฺตพฺพนฺติ อโตฺถฯ
Mā piyehīti piyehi sattehi vā saṅkhārehi vā kudācanaṃ ekakkhaṇepi na samāgaccheyya, tathā appiyehi. Kiṃ kāraṇā? Piyā nañhi viyogavasena adassanaṃ appiyānañca upasaṅkamanavasena dassanaṃ nāma dukkhaṃ. Tasmāti yasmā idaṃ ubhayampi dukkhaṃ, tasmā kañci sattaṃ vā saṅkhāraṃ vā piyaṃ nāma na kareyya. Piyāpāyo hīti piyehi apāyo viyogo . Pāpakoti lāmako. Ganthā tesaṃ na vijjantīti yesaṃ piyaṃ natthi, tesaṃ abhijjhākāyagantho pahīyati. Yesaṃ appiyaṃ natthi, tesaṃ byāpādo kāyagantho. Tesu pana dvīsu pahīnesu sesaganthā pahīnā honti. Tasmā piyaṃ vā appiyaṃ vā na kattabbanti attho.
เทสนาวสาเน พหู โสตาปตฺติผลาทีนิ ปาปุณิํสูติฯ เตน ปน ตโย ชนา ‘‘มยํ วินา ภวิตุํ น สโกฺกมา’’ติ วิพฺภมิตฺวา เคหเมว อคมิํสูติฯ
Desanāvasāne bahū sotāpattiphalādīni pāpuṇiṃsūti. Tena pana tayo janā ‘‘mayaṃ vinā bhavituṃ na sakkomā’’ti vibbhamitvā gehameva agamiṃsūti.
ตโยชนปพฺพชิตวตฺถุ ปฐมํฯ
Tayojanapabbajitavatthu paṭhamaṃ.
๒. อญฺญตรกุฎุมฺพิกวตฺถุ
2. Aññatarakuṭumbikavatthu
ปิยโต ชายตีติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา เชตวเน วิหรโนฺต อญฺญตรํ กุฎุมฺพิกํ อารพฺภ กเถสิฯ
Piyato jāyatīti imaṃ dhammadesanaṃ satthā jetavane viharanto aññataraṃ kuṭumbikaṃ ārabbha kathesi.
โส หิ อตฺตโน ปุเตฺต กาลกเต ปุตฺตโสกาภิภูโต อาฬาหนํ คนฺตฺวา โรทติ, ปุตฺตโสกํ สนฺธาเรตุํ น สโกฺกติฯ สตฺถา ปจฺจูสกาเล โลกํ โวโลเกโนฺต ตสฺส โสตาปตฺติมคฺคสฺสูปนิสฺสยํ ทิสฺวา ปิณฺฑปาตปฎิกฺกโนฺต เอกํ ปจฺฉาสมณํ คเหตฺวา ตสฺส เคหทฺวารํ อคมาสิฯ โส สตฺถุ อาคตภาวํ สุตฺวา ‘‘มยา สทฺธิํ ปฎิสนฺถารํ กาตุกาโม ภวิสฺสตี’’ติ สตฺถารํ ปเวเสตฺวา เคหมเชฺฌ อาสนํ ปญฺญาเปตฺวา สตฺถริ นิสิเนฺน อาคนฺตฺวา เอกมนฺตํ นิสีทิฯ อถ นํ สตฺถา ‘‘กิํ นุ โข, อุปาสก, ทุกฺขิโตสี’’ติ ปุจฺฉิตฺวา เตน ปุตฺตวิโยคทุเกฺข อาโรจิเต, ‘‘อุปาสก, มา จินฺตยิ, อิทํ มรณํ นาม น เอกสฺมิํเยว ฐาเน, น จ เอกเสฺสว โหติ, ยาวตา ปน ภวุปฺปตฺติ นาม อตฺถิ, สพฺพสตฺตานํ โหติเยวฯ เอกสงฺขาโรปิ นิโจฺจ นาม นตฺถิฯ ตสฺมา ‘มรณธมฺมํ มตํ, ภิชฺชนธมฺมํ ภินฺน’นฺติ โยนิโส ปจฺจเวกฺขิตพฺพํ, น โสจิตพฺพํฯ โปราณปณฺฑิตาปิ หิ ปุตฺตสฺส มตกาเล ‘มรณธมฺมํ มตํ, ภิชฺชนธมฺมํ ภินฺน’นฺติ โสกํ อกตฺวา มรณสฺสติเมว ภาวยิํสู’’ติ วตฺวา, ‘‘ภเนฺต, เก เอวมกํสุ, กทา จ อกํสุ, อาจิกฺขถ เม’’ติ ยาจิโต ตสฺสตฺถสฺส ปกาสนตฺถํ อตีตํ อาหริตฺวา –
So hi attano putte kālakate puttasokābhibhūto āḷāhanaṃ gantvā rodati, puttasokaṃ sandhāretuṃ na sakkoti. Satthā paccūsakāle lokaṃ volokento tassa sotāpattimaggassūpanissayaṃ disvā piṇḍapātapaṭikkanto ekaṃ pacchāsamaṇaṃ gahetvā tassa gehadvāraṃ agamāsi. So satthu āgatabhāvaṃ sutvā ‘‘mayā saddhiṃ paṭisanthāraṃ kātukāmo bhavissatī’’ti satthāraṃ pavesetvā gehamajjhe āsanaṃ paññāpetvā satthari nisinne āgantvā ekamantaṃ nisīdi. Atha naṃ satthā ‘‘kiṃ nu kho, upāsaka, dukkhitosī’’ti pucchitvā tena puttaviyogadukkhe ārocite, ‘‘upāsaka, mā cintayi, idaṃ maraṇaṃ nāma na ekasmiṃyeva ṭhāne, na ca ekasseva hoti, yāvatā pana bhavuppatti nāma atthi, sabbasattānaṃ hotiyeva. Ekasaṅkhāropi nicco nāma natthi. Tasmā ‘maraṇadhammaṃ mataṃ, bhijjanadhammaṃ bhinna’nti yoniso paccavekkhitabbaṃ, na socitabbaṃ. Porāṇapaṇḍitāpi hi puttassa matakāle ‘maraṇadhammaṃ mataṃ, bhijjanadhammaṃ bhinna’nti sokaṃ akatvā maraṇassatimeva bhāvayiṃsū’’ti vatvā, ‘‘bhante, ke evamakaṃsu, kadā ca akaṃsu, ācikkhatha me’’ti yācito tassatthassa pakāsanatthaṃ atītaṃ āharitvā –
‘‘อุรโคว ตจํ ชิณฺณํ, หิตฺวา คจฺฉติ สํ ตนุํ;
‘‘Uragova tacaṃ jiṇṇaṃ, hitvā gacchati saṃ tanuṃ;
เอวํ สรีเร นิโพฺภเค, เปเต กาลกเต สติฯ
Evaṃ sarīre nibbhoge, pete kālakate sati.
‘‘ฑยฺหมาโน น ชานาติ, ญาตีนํ ปริเทวิตํ;
‘‘Ḍayhamāno na jānāti, ñātīnaṃ paridevitaṃ;
ตสฺมา เอตํ น โสจามิ, คโต โส ตสฺส ยา คตี’’ติฯ (ชา. ๑.๕.๑๙-๒๐) –
Tasmā etaṃ na socāmi, gato so tassa yā gatī’’ti. (jā. 1.5.19-20) –
อิมํ ปญฺจกนิปาเต อุรคชาตกํ วิตฺถาเรตฺวา ‘‘เอวํ ปุเพฺพ ปณฺฑิตา ปิยปุเตฺต กาลกเต ยถา เอตรหิ ตฺวํ กมฺมเนฺต วิสฺสเชฺชตฺวา นิราหาโร โรทโนฺต วิจรสิ, ตถา อวิจริตฺวา มรณสฺสติภาวนาพเลน โสกํ อกตฺวา อาหารํ ปริภุญฺชิํสุ, กมฺมนฺตญฺจ อธิฎฺฐหิํสุ ฯ ตสฺมา ‘ปิยปุโตฺต เม กาลกโต’ติ มา จินฺตยิฯ อุปฺปชฺชมาโน หิ โสโก วา ภยํ วา ปิยเมว นิสฺสาย อุปฺปชฺชตี’’ติ วตฺวา อิมํ คาถมาห –
Imaṃ pañcakanipāte uragajātakaṃ vitthāretvā ‘‘evaṃ pubbe paṇḍitā piyaputte kālakate yathā etarahi tvaṃ kammante vissajjetvā nirāhāro rodanto vicarasi, tathā avicaritvā maraṇassatibhāvanābalena sokaṃ akatvā āhāraṃ paribhuñjiṃsu, kammantañca adhiṭṭhahiṃsu . Tasmā ‘piyaputto me kālakato’ti mā cintayi. Uppajjamāno hi soko vā bhayaṃ vā piyameva nissāya uppajjatī’’ti vatvā imaṃ gāthamāha –
๒๑๒.
212.
‘‘ปิยโต ชายตี โสโก, ปิยโต ชายตี ภยํ;
‘‘Piyato jāyatī soko, piyato jāyatī bhayaṃ;
ปิยโต วิปฺปมุตฺตสฺส, นตฺถิ โสโก กุโต ภย’’นฺติฯ
Piyato vippamuttassa, natthi soko kuto bhaya’’nti.
ตตฺถ ปิยโตติ วฎฺฎมูลโก หิ โสโก วา ภยํ วา อุปฺปชฺชมานํ ปิยเมว สตฺตํ วา สงฺขารํ วา นิสฺสาย อุปฺปชฺชติ, ตโต ปน วิปฺปมุตฺตสฺส อุภยเมฺปตํ นตฺถีติ อโตฺถฯ
Tattha piyatoti vaṭṭamūlako hi soko vā bhayaṃ vā uppajjamānaṃ piyameva sattaṃ vā saṅkhāraṃ vā nissāya uppajjati, tato pana vippamuttassa ubhayampetaṃ natthīti attho.
เทสนาวสาเน กุฎุมฺพิโก โสตาปตฺติผเล ปติฎฺฐหิ, สมฺปตฺตานมฺปิ สาตฺถิกา ธมฺมเทสนา อโหสีติฯ
Desanāvasāne kuṭumbiko sotāpattiphale patiṭṭhahi, sampattānampi sātthikā dhammadesanā ahosīti.
อญฺญตรกุฎุมฺพิกวตฺถุ ทุติยํฯ
Aññatarakuṭumbikavatthu dutiyaṃ.
๓. วิสาขาวตฺถุ
3. Visākhāvatthu
เปมโต ชายตีติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา เชตวเน วิหรโนฺต วิสาขํ อุปาสิกํ อารพฺภ กเถสิฯ
Pemato jāyatīti imaṃ dhammadesanaṃ satthā jetavane viharanto visākhaṃ upāsikaṃ ārabbha kathesi.
สา กิร ปุตฺตสฺส ธีตรํ สุทตฺตํ นาม กุมาริกํ อตฺตโน ฐาเน ฐเปตฺวา เคเห ภิกฺขุสงฺฆสฺส เวยฺยาวจฺจํ กาเรสิฯ สา อปเรน สมเยน กาลมกาสิฯ สา ตสฺสา สรีรนิเกฺขปํ กาเรตฺวา โสกํ สนฺธาเรตุํ อสโกฺกนฺตี ทุกฺขินี ทุมฺมนา สตฺถุ สนฺติกํ คนฺตฺวา วนฺทิตฺวา เอกมนฺตํ นิสีทิฯ อถ นํ สตฺถา ‘‘กิํ นุ โข ตฺวํ, วิสาเข, ทุกฺขินี ทุมฺมนา อสฺสุมุขา โรทมานา นิสินฺนา’’ติ อาหฯ สา ตมตฺถํ อาโรเจตฺวา ‘‘ปิยา เม, ภเนฺต, สา กุมาริกา วตฺตสมฺปนฺนา, อิทานิ ตถารูปํ น ปสฺสามี’’ติ อาหฯ ‘‘กิตฺตกา ปน, วิสาเข, สาวตฺถิยํ มนุสฺสา’’ติ? ‘‘ภเนฺต, ตุเมฺหหิเยว เม กถิตํ สตฺต ชนโกฎิโย’’ติฯ ‘‘สเจ ปนายํ เอตฺตโก ชโน ตว นตฺตาย สทิโส ภเวยฺย, อิเจฺฉยฺยาสิ น’’นฺติ? ‘‘อาม, ภเนฺต’’ติฯ ‘‘กติ ปน ชนา สาวตฺถิยํ เทวสิกํ กาลํ กโรนฺตี’’ติ? ‘‘พหู, ภเนฺต’’ติฯ ‘‘นนุ เอวํ, ภเนฺต, ตว อโสจนกาโล น ภเวยฺย, รตฺตินฺทิวํ โรทนฺตีเยว วิจเรยฺยาสี’’ติฯ ‘‘โหตุ, ภเนฺต, ญาตํ มยา’’ติฯ อถ นํ สตฺถา ‘‘เตน หิ มา โสจิ, โสโก วา ภยํ วา เปมโตว ชายตี’’ติ วตฺวา อิมํ คาถมาห –
Sā kira puttassa dhītaraṃ sudattaṃ nāma kumārikaṃ attano ṭhāne ṭhapetvā gehe bhikkhusaṅghassa veyyāvaccaṃ kāresi. Sā aparena samayena kālamakāsi. Sā tassā sarīranikkhepaṃ kāretvā sokaṃ sandhāretuṃ asakkontī dukkhinī dummanā satthu santikaṃ gantvā vanditvā ekamantaṃ nisīdi. Atha naṃ satthā ‘‘kiṃ nu kho tvaṃ, visākhe, dukkhinī dummanā assumukhā rodamānā nisinnā’’ti āha. Sā tamatthaṃ ārocetvā ‘‘piyā me, bhante, sā kumārikā vattasampannā, idāni tathārūpaṃ na passāmī’’ti āha. ‘‘Kittakā pana, visākhe, sāvatthiyaṃ manussā’’ti? ‘‘Bhante, tumhehiyeva me kathitaṃ satta janakoṭiyo’’ti. ‘‘Sace panāyaṃ ettako jano tava nattāya sadiso bhaveyya, iccheyyāsi na’’nti? ‘‘Āma, bhante’’ti. ‘‘Kati pana janā sāvatthiyaṃ devasikaṃ kālaṃ karontī’’ti? ‘‘Bahū, bhante’’ti. ‘‘Nanu evaṃ, bhante, tava asocanakālo na bhaveyya, rattindivaṃ rodantīyeva vicareyyāsī’’ti. ‘‘Hotu, bhante, ñātaṃ mayā’’ti. Atha naṃ satthā ‘‘tena hi mā soci, soko vā bhayaṃ vā pematova jāyatī’’ti vatvā imaṃ gāthamāha –
๒๑๓.
213.
‘‘เปมโต ชายตี โสโก, เปมโต ชายตี ภยํ;
‘‘Pemato jāyatī soko, pemato jāyatī bhayaṃ;
เปมโต วิปฺปมุตฺตสฺส, นตฺถิ โสโก กุโต ภย’’นฺติฯ
Pemato vippamuttassa, natthi soko kuto bhaya’’nti.
ตตฺถ เปมโตติ ปุตฺตธีตาทีสุ กตํ เปมเมว นิสฺสาย โสโก ชายตีติ อโตฺถฯ
Tattha pematoti puttadhītādīsu kataṃ pemameva nissāya soko jāyatīti attho.
เทสนาวสาเน พหู โสตาปตฺติผลาทีนิ ปาปุณิํสูติฯ
Desanāvasāne bahū sotāpattiphalādīni pāpuṇiṃsūti.
วิสาขาวตฺถุ ตติยํฯ
Visākhāvatthu tatiyaṃ.
๔. ลิจฺฉวีวตฺถุ
4. Licchavīvatthu
รติยา ชายตีติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา เวสาลิํ นิสฺสาย กูฎาคารสาลายํ วิหรโนฺต ลิจฺฉวี อารพฺภ กเถสิฯ
Ratiyā jāyatīti imaṃ dhammadesanaṃ satthā vesāliṃ nissāya kūṭāgārasālāyaṃ viharanto licchavī ārabbha kathesi.
เต กิร เอกสฺมิํ ฉณทิวเส อญฺญมญฺญํ อสทิเสหิ อลงฺกาเรหิ อลงฺกริตฺวา อุยฺยานคมนตฺถาย นครา นิกฺขมิํสุฯ สตฺถา ปิณฺฑาย ปวิสโนฺต เต ทิสฺวา ภิกฺขู อามเนฺตสิ – ‘‘ปสฺสถ, ภิกฺขเว, ลิจฺฉวโย, เยหิ เทวา ตาวติํสา น ทิฎฺฐปุพฺพา, เต อิเม โอโลเกนฺตู’’ติ วตฺวา นครํ ปาวิสิฯ เตปิ อุยฺยานํ คจฺฉนฺตา เอกํ นครโสภินิํ อิตฺถิํ อาทาย คนฺตฺวา ตํ นิสฺสาย อิสฺสาภิภูตา อญฺญมญฺญํ ปหริตฺวา โลหิตํ นทิํ วิย ปวตฺตยิํสุฯ อถ เน มเญฺจนาทาย อุกฺขิปิตฺวา อาคมํสุฯ สตฺถาปิ กตภตฺตกิโจฺจ นครา นิกฺขมิฯ ภิกฺขูปิ ลิจฺฉวโย ตถา นียมาเน ทิสฺวา สตฺถารํ อาหํสุ – ‘‘ภเนฺต, ลิจฺฉวิราชาโน ปาโตว อลงฺกตปฎิยตฺตา เทวา วิย นครา นิกฺขมิตฺวา อิทานิ เอกํ อิตฺถิํ นิสฺสาย อิมํ พฺยสนํ ปตฺตา’’ติฯ สตฺถา, ‘‘ภิกฺขเว, โสโก วา ภยํ วา อุปฺปชฺชมานํ รติํ นิสฺสาย อุปฺปชฺชติเยวา’’ติ วตฺวา อิมํ คาถมาห –
Te kira ekasmiṃ chaṇadivase aññamaññaṃ asadisehi alaṅkārehi alaṅkaritvā uyyānagamanatthāya nagarā nikkhamiṃsu. Satthā piṇḍāya pavisanto te disvā bhikkhū āmantesi – ‘‘passatha, bhikkhave, licchavayo, yehi devā tāvatiṃsā na diṭṭhapubbā, te ime olokentū’’ti vatvā nagaraṃ pāvisi. Tepi uyyānaṃ gacchantā ekaṃ nagarasobhiniṃ itthiṃ ādāya gantvā taṃ nissāya issābhibhūtā aññamaññaṃ paharitvā lohitaṃ nadiṃ viya pavattayiṃsu. Atha ne mañcenādāya ukkhipitvā āgamaṃsu. Satthāpi katabhattakicco nagarā nikkhami. Bhikkhūpi licchavayo tathā nīyamāne disvā satthāraṃ āhaṃsu – ‘‘bhante, licchavirājāno pātova alaṅkatapaṭiyattā devā viya nagarā nikkhamitvā idāni ekaṃ itthiṃ nissāya imaṃ byasanaṃ pattā’’ti. Satthā, ‘‘bhikkhave, soko vā bhayaṃ vā uppajjamānaṃ ratiṃ nissāya uppajjatiyevā’’ti vatvā imaṃ gāthamāha –
๒๑๔.
214.
‘‘รติยา ชายตี โสโก, รติยา ชายตี ภยํ;
‘‘Ratiyā jāyatī soko, ratiyā jāyatī bhayaṃ;
รติยา วิปฺปมุตฺตสฺส, นตฺถิ โสโก กุโต ภย’’นฺติฯ
Ratiyā vippamuttassa, natthi soko kuto bhaya’’nti.
ตตฺถ รติยาติ ปญฺจกามคุณรติโต, ตํ นิสฺสายาติ อโตฺถฯ
Tattha ratiyāti pañcakāmaguṇaratito, taṃ nissāyāti attho.
เทสนาวสาเน พหู โสตาปตฺติผลาทีนิ ปาปุณิํสูติฯ
Desanāvasāne bahū sotāpattiphalādīni pāpuṇiṃsūti.
ลิจฺฉวีวตฺถุ จตุตฺถํฯ
Licchavīvatthu catutthaṃ.
๕. อนิตฺถิคนฺธกุมารวตฺถุ
5. Anitthigandhakumāravatthu
กามโตติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา เชตวเน วิหรโนฺต อนิตฺถิคนฺธกุมารํ นาม อารพฺภ กเถสิฯ
Kāmatoti imaṃ dhammadesanaṃ satthā jetavane viharanto anitthigandhakumāraṃ nāma ārabbha kathesi.
โส กิร พฺรหฺมโลกา จุตสโตฺต สาวตฺถิยํ มหาโภคกุเล นิพฺพโตฺต ชาตทิวสโต ปฎฺฐาย อิตฺถิสมีปํ อุปคนฺตุํ น อิจฺฉติ, อิตฺถิยา คยฺหมาโน โรทติฯ วตฺถจุมฺพฎเกน นํ คเหตฺวา ถญฺญํ ปาเยนฺติฯ โส วยปฺปโตฺต มาตาปิตูหิ, ‘‘ตาต, อาวาหํ เต กริสฺสามา’’ติ วุเตฺต ‘‘น เม อิตฺถิยา อโตฺถ’’ติ ปฎิกฺขิปิตฺวา ปุนปฺปุนํ ยาจิยมาโน ปญฺจสเต สุวณฺณกาเร ปโกฺกสาเปตฺวา รตฺตสุวณฺณนิกฺขสหสฺสํ ทาเปตฺวา อติวิย ปาสาทิกํ ฆนโกฎฺฎิมํ อิตฺถิรูปํ กาเรตฺวา ปุน มาตาปิตูหิ, ‘‘ตาต, ตยิ อาวาหํ อกโรเนฺต กุลวํโส น ปติฎฺฐหิสฺสติ, กุมาริกํ เต อาเนสฺสามา’’ติ วุเตฺต ‘‘เตน หิ สเจ เม เอวรูปํ กุมาริกํ อาเนสฺสถ, กริสฺสามิ โว วจน’’นฺติ ตํ สุวณฺณรูปกํ ทเสฺสติฯ อถสฺส มาตาปิตโร อภิญฺญาเต พฺราหฺมเณ ปโกฺกสาเปตฺวา ‘‘อมฺหากํ ปุโตฺต มหาปุโญฺญ, อวสฺสํ อิมินา สทฺธิํ กตปุญฺญา กุมาริกา ภวิสฺสติ, คจฺฉถ อิมํ สุวณฺณรูปกํ คเหตฺวา เอวรูปํ กุมาริกํ อาหรถา’’ติ ปหิณิํสุฯ เต ‘‘สาธู’’ติ จาริกํ จรนฺตา มทฺทรเฎฺฐ สาคลนครํ คตาฯ ตสฺมิญฺจ นคเร เอกา โสฬสวสฺสุเทฺทสิกา อภิรูปา กุมาริกา อโหสิ, ตํ มาตาปิตโร สตฺตภูมิกสฺส ปาสาทสฺสูปริมตเล ปริวาเสสุํฯ เตปิ โข พฺราหฺมณา ‘‘สเจ อิธ เอวรูปา กุมาริกา ภวิสฺสติ, อิมํ ทิสฺวา ‘อยํ อสุกสฺส กุลสฺส ธีตา วิย อภิรูปา’ติ วกฺขนฺตี’’ติ ตํ สุวณฺณรูปกํ ติตฺถมเคฺค ฐเปตฺวา เอกมนฺตํ นิสีทิํสุฯ
So kira brahmalokā cutasatto sāvatthiyaṃ mahābhogakule nibbatto jātadivasato paṭṭhāya itthisamīpaṃ upagantuṃ na icchati, itthiyā gayhamāno rodati. Vatthacumbaṭakena naṃ gahetvā thaññaṃ pāyenti. So vayappatto mātāpitūhi, ‘‘tāta, āvāhaṃ te karissāmā’’ti vutte ‘‘na me itthiyā attho’’ti paṭikkhipitvā punappunaṃ yāciyamāno pañcasate suvaṇṇakāre pakkosāpetvā rattasuvaṇṇanikkhasahassaṃ dāpetvā ativiya pāsādikaṃ ghanakoṭṭimaṃ itthirūpaṃ kāretvā puna mātāpitūhi, ‘‘tāta, tayi āvāhaṃ akaronte kulavaṃso na patiṭṭhahissati, kumārikaṃ te ānessāmā’’ti vutte ‘‘tena hi sace me evarūpaṃ kumārikaṃ ānessatha, karissāmi vo vacana’’nti taṃ suvaṇṇarūpakaṃ dasseti. Athassa mātāpitaro abhiññāte brāhmaṇe pakkosāpetvā ‘‘amhākaṃ putto mahāpuñño, avassaṃ iminā saddhiṃ katapuññā kumārikā bhavissati, gacchatha imaṃ suvaṇṇarūpakaṃ gahetvā evarūpaṃ kumārikaṃ āharathā’’ti pahiṇiṃsu. Te ‘‘sādhū’’ti cārikaṃ carantā maddaraṭṭhe sāgalanagaraṃ gatā. Tasmiñca nagare ekā soḷasavassuddesikā abhirūpā kumārikā ahosi, taṃ mātāpitaro sattabhūmikassa pāsādassūparimatale parivāsesuṃ. Tepi kho brāhmaṇā ‘‘sace idha evarūpā kumārikā bhavissati, imaṃ disvā ‘ayaṃ asukassa kulassa dhītā viya abhirūpā’ti vakkhantī’’ti taṃ suvaṇṇarūpakaṃ titthamagge ṭhapetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
อถสฺส กุมาริกาย ธาตี ตํ กุมาริกํ นฺหาเปตฺวา สยมฺปิ นฺหายิตุกามา หุตฺวา ติตฺถํ อาคตา ตํ รูปกํ ทิสฺวา ‘‘ธีตา เม’’ติ สญฺญาย ‘‘ทุพฺพินีตาสิ, อิทาเนวาหํ นฺหาเปตฺวา นิกฺขนฺตา, ตฺวํ มยา ปุเรตรํ อิธาคตาสี’’ติ หเตฺถน ปหริตฺวา ถทฺธภาวเญฺจว นิพฺพิการตญฺจ ญตฺวา ‘‘อหํ เม, ธีตาติ สญฺญมกาสิํ, กิํ นาเมต’’นฺติ อาหฯ อถ นํ เต พฺราหฺมณา ‘‘เอวรูปา เต, อมฺม, ธีตา’’ติ ปุจฺฉิํสุฯ อยํ มม ธีตุ สนฺติเก กิํ อคฺฆตีติ? เตน หิ เต ธีตรํ อมฺหากํ ทเสฺสหีติฯ สา เตหิ สทฺธิํ เคหํ คนฺตฺวา สามิกานํ อาโรเจสิฯ เต พฺราหฺมเณหิ สทฺธิํ กตปฎิสโมฺมทนา ธีตรํ โอตาเรตฺวา เหฎฺฐาปาสาเท สุวณฺณรูปกสฺส สนฺติเก ฐเปสุํฯ สุวณฺณรูปกํ นิปฺปภํ อโหสิ, กุมาริกา สปฺปภา อโหสิฯ พฺราหฺมณา ตํ เตสํ ทตฺวา กุมาริกํ ปฎิจฺฉาเปตฺวา คนฺตฺวา อนิตฺถิคนฺธกุมารสฺส มาตาปิตูนํ อาโรจยิํสุฯ เต ตุฎฺฐมานสา ‘‘คจฺฉถ, นํ สีฆํ อาเนถา’’ติ มหเนฺตน สกฺกาเรน ปหิณิํสุฯ
Athassa kumārikāya dhātī taṃ kumārikaṃ nhāpetvā sayampi nhāyitukāmā hutvā titthaṃ āgatā taṃ rūpakaṃ disvā ‘‘dhītā me’’ti saññāya ‘‘dubbinītāsi, idānevāhaṃ nhāpetvā nikkhantā, tvaṃ mayā puretaraṃ idhāgatāsī’’ti hatthena paharitvā thaddhabhāvañceva nibbikāratañca ñatvā ‘‘ahaṃ me, dhītāti saññamakāsiṃ, kiṃ nāmeta’’nti āha. Atha naṃ te brāhmaṇā ‘‘evarūpā te, amma, dhītā’’ti pucchiṃsu. Ayaṃ mama dhītu santike kiṃ agghatīti? Tena hi te dhītaraṃ amhākaṃ dassehīti. Sā tehi saddhiṃ gehaṃ gantvā sāmikānaṃ ārocesi. Te brāhmaṇehi saddhiṃ katapaṭisammodanā dhītaraṃ otāretvā heṭṭhāpāsāde suvaṇṇarūpakassa santike ṭhapesuṃ. Suvaṇṇarūpakaṃ nippabhaṃ ahosi, kumārikā sappabhā ahosi. Brāhmaṇā taṃ tesaṃ datvā kumārikaṃ paṭicchāpetvā gantvā anitthigandhakumārassa mātāpitūnaṃ ārocayiṃsu. Te tuṭṭhamānasā ‘‘gacchatha, naṃ sīghaṃ ānethā’’ti mahantena sakkārena pahiṇiṃsu.
กุมาโรปิ ตํ ปวตฺติํ สุตฺวา ‘‘กญฺจนรูปโตปิ กิร อภิรูปตรา ทาริกา อตฺถี’’ติ สวนวเสเนว สิเนหํ อุปฺปาเทตฺวา ‘‘สีฆํ อาเนนฺตู’’ติ อาหฯ สาปิ โข ยานํ อาโรเปตฺวา อานียมานา อติสุขุมาลตาย ยานุคฺฆาเตน สมุปฺปาทิตวาตโรคา อนฺตรามเคฺคเยว กาลมกาสิฯ กุมาโรปิ ‘‘อาคตา’’ติ นิรนฺตรํ ปุจฺฉติ, ตสฺส อติสิเนเหน ปุจฺฉนฺตสฺส สหสาว อนาโรเจตฺวา กติปาหํ วิเกฺขปํ กตฺวา ตมตฺถํ อาโรจยิํสุฯ โส ‘‘ตถารูปาย นาม อิตฺถิยา สทฺธิํ สมาคมํ นาลตฺถ’’นฺติ อุปฺปนฺนโทมนโสฺส ปพฺพเตน วิย โสกทุเกฺขน อโชฺฌตฺถโฎ อโหสิฯ สตฺถา ตสฺสูปนิสฺสยํ ทิสฺวา ปิณฺฑาย จรโนฺต ตํ เคหทฺวารํ อคมาสิฯ อถสฺส มาตาปิตโร สตฺถารํ อโนฺตเคหํ ปเวเสตฺวา สกฺกจฺจํ ปริวิสิํสุฯ สตฺถา ภตฺตกิจฺจาวสาเน ‘‘กหํ อนิตฺถิคนฺธกุมาโร’’ติ ปุจฺฉิฯ ‘‘เอโส, ภเนฺต, อาหารูปเจฺฉทํ กตฺวา อโนฺตคเพฺภ นิสิโนฺน’’ติฯ ‘‘ปโกฺกสถ น’’นฺติฯ โส อาคนฺตฺวา สตฺถารํ วนฺทิตฺวา เอกมนฺตํ นิสีทิฯ สตฺถา ‘‘กิํ นุ โข, กุมาร, พลวโสโก อุปฺปโนฺน’’ติ วุเตฺต, ‘‘อาม, ภเนฺต, ‘เอวรูปา นาม อิตฺถี อนฺตรามเคฺค กาลกตา’ติ สุตฺวา พลวโสโก อุปฺปโนฺน, ภตฺตมฺปิ เม นจฺฉาเทตี’’ติฯ อถ นํ สตฺถา ‘‘ชานาสิ ปน ตฺวํ, กุมาร, กิํ เต นิสฺสาย โสโก อุปฺปโนฺน’’ติ? ‘‘น ชานามิ, ภเนฺต’’ติฯ ‘‘กามํ นิสฺสาย, กุมาร, พลวโสโก อุปฺปโนฺน, โสโก วา ภยํ วา กามํ นิสฺสาย อุปฺปชฺชตี’’ติ วตฺวา อิมํ คาถมาห –
Kumāropi taṃ pavattiṃ sutvā ‘‘kañcanarūpatopi kira abhirūpatarā dārikā atthī’’ti savanavaseneva sinehaṃ uppādetvā ‘‘sīghaṃ ānentū’’ti āha. Sāpi kho yānaṃ āropetvā ānīyamānā atisukhumālatāya yānugghātena samuppāditavātarogā antarāmaggeyeva kālamakāsi. Kumāropi ‘‘āgatā’’ti nirantaraṃ pucchati, tassa atisinehena pucchantassa sahasāva anārocetvā katipāhaṃ vikkhepaṃ katvā tamatthaṃ ārocayiṃsu. So ‘‘tathārūpāya nāma itthiyā saddhiṃ samāgamaṃ nālattha’’nti uppannadomanasso pabbatena viya sokadukkhena ajjhotthaṭo ahosi. Satthā tassūpanissayaṃ disvā piṇḍāya caranto taṃ gehadvāraṃ agamāsi. Athassa mātāpitaro satthāraṃ antogehaṃ pavesetvā sakkaccaṃ parivisiṃsu. Satthā bhattakiccāvasāne ‘‘kahaṃ anitthigandhakumāro’’ti pucchi. ‘‘Eso, bhante, āhārūpacchedaṃ katvā antogabbhe nisinno’’ti. ‘‘Pakkosatha na’’nti. So āgantvā satthāraṃ vanditvā ekamantaṃ nisīdi. Satthā ‘‘kiṃ nu kho, kumāra, balavasoko uppanno’’ti vutte, ‘‘āma, bhante, ‘evarūpā nāma itthī antarāmagge kālakatā’ti sutvā balavasoko uppanno, bhattampi me nacchādetī’’ti. Atha naṃ satthā ‘‘jānāsi pana tvaṃ, kumāra, kiṃ te nissāya soko uppanno’’ti? ‘‘Na jānāmi, bhante’’ti. ‘‘Kāmaṃ nissāya, kumāra, balavasoko uppanno, soko vā bhayaṃ vā kāmaṃ nissāya uppajjatī’’ti vatvā imaṃ gāthamāha –
๒๑๕.
215.
‘‘กามโต ชายตี โสโก, กามโต ชายตี ภยํ;
‘‘Kāmato jāyatī soko, kāmato jāyatī bhayaṃ;
กามโต วิปฺปมุตฺตสฺส, นตฺถิ โสโก กุโต ภย’’นฺติฯ
Kāmato vippamuttassa, natthi soko kuto bhaya’’nti.
ตตฺถ กามโตติ วตฺถุกามกิเลสกามโต, ทุวิธเมฺปตํ กามํ นิสฺสายาติ อโตฺถฯ
Tattha kāmatoti vatthukāmakilesakāmato, duvidhampetaṃ kāmaṃ nissāyāti attho.
เทสนาวสาเน อนิตฺถิคนฺธกุมาโร โสตาปตฺติผเล ปติฎฺฐหิฯ
Desanāvasāne anitthigandhakumāro sotāpattiphale patiṭṭhahi.
อนิตฺถิคนฺธกุมารวตฺถุ ปญฺจมํฯ
Anitthigandhakumāravatthu pañcamaṃ.
๖. อญฺญตรพฺราหฺมณวตฺถุ
6. Aññatarabrāhmaṇavatthu
ตณฺหาย ชายตีติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา เชตวเน วิหรโนฺต อญฺญตรํ พฺราหฺมณํ อารพฺภ กเถสิฯ
Taṇhāya jāyatīti imaṃ dhammadesanaṃ satthā jetavane viharanto aññataraṃ brāhmaṇaṃ ārabbha kathesi.
โส กิร มิจฺฉาทิฎฺฐิโก เอกทิวสํ นทีตีรํ คนฺตฺวา เขตฺตํ โสเธติฯ สตฺถา ตสฺส อุปนิสฺสยสมฺปตฺติํ ทิสฺวา ตสฺส สนฺติกํ อคมาสิฯ โส สตฺถารํ ทิสฺวาปิ สามีจิกมฺมํ อกตฺวา ตุณฺหี อโหสิฯ อถ นํ สตฺถา ปุเรตรํ อาลปิตฺวา, ‘‘พฺราหฺมณ, กิํ กโรสี’’ติ อาหฯ ‘‘เขตฺตํ, โภ โคตม, โสเธมี’’ติฯ สตฺถา เอตฺตกเมว วตฺวา คโตฯ ปุนทิวเสปิ ตสฺส เขตฺตํ กสิตุํ อาคตสฺส สนฺติกํ คนฺตฺวา, ‘‘พฺราหฺมณ, กิํ กโรสี’’ติ ปุจฺฉิตฺวา ‘‘เขตฺตํ กสามิ, โภ โคตมา’’ติ สุตฺวา ปกฺกามิฯ ปุนทิวสาทีสุปิ ตเถว คนฺตฺวา ปุจฺฉิตฺวา, ‘‘โภ โคตม, เขตฺตํ วปามิ นิเทฺทมิ รกฺขามี’’ติ สุตฺวา ปกฺกามิฯ อถ นํ เอกทิวสํ พฺราหฺมโณ อาห – ‘‘โภ โคตม, ตฺวํ มม เขตฺตโสธนทิวสโต ปฎฺฐาย อาคโตฯ สเจ เม สสฺสํ สมฺปชฺชิสฺสติ, ตุยฺหมฺปิ สํวิภาคํ กริสฺสามิ, ตุยฺหํ อทตฺวา สยํ น ขาทิสฺสามิ, อิโต ทานิ ปฎฺฐาย ตฺวํ มม สหาโย’’ติฯ
So kira micchādiṭṭhiko ekadivasaṃ nadītīraṃ gantvā khettaṃ sodheti. Satthā tassa upanissayasampattiṃ disvā tassa santikaṃ agamāsi. So satthāraṃ disvāpi sāmīcikammaṃ akatvā tuṇhī ahosi. Atha naṃ satthā puretaraṃ ālapitvā, ‘‘brāhmaṇa, kiṃ karosī’’ti āha. ‘‘Khettaṃ, bho gotama, sodhemī’’ti. Satthā ettakameva vatvā gato. Punadivasepi tassa khettaṃ kasituṃ āgatassa santikaṃ gantvā, ‘‘brāhmaṇa, kiṃ karosī’’ti pucchitvā ‘‘khettaṃ kasāmi, bho gotamā’’ti sutvā pakkāmi. Punadivasādīsupi tatheva gantvā pucchitvā, ‘‘bho gotama, khettaṃ vapāmi niddemi rakkhāmī’’ti sutvā pakkāmi. Atha naṃ ekadivasaṃ brāhmaṇo āha – ‘‘bho gotama, tvaṃ mama khettasodhanadivasato paṭṭhāya āgato. Sace me sassaṃ sampajjissati, tuyhampi saṃvibhāgaṃ karissāmi, tuyhaṃ adatvā sayaṃ na khādissāmi, ito dāni paṭṭhāya tvaṃ mama sahāyo’’ti.
อถสฺส อปเรน สมเยน สสฺสํ สมฺปชฺชิ , ตสฺส ‘‘สมฺปนฺนํ เม สสฺสํ, เสฺว ทานิ ลายาเปสฺสามี’’ติ ลายนตฺถํ กตฺตพฺพกิจฺจสฺส รตฺติํ มหาเมโฆ วสฺสิตฺวา สพฺพํ สสฺสํ หริ, เขตฺตํ ตเจฺฉตฺวา ฐปิตสทิสํ อโหสิฯ สตฺถา ปน ปฐมทิวสํเยว ‘‘ตํ สสฺสํ น สมฺปชฺชิสฺสตี’’ติ อญฺญาสิฯ พฺราหฺมโณ ปาโตว ‘‘เขตฺตํ โอโลเกสฺสามี’’ติ คโต ตุจฺฉํ เขตฺตํ ทิสฺวา อุปฺปนฺนพลวโสโก จิเนฺตสิ – ‘‘สมโณ โคตโม มม เขตฺตโสธนกาลโต ปฎฺฐาย อาคโต , อหมฺปิ นํ ‘อิมสฺมิํ สเสฺส นิปฺผเนฺน ตุยฺหมฺปิ สํวิภาคํ กริสฺสามิ, ตุยฺหํ อทตฺวา สยํ น ขาทิสฺสามิ, อิโต ปฎฺฐาย ทานิ ตฺวํ มม สหาโย’ติ อวจํฯ โสปิ เม มโนรโถ มตฺถกํ น ปาปุณี’’ติ อาหารูปเจฺฉทํ กตฺวา มญฺจเก นิปชฺชิฯ อถสฺส สตฺถา เคหทฺวารํ อคมาสิฯ โส สตฺถุ อาคมนํ สุตฺวา ‘‘สหายํ เม อาเนตฺวา อิธ นิสีทาเปถา’’ติ อาหฯ ปริชโน ตถา อกาสิฯ สตฺถา นิสีทิตฺวา ‘‘กหํ พฺราหฺมโณ’’ติ ปุจฺฉิตฺวา ‘‘คเพฺภ นิปโนฺน’’ติ วุเตฺต ‘‘ปโกฺกสถ น’’นฺติ ปโกฺกสาเปตฺวา อาคนฺตฺวา เอกมนฺตํ นิสินฺนํ อาห ‘‘กิํ, พฺราหฺมณา’’ติ? โภ โคตม, ตุเมฺห มม เขตฺตโสธนทิวสโต ปฎฺฐาย อาคตา, อหมฺปิ ‘‘สเสฺส นิปฺผเนฺน ตุมฺหากํ สํวิภาคํ กริสฺสามี’’ติ อวจํฯ โส เม มโนรโถ อนิปฺผโนฺน, เตน เม โสโก อุปฺปโนฺน, ภตฺตมฺปิ เม นจฺฉาเทตีติฯ อถ นํ สตฺถา ‘‘ชานาสิ ปน, พฺราหฺมณ, กิํ เต นิสฺสาย โสโก อุปฺปโนฺน’’ติ ปุจฺฉิตฺวา ‘‘น ชานามิ, โภ โคตม, ตฺวํ ปน ชานาสี’’ติ วุเตฺต, ‘‘อาม, พฺราหฺมณ, อุปฺปชฺชมาโน โสโก วา ภยํ วา ตณฺหํ นิสฺสาย อุปฺปชฺชตี’’ติ วตฺวา อิมํ คาถมาห –
Athassa aparena samayena sassaṃ sampajji , tassa ‘‘sampannaṃ me sassaṃ, sve dāni lāyāpessāmī’’ti lāyanatthaṃ kattabbakiccassa rattiṃ mahāmegho vassitvā sabbaṃ sassaṃ hari, khettaṃ tacchetvā ṭhapitasadisaṃ ahosi. Satthā pana paṭhamadivasaṃyeva ‘‘taṃ sassaṃ na sampajjissatī’’ti aññāsi. Brāhmaṇo pātova ‘‘khettaṃ olokessāmī’’ti gato tucchaṃ khettaṃ disvā uppannabalavasoko cintesi – ‘‘samaṇo gotamo mama khettasodhanakālato paṭṭhāya āgato , ahampi naṃ ‘imasmiṃ sasse nipphanne tuyhampi saṃvibhāgaṃ karissāmi, tuyhaṃ adatvā sayaṃ na khādissāmi, ito paṭṭhāya dāni tvaṃ mama sahāyo’ti avacaṃ. Sopi me manoratho matthakaṃ na pāpuṇī’’ti āhārūpacchedaṃ katvā mañcake nipajji. Athassa satthā gehadvāraṃ agamāsi. So satthu āgamanaṃ sutvā ‘‘sahāyaṃ me ānetvā idha nisīdāpethā’’ti āha. Parijano tathā akāsi. Satthā nisīditvā ‘‘kahaṃ brāhmaṇo’’ti pucchitvā ‘‘gabbhe nipanno’’ti vutte ‘‘pakkosatha na’’nti pakkosāpetvā āgantvā ekamantaṃ nisinnaṃ āha ‘‘kiṃ, brāhmaṇā’’ti? Bho gotama, tumhe mama khettasodhanadivasato paṭṭhāya āgatā, ahampi ‘‘sasse nipphanne tumhākaṃ saṃvibhāgaṃ karissāmī’’ti avacaṃ. So me manoratho anipphanno, tena me soko uppanno, bhattampi me nacchādetīti. Atha naṃ satthā ‘‘jānāsi pana, brāhmaṇa, kiṃ te nissāya soko uppanno’’ti pucchitvā ‘‘na jānāmi, bho gotama, tvaṃ pana jānāsī’’ti vutte, ‘‘āma, brāhmaṇa, uppajjamāno soko vā bhayaṃ vā taṇhaṃ nissāya uppajjatī’’ti vatvā imaṃ gāthamāha –
๒๑๖.
216.
‘‘ตณฺหาย ชายตี โสโก, ตณฺหาย ชายตี ภยํ;
‘‘Taṇhāya jāyatī soko, taṇhāya jāyatī bhayaṃ;
ตณฺหาย วิปฺปมุตฺตสฺส, นตฺถิ โสโก กุโต ภย’’นฺติฯ
Taṇhāya vippamuttassa, natthi soko kuto bhaya’’nti.
ตตฺถ ตณฺหายาติ ฉทฺวาริกาย ตณฺหาย, เอตํ ตณฺหํ นิสฺสาย อุปฺปชฺชตีติ อโตฺถฯ
Tattha taṇhāyāti chadvārikāya taṇhāya, etaṃ taṇhaṃ nissāya uppajjatīti attho.
เทสนาวสาเน พฺราหฺมโณ โสตาปตฺติผเล ปติฎฺฐหีติฯ
Desanāvasāne brāhmaṇo sotāpattiphale patiṭṭhahīti.
อญฺญตรพฺราหฺมณวตฺถุ ฉฎฺฐํฯ
Aññatarabrāhmaṇavatthu chaṭṭhaṃ.
๗. ปญฺจสตทารกวตฺถุ
7. Pañcasatadārakavatthu
สีลทสฺสนสมฺปนฺนนฺติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา เวฬุวเน วิหรโนฺต อนฺตรามเคฺค ปญฺจสตทารเก อารพฺภ กเถสิฯ
Sīladassanasampannanti imaṃ dhammadesanaṃ satthā veḷuvane viharanto antarāmagge pañcasatadārake ārabbha kathesi.
เอกทิวสญฺหิ สตฺถา อสีติมหาเถเรหิ สทฺธิํ ปญฺจสตภิกฺขุปริวาโร ราชคหํ ปิณฺฑาย ปวิสโนฺต เอกสฺมิํ ฉณทิวเส ปญฺจสเต ทารเก ปูวปจฺฉิโย อุกฺขิปาเปตฺวา นครา นิกฺขมฺม อุยฺยานํ คจฺฉเนฺต อทฺทสฯ เตปิ สตฺถารํ วนฺทิตฺวา ปกฺกมิํสุ, เต เอกํ ภิกฺขุมฺปิ ‘‘ปูวํ คณฺหถา’’ติ น วทิํสุฯ สตฺถา เตสํ คตกาเล ภิกฺขู อาห – ‘‘ขาทิสฺสถ, ภิกฺขเว, ปูเว’’ติฯ ‘‘กหํ ภเนฺต, ปูวา’’ติ? ‘‘กิํ น ปสฺสถ เต ทารเก ปูวปจฺฉิโย อุกฺขิปาเปตฺวา อติกฺกเนฺต’’ติ? ‘‘ภเนฺต, เอวรูปา นาม ทารกา กสฺสจิ ปูวํ น เทนฺตี’’ติฯ ‘‘ภิกฺขเว, กิญฺจาปิ เอเต มํ วา ตุเมฺห วา ปูเวหิ น นิมนฺตยิํสุ, ปูวสามิโก ปน ภิกฺขุ ปจฺฉโต อาคจฺฉติ, ปูเว ขาทิตฺวาว คนฺตุํ วฎฺฎตี’’ติฯ พุทฺธานญฺหิ เอกปุคฺคเลปิ อิสฺสา วา โทโส วา นตฺถิ, ตสฺมา อิมํ วตฺวา ภิกฺขุสงฺฆํ อาทาย เอกสฺมิํ รุกฺขมูเล ฉายาย นิสีทิฯ ทารกา มหากสฺสปเตฺถรํ ปจฺฉโต อาคจฺฉนฺตํ ทิสฺวา อุปฺปนฺนสิเนหา ปีติเวเคน ปริปุณฺณสรีรา หุตฺวา ปจฺฉิโย โอตาเรตฺวา เถรํ ปญฺจปติฎฺฐิเตน วนฺทิตฺวา ปูเว ปจฺฉีหิ สทฺธิํเยว อุกฺขิปิตฺวา ‘‘คณฺหถ, ภเนฺต’’ติ เถรํ วทิํสุฯ อถ เน เถโร อาห – ‘‘เอส สตฺถา ภิกฺขุสงฺฆํ คเหตฺวา รุกฺขมูเล นิสิโนฺน, ตุมฺหากํ เทยฺยธมฺมํ อาทาย คนฺตฺวา ภิกฺขุสงฺฆสฺส สํวิภาคํ กโรถา’’ติฯ เต ‘‘สาธุ, ภเนฺต’’ติ นิวตฺติตฺวา เถเรน สทฺธิํเยว คนฺตฺวา ปูเว ทตฺวา โอโลกยมานา เอกมเนฺต ฐตฺวา ปริโภคาวสาเน อุทกํ อทํสุฯ ภิกฺขู อุชฺฌายิํสุ ‘‘ทารเกหิ มุโขโลกเนน ภิกฺขา ทินฺนา, สมฺมาสมฺพุทฺธํ วา มหาเถเร วา ปูเวหิ อนาปุจฺฉิตฺวา มหากสฺสปเตฺถรํ ทิสฺวา ปจฺฉีหิ สทฺธิํเยว อาทาย อาคมิํสู’’ติฯ สตฺถา เตสํ กถํ สุตฺวา, ‘‘ภิกฺขเว, มม ปุเตฺตน มหากสฺสเปน สทิโส ภิกฺขุ เทวมนุสฺสานํ ปิโย โหติ, เต จ ตสฺส จตุปจฺจเยน ปูชํ กโรนฺติเยวา’’ติ วตฺวา อิมํ คาถมาห –
Ekadivasañhi satthā asītimahātherehi saddhiṃ pañcasatabhikkhuparivāro rājagahaṃ piṇḍāya pavisanto ekasmiṃ chaṇadivase pañcasate dārake pūvapacchiyo ukkhipāpetvā nagarā nikkhamma uyyānaṃ gacchante addasa. Tepi satthāraṃ vanditvā pakkamiṃsu, te ekaṃ bhikkhumpi ‘‘pūvaṃ gaṇhathā’’ti na vadiṃsu. Satthā tesaṃ gatakāle bhikkhū āha – ‘‘khādissatha, bhikkhave, pūve’’ti. ‘‘Kahaṃ bhante, pūvā’’ti? ‘‘Kiṃ na passatha te dārake pūvapacchiyo ukkhipāpetvā atikkante’’ti? ‘‘Bhante, evarūpā nāma dārakā kassaci pūvaṃ na dentī’’ti. ‘‘Bhikkhave, kiñcāpi ete maṃ vā tumhe vā pūvehi na nimantayiṃsu, pūvasāmiko pana bhikkhu pacchato āgacchati, pūve khāditvāva gantuṃ vaṭṭatī’’ti. Buddhānañhi ekapuggalepi issā vā doso vā natthi, tasmā imaṃ vatvā bhikkhusaṅghaṃ ādāya ekasmiṃ rukkhamūle chāyāya nisīdi. Dārakā mahākassapattheraṃ pacchato āgacchantaṃ disvā uppannasinehā pītivegena paripuṇṇasarīrā hutvā pacchiyo otāretvā theraṃ pañcapatiṭṭhitena vanditvā pūve pacchīhi saddhiṃyeva ukkhipitvā ‘‘gaṇhatha, bhante’’ti theraṃ vadiṃsu. Atha ne thero āha – ‘‘esa satthā bhikkhusaṅghaṃ gahetvā rukkhamūle nisinno, tumhākaṃ deyyadhammaṃ ādāya gantvā bhikkhusaṅghassa saṃvibhāgaṃ karothā’’ti. Te ‘‘sādhu, bhante’’ti nivattitvā therena saddhiṃyeva gantvā pūve datvā olokayamānā ekamante ṭhatvā paribhogāvasāne udakaṃ adaṃsu. Bhikkhū ujjhāyiṃsu ‘‘dārakehi mukholokanena bhikkhā dinnā, sammāsambuddhaṃ vā mahāthere vā pūvehi anāpucchitvā mahākassapattheraṃ disvā pacchīhi saddhiṃyeva ādāya āgamiṃsū’’ti. Satthā tesaṃ kathaṃ sutvā, ‘‘bhikkhave, mama puttena mahākassapena sadiso bhikkhu devamanussānaṃ piyo hoti, te ca tassa catupaccayena pūjaṃ karontiyevā’’ti vatvā imaṃ gāthamāha –
๒๑๗.
217.
‘‘สีลทสฺสนสมฺปนฺนํ, ธมฺมฎฺฐํ สจฺจเวทินํ;
‘‘Sīladassanasampannaṃ, dhammaṭṭhaṃ saccavedinaṃ;
อตฺตโน กมฺม กุพฺพานํ, ตํ ชโน กุรุเต ปิย’’นฺติฯ
Attano kamma kubbānaṃ, taṃ jano kurute piya’’nti.
ตตฺถ สีลทสฺสนสมฺปนฺนนฺติ จตุปาริสุทฺธิสีเลน เจว มคฺคผลสมฺปยุเตฺตน จ สมฺมาทสฺสเนน สมฺปนฺนํฯ ธมฺมฎฺฐนฺติ นววิธโลกุตฺตรธเมฺม ฐิตํ, สจฺฉิกตโลกุตฺตรธมฺมนฺติ อโตฺถฯ สจฺจเวทินนฺติ จตุนฺนํ สจฺจานํ โสฬสหากาเรหิ สจฺฉิกตตฺตา สจฺจญาเณน สจฺจเวทินํฯ อตฺตโน กมฺม กุพฺพานนฺติ อตฺตโน กมฺมํ นาม ติโสฺส สิกฺขา, ตา ปูรยมานนฺติ อโตฺถฯ ตํ ชโนติ ตํ ปุคฺคลํ โลกิยมหาชโน ปิยํ กโรติ, ทฎฺฐุกาโม วนฺทิตุกาโม ปจฺจเยน ปูเชตุกาโม โหติเยวาติ อโตฺถฯ
Tattha sīladassanasampannanti catupārisuddhisīlena ceva maggaphalasampayuttena ca sammādassanena sampannaṃ. Dhammaṭṭhanti navavidhalokuttaradhamme ṭhitaṃ, sacchikatalokuttaradhammanti attho. Saccavedinanti catunnaṃ saccānaṃ soḷasahākārehi sacchikatattā saccañāṇena saccavedinaṃ. Attano kamma kubbānanti attano kammaṃ nāma tisso sikkhā, tā pūrayamānanti attho. Taṃ janoti taṃ puggalaṃ lokiyamahājano piyaṃ karoti, daṭṭhukāmo vanditukāmo paccayena pūjetukāmo hotiyevāti attho.
เทสนาวสาเน สเพฺพปิ เต ทารกา โสตาปตฺติผเล ปติฎฺฐหิํสูติฯ
Desanāvasāne sabbepi te dārakā sotāpattiphale patiṭṭhahiṃsūti.
ปญฺจสตทารกวตฺถุ สตฺตมํฯ
Pañcasatadārakavatthu sattamaṃ.
๘. เอกอนาคามิเตฺถรวตฺถุ
8. Ekaanāgāmittheravatthu
ฉนฺทชาโตติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา เชตวเน วิหรโนฺต เอกํ อนาคามิเตฺถรํ อารพฺภ กเถสิฯ
Chandajātoti imaṃ dhammadesanaṃ satthā jetavane viharanto ekaṃ anāgāmittheraṃ ārabbha kathesi.
เอกทิวสญฺหิ ตํ เถรํ สทฺธิวิหาริกา ปุจฺฉิํสุ – ‘‘อตฺถิ ปน โว, ภเนฺต, วิเสสาธิคโม’’ติฯ เถโร ‘‘อนาคามิผลํ นาม คหฎฺฐาปิ ปาปุณนฺติ, อรหตฺตํ ปตฺตกาเลเยว เตหิ สทฺธิํ กเถสฺสามี’’ติ หรายมาโน กิญฺจิ อกเถตฺวาว กาลกโต สุทฺธาวาสเทวโลเก นิพฺพตฺติฯ อถสฺส สทฺธิวิหาริกา โรทิตฺวา ปริเทวิตฺวา สตฺถุ สนฺติกํ คนฺตฺวา สตฺถารํ วนฺทิตฺวา โรทนฺตาว เอกมนฺตํ นิสีทิํสุฯ อถ เน สตฺถา ‘‘กิํ, ภิกฺขเว, โรทถา’’ติ อาหฯ ‘‘อุปชฺฌาโย โน, ภเนฺต, กาลกโต’’ติฯ ‘‘โหตุ, ภิกฺขเว, มา จินฺตยิตฺถ, ธุวธโมฺม นาเมโส’’ติ? ‘‘อาม, ภเนฺต, มยมฺปิ ชานาม, อปิจ มยํ อุปชฺฌายํ วิเสสาธิคมํ ปุจฺฉิมฺหา, โส กิญฺจิ อกเถตฺวาว กาลกโต, เตนมฺห ทุกฺขิตา’’ติฯ สตฺถา, ‘‘ภิกฺขเว, มา จินฺตยิตฺถ, อุปชฺฌาเยน โว อนาคามิผลํ ปตฺตํ, โส ‘คิหีเปตํ ปาปุณนฺติ, อรหตฺตํ ปตฺวาว เนสํ กเถสฺสามี’ติ หรายโนฺต ตุมฺหากํ กิญฺจิ อกเถตฺวา กาลํ กตฺวา สุทฺธาวาเส นิพฺพโตฺต, อสฺสาสถ, ภิกฺขเว, อุปชฺฌาโย โว กาเมสุ อปฺปฎิพทฺธจิตฺตตํ ปโตฺต’’ติ วตฺวา อิมํ คาถมาห –
Ekadivasañhi taṃ theraṃ saddhivihārikā pucchiṃsu – ‘‘atthi pana vo, bhante, visesādhigamo’’ti. Thero ‘‘anāgāmiphalaṃ nāma gahaṭṭhāpi pāpuṇanti, arahattaṃ pattakāleyeva tehi saddhiṃ kathessāmī’’ti harāyamāno kiñci akathetvāva kālakato suddhāvāsadevaloke nibbatti. Athassa saddhivihārikā roditvā paridevitvā satthu santikaṃ gantvā satthāraṃ vanditvā rodantāva ekamantaṃ nisīdiṃsu. Atha ne satthā ‘‘kiṃ, bhikkhave, rodathā’’ti āha. ‘‘Upajjhāyo no, bhante, kālakato’’ti. ‘‘Hotu, bhikkhave, mā cintayittha, dhuvadhammo nāmeso’’ti? ‘‘Āma, bhante, mayampi jānāma, apica mayaṃ upajjhāyaṃ visesādhigamaṃ pucchimhā, so kiñci akathetvāva kālakato, tenamha dukkhitā’’ti. Satthā, ‘‘bhikkhave, mā cintayittha, upajjhāyena vo anāgāmiphalaṃ pattaṃ, so ‘gihīpetaṃ pāpuṇanti, arahattaṃ patvāva nesaṃ kathessāmī’ti harāyanto tumhākaṃ kiñci akathetvā kālaṃ katvā suddhāvāse nibbatto, assāsatha, bhikkhave, upajjhāyo vo kāmesu appaṭibaddhacittataṃ patto’’ti vatvā imaṃ gāthamāha –
๒๑๘.
218.
‘‘ฉนฺทชาโต อนกฺขาเต, มนสา จ ผุโฎ สิยา;
‘‘Chandajāto anakkhāte, manasā ca phuṭo siyā;
กาเมสุ จ อปฺปฎิพทฺธจิโตฺต, อุทฺธํโสโตติ วุจฺจตี’’ติฯ
Kāmesu ca appaṭibaddhacitto, uddhaṃsototi vuccatī’’ti.
ตตฺถ ฉนฺทชาโตติ กตฺตุกามตาวเสน ชาตฉโนฺท อุสฺสาหปโตฺตฯ อนกฺขาเตติ นิพฺพาเนฯ ตญฺหิ ‘‘อสุเกน กตํ วา นีลาทีสุ เอวรูปํ วา’’ติ อวตฺตพฺพตาย อนกฺขาตํ นามฯ มนสา จ ผุโฎ สิยาติ เหฎฺฐิเมหิ ตีหิ มคฺคผลจิเตฺตหิ ผุโฎ ปูริโต ภเวยฺยฯ อปฺปฎิพทฺธจิโตฺตติ อนาคามิมคฺควเสน กาเมสุ อปฺปฎิพทฺธจิโตฺตฯ อุทฺธํโสโตติ เอวรูโป ภิกฺขุ อวิเหสุ นิพฺพตฺติตฺวา ตโต ปฎฺฐาย ปฎิสนฺธิวเสน อกนิฎฺฐํ คจฺฉโนฺต อุทฺธํโสโตติ วุจฺจติ, ตาทิโส โว อุปชฺฌาโยติ อโตฺถฯ
Tattha chandajātoti kattukāmatāvasena jātachando ussāhapatto. Anakkhāteti nibbāne. Tañhi ‘‘asukena kataṃ vā nīlādīsu evarūpaṃ vā’’ti avattabbatāya anakkhātaṃ nāma. Manasā ca phuṭo siyāti heṭṭhimehi tīhi maggaphalacittehi phuṭo pūrito bhaveyya. Appaṭibaddhacittoti anāgāmimaggavasena kāmesu appaṭibaddhacitto. Uddhaṃsototi evarūpo bhikkhu avihesu nibbattitvā tato paṭṭhāya paṭisandhivasena akaniṭṭhaṃ gacchanto uddhaṃsototi vuccati, tādiso vo upajjhāyoti attho.
เทสนาวสาเน เต ภิกฺขู อรหตฺตผเล ปติฎฺฐหิํสุ, มหาชนสฺสาปิ สาตฺถิกา ธมฺมเทสนา อโหสีติฯ
Desanāvasāne te bhikkhū arahattaphale patiṭṭhahiṃsu, mahājanassāpi sātthikā dhammadesanā ahosīti.
เอกอนาคามิเตฺถรวตฺถุ อฎฺฐมํฯ
Ekaanāgāmittheravatthu aṭṭhamaṃ.
๙. นนฺทิยวตฺถุ
9. Nandiyavatthu
จิรปฺปวาสินฺติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา อิสิปตเน วิหรโนฺต นนฺทิยํ อารพฺภ กเถสิฯ
Cirappavāsinti imaṃ dhammadesanaṃ satthā isipatane viharanto nandiyaṃ ārabbha kathesi.
พาราณสิยํ กิร สทฺธาสมฺปนฺนสฺส กุลสฺส นนฺทิโย นาม ปุโตฺต อโหสิ, โส มาตาปิตูนํ อนุรูโป สทฺธาสมฺปโนฺน สงฺฆุปฎฺฐาโก อโหสิฯ อถสฺส มาตาปิตโร วยปฺปตฺตกาเล สมฺมุขเคหโต มาตุลธีตรํ เรวติํ นาม อาเนตุกามา อเหสุํฯ สา ปน อสฺสทฺธา อทานสีลา, นนฺทิโย ตํ น อิจฺฉิฯ อถสฺส มาตา เรวติํ อาห – ‘‘อมฺม, ตฺวํ อิมสฺมิํ เคเห ภิกฺขุสงฺฆสฺส นิสชฺชนฎฺฐานํ อุปลิมฺปิตฺวา อาสนานิ ปญฺญาเปหิ, อาธารเก ฐเปหิ, ภิกฺขูนํ อาคตกาเล ปตฺตํ คเหตฺวา นิสีทาเปตฺวา ธมฺมกรเณน ปานียํ ปริสฺสาเวตฺวา ภุตฺตกาเล ปเตฺต โธว, เอวํ เม ปุตฺตสฺส อาราธิตา ภวิสฺสสี’’ติฯ สา ตถา อกาสิฯ อถ นํ ‘‘โอวาทกฺขมา ชาตา’’ติ ปุตฺตสฺส อาโรเจตฺวา เตน สาธูติ สมฺปฎิจฺฉิเต ทิวสํ ฐเปตฺวา อาวาหํ กริํสุ ฯ
Bārāṇasiyaṃ kira saddhāsampannassa kulassa nandiyo nāma putto ahosi, so mātāpitūnaṃ anurūpo saddhāsampanno saṅghupaṭṭhāko ahosi. Athassa mātāpitaro vayappattakāle sammukhagehato mātuladhītaraṃ revatiṃ nāma ānetukāmā ahesuṃ. Sā pana assaddhā adānasīlā, nandiyo taṃ na icchi. Athassa mātā revatiṃ āha – ‘‘amma, tvaṃ imasmiṃ gehe bhikkhusaṅghassa nisajjanaṭṭhānaṃ upalimpitvā āsanāni paññāpehi, ādhārake ṭhapehi, bhikkhūnaṃ āgatakāle pattaṃ gahetvā nisīdāpetvā dhammakaraṇena pānīyaṃ parissāvetvā bhuttakāle patte dhova, evaṃ me puttassa ārādhitā bhavissasī’’ti. Sā tathā akāsi. Atha naṃ ‘‘ovādakkhamā jātā’’ti puttassa ārocetvā tena sādhūti sampaṭicchite divasaṃ ṭhapetvā āvāhaṃ kariṃsu .
อถ นํ นนฺทิโย อาห – ‘‘สเจ ภิกฺขุสงฺฆญฺจ มาตาปิตโร จ เม อุปฎฺฐหิสฺสสิ, เอวํ อิมสฺมิํ เคเห วสิตุํ ลภิสฺสสิ, อปฺปมตฺตา โหหี’’ติฯ สา ‘‘สาธู’’ติ ปฎิสฺสุณิตฺวา กติปาหํ สทฺธา วิย หุตฺวา ภตฺตารํ อุปฎฺฐหนฺตี เทฺว ปุเตฺต วิชายิฯ นนฺทิยสฺสาปิ มาตาปิตโร กาลมกํสุ, เคเห สพฺพิสฺสริยํ ตสฺสาเยว อโหสิฯ นนฺทิโยปิ มาตาปิตูนํ กาลกิริยโต ปฎฺฐาย มหาทานปติ หุตฺวา ภิกฺขุสงฺฆสฺส ทานํ ปฎฺฐเปสิฯ กปณทฺธิกาทีนมฺปิ เคหทฺวาเร ปากวตฺตํ ปฎฺฐเปสิฯ โส อปรภาเค สตฺถุ ธมฺมเทสนํ สุตฺวา อาวาสทาเน อานิสํสํ สลฺลเกฺขตฺวา อิสิปตเน มหาวิหาเร จตูหิ คเพฺภหิ ปฎิมณฺฑิตํ จตุสาลํ กาเรตฺวา มญฺจปีฐาทีนิ อตฺถราเปตฺวา ตํ อาวาสํ นิยฺยาเทโนฺต พุทฺธปฺปมุขสฺส ภิกฺขุสงฺฆสฺส ทานํ ทตฺวา ตถาคตสฺส ทกฺขิโณทกํ อทาสิฯ สตฺถุ หเตฺถ ทกฺขิโณทกปติฎฺฐาเนน สทฺธิํเยว ตาวติํสเทวโลเก สพฺพทิสาสุ ทฺวาทสโยชนิโก อุทฺธํ โยชนสตุเพฺพโธ สตฺตรตนมโย นารีคณสมฺปโนฺน ทิพฺพปาสาโท อุคฺคจฺฉิฯ
Atha naṃ nandiyo āha – ‘‘sace bhikkhusaṅghañca mātāpitaro ca me upaṭṭhahissasi, evaṃ imasmiṃ gehe vasituṃ labhissasi, appamattā hohī’’ti. Sā ‘‘sādhū’’ti paṭissuṇitvā katipāhaṃ saddhā viya hutvā bhattāraṃ upaṭṭhahantī dve putte vijāyi. Nandiyassāpi mātāpitaro kālamakaṃsu, gehe sabbissariyaṃ tassāyeva ahosi. Nandiyopi mātāpitūnaṃ kālakiriyato paṭṭhāya mahādānapati hutvā bhikkhusaṅghassa dānaṃ paṭṭhapesi. Kapaṇaddhikādīnampi gehadvāre pākavattaṃ paṭṭhapesi. So aparabhāge satthu dhammadesanaṃ sutvā āvāsadāne ānisaṃsaṃ sallakkhetvā isipatane mahāvihāre catūhi gabbhehi paṭimaṇḍitaṃ catusālaṃ kāretvā mañcapīṭhādīni attharāpetvā taṃ āvāsaṃ niyyādento buddhappamukhassa bhikkhusaṅghassa dānaṃ datvā tathāgatassa dakkhiṇodakaṃ adāsi. Satthu hatthe dakkhiṇodakapatiṭṭhānena saddhiṃyeva tāvatiṃsadevaloke sabbadisāsu dvādasayojaniko uddhaṃ yojanasatubbedho sattaratanamayo nārīgaṇasampanno dibbapāsādo uggacchi.
อเถกทิวเส มหาโมคฺคลฺลานเตฺถโร เทวจาริกํ คนฺตฺวา ตสฺส ปาสาทสฺส อวิทูเร ฐิโต อตฺตโน สนฺติเก อาคเต เทวปุเตฺต ปุจฺฉิ – ‘‘กเสฺสโส อจฺฉราคณปริวุโต ทิพฺพปาสาโท นิพฺพโตฺต’’ติฯ อถสฺส เทวปุตฺตา วิมานสามิกํ อาจิกฺขนฺตา อาหํสุ – ‘‘ภเนฺต, เยน นนฺทิเยน นาม คหปติปุเตฺตน อิสิปตเน สตฺถุ วิหารํ กาเรตฺวา ทิโนฺน, ตสฺสตฺถาย เอตํ วิมานํ นิพฺพตฺต’’นฺติ ฯ อจฺฉราสโงฺฆปิ นํ ทิสฺวา ปาสาทโต โอโรหิตฺวา อาห – ‘‘ภเนฺต, มยํ ‘นนฺทิยสฺส ปริจาริกา ภวิสฺสามา’ติ อิธ นิพฺพตฺตา, ตํ ปน อปสฺสนฺตี อติวิย อุกฺกณฺฐิตมฺหา, มตฺติกปาติํ ภินฺทิตฺวา สุวณฺณปาติคหณํ วิย มนุสฺสสมฺปตฺติํ ชหิตฺวา ทิพฺพสมฺปตฺติคหณํ, อิธาคมนตฺถาย นํ วเทยฺยาถา’’ติฯ เถโร ตโต อาคนฺตฺวา สตฺถารํ อุปสงฺกมิตฺวา ปุจฺฉิ – ‘‘นิพฺพตฺตติ นุ โข, ภเนฺต, มนุสฺสโลเก ฐิตานํเยว กตกลฺยาณานํ ทิพฺพสมฺปตฺตี’’ติฯ ‘‘โมคฺคลฺลาน, นนุ เต เทวโลเก นนฺทิยสฺส นิพฺพตฺตา ทิพฺพสมฺปตฺติ สามํ ทิฎฺฐา, กสฺมา มํ ปุจฺฉสี’’ติฯ ‘‘เอวํ, ภเนฺต, นิพฺพตฺตตี’’ติฯ
Athekadivase mahāmoggallānatthero devacārikaṃ gantvā tassa pāsādassa avidūre ṭhito attano santike āgate devaputte pucchi – ‘‘kasseso accharāgaṇaparivuto dibbapāsādo nibbatto’’ti. Athassa devaputtā vimānasāmikaṃ ācikkhantā āhaṃsu – ‘‘bhante, yena nandiyena nāma gahapatiputtena isipatane satthu vihāraṃ kāretvā dinno, tassatthāya etaṃ vimānaṃ nibbatta’’nti . Accharāsaṅghopi naṃ disvā pāsādato orohitvā āha – ‘‘bhante, mayaṃ ‘nandiyassa paricārikā bhavissāmā’ti idha nibbattā, taṃ pana apassantī ativiya ukkaṇṭhitamhā, mattikapātiṃ bhinditvā suvaṇṇapātigahaṇaṃ viya manussasampattiṃ jahitvā dibbasampattigahaṇaṃ, idhāgamanatthāya naṃ vadeyyāthā’’ti. Thero tato āgantvā satthāraṃ upasaṅkamitvā pucchi – ‘‘nibbattati nu kho, bhante, manussaloke ṭhitānaṃyeva katakalyāṇānaṃ dibbasampattī’’ti. ‘‘Moggallāna, nanu te devaloke nandiyassa nibbattā dibbasampatti sāmaṃ diṭṭhā, kasmā maṃ pucchasī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante, nibbattatī’’ti.
อถ นํ สตฺถา ‘‘โมคฺคลฺลานํ กิํ นาเมตํ กเถสิฯ ยถา หิ จิรปฺปวุฎฺฐํ ปุตฺตํ วา ภาตรํ วา วิปฺปวาสโต อาคจฺฉนฺตํ คามทฺวาเร ฐิโต โกจิเทว ทิสฺวา เวเคน เคหํ อาคนฺตฺวา ‘อสุโก นาม อาคโต’ติ อาโรเจยฺย, อถสฺส ญาตกา หฎฺฐปหฎฺฐา เวเคน นิกฺขมิตฺวา ‘อาคโตสิ, ตาต, อโรโคสิ, ตาตา’ติ ตํ อภินเนฺทยฺยุํ, เอวเมว อิธ กตกลฺยาณํ อิตฺถิํ วา ปุริสํ วา อิมํ โลกํ ชหิตฺวา ปรโลกํ คตํ ทสวิธํ ทิพฺพปณฺณาการํ อาทาย ‘อหํ ปุรโต , อหํ ปุรโต’ติ ปจฺจุคฺคนฺตฺวา เทวตา อภินนฺทนฺตี’’ติ วตฺวา อิมา คาถา อภาสิ –
Atha naṃ satthā ‘‘moggallānaṃ kiṃ nāmetaṃ kathesi. Yathā hi cirappavuṭṭhaṃ puttaṃ vā bhātaraṃ vā vippavāsato āgacchantaṃ gāmadvāre ṭhito kocideva disvā vegena gehaṃ āgantvā ‘asuko nāma āgato’ti āroceyya, athassa ñātakā haṭṭhapahaṭṭhā vegena nikkhamitvā ‘āgatosi, tāta, arogosi, tātā’ti taṃ abhinandeyyuṃ, evameva idha katakalyāṇaṃ itthiṃ vā purisaṃ vā imaṃ lokaṃ jahitvā paralokaṃ gataṃ dasavidhaṃ dibbapaṇṇākāraṃ ādāya ‘ahaṃ purato , ahaṃ purato’ti paccuggantvā devatā abhinandantī’’ti vatvā imā gāthā abhāsi –
๒๑๙.
219.
‘‘จิรปฺปวาสิํ ปุริสํ, ทูรโต โสตฺถิมาคตํ;
‘‘Cirappavāsiṃ purisaṃ, dūrato sotthimāgataṃ;
ญาติมิตฺตา สุหชฺชา จ, อภินนฺทนฺติ อาคตํฯ
Ñātimittā suhajjā ca, abhinandanti āgataṃ.
๒๒๐.
220.
‘‘ตเถว กตปุญฺญมฺปิ, อสฺมา โลกา ปรํ คตํ;
‘‘Tatheva katapuññampi, asmā lokā paraṃ gataṃ;
ปุญฺญานิ ปฎิคณฺหนฺติ, ปิยํ ญาตีว อาคต’’นฺติฯ
Puññāni paṭigaṇhanti, piyaṃ ñātīva āgata’’nti.
ตตฺถ จิรปฺปวาสินฺติ จิรปฺปวุฎฺฐํฯ ทูรโต โสตฺถิมาคตนฺติ วณิชฺชํ วา ราชโปริสํ วา กตฺวา ลทฺธลาภํ นิปฺผนฺนสมฺปตฺติํ อนุปทฺทเวน ทูรฎฺฐานโต อาคตํฯ ญาติมิตฺตา สุหชฺชา จาติ กุลสมฺพนฺธวเสน ญาตี จ สนฺทิฎฺฐาทิภาเวน มิตฺตา จ สุหทยภาเวน สุหชฺชา จฯ อภินนฺทนฺติ อาคตนฺติ นํ ทิสฺวา อาคตนฺติ วจนมเตฺตน วา อญฺชลิกรณมเตฺตน วา เคหสมฺปตฺตํ ปน นานปฺปการปณฺณาการาภิหรณวเสน อภินนฺทนฺติฯ ตเถวาติ เตเนวากาเรน กตปุญฺญมฺปิ ปุคฺคลํ อิมสฺมา โลกา ปรโลกํ คตํ ทิพฺพํ อายุวณฺณสุขยสอาธิปเตยฺยํ, ทิพฺพํ รูปสทฺทคนฺธรสโผฎฺฐพฺพนฺติ อิมํ ทสวิธํ ปณฺณาการํ อาทาย มาตาปิตุฎฺฐาเน ฐิตานิ ปุญฺญานิ อภินนฺทนฺตานิ ปฎิคฺคณฺหนฺติฯ ปิยํ ญาตีวาติ อิธโลเก ปิยญาตกํ อาคตํ เสสญาตกา วิยาติ อโตฺถฯ
Tattha cirappavāsinti cirappavuṭṭhaṃ. Dūrato sotthimāgatanti vaṇijjaṃ vā rājaporisaṃ vā katvā laddhalābhaṃ nipphannasampattiṃ anupaddavena dūraṭṭhānato āgataṃ. Ñātimittā suhajjā cāti kulasambandhavasena ñātī ca sandiṭṭhādibhāvena mittā ca suhadayabhāvena suhajjā ca. Abhinandanti āgatanti naṃ disvā āgatanti vacanamattena vā añjalikaraṇamattena vā gehasampattaṃ pana nānappakārapaṇṇākārābhiharaṇavasena abhinandanti. Tathevāti tenevākārena katapuññampi puggalaṃ imasmā lokā paralokaṃ gataṃ dibbaṃ āyuvaṇṇasukhayasaādhipateyyaṃ, dibbaṃ rūpasaddagandharasaphoṭṭhabbanti imaṃ dasavidhaṃ paṇṇākāraṃ ādāya mātāpituṭṭhāne ṭhitāni puññāni abhinandantāni paṭiggaṇhanti. Piyaṃ ñātīvāti idhaloke piyañātakaṃ āgataṃ sesañātakā viyāti attho.
เทสนาวสาเน พหู โสตาปตฺติผลาทีนิ ปาปุณิํสูติฯ
Desanāvasāne bahū sotāpattiphalādīni pāpuṇiṃsūti.
นนฺทิยวตฺถุ นวมํฯ
Nandiyavatthu navamaṃ.
ปิยวคฺควณฺณนา นิฎฺฐิตาฯ
Piyavaggavaṇṇanā niṭṭhitā.
โสฬสโม วโคฺคฯ
Soḷasamo vaggo.
Related texts:
ติปิฎก (มูล) • Tipiṭaka (Mūla) / สุตฺตปิฎก • Suttapiṭaka / ขุทฺทกนิกาย • Khuddakanikāya / ธมฺมปทปาฬิ • Dhammapadapāḷi / ๑๖. ปิยวโคฺค • 16. Piyavaggo
