Only Dharma. Since 1992
Library / Tipiṭaka / ติปิฎก • Tipiṭaka / ธมฺมปท-อฎฺฐกถา • Dhammapada-aṭṭhakathā

๒๓. นาควโคฺค

23. Nāgavaggo

๑. อตฺตทนฺตวตฺถุ

1. Attadantavatthu

อหํ นาโค วาติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา โกสมฺพิยํ วิหรโนฺต อตฺตานํ อารพฺภ กเถสิฯ วตฺถุ อปฺปมาทวคฺคสฺส อาทิคาถาวณฺณนาย วิตฺถาริตเมวฯ วุตฺตเญฺหตํ ตตฺถ (ธ. ป. อฎฺฐ. ๑.สามาวติวตฺถุ) –

Ahaṃnāgo vāti imaṃ dhammadesanaṃ satthā kosambiyaṃ viharanto attānaṃ ārabbha kathesi. Vatthu appamādavaggassa ādigāthāvaṇṇanāya vitthāritameva. Vuttañhetaṃ tattha (dha. pa. aṭṭha. 1.sāmāvativatthu) –

มาคณฺฑิยา ตาสํ กิญฺจิ กาตุํ อสกฺกุณิตฺวา ‘‘สมณสฺส โคตมเสฺสว กตฺตพฺพํ กริสฺสามี’’ติ นาครานํ ลญฺชํ ทตฺวา ‘‘สมณํ โคตมํ อโนฺตนครํ ปวิสิตฺวา จรนฺตํ ทาสกมฺมกรโปริเสหิ สทฺธิํ อโกฺกเสตฺวา ปริภาเสตฺวา ปลาเปถา’’ติ อาณาเปสิฯ มิจฺฉาทิฎฺฐิกา ตีสุ รตเนสุ อปฺปสนฺนา อโนฺตนครํ ปวิฎฺฐํ สตฺถารํ อนุพนฺธิตฺวา ‘‘โจโรสิ พาโลสิ มูโฬฺหสิ เถโนสิ โอโฎฺฐสิ โคโณสิ คทฺรโภสิ เนรยิโกสิ ติรจฺฉานคโตสิ, นตฺถิ ตุยฺหํ สุคติ, ทุคฺคติเยว ตุยฺหํ ปาฎิกงฺขา’’ติ ทสหิ อโกฺกสวตฺถูหิ อโกฺกสนฺติ ปริภาสนฺติฯ ตํ สุตฺวา อายสฺมา อานโนฺท สตฺถารํ เอตทโวจ – ‘‘ภเนฺต, อิเม นาครา อเมฺห อโกฺกสนฺติ ปริภาสนฺติ, อิโต อญฺญตฺถ คจฺฉามา’’ติฯ ‘‘กุหิํ, อานนฺทา’’ติ? ‘‘อญฺญํ นครํ, ภเนฺต’’ติฯ ‘‘ตตฺถ มนุเสฺสสุ อโกฺกสเนฺตสุ ปริภาสเนฺตสุ ปุน กตฺถ คมิสฺสามานนฺทา’’ติฯ ‘‘ตโตปิ อญฺญํ นครํ, ภเนฺต’’ติฯ ‘‘ตตฺถ มนุเสฺสสุ อโกฺกสเนฺตสุ ปริภาสเนฺตสุ กุหิํ คมิสฺสามานนฺทา’’ติฯ ‘‘ตโตปิ อญฺญํ นครํ, ภเนฺต’’ติฯ ‘‘อานนฺท, น เอวํ กาตุํ วฎฺฎติ, ยตฺถ อธิกรณํ อุปฺปนฺนํ, ตเตฺถว ตสฺมิํ วูปสเนฺต อญฺญตฺถ คนฺตุํ วฎฺฎติ, เก ปน เต, อานนฺท, อโกฺกสนฺตี’’ติฯ ‘‘ภเนฺต, ทาสกมฺมกเร อุปาทาย สเพฺพ อโกฺกสนฺตี’’ติฯ ‘‘อหํ, อานนฺท, สงฺคามํ โอติณฺณหตฺถิสทิโสฯ สงฺคามํ โอติณฺณหตฺถิโน หิ จตูหิ ทิสาหิ อาคเต สเร สหิตุํ ภาโร, ตเถว พหูหิ ทุสฺสีเลหิ กถิตกถานํ สหนํ นาม มยฺหํ ภาโร’’ติ วตฺวา อตฺตานํ อารพฺภ ธมฺมํ เทเสโนฺต อิมา คาถา อภาสิ –

Māgaṇḍiyā tāsaṃ kiñci kātuṃ asakkuṇitvā ‘‘samaṇassa gotamasseva kattabbaṃ karissāmī’’ti nāgarānaṃ lañjaṃ datvā ‘‘samaṇaṃ gotamaṃ antonagaraṃ pavisitvā carantaṃ dāsakammakaraporisehi saddhiṃ akkosetvā paribhāsetvā palāpethā’’ti āṇāpesi. Micchādiṭṭhikā tīsu ratanesu appasannā antonagaraṃ paviṭṭhaṃ satthāraṃ anubandhitvā ‘‘corosi bālosi mūḷhosi thenosi oṭṭhosi goṇosi gadrabhosi nerayikosi tiracchānagatosi, natthi tuyhaṃ sugati, duggatiyeva tuyhaṃ pāṭikaṅkhā’’ti dasahi akkosavatthūhi akkosanti paribhāsanti. Taṃ sutvā āyasmā ānando satthāraṃ etadavoca – ‘‘bhante, ime nāgarā amhe akkosanti paribhāsanti, ito aññattha gacchāmā’’ti. ‘‘Kuhiṃ, ānandā’’ti? ‘‘Aññaṃ nagaraṃ, bhante’’ti. ‘‘Tattha manussesu akkosantesu paribhāsantesu puna kattha gamissāmānandā’’ti. ‘‘Tatopi aññaṃ nagaraṃ, bhante’’ti. ‘‘Tattha manussesu akkosantesu paribhāsantesu kuhiṃ gamissāmānandā’’ti. ‘‘Tatopi aññaṃ nagaraṃ, bhante’’ti. ‘‘Ānanda, na evaṃ kātuṃ vaṭṭati, yattha adhikaraṇaṃ uppannaṃ, tattheva tasmiṃ vūpasante aññattha gantuṃ vaṭṭati, ke pana te, ānanda, akkosantī’’ti. ‘‘Bhante, dāsakammakare upādāya sabbe akkosantī’’ti. ‘‘Ahaṃ, ānanda, saṅgāmaṃ otiṇṇahatthisadiso. Saṅgāmaṃ otiṇṇahatthino hi catūhi disāhi āgate sare sahituṃ bhāro, tatheva bahūhi dussīlehi kathitakathānaṃ sahanaṃ nāma mayhaṃ bhāro’’ti vatvā attānaṃ ārabbha dhammaṃ desento imā gāthā abhāsi –

๓๒๐.

320.

‘‘อหํ นาโคว สงฺคาเม, จาปโต ปติตํ สรํ;

‘‘Ahaṃ nāgova saṅgāme, cāpato patitaṃ saraṃ;

อติวากฺยํ ติติกฺขิสฺสํ, ทุสฺสีโล หิ พหุชฺชโนฯ

Ativākyaṃ titikkhissaṃ, dussīlo hi bahujjano.

๓๒๑.

321.

‘‘ทนฺตํ นยนฺติ สมิติํ, ทนฺตํ ราชาภิรูหติ;

‘‘Dantaṃ nayanti samitiṃ, dantaṃ rājābhirūhati;

ทโนฺต เสโฎฺฐ มนุเสฺสสุ, โยติวากฺยํ ติติกฺขติฯ

Danto seṭṭho manussesu, yotivākyaṃ titikkhati.

๓๒๒.

322.

‘‘วรมสฺสตรา ทนฺตา, อาชานียา จ สินฺธวา;

‘‘Varamassatarā dantā, ājānīyā ca sindhavā;

กุญฺชรา จ มหานาคา, อตฺตทโนฺต ตโต วร’’นฺติฯ

Kuñjarā ca mahānāgā, attadanto tato vara’’nti.

ตตฺถ นาโควาติ หตฺถี วิยฯ จาปโต ปติตนฺติ ธนุโต มุตฺตํฯ อติวากฺยนฺติ อฎฺฐอนริยโวหารวเสน ปวตฺตํ วีติกฺกมวจนํฯ ติติกฺขิสฺสนฺติ ยถา สงฺคามาวจโร สุทโนฺต มหานาโค ขโม สตฺติปหาราทีนิ จาปโต มุจฺจิตฺวา อตฺตนิ ปติเต สเร อวิหญฺญมาโน ติติกฺขติ, เอวเมว เอวรูปํ อติวากฺยํ ติติกฺขิสฺสํ, สหิสฺสามีติ อโตฺถฯ ทุสฺสีโล หีติ อยญฺหิ โลกิยมหาชโน พหุทุสฺสีโล อตฺตโน อตฺตโน รุจิวเสน วาจํ นิจฺฉาเรตฺวา ฆเฎฺฎโนฺต จรติ, ตตฺถ อธิวาสนํ อชฺฌุเปกฺขนเมว มม ภาโรฯ สมิตินฺติ อุยฺยานกีฬมณฺฑลาทีสุ มหาชนมชฺฌํ คจฺฉนฺตา ทนฺตเมว โคณชาติํ วา อสฺสชาติํ วา ยาเน โยเชตฺวา นยนฺติฯ ราชาติ ตถารูเปเหว วาหเนหิ คจฺฉโนฺต ราชาปิ ทนฺตเมว อภิรูหติฯ มนุเสฺสสูติ มนุเสฺสสุปิ จตูหิ อริยมเคฺคหิ ทโนฺต นิพฺพิเสวโนว เสโฎฺฐฯ โยติวากฺยนฺติ โย เอวรูปํ อติกฺกมวจนํ ปุนปฺปุนํ วุจฺจมานมฺปิ ติติกฺขติ น ปฎิปฺผรติ น วิหญฺญติ, เอวรูโป ทโนฺต เสโฎฺฐติ อโตฺถฯ

Tattha nāgovāti hatthī viya. Cāpato patitanti dhanuto muttaṃ. Ativākyanti aṭṭhaanariyavohāravasena pavattaṃ vītikkamavacanaṃ. Titikkhissanti yathā saṅgāmāvacaro sudanto mahānāgo khamo sattipahārādīni cāpato muccitvā attani patite sare avihaññamāno titikkhati, evameva evarūpaṃ ativākyaṃ titikkhissaṃ, sahissāmīti attho. Dussīlo hīti ayañhi lokiyamahājano bahudussīlo attano attano rucivasena vācaṃ nicchāretvā ghaṭṭento carati, tattha adhivāsanaṃ ajjhupekkhanameva mama bhāro. Samitinti uyyānakīḷamaṇḍalādīsu mahājanamajjhaṃ gacchantā dantameva goṇajātiṃ vā assajātiṃ vā yāne yojetvā nayanti. Rājāti tathārūpeheva vāhanehi gacchanto rājāpi dantameva abhirūhati. Manussesūti manussesupi catūhi ariyamaggehi danto nibbisevanova seṭṭho. Yotivākyanti yo evarūpaṃ atikkamavacanaṃ punappunaṃ vuccamānampi titikkhati na paṭippharati na vihaññati, evarūpo danto seṭṭhoti attho.

อสฺสตราติ วฬวาย คทฺรเภน ชาตาฯ อาชานียาติ ยํ อสฺสทมสารถิ การณํ กาเรติ, ตสฺส ขิปฺปํ ชานนสมตฺถาฯ สินฺธวาติ สินฺธวรเฎฺฐ ชาตา อสฺสาฯ มหานาคาติ กุญฺชรสงฺขาตา มหาหตฺถิโนฯ อตฺตทโนฺตติ เอเต อสฺสตรา จ สินฺธวา จ กุญฺชรา จ ทนฺตาว วรํ, น อทนฺตาฯ โย ปน จตูหิ อริยมเคฺคหิ อตฺตโน ทนฺตตาย อตฺตทโนฺต นิพฺพิเสวโน, อยํ ตโตปิ วรํ, สเพฺพหิปิ เอเตหิ อุตฺตริตโรติ อโตฺถฯ

Assatarāti vaḷavāya gadrabhena jātā. Ājānīyāti yaṃ assadamasārathi kāraṇaṃ kāreti, tassa khippaṃ jānanasamatthā. Sindhavāti sindhavaraṭṭhe jātā assā. Mahānāgāti kuñjarasaṅkhātā mahāhatthino. Attadantoti ete assatarā ca sindhavā ca kuñjarā ca dantāva varaṃ, na adantā. Yo pana catūhi ariyamaggehi attano dantatāya attadanto nibbisevano, ayaṃ tatopi varaṃ, sabbehipi etehi uttaritaroti attho.

เทสนาวสาเน ลญฺชํ คเหตฺวา วีถิสิงฺฆาฎกาทีสุ ฐตฺวา อโกฺกสโนฺต ปริภาสโนฺต สโพฺพปิ โส มหาชโน โสตาปตฺติผลาทีนิ ปาปุณีติฯ

Desanāvasāne lañjaṃ gahetvā vīthisiṅghāṭakādīsu ṭhatvā akkosanto paribhāsanto sabbopi so mahājano sotāpattiphalādīni pāpuṇīti.

อตฺตทนฺตวตฺถุ ปฐมํฯ

Attadantavatthu paṭhamaṃ.

๒. หตฺถาจริยปุพฺพกภิกฺขุวตฺถุ

2. Hatthācariyapubbakabhikkhuvatthu

หิ เอเตหีติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา เชตวเน วิหรโนฺต เอกํ หตฺถาจริยปุพฺพกํ ภิกฺขุํ อารพฺภ กเถสิฯ

Nahi etehīti imaṃ dhammadesanaṃ satthā jetavane viharanto ekaṃ hatthācariyapubbakaṃ bhikkhuṃ ārabbha kathesi.

โส กิร เอกทิวสํ อจิรวตีนทีตีเร หตฺถิทมกํ ‘‘เอกํ หตฺถิํ ทเมสฺสามี’’ติ อตฺตนา อิจฺฉิตํ การณํ สิกฺขาเปตุํ อสโกฺกนฺตํ ทิสฺวา สมีเป ฐิเต ภิกฺขู อามเนฺตตฺวา อาห – ‘‘อาวุโส, สเจ อยํ หตฺถาจริโย อิมํ หตฺถิํ อสุกฎฺฐาเน นาม วิเชฺฌยฺย, ขิปฺปเมว อิมํ การณํ สิกฺขาเปยฺยา’’ติฯ โส ตสฺส กถํ สุตฺวา ตถา กตฺวา ตํ หตฺถิํ สุทนฺตํ ทเมสิฯ เต ภิกฺขู ตํ ปวตฺติํ สตฺถุ อาโรเจสุํฯ สตฺถา ตํ ภิกฺขุํ ปโกฺกสาเปตฺวา ‘‘สจฺจํ กิร ตยา เอวํ วุตฺต’’นฺติ ปุจฺฉิตฺวา ‘‘สจฺจํ, ภเนฺต’’ติ วุเตฺต วิครหิตฺวา ‘‘กิํ เต, โมฆปุริส, หตฺถิยาเนน วา อเญฺญน วา ทเนฺตนฯ น หิ เอเตหิ ยาเนหิ อคตปุพฺพํ ฐานํ คนฺตุํ สมตฺถา นาม อตฺถิ, อตฺตนา ปน สุทเนฺตน สกฺกา อคตปุพฺพํ ฐานํ คนฺตุํ, ตสฺมา อตฺตานเมว ทเมหิ, กิํ เต เอเตสํ ทมเนนา’’ติ วตฺวา อิมํ คาถมาห –

So kira ekadivasaṃ aciravatīnadītīre hatthidamakaṃ ‘‘ekaṃ hatthiṃ damessāmī’’ti attanā icchitaṃ kāraṇaṃ sikkhāpetuṃ asakkontaṃ disvā samīpe ṭhite bhikkhū āmantetvā āha – ‘‘āvuso, sace ayaṃ hatthācariyo imaṃ hatthiṃ asukaṭṭhāne nāma vijjheyya, khippameva imaṃ kāraṇaṃ sikkhāpeyyā’’ti. So tassa kathaṃ sutvā tathā katvā taṃ hatthiṃ sudantaṃ damesi. Te bhikkhū taṃ pavattiṃ satthu ārocesuṃ. Satthā taṃ bhikkhuṃ pakkosāpetvā ‘‘saccaṃ kira tayā evaṃ vutta’’nti pucchitvā ‘‘saccaṃ, bhante’’ti vutte vigarahitvā ‘‘kiṃ te, moghapurisa, hatthiyānena vā aññena vā dantena. Na hi etehi yānehi agatapubbaṃ ṭhānaṃ gantuṃ samatthā nāma atthi, attanā pana sudantena sakkā agatapubbaṃ ṭhānaṃ gantuṃ, tasmā attānameva damehi, kiṃ te etesaṃ damanenā’’ti vatvā imaṃ gāthamāha –

๓๒๓.

323.

‘‘น หิ เอเตหิ ยาเนหิ, คเจฺฉยฺย อคตํ ทิสํ;

‘‘Na hi etehi yānehi, gaccheyya agataṃ disaṃ;

ยถาตฺตนา สุทเนฺตน, ทโนฺต ทเนฺตน คจฺฉตี’’ติฯ

Yathāttanā sudantena, danto dantena gacchatī’’ti.

ตสฺสโตฺถ – ยานิ ตานิ หตฺถิยานาทีนิ ยานานิ, น หิ เอเตหิ ยาเนหิ โกจิ ปุคฺคโล สุปินเนฺตนปิ อคตปุพฺพตฺตา ‘‘อคต’’นฺติ สงฺขาตํ นิพฺพานทิสํ ตถา คเจฺฉยฺย, ยถา ปุพฺพภาเค อินฺทฺริยทเมน อปรภาเค อริยมคฺคภาวนาย สุทเนฺตน ทโนฺต นิพฺพิเสวโน สปฺปโญฺญ ปุคฺคโล ตํ อคตปุพฺพํ ทิสํ คจฺฉติ, ทนฺตภูมิํ ปาปุณาติฯ ตสฺมา อตฺตทมนเมว ตโต วรนฺติ อโตฺถฯ

Tassattho – yāni tāni hatthiyānādīni yānāni, na hi etehi yānehi koci puggalo supinantenapi agatapubbattā ‘‘agata’’nti saṅkhātaṃ nibbānadisaṃ tathā gaccheyya, yathā pubbabhāge indriyadamena aparabhāge ariyamaggabhāvanāya sudantena danto nibbisevano sappañño puggalo taṃ agatapubbaṃ disaṃ gacchati, dantabhūmiṃ pāpuṇāti. Tasmā attadamanameva tato varanti attho.

เทสนาวสาเน พหู โสตาปตฺติผลาทีนิ ปาปุณิํสูติฯ

Desanāvasāne bahū sotāpattiphalādīni pāpuṇiṃsūti.

หตฺถาจริยปุพฺพกภิกฺขุวตฺถุ ทุติยํฯ

Hatthācariyapubbakabhikkhuvatthu dutiyaṃ.

๓. ปริชิณฺณพฺราหฺมณปุตฺตวตฺถุ

3. Parijiṇṇabrāhmaṇaputtavatthu

ธนปาโลติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา สาวตฺถิยํ วิหรโนฺต อญฺญตรสฺส ปริชิณฺณพฺราหฺมณสฺส ปุเตฺต อารพฺภ กเถสิฯ

Dhanapāloti imaṃ dhammadesanaṃ satthā sāvatthiyaṃ viharanto aññatarassa parijiṇṇabrāhmaṇassa putte ārabbha kathesi.

สาวตฺถิยํ กิเรโก พฺราหฺมโณ อฎฺฐสตสหสฺสวิภโว วยปฺปตฺตานํ จตุนฺนํ ปุตฺตานํ อาวาหํ กตฺวา จตฺตาริ สตสหสฺสานิ อทาสิฯ อถสฺส พฺราหฺมณิยา กาลกตาย ปุตฺตา สมฺมนฺตยิํสุ – ‘‘สเจ อยํ อญฺญํ พฺราหฺมณิํ อาเนสฺสติ, ตสฺสา กุจฺฉิยํ นิพฺพตฺตานํ วเสน กุลสนฺตกํ ภิชฺชิสฺสติ, หนฺท นํ มยํ สงฺคณฺหิสฺสามา’’ติ เต ตํ ปณีเตหิ ฆาสจฺฉาทนาทีหิ อุปฎฺฐหนฺตา หตฺถปาทสมฺพาหนาทีนิ กโรนฺตา อุปฎฺฐหิตฺวา เอกทิวสมสฺส ทิวา นิทฺทายิตฺวา วุฎฺฐิตสฺส หตฺถปาเท สมฺพาหนฺตา ปาฎิเยกฺกํ ฆราวาเส อาทีนวํ วตฺวา ‘‘มยํ ตุเมฺห อิมินา นีหาเรน ยาวชีวํ อุปฎฺฐหิสฺสาม, เสสธนมฺปิ โน เทถา’’ติ ยาจิํสุฯ พฺราหฺมโณ ปุน เอเกกสฺส สตสหสฺสํ ทตฺวา อตฺตโน นิวตฺถปารุปนมตฺตํ ฐเปตฺวา สพฺพํ อุปโภคปริโภคํ จตฺตาโร โกฎฺฐาเส กตฺวา นิยฺยาเทสิฯ ตํ เชฎฺฐปุโตฺต กติปาหํ อุปฎฺฐหิฯ อถ นํ เอกทิวสํ นฺหตฺวา อาคจฺฉนฺตํ ทฺวารโกฎฺฐเก ฐตฺวา สุณฺหา เอวมาห – ‘‘กิํ ตยา เชฎฺฐปุตฺตสฺส สตํ วา สหสฺสํ วา อติเรกํ ทินฺนํ อตฺถิ, นนุ สเพฺพสํ เทฺว เทฺว สตสหสฺสานิ ทินฺนานิ, กิํ เสสปุตฺตานํ ฆรสฺส มคฺคํ น ชานาสี’’ติฯ โสปิ ‘‘นสฺส วสลี’’ติ กุชฺฌิตฺวา อญฺญสฺส ฆรํ อคมาสิฯ ตโตปิ กติปาหจฺจเยน อิมินาว อุปาเยน ปลาปิโต อญฺญสฺสาติ เอวํ เอกฆรมฺปิ ปเวสนํ อลภมาโน ปณฺฑรงฺคปพฺพชฺชํ ปพฺพชิตฺวา ภิกฺขาย จรโนฺต กาลานมจฺจเยน ชราชิโณฺณ ทุโพฺภชนทุกฺขเสยฺยาหิ มิลาตสรีโร ภิกฺขาย จรโนฺต อาคมฺม ปีฐิกาย นิปโนฺน นิทฺทํ โอกฺกมิตฺวา อุฎฺฐาย นิสิโนฺน อตฺตานํ โอโลเกตฺวา ปุเตฺตสุ อตฺตโน ปติฎฺฐํ อปสฺสโนฺต จิเนฺตสิ – ‘‘สมโณ กิร โคตโม อพฺภากุฎิโก อุตฺตานมุโข สุขสมฺภาโส ปฎิสนฺถารกุสโล, สกฺกา สมณํ โคตมํ อุปสงฺกมิตฺวา ปฎิสนฺถารํ ลภิตุ’’นฺติฯ โส นิวาสนปารุปนํ สณฺฐาเปตฺวา ภิกฺขภาชนํ คเหตฺวา ทณฺฑมาทาย ภควโต สนฺติกํ อคมาสิฯ วุตฺตมฺปิ เจตํ (สํ. นิ. ๑.๒๐๐) –

Sāvatthiyaṃ kireko brāhmaṇo aṭṭhasatasahassavibhavo vayappattānaṃ catunnaṃ puttānaṃ āvāhaṃ katvā cattāri satasahassāni adāsi. Athassa brāhmaṇiyā kālakatāya puttā sammantayiṃsu – ‘‘sace ayaṃ aññaṃ brāhmaṇiṃ ānessati, tassā kucchiyaṃ nibbattānaṃ vasena kulasantakaṃ bhijjissati, handa naṃ mayaṃ saṅgaṇhissāmā’’ti te taṃ paṇītehi ghāsacchādanādīhi upaṭṭhahantā hatthapādasambāhanādīni karontā upaṭṭhahitvā ekadivasamassa divā niddāyitvā vuṭṭhitassa hatthapāde sambāhantā pāṭiyekkaṃ gharāvāse ādīnavaṃ vatvā ‘‘mayaṃ tumhe iminā nīhārena yāvajīvaṃ upaṭṭhahissāma, sesadhanampi no dethā’’ti yāciṃsu. Brāhmaṇo puna ekekassa satasahassaṃ datvā attano nivatthapārupanamattaṃ ṭhapetvā sabbaṃ upabhogaparibhogaṃ cattāro koṭṭhāse katvā niyyādesi. Taṃ jeṭṭhaputto katipāhaṃ upaṭṭhahi. Atha naṃ ekadivasaṃ nhatvā āgacchantaṃ dvārakoṭṭhake ṭhatvā suṇhā evamāha – ‘‘kiṃ tayā jeṭṭhaputtassa sataṃ vā sahassaṃ vā atirekaṃ dinnaṃ atthi, nanu sabbesaṃ dve dve satasahassāni dinnāni, kiṃ sesaputtānaṃ gharassa maggaṃ na jānāsī’’ti. Sopi ‘‘nassa vasalī’’ti kujjhitvā aññassa gharaṃ agamāsi. Tatopi katipāhaccayena imināva upāyena palāpito aññassāti evaṃ ekagharampi pavesanaṃ alabhamāno paṇḍaraṅgapabbajjaṃ pabbajitvā bhikkhāya caranto kālānamaccayena jarājiṇṇo dubbhojanadukkhaseyyāhi milātasarīro bhikkhāya caranto āgamma pīṭhikāya nipanno niddaṃ okkamitvā uṭṭhāya nisinno attānaṃ oloketvā puttesu attano patiṭṭhaṃ apassanto cintesi – ‘‘samaṇo kira gotamo abbhākuṭiko uttānamukho sukhasambhāso paṭisanthārakusalo, sakkā samaṇaṃ gotamaṃ upasaṅkamitvā paṭisanthāraṃ labhitu’’nti. So nivāsanapārupanaṃ saṇṭhāpetvā bhikkhabhājanaṃ gahetvā daṇḍamādāya bhagavato santikaṃ agamāsi. Vuttampi cetaṃ (saṃ. ni. 1.200) –

อถ โข อญฺญตโร พฺราหฺมณมหาสาโล ลูโข ลูขปาวุรโณ เยน ภควา เตนุปสงฺกมิ, อุปสงฺกมิตฺวา เอกมนฺตํ นิสีทิฯ สตฺถา เอกมนฺตํ นิสิเนฺนน เตน สทฺธิํ ปฎิสนฺถารํ กตฺวา เอตทโวจ – ‘‘กินฺนุ ตฺวํ , พฺราหฺมณ, ลูโข ลูขปาวุรโณ’’ติฯ อิธ เม, โภ โคตม, จตฺตาโร ปุตฺตา , เต มํ ทาเรหิ สํปุจฺฉ ฆรา นิกฺขาเมนฺตีติฯ เตน หิ ตฺวํ, พฺราหฺมณ, อิมา คาถาโย ปริยาปุณิตฺวา สภายํ มหาชนกาเย สนฺนิปติเต ปุเตฺตสุ จ สนฺนิสิเนฺนสุ ภาสสฺสุ –

Atha kho aññataro brāhmaṇamahāsālo lūkho lūkhapāvuraṇo yena bhagavā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā ekamantaṃ nisīdi. Satthā ekamantaṃ nisinnena tena saddhiṃ paṭisanthāraṃ katvā etadavoca – ‘‘kinnu tvaṃ , brāhmaṇa, lūkho lūkhapāvuraṇo’’ti. Idha me, bho gotama, cattāro puttā , te maṃ dārehi saṃpuccha gharā nikkhāmentīti. Tena hi tvaṃ, brāhmaṇa, imā gāthāyo pariyāpuṇitvā sabhāyaṃ mahājanakāye sannipatite puttesu ca sannisinnesu bhāsassu –

‘‘เยหิ ชาเตหิ นนฺทิสฺสํ, เยสญฺจ ภวมิจฺฉิสํ;

‘‘Yehi jātehi nandissaṃ, yesañca bhavamicchisaṃ;

เต มํ ทาเรหิ สํปุจฺฉ, สาว วาเรนฺติ สูกรํฯ

Te maṃ dārehi saṃpuccha, sāva vārenti sūkaraṃ.

‘‘อสนฺตา กิร มํ ชมฺมา, ตาต ตาตาติ ภาสเร;

‘‘Asantā kira maṃ jammā, tāta tātāti bhāsare;

รกฺขสา ปุตฺตรูเปน, เต ชหนฺติ วโยคตํฯ

Rakkhasā puttarūpena, te jahanti vayogataṃ.

‘‘อโสฺสว ชิโณฺณ นิโพฺภโค, ขาทนา อปนียติ;

‘‘Assova jiṇṇo nibbhogo, khādanā apanīyati;

พาลกานํ ปิตา เถโร, ปราคาเรสุ ภิกฺขติฯ

Bālakānaṃ pitā thero, parāgāresu bhikkhati.

‘‘ทโณฺฑว กิร เม เสโยฺย, ยเญฺจ ปุตฺตา อนสฺสวา;

‘‘Daṇḍova kira me seyyo, yañce puttā anassavā;

จณฺฑมฺปิ โคณํ วาเรติ, อโถ จณฺฑมฺปิ กุกฺกุรํฯ

Caṇḍampi goṇaṃ vāreti, atho caṇḍampi kukkuraṃ.

‘‘อนฺธกาเร ปุเร โหติ, คมฺภีเร คาธเมธติ;

‘‘Andhakāre pure hoti, gambhīre gādhamedhati;

ทณฺฑสฺส อานุภาเวน, ขลิตฺวา ปติติฎฺฐตี’’ติฯ (สํ. นิ. ๑.๒๐๐);

Daṇḍassa ānubhāvena, khalitvā patitiṭṭhatī’’ti. (saṃ. ni. 1.200);

โส ภควโต สนฺติเก ตา คาถาโย อุคฺคณฺหิตฺวา ตถารูเป พฺราหฺมณานํ สมาคมทิวเส สพฺพาลงฺการปฎิมณฺฑิเตสุ ปุเตฺตสุ ตํ สภํ โอคาหิตฺวา พฺราหฺมณานํ มเชฺฌ มหารเหสุ อาสเนสุ นิสิเนฺนสุ ‘‘อยํ เม กาโล’’ติ สภาย มเชฺฌ ปวิสิตฺวา หตฺถํ อุกฺขิปิตฺวา ‘‘อหํ, โภ, ตุมฺหากํ คาถาโย ภาสิตุกาโม, สุณิสฺสถา’’ติ วตฺวา ‘‘ภาสสฺสุ, พฺราหฺมณ, สุโณมา’’ติ วุเตฺต ฐิตโกว อภาสิฯ เตน จ สมเยน มนุสฺสานํ วตฺตํ โหติ ‘‘โย มาตาปิตูนํ สนฺตกํ ขาทโนฺต มาตาปิตโร น โปเสติ, โส มาเรตโพฺพ’’ติฯ ตสฺมา เต พฺราหฺมณปุตฺตา ปิตุ ปาเทสุ ปติตฺวา ‘‘ชีวิตํ โน, ตาต, เทถา’’ติ ยาจิํสุฯ โส ปิตุ หทยมุทุตาย ‘‘มา เม, โภ, ปุตฺตเก วินาสยิตฺถ, โปเสสฺสนฺติ ม’’นฺติ อาหฯ อถสฺส ปุเตฺต มนุสฺสา อาหํสุ – ‘‘สเจ, โภ , อชฺช ปฎฺฐาย ปิตรํ น สมฺมา ปฎิชคฺคิสฺสถ, ฆาเตสฺสาม โว’’ติฯ เต ภีตา ปิตรํ ปีเฐ นิสีทาเปตฺวา สยํ อุกฺขิปิตฺวา เคหํ เนตฺวา สรีรํ เตเลน อพฺภญฺชิตฺวา อุพฺพเฎฺฎตฺวา คนฺธจุณฺณาทีหิ นฺหาเปตฺวา พฺราหฺมณิโย ปโกฺกสาเปตฺวา ‘‘อชฺช ปฎฺฐาย อมฺหากํ ปิตรํ สมฺมา ปฎิชคฺคถ, สเจ ตุเมฺห ปมาทํ อาปชฺชิสฺสถ, นิคฺคณฺหิสฺสาม โว’’ติ วตฺวา ปณีตโภชนํ โภเชสุํฯ

So bhagavato santike tā gāthāyo uggaṇhitvā tathārūpe brāhmaṇānaṃ samāgamadivase sabbālaṅkārapaṭimaṇḍitesu puttesu taṃ sabhaṃ ogāhitvā brāhmaṇānaṃ majjhe mahārahesu āsanesu nisinnesu ‘‘ayaṃ me kālo’’ti sabhāya majjhe pavisitvā hatthaṃ ukkhipitvā ‘‘ahaṃ, bho, tumhākaṃ gāthāyo bhāsitukāmo, suṇissathā’’ti vatvā ‘‘bhāsassu, brāhmaṇa, suṇomā’’ti vutte ṭhitakova abhāsi. Tena ca samayena manussānaṃ vattaṃ hoti ‘‘yo mātāpitūnaṃ santakaṃ khādanto mātāpitaro na poseti, so māretabbo’’ti. Tasmā te brāhmaṇaputtā pitu pādesu patitvā ‘‘jīvitaṃ no, tāta, dethā’’ti yāciṃsu. So pitu hadayamudutāya ‘‘mā me, bho, puttake vināsayittha, posessanti ma’’nti āha. Athassa putte manussā āhaṃsu – ‘‘sace, bho , ajja paṭṭhāya pitaraṃ na sammā paṭijaggissatha, ghātessāma vo’’ti. Te bhītā pitaraṃ pīṭhe nisīdāpetvā sayaṃ ukkhipitvā gehaṃ netvā sarīraṃ telena abbhañjitvā ubbaṭṭetvā gandhacuṇṇādīhi nhāpetvā brāhmaṇiyo pakkosāpetvā ‘‘ajja paṭṭhāya amhākaṃ pitaraṃ sammā paṭijaggatha, sace tumhe pamādaṃ āpajjissatha, niggaṇhissāma vo’’ti vatvā paṇītabhojanaṃ bhojesuṃ.

พฺราหฺมโณ สุโภชนญฺจ สุขเสยฺยญฺจ อาคมฺม กติปาหจฺจเยน สญฺชาตพโล ปีณินฺทฺริโย อตฺตภาวํ โอโลเกตฺวา ‘‘อยํ เม สมฺปตฺติ สมณํ โคตมํ นิสฺสาย ลทฺธา’’ติ ปณฺณาการตฺถาย เอกํ ทุสฺสยุคํ อาทาย ภควโต สนฺติกํ คนฺตฺวา กตปฎิสนฺถาโร เอกมนฺตํ นิสิโนฺน ตํ ทุสฺสยุคํ ภควโต ปาทมูเล ฐเปตฺวา ‘‘มยํ, โภ โคตม, พฺราหฺมณา นาม อาจริยสฺส อาจริยธนํ ปริเยสาม, ปฎิคฺคณฺหาตุ เม ภวํ โคตโม อาจริโย อาจริยธน’’นฺติ อาหฯ ภควา ตสฺส อนุกมฺปาย ตํ ปฎิคฺคเหตฺวา ธมฺมํ เทเสสิฯ เทสนาวสาเน พฺราหฺมโณ สรเณสุ ปติฎฺฐาย เอวมาห – ‘‘โภ โคตม, มยฺหํ ปุเตฺตหิ จตฺตาริ ธุวภตฺตานิ ทินฺนานิ, ตโต อหํ เทฺว ตุมฺหากํ ทมฺมี’’ติฯ อถ นํ สตฺถา ‘‘กลฺยาณํ, พฺราหฺมณ, มยํ ปน รุจฺจนฎฺฐานเมว คมิสฺสามา’’ติ วตฺวา อุโยฺยเชสิฯ พฺราหฺมโณ ฆรํ คนฺตฺวา ปุเตฺต อาห – ‘‘ตาตา, สมโณ โคตโม มยฺหํ สหาโย, ตสฺส เม เทฺว ธุวภตฺตานิ ทินฺนานิ, ตุเมฺห ตสฺมิํ สมฺปเตฺต มา ปมชฺชิตฺถา’’ติฯ เต ‘‘สาธู’’ติ สมฺปฎิจฺฉิํสุฯ

Brāhmaṇo subhojanañca sukhaseyyañca āgamma katipāhaccayena sañjātabalo pīṇindriyo attabhāvaṃ oloketvā ‘‘ayaṃ me sampatti samaṇaṃ gotamaṃ nissāya laddhā’’ti paṇṇākāratthāya ekaṃ dussayugaṃ ādāya bhagavato santikaṃ gantvā katapaṭisanthāro ekamantaṃ nisinno taṃ dussayugaṃ bhagavato pādamūle ṭhapetvā ‘‘mayaṃ, bho gotama, brāhmaṇā nāma ācariyassa ācariyadhanaṃ pariyesāma, paṭiggaṇhātu me bhavaṃ gotamo ācariyo ācariyadhana’’nti āha. Bhagavā tassa anukampāya taṃ paṭiggahetvā dhammaṃ desesi. Desanāvasāne brāhmaṇo saraṇesu patiṭṭhāya evamāha – ‘‘bho gotama, mayhaṃ puttehi cattāri dhuvabhattāni dinnāni, tato ahaṃ dve tumhākaṃ dammī’’ti. Atha naṃ satthā ‘‘kalyāṇaṃ, brāhmaṇa, mayaṃ pana ruccanaṭṭhānameva gamissāmā’’ti vatvā uyyojesi. Brāhmaṇo gharaṃ gantvā putte āha – ‘‘tātā, samaṇo gotamo mayhaṃ sahāyo, tassa me dve dhuvabhattāni dinnāni, tumhe tasmiṃ sampatte mā pamajjitthā’’ti. Te ‘‘sādhū’’ti sampaṭicchiṃsu.

สตฺถา ปุนทิวเส ปิณฺฑาย จรโนฺต เชฎฺฐปุตฺตสฺส ฆรทฺวารํ อคมาสิฯ โส สตฺถารํ ทิสฺวา ปตฺตมาทาย ฆรํ ปเวเสตฺวา มหารเห ปลฺลเงฺก นิสีทาเปตฺวา ปณีตโภชนมทาสิฯ สตฺถา ปุนทิวเส อิตรสฺส อิตรสฺสาติ ปฎิปาฎิยา สเพฺพสํ ฆรานิ อคมาสิฯ สเพฺพ เต ตเถว สกฺการํ อกํสุฯ เอกทิวสํ เชฎฺฐปุโตฺต มงฺคเล ปจฺจุปฎฺฐิเต ปิตรํ อาห – ‘‘ตาต, กสฺส มงฺคลํ เทมา’’ติ? ‘‘นาหํ อเญฺญ ชานามิ, สมโณ โคตโม มยฺหํ สหาโย’’ติฯ ‘‘เตน หิ ตํ สฺวาตนาย ปญฺจหิ ภิกฺขุสเตหิ สทฺธิํ นิมเนฺตถา’’ติฯ พฺราหฺมโณ ตถา อกาสิฯ สตฺถา ปุนทิวเส สปริวาโร ตสฺส เคหํ อคมาสิฯ โส หริตุปลิเตฺต สพฺพาลงฺการปฎิมณฺฑิเต เคเห พุทฺธปฺปมุขํ ภิกฺขุสงฺฆํ นิสีทาเปตฺวา อโปฺปทกมธุปายเสน เจว ปณีเตน ขาทนีเยน จ ปริวิสิฯ อนฺตราภตฺตสฺมิํเยว พฺราหฺมณสฺส จตฺตาโร ปุตฺตา สตฺถุ สนฺติเก นิสีทิตฺวา อาหํสุ – ‘‘โภ โคตม, มยํ อมฺหากํ ปิตรํ ปฎิชคฺคาม น ปมชฺชาม , ปสฺสถิมสฺส อตฺตภาว’’นฺติฯ

Satthā punadivase piṇḍāya caranto jeṭṭhaputtassa gharadvāraṃ agamāsi. So satthāraṃ disvā pattamādāya gharaṃ pavesetvā mahārahe pallaṅke nisīdāpetvā paṇītabhojanamadāsi. Satthā punadivase itarassa itarassāti paṭipāṭiyā sabbesaṃ gharāni agamāsi. Sabbe te tatheva sakkāraṃ akaṃsu. Ekadivasaṃ jeṭṭhaputto maṅgale paccupaṭṭhite pitaraṃ āha – ‘‘tāta, kassa maṅgalaṃ demā’’ti? ‘‘Nāhaṃ aññe jānāmi, samaṇo gotamo mayhaṃ sahāyo’’ti. ‘‘Tena hi taṃ svātanāya pañcahi bhikkhusatehi saddhiṃ nimantethā’’ti. Brāhmaṇo tathā akāsi. Satthā punadivase saparivāro tassa gehaṃ agamāsi. So haritupalitte sabbālaṅkārapaṭimaṇḍite gehe buddhappamukhaṃ bhikkhusaṅghaṃ nisīdāpetvā appodakamadhupāyasena ceva paṇītena khādanīyena ca parivisi. Antarābhattasmiṃyeva brāhmaṇassa cattāro puttā satthu santike nisīditvā āhaṃsu – ‘‘bho gotama, mayaṃ amhākaṃ pitaraṃ paṭijaggāma na pamajjāma , passathimassa attabhāva’’nti.

สตฺถา ‘‘กลฺยาณํ โว กตํ, มาตาปิตุโปสนํ นาม โปราณกปณฺฑิตานํ อาจิณฺณเมวา’’ติ วตฺวา ‘‘ตสฺส นาคสฺส วิปฺปวาเสน, วิรูฬฺหา สลฺลกี จ กุฎชา จา’’ติ อิมํ เอกาทสนิปาเต มาตุโปสกนาคราชชาตกํ (จริยา. ๒.๑ อาทโย; ชา. ๑.๑๑.๑ อาทโย) วิตฺถาเรน กเถตฺวา อิมํ คาถํ อภาสิ –

Satthā ‘‘kalyāṇaṃ vo kataṃ, mātāpituposanaṃ nāma porāṇakapaṇḍitānaṃ āciṇṇamevā’’ti vatvā ‘‘tassa nāgassa vippavāsena, virūḷhā sallakī ca kuṭajā cā’’ti imaṃ ekādasanipāte mātuposakanāgarājajātakaṃ (cariyā. 2.1 ādayo; jā. 1.11.1 ādayo) vitthārena kathetvā imaṃ gāthaṃ abhāsi –

๓๒๔.

324.

‘‘ธนปาโล นาม กุญฺชโร,

‘‘Dhanapālo nāma kuñjaro,

กฎุกเภทโน ทุนฺนิวารโย;

Kaṭukabhedano dunnivārayo;

พโทฺธ กพฬํ น ภุญฺชติ,

Baddho kabaḷaṃ na bhuñjati,

สุมรติ นาควนสฺส กุญฺชโร’’ติฯ

Sumarati nāgavanassa kuñjaro’’ti.

ตตฺถ ธนปาโล นามาติ ตทา กาสิกรญฺญา หตฺถาจริยํ เปเสตฺวา รมณีเย นาควเน คาหาปิตสฺส หตฺถิโน เอตํ นามํฯ กฎุกเภทโนติ ติขิณมโทฯ หตฺถีนญฺหิ มทกาเล กณฺณจูฬิกา ปภิชฺชนฺติ, ปกติยาปิ หตฺถิโน ตสฺมิํ กาเล องฺกุเส วา กุนฺตโตมเร วา น คเณนฺติ, จณฺฑา ภวนฺติฯ โส ปน อติจโณฺฑเยวฯ เตน วุตฺตํ – กฎุกเภทโน ทุนฺนิวารโยติฯ พโทฺธ กพฬํ น ภุญฺชตีติ โส พโทฺธ หตฺถิสาลํ ปน เนตฺวา วิจิตฺรสาณิยา ปริกฺขิปาเปตฺวา กตคนฺธปริภณฺฑาย อุปริ พทฺธวิจิตฺรวิตานาย ภูมิยา ฐปิโต รญฺญา ราชารเหน นานคฺครเสน โภชเนน อุปฎฺฐาปิโตปิ กิญฺจิ ภุญฺชิตุํ น อิจฺฉิ, ตมตฺถํ สนฺธาย ‘‘พโทฺธ กพฬํ น ภุญฺชตี’’ติ วุตฺตํฯ สุมรติ นาควนสฺสาติ โส รมณียํ เม วสนฎฺฐานนฺติ นาควนํ สรติฯ ‘‘มาตา ปน เม อรเญฺญ ปุตฺตวิโยเคน ทุกฺขปฺปตฺตา อโหสิ, มาตาปิตุอุปฎฺฐานธโมฺม น เม ปูรติ, กิํ เม อิมินา โภชเนนา’’ติ ธมฺมิกํ มาตาปิตุอุปฎฺฐานธมฺมเมว สริฯ ตํ ปน ยสฺมา ตสฺมิํ นาควเนเยว ฐิโต สกฺกา ปูเรตุํ, เตน วุตฺตํ – สุมรติ นาควนสฺส กุญฺชโรติฯ สตฺถริ อิมํ อตฺตโน ปุพฺพจริยํ อาเนตฺวา กเถเนฺต กเถเนฺตเยว สเพฺพปิ เต อสฺสุธารา ปวเตฺตตฺวา มุทุหทยา โอหิตโสตา ภวิํสุฯ อถ เนสํ ภควา สปฺปายํ วิทิตฺวา สจฺจานิ ปกาเสตฺวา ธมฺมํ เทเสสิฯ

Tattha dhanapālo nāmāti tadā kāsikaraññā hatthācariyaṃ pesetvā ramaṇīye nāgavane gāhāpitassa hatthino etaṃ nāmaṃ. Kaṭukabhedanoti tikhiṇamado. Hatthīnañhi madakāle kaṇṇacūḷikā pabhijjanti, pakatiyāpi hatthino tasmiṃ kāle aṅkuse vā kuntatomare vā na gaṇenti, caṇḍā bhavanti. So pana aticaṇḍoyeva. Tena vuttaṃ – kaṭukabhedano dunnivārayoti. Baddho kabaḷaṃ na bhuñjatīti so baddho hatthisālaṃ pana netvā vicitrasāṇiyā parikkhipāpetvā katagandhaparibhaṇḍāya upari baddhavicitravitānāya bhūmiyā ṭhapito raññā rājārahena nānaggarasena bhojanena upaṭṭhāpitopi kiñci bhuñjituṃ na icchi, tamatthaṃ sandhāya ‘‘baddho kabaḷaṃ na bhuñjatī’’ti vuttaṃ. Sumarati nāgavanassāti so ramaṇīyaṃ me vasanaṭṭhānanti nāgavanaṃ sarati. ‘‘Mātā pana me araññe puttaviyogena dukkhappattā ahosi, mātāpituupaṭṭhānadhammo na me pūrati, kiṃ me iminā bhojanenā’’ti dhammikaṃ mātāpituupaṭṭhānadhammameva sari. Taṃ pana yasmā tasmiṃ nāgavaneyeva ṭhito sakkā pūretuṃ, tena vuttaṃ – sumarati nāgavanassa kuñjaroti. Satthari imaṃ attano pubbacariyaṃ ānetvā kathente kathenteyeva sabbepi te assudhārā pavattetvā muduhadayā ohitasotā bhaviṃsu. Atha nesaṃ bhagavā sappāyaṃ viditvā saccāni pakāsetvā dhammaṃ desesi.

เทสนาวสาเน สทฺธิํ ปุเตฺตหิ เจว สุณิสาหิ จ พฺราหฺมโณ โสตาปตฺติผเล ปติฎฺฐหีติฯ

Desanāvasāne saddhiṃ puttehi ceva suṇisāhi ca brāhmaṇo sotāpattiphale patiṭṭhahīti.

ปริชิณฺณพฺราหฺมณปุตฺตวตฺถุ ตติยํฯ

Parijiṇṇabrāhmaṇaputtavatthu tatiyaṃ.

๔. ปเสนทิโกสลวตฺถุ

4. Pasenadikosalavatthu

มิทฺธี ยทา โหตีติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา เชตวเน วิหรโนฺต ราชานํ ปเสนทิโกสลํ อารพฺภ กเถสิฯ

Middhī yadā hotīti imaṃ dhammadesanaṃ satthā jetavane viharanto rājānaṃ pasenadikosalaṃ ārabbha kathesi.

เอกสฺมิญฺหิ สมเย ราชา ตณฺฑุลโทณสฺส โอทนํ ตทุปิเยน สูปพฺยญฺชเนน ภุญฺชติฯ โส เอกทิวสํ ภุตฺตปาตราโส ภตฺตสมฺมทํ อวิโนเทตฺวาว สตฺถุ สนฺติกํ คนฺตฺวา กิลนฺตรูโป อิโต จิโต จ สมฺปริวตฺตติ, นิทฺทาย อภิภุยฺยมาโนปิ อุชุกํ นิปชฺชิตุํ อสโกฺกโนฺต เอกมนฺตํ นิสีทิฯ อถ นํ สตฺถา อาห – ‘‘กิํ, มหาราช, อวิสฺสมิตฺวาว อาคโตสี’’ติ? ‘‘อาม, ภเนฺต, ภุตฺตกาลโต ปฎฺฐาย เม มหาทุกฺขํ โหตี’’ติฯ อถ นํ สตฺถา, ‘‘มหาราช, อติพหุโภชนํ เอวํ ทุกฺขํ โหตี’’ติ วตฺวา อิมํ คาถมาห –

Ekasmiñhi samaye rājā taṇḍuladoṇassa odanaṃ tadupiyena sūpabyañjanena bhuñjati. So ekadivasaṃ bhuttapātarāso bhattasammadaṃ avinodetvāva satthu santikaṃ gantvā kilantarūpo ito cito ca samparivattati, niddāya abhibhuyyamānopi ujukaṃ nipajjituṃ asakkonto ekamantaṃ nisīdi. Atha naṃ satthā āha – ‘‘kiṃ, mahārāja, avissamitvāva āgatosī’’ti? ‘‘Āma, bhante, bhuttakālato paṭṭhāya me mahādukkhaṃ hotī’’ti. Atha naṃ satthā, ‘‘mahārāja, atibahubhojanaṃ evaṃ dukkhaṃ hotī’’ti vatvā imaṃ gāthamāha –

๓๒๕.

325.

‘‘มิทฺธี ยทา โหติ มหคฺฆโส จ,

‘‘Middhī yadā hoti mahagghaso ca,

นิทฺทายิตา สมฺปริวตฺตสายี;

Niddāyitā samparivattasāyī;

มหาวราโหว นิวาปปุโฎฺฐ,

Mahāvarāhova nivāpapuṭṭho,

ปุนปฺปุนํ คพฺภมุเปติ มโนฺท’’ติฯ

Punappunaṃ gabbhamupeti mando’’ti.

ตตฺถ มิทฺธีติ ถินมิทฺธาภิภูโตฯ มหคฺฆโส จาติ มหาโภชโน อาหรหตฺถกอลํสาฎกตตฺรวฎฺฎกกากมาสกภุตฺตวมิตกานํ อญฺญตโร วิยฯ นิวาปปุโฎฺฐติ กุณฺฑกาทินา สูกรภเตฺตน ปุโฎฺฐฯ ฆรสูกโร หิ ทหรกาลโต ปฎฺฐาย โปสิยมาโน ถูลสรีรกาเล เคหา พหิ นิกฺขมิตุํ อลภโนฺต เหฎฺฐามญฺจาทีสุ สมฺปริวตฺติตฺวา อสฺสสโนฺต ปสฺสสโนฺต สยเตวฯ อิทํ วุตฺตํ โหติ – ยทา ปุริโส มิทฺธี จ โหติ มหคฺฆโส จ, นิวาปปุโฎฺฐ มหาวราโห วิย จ อเญฺญน อิริยาปเถน ยาเปตุํ อสโกฺกโนฺต นิทฺทายนสีโล สมฺปริวตฺตสายี, ตทา โส ‘‘อนิจฺจํ ทุกฺขํ อนตฺตา’’ติ ตีณิ ลกฺขณานิ มนสิกาตุํ น สโกฺกติฯ เตสํ อมนสิการา มนฺทปโญฺญ ปุนปฺปุนํ คพฺภมุเปติ, คพฺภวาสโต น ปริมุจฺจตีติฯ เทสนาวสาเน สตฺถา รโญฺญ อุปการวเสน –

Tattha middhīti thinamiddhābhibhūto. Mahagghaso cāti mahābhojano āharahatthakaalaṃsāṭakatatravaṭṭakakākamāsakabhuttavamitakānaṃ aññataro viya. Nivāpapuṭṭhoti kuṇḍakādinā sūkarabhattena puṭṭho. Gharasūkaro hi daharakālato paṭṭhāya posiyamāno thūlasarīrakāle gehā bahi nikkhamituṃ alabhanto heṭṭhāmañcādīsu samparivattitvā assasanto passasanto sayateva. Idaṃ vuttaṃ hoti – yadā puriso middhī ca hoti mahagghaso ca, nivāpapuṭṭho mahāvarāho viya ca aññena iriyāpathena yāpetuṃ asakkonto niddāyanasīlo samparivattasāyī, tadā so ‘‘aniccaṃ dukkhaṃ anattā’’ti tīṇi lakkhaṇāni manasikātuṃ na sakkoti. Tesaṃ amanasikārā mandapañño punappunaṃ gabbhamupeti, gabbhavāsato na parimuccatīti. Desanāvasāne satthā rañño upakāravasena –

‘‘มนุชสฺส สทา สตีมโต, มตฺตํ ชานโต ลทฺธโภชเน;

‘‘Manujassa sadā satīmato, mattaṃ jānato laddhabhojane;

ตนุกสฺส ภวนฺติ เวทนา, สณิกํ ชีรติ อายุ ปาลย’’นฺติฯ (สํ. นิ. ๑.๑๒๔);

Tanukassa bhavanti vedanā, saṇikaṃ jīrati āyu pālaya’’nti. (saṃ. ni. 1.124);

อิมํ คาถํ วตฺวา อุตฺตรมาณวํ อุคฺคณฺหาเปตฺวา ‘‘อิมํ คาถํ รโญฺญ โภชนเวลาย ปเวเทยฺยาสิ, อิมินา อุปาเยน โภชนํ ปริหาเปยฺยาสี’’ติ อุปายํ อาจิกฺขิ, โส ตถา อกาสิฯ ราชา อปเรน สมเยน นาฬิโกทนปรมตาย สณฺฐิโต สุสลฺลหุกสรีโร สุขปฺปโตฺต สตฺถริ อุปฺปนฺนวิสฺสาโส สตฺตาหํ อสทิสทานํ ปวเตฺตสิฯ ทานานุโมทนาย มหาชโน มหนฺตํ วิเสสํ ปาปุณีติฯ

Imaṃ gāthaṃ vatvā uttaramāṇavaṃ uggaṇhāpetvā ‘‘imaṃ gāthaṃ rañño bhojanavelāya pavedeyyāsi, iminā upāyena bhojanaṃ parihāpeyyāsī’’ti upāyaṃ ācikkhi, so tathā akāsi. Rājā aparena samayena nāḷikodanaparamatāya saṇṭhito susallahukasarīro sukhappatto satthari uppannavissāso sattāhaṃ asadisadānaṃ pavattesi. Dānānumodanāya mahājano mahantaṃ visesaṃ pāpuṇīti.

ปเสนทิโกสลวตฺถุ จตุตฺถํฯ

Pasenadikosalavatthu catutthaṃ.

๕. สานุสามเณรวตฺถุ

5. Sānusāmaṇeravatthu

อิทํ ปุเรติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา เชตวเน วิหรโนฺต สานุํ นาม สามเณรํ อารพฺภ กเถสิฯ

Idaṃpureti imaṃ dhammadesanaṃ satthā jetavane viharanto sānuṃ nāma sāmaṇeraṃ ārabbha kathesi.

โส กิร เอกิสฺสา อุปาสิกาย เอกปุตฺตโก อโหสิฯ อถ นํ สา ทหรกาเลเยว ปพฺพาเชสิฯ โส ปพฺพชิตกาลโต ปฎฺฐาย สีลวา อโหสิ วตฺตสมฺปโนฺน, อาจริยุปชฺฌายอาคนฺตุกานํ วตฺตํ กตเมว โหติฯ มาสสฺส อฎฺฐเม ทิวเส ปาโตว อุฎฺฐาย อุทกมาฬเก อุทกํ อุปฎฺฐาเปตฺวา ธมฺมสฺสวนคฺคํ สมฺมชฺชิตฺวา อาสนํ ปญฺญาเปตฺวา ทีปํ ชาเลตฺวา มธุรสฺสเรน ธมฺมสฺสวนํ โฆเสติฯ ภิกฺขู ตสฺส ถามํ ญตฺวา ‘‘สรภญฺญํ ภณ สามเณรา’’ติ อเชฺฌสนฺติฯ โส ‘‘มยฺหํ หทยวาโต รุชติ, กาโย วา พาธตี’’ติ กิญฺจิ ปจฺจาหารํ อกตฺวา ธมฺมาสนํ อภิรูหิตฺวา อากาสคงฺคํ โอตาเรโนฺต วิย สรภญฺญํ วตฺวา โอตรโนฺต ‘‘มยฺหํ มาตาปิตูนํ อิมสฺมิํ สรภเญฺญ ปตฺติํ ทมฺมี’’ติ วทติฯ ตสฺส มนุสฺสา มาตาปิตโร ปตฺติยา ทินฺนภาวํ น ชานนฺติฯ อนนฺตรตฺตภาเว ปนสฺส มาตา ยกฺขินี หุตฺวา นิพฺพตฺตา, สา เทวตาหิ สทฺธิํ อาคนฺตฺวา ธมฺมํ สุตฺวา ‘‘สามเณเรน ทินฺนปตฺติํ อนุโมทามิ, ตาตา’’ติ วทติฯ ‘‘สีลสมฺปโนฺน จ นาม ภิกฺขุ สเทวกสฺส โลกสฺส ปิโย โหตี’’ติ ตสฺมิํ สามเณเร เทวตา สลชฺชา สคารวา มหาพฺรหฺมานํ วิย อคฺคิกฺขนฺธํ วิย จ นํ มญฺญนฺติฯ สามเณเร คารเวน ตญฺจ ยกฺขินิํ ครุกํ กตฺวา ปสฺสนฺติฯ ตา ธมฺมสฺสวนยกฺขสมาคมาทีสุ ‘‘สานุมาตา สานุมาตา’’ติ ยกฺขินิยา อคฺคาสนํ อโคฺคทกํ อคฺคปิณฺฑํ เทนฺติฯ มเหสกฺขาปิ ยกฺขา ตํ ทิสฺวา มคฺคา โอกฺกมนฺติ, อาสนา วุฎฺฐหนฺติฯ

So kira ekissā upāsikāya ekaputtako ahosi. Atha naṃ sā daharakāleyeva pabbājesi. So pabbajitakālato paṭṭhāya sīlavā ahosi vattasampanno, ācariyupajjhāyaāgantukānaṃ vattaṃ katameva hoti. Māsassa aṭṭhame divase pātova uṭṭhāya udakamāḷake udakaṃ upaṭṭhāpetvā dhammassavanaggaṃ sammajjitvā āsanaṃ paññāpetvā dīpaṃ jāletvā madhurassarena dhammassavanaṃ ghoseti. Bhikkhū tassa thāmaṃ ñatvā ‘‘sarabhaññaṃ bhaṇa sāmaṇerā’’ti ajjhesanti. So ‘‘mayhaṃ hadayavāto rujati, kāyo vā bādhatī’’ti kiñci paccāhāraṃ akatvā dhammāsanaṃ abhirūhitvā ākāsagaṅgaṃ otārento viya sarabhaññaṃ vatvā otaranto ‘‘mayhaṃ mātāpitūnaṃ imasmiṃ sarabhaññe pattiṃ dammī’’ti vadati. Tassa manussā mātāpitaro pattiyā dinnabhāvaṃ na jānanti. Anantarattabhāve panassa mātā yakkhinī hutvā nibbattā, sā devatāhi saddhiṃ āgantvā dhammaṃ sutvā ‘‘sāmaṇerena dinnapattiṃ anumodāmi, tātā’’ti vadati. ‘‘Sīlasampanno ca nāma bhikkhu sadevakassa lokassa piyo hotī’’ti tasmiṃ sāmaṇere devatā salajjā sagāravā mahābrahmānaṃ viya aggikkhandhaṃ viya ca naṃ maññanti. Sāmaṇere gāravena tañca yakkhiniṃ garukaṃ katvā passanti. Tā dhammassavanayakkhasamāgamādīsu ‘‘sānumātā sānumātā’’ti yakkhiniyā aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍaṃ denti. Mahesakkhāpi yakkhā taṃ disvā maggā okkamanti, āsanā vuṭṭhahanti.

อถ โข สามเณโร วุฑฺฒิมนฺวาย ปริปกฺกินฺทฺริโย อนภิรติยา ปีฬิโต อนภิรติํ วิโนเทตุํ อสโกฺกโนฺต ปรุฬฺหเกสนโข กิลิฎฺฐนิวาสนปารุปโน กสฺสจิ อนาโรเจตฺวา ปตฺตจีวรมาทาย เอกโกว มาตุฆรํ อคมาสิฯ อุปาสิกา ปุตฺตํ ทิสฺวา วนฺทิตฺวา อาห – ‘‘กิํ, ตาต, ตฺวํ ปุเพฺพ อาจริยุปชฺฌาเยหิ วา ทหรสามเณเรหิ วา สทฺธิํ อิธาคจฺฉสิ, กสฺมา เอกโกว อชฺช อาคโตสี’’ติ? โส อุกฺกณฺฐิตภาวํ อาโรเจสิฯ สา อุปาสิกา นานปฺปกาเรน ฆราวาเส อาทีนวํ ทเสฺสตฺวา ปุตฺตํ โอวทมานาปิ สญฺญาเปตุํ อสโกฺกนฺตี ‘‘อเปฺปว นาม อตฺตโน ธมฺมตายปิ สลฺลเกฺขยฺยา’’ติ อนุโยฺยเชตฺวา ‘‘ติฎฺฐ, ตาต, ยาว เต ยาคุภตฺตํ สมฺปาเทมิ, ยาคุํ ปิวิตฺวา กตภตฺตกิจฺจสฺส เต มนาปานิ วตฺถานิ นีหริตฺวา ทสฺสามี’’ติ วตฺวา อาสนํ ปญฺญาเปตฺวา อทาสิฯ นิสีทิ สามเณโรฯ อุปาสิกา มุหุเตฺตเนว ยาคุขชฺชกํ สมฺปาเทตฺวา อทาสิฯ อถ ‘‘ภตฺตํ สมฺปาเทสฺสามี’’ติ อวิทูเร นิสินฺนา ตณฺฑุเล โธวติฯ ตสฺมิํ สมเย สา ยกฺขินี ‘‘กหํ นุ โข สามเณโร, กจฺจิ ภิกฺขาหารํ ลภติ, โน’’ติ อาวชฺชมานา ตสฺส วิพฺภมิตุกามตาย นิสินฺนภาวํ ญตฺวา ‘‘สามเณโร เม มเหสกฺขานํ เทวตานํ อนฺตเร ลชฺชํ อุปฺปาเทยฺย, คจฺฉามิสฺส วิพฺภมเน อนฺตรายํ กริสฺสามี’’ติ อาคนฺตฺวา ตสฺส สรีเร อธิมุจฺจิตฺวา คีวํ ปริวเตฺตตฺวา เขเฬน ปคฺฆรเนฺตน ภูมิยํ นิปติฯ อุปาสิกา ปุตฺตสฺส ตํ วิปฺปการํ ทิสฺวา เวเคน คนฺตฺวา ปุตฺตํ อาลิเงฺคตฺวา อูรูสุ นิปชฺชาเปสิฯ สกลคามวาสิโน อาคนฺตฺวา พลิกมฺมาทีนิ กริํสุฯ อุปาสิกา ปน ปริเทวมานา อิมา คาถา อภาสิ –

Atha kho sāmaṇero vuḍḍhimanvāya paripakkindriyo anabhiratiyā pīḷito anabhiratiṃ vinodetuṃ asakkonto paruḷhakesanakho kiliṭṭhanivāsanapārupano kassaci anārocetvā pattacīvaramādāya ekakova mātugharaṃ agamāsi. Upāsikā puttaṃ disvā vanditvā āha – ‘‘kiṃ, tāta, tvaṃ pubbe ācariyupajjhāyehi vā daharasāmaṇerehi vā saddhiṃ idhāgacchasi, kasmā ekakova ajja āgatosī’’ti? So ukkaṇṭhitabhāvaṃ ārocesi. Sā upāsikā nānappakārena gharāvāse ādīnavaṃ dassetvā puttaṃ ovadamānāpi saññāpetuṃ asakkontī ‘‘appeva nāma attano dhammatāyapi sallakkheyyā’’ti anuyyojetvā ‘‘tiṭṭha, tāta, yāva te yāgubhattaṃ sampādemi, yāguṃ pivitvā katabhattakiccassa te manāpāni vatthāni nīharitvā dassāmī’’ti vatvā āsanaṃ paññāpetvā adāsi. Nisīdi sāmaṇero. Upāsikā muhutteneva yāgukhajjakaṃ sampādetvā adāsi. Atha ‘‘bhattaṃ sampādessāmī’’ti avidūre nisinnā taṇḍule dhovati. Tasmiṃ samaye sā yakkhinī ‘‘kahaṃ nu kho sāmaṇero, kacci bhikkhāhāraṃ labhati, no’’ti āvajjamānā tassa vibbhamitukāmatāya nisinnabhāvaṃ ñatvā ‘‘sāmaṇero me mahesakkhānaṃ devatānaṃ antare lajjaṃ uppādeyya, gacchāmissa vibbhamane antarāyaṃ karissāmī’’ti āgantvā tassa sarīre adhimuccitvā gīvaṃ parivattetvā kheḷena paggharantena bhūmiyaṃ nipati. Upāsikā puttassa taṃ vippakāraṃ disvā vegena gantvā puttaṃ āliṅgetvā ūrūsu nipajjāpesi. Sakalagāmavāsino āgantvā balikammādīni kariṃsu. Upāsikā pana paridevamānā imā gāthā abhāsi –

‘‘จาตุทฺทสิํ ปญฺจทสิํ, ยา จ ปกฺขสฺส อฎฺฐมี;

‘‘Cātuddasiṃ pañcadasiṃ, yā ca pakkhassa aṭṭhamī;

ปาฎิหาริยปกฺขญฺจ, อฎฺฐงฺคสุสมาคตํฯ

Pāṭihāriyapakkhañca, aṭṭhaṅgasusamāgataṃ.

‘‘อุโปสถํ อุปวสนฺติ, พฺรหฺมจริยํ จรนฺติ เย;

‘‘Uposathaṃ upavasanti, brahmacariyaṃ caranti ye;

น เตหิ ยกฺขา กีฬนฺติ, อิติ เม อรหตํ สุตํ;

Na tehi yakkhā kīḷanti, iti me arahataṃ sutaṃ;

สา ทานิ อชฺช ปสฺสามิ, ยกฺขา กีฬนฺติ สานุนา’’ติฯ (สํ. นิ. ๑.๒๓๙);

Sā dāni ajja passāmi, yakkhā kīḷanti sānunā’’ti. (saṃ. ni. 1.239);

อุปาสิกาย วจนํ สุตฺวา –

Upāsikāya vacanaṃ sutvā –

‘‘จาตุทฺทสิํ ปญฺจทสิํ, ยา จ ปกฺขสฺส อฎฺฐมี;

‘‘Cātuddasiṃ pañcadasiṃ, yā ca pakkhassa aṭṭhamī;

ปาฎิหาริยปกฺขญฺจ, อฎฺฐงฺคสุสมาคตํฯ

Pāṭihāriyapakkhañca, aṭṭhaṅgasusamāgataṃ.

‘‘อุโปสถํ อุปวสนฺติ, พฺรหฺมจริยํ จรนฺติ เย;

‘‘Uposathaṃ upavasanti, brahmacariyaṃ caranti ye;

น เตหิ ยกฺขา กีฬนฺติ, สาหุ เต อรหตํ สุต’’นฺติฯ (สํ. นิ. ๑.๒๓๙) –

Na tehi yakkhā kīḷanti, sāhu te arahataṃ suta’’nti. (saṃ. ni. 1.239) –

วตฺวา อาห –

Vatvā āha –

‘‘สานุํ ปพุทฺธํ วชฺชาสิ, ยกฺขานํ วจนํ อิทํ;

‘‘Sānuṃ pabuddhaṃ vajjāsi, yakkhānaṃ vacanaṃ idaṃ;

มากาสิ ปาปกํ กมฺมํ, อาวิ วา ยทิ วา รโหฯ

Mākāsi pāpakaṃ kammaṃ, āvi vā yadi vā raho.

‘‘สเจ จ ปาปกํ กมฺมํ, กริสฺสสิ กโรสิ วา;

‘‘Sace ca pāpakaṃ kammaṃ, karissasi karosi vā;

น เต ทุกฺขา ปมุตฺยตฺถิ, อุปฺปจฺจาปิ ปลายโต’’ติฯ (สํ. นิ. ๑.๒๓๙);

Na te dukkhā pamutyatthi, uppaccāpi palāyato’’ti. (saṃ. ni. 1.239);

เอวํ ปาปกํ กมฺมํ กตฺวา สกุณสฺส วิย อุปฺปติตฺวา ปลายโตปิ เต โมโกฺข นตฺถีติ วตฺวา สา ยกฺขินี สามเณรํ มุญฺจิฯ โส อกฺขีนิ อุมฺมีเลตฺวา มาตรํ เกเส วิกิริย อสฺสสนฺติํ ปสฺสสนฺติํ โรทมานํ สกลคามวาสิโน จ สนฺนิปติเต ทิสฺวา อตฺตโน ยเกฺขน คหิตภาวํ อชานโนฺต ‘‘อหํ ปุเพฺพ ปีเฐ นิสิโนฺน, มาตา เม อวิทูเร นิสีทิตฺวา ตณฺฑุเล โธวิ, อิทานิ ปนมฺหิ ภูมิยํ นิปโนฺน, กิํ นุ โข เอต’’นฺติ นิปนฺนโกว มาตรํ อาห –

Evaṃ pāpakaṃ kammaṃ katvā sakuṇassa viya uppatitvā palāyatopi te mokkho natthīti vatvā sā yakkhinī sāmaṇeraṃ muñci. So akkhīni ummīletvā mātaraṃ kese vikiriya assasantiṃ passasantiṃ rodamānaṃ sakalagāmavāsino ca sannipatite disvā attano yakkhena gahitabhāvaṃ ajānanto ‘‘ahaṃ pubbe pīṭhe nisinno, mātā me avidūre nisīditvā taṇḍule dhovi, idāni panamhi bhūmiyaṃ nipanno, kiṃ nu kho eta’’nti nipannakova mātaraṃ āha –

‘‘มตํ วา อมฺม โรทนฺติ, โย วา ชีวํ น ทิสฺสติ;

‘‘Mataṃ vā amma rodanti, yo vā jīvaṃ na dissati;

ชีวนฺตํ อมฺม ปสฺสนฺตี, กสฺมา มํ อมฺม โรทสี’’ติฯ (เถรคา. ๔๔; สํ. นิ. ๑.๒๓๙);

Jīvantaṃ amma passantī, kasmā maṃ amma rodasī’’ti. (theragā. 44; saṃ. ni. 1.239);

อถสฺส มาตา วตฺถุกามกิเลสกาเม ปหาย ปพฺพชิตสฺส ปุน วิพฺภมนตฺถํ อาคมเน อาทีนวํ ทเสฺสนฺตี อาห –

Athassa mātā vatthukāmakilesakāme pahāya pabbajitassa puna vibbhamanatthaṃ āgamane ādīnavaṃ dassentī āha –

‘‘มตํ วา ปุตฺต โรทนฺติ, โย วา ชีวํ น ทิสฺสติ;

‘‘Mataṃ vā putta rodanti, yo vā jīvaṃ na dissati;

โย จ กาเม จชิตฺวาน, ปุนราคจฺฉเต อิธ;

Yo ca kāme cajitvāna, punarāgacchate idha;

ตํ วาปิ ปุตฺต โรทนฺติ, ปุน ชีวํ มโต หิ โส’’ติฯ (สํ. นิ. ๑.๒๓๙);

Taṃ vāpi putta rodanti, puna jīvaṃ mato hi so’’ti. (saṃ. ni. 1.239);

เอวญฺจ ปน วตฺวา ฆราวาสํ กุกฺกุฬสทิสเญฺจว นรกสทิสญฺจ กตฺวา ฆราวาเส อาทีนวํ ทเสฺสนฺตี ปุน อาห –

Evañca pana vatvā gharāvāsaṃ kukkuḷasadisañceva narakasadisañca katvā gharāvāse ādīnavaṃ dassentī puna āha –

‘‘กุกฺกุฬา อุพฺภโต ตาต, กุกฺกุฬํ ปติตุมิจฺฉสิ;

‘‘Kukkuḷā ubbhato tāta, kukkuḷaṃ patitumicchasi;

นรกา อุพฺภโต ตาต, นรกํ ปติตุมิจฺฉสี’’ติฯ (สํ. นิ. ๑.๒๓๙);

Narakā ubbhato tāta, narakaṃ patitumicchasī’’ti. (saṃ. ni. 1.239);

อถ นํ, ‘‘ปุตฺต, ภทฺทํ ตว โหตุ, มยา ปน ‘อยํ โน ปุตฺตโก ฑยฺหมาโน’ติ เคหา ภณฺฑํ วิย นีหริตฺวา พุทฺธสาสเน ปพฺพาชิโต, ฆราวาเส ปุน ฑยฺหิตุํ อิจฺฉสิฯ อภิธาวถ ปริตฺตายถ โนติ อิมมตฺถํ กสฺส อุชฺฌาปยาม กํ นิชฺฌาปยามา’’ติ ทีเปตุํ อิมํ คาถมาห –

Atha naṃ, ‘‘putta, bhaddaṃ tava hotu, mayā pana ‘ayaṃ no puttako ḍayhamāno’ti gehā bhaṇḍaṃ viya nīharitvā buddhasāsane pabbājito, gharāvāse puna ḍayhituṃ icchasi. Abhidhāvatha parittāyatha noti imamatthaṃ kassa ujjhāpayāma kaṃ nijjhāpayāmā’’ti dīpetuṃ imaṃ gāthamāha –

‘‘อภิธาวถ ภทฺทเนฺต, กสฺส อุชฺฌาปยามเส;

‘‘Abhidhāvatha bhaddante, kassa ujjhāpayāmase;

อาทิตฺตา นีหตํ ภณฺฑํ, ปุน ฑยฺหิตุมิจฺฉสี’’ติฯ (สํ. นิ. ๑.๒๓๙);

Ādittā nīhataṃ bhaṇḍaṃ, puna ḍayhitumicchasī’’ti. (saṃ. ni. 1.239);

โส มาตริ กเถนฺติยา กเถนฺติยา สลฺลเกฺขตฺวา ‘‘นตฺถิ มยฺหํ คิหิภาเวน อโตฺถ’’ติ อาหฯ อถสฺส มาตา ‘‘สาธุ, ตาตา’’ติ ตุฎฺฐา ปณีตโภชนํ โภเชตฺวา ‘‘กติวโสฺสสิ, ตาตา’’ติ ปุจฺฉิตฺวา ปริปุณฺณวสฺสภาวํ ญตฺวา ติจีวรํ ปฎิยาเทสิฯ โส ปริปุณฺณปตฺตจีวโร อุปสมฺปทํ ลภิฯ อถสฺส อจิรูปสมฺปนฺนสฺส สตฺถา จิตฺตนิคฺคเห อุสฺสาหํ ชเนโนฺต ‘‘จิตฺตํ นาเมตํ นานารมฺมเณสุ ทีฆรตฺตํ จาริกํ จรนฺตํ อนิคฺคณฺหนฺตสฺส โสตฺถิภาโว นาม นตฺถิ, ตสฺมา องฺกุเสน มตฺตหตฺถิโน วิย จิตฺตสฺส นิคฺคณฺหเน โยโค กรณีโย’’ติ วตฺวา อิมํ คาถมาห –

So mātari kathentiyā kathentiyā sallakkhetvā ‘‘natthi mayhaṃ gihibhāvena attho’’ti āha. Athassa mātā ‘‘sādhu, tātā’’ti tuṭṭhā paṇītabhojanaṃ bhojetvā ‘‘kativassosi, tātā’’ti pucchitvā paripuṇṇavassabhāvaṃ ñatvā ticīvaraṃ paṭiyādesi. So paripuṇṇapattacīvaro upasampadaṃ labhi. Athassa acirūpasampannassa satthā cittaniggahe ussāhaṃ janento ‘‘cittaṃ nāmetaṃ nānārammaṇesu dīgharattaṃ cārikaṃ carantaṃ aniggaṇhantassa sotthibhāvo nāma natthi, tasmā aṅkusena mattahatthino viya cittassa niggaṇhane yogo karaṇīyo’’ti vatvā imaṃ gāthamāha –

๓๒๖.

326.

‘‘อิทํ ปุเร จิตฺตมจาริ จาริกํ,

‘‘Idaṃ pure cittamacāri cārikaṃ,

เยนิจฺฉกํ ยตฺถกามํ ยถาสุขํ;

Yenicchakaṃ yatthakāmaṃ yathāsukhaṃ;

ตทชฺชหํ นิคฺคเหสฺสามิ โยนิโส,

Tadajjahaṃ niggahessāmi yoniso,

หตฺถิปฺปภินฺนํ วิย องฺกุสคฺคโห’’ติฯ

Hatthippabhinnaṃ viya aṅkusaggaho’’ti.

ตสฺสโตฺถ – อิทํ จิตฺตํ นาม อิโต ปุเพฺพ รูปาทีสุ จ อารมฺมเณสุ ราคาทีนํ เยน การเณน อิจฺฉติ, ยเตฺถวสฺส กาโม อุปฺปชฺชติ, ตสฺส วเสน ยตฺถ กามํ ยถารุจิ จรนฺตสฺส สุขํ โหติ, ตเถว วิจรณโต ยถาสุขํ ทีฆรตฺตํ จาริกํ จริ, ตํ อชฺช อหํ ปภินฺนํ มตฺตหตฺถิํ หตฺถาจริยสงฺขาโต เฉโก องฺกุสคฺคโห องฺกุเสน วิย โยนิโสมนสิกาเรน นิคฺคเหสฺสามิ, นาสฺส วีติกฺกมิตุํ ทสฺสามีติฯ

Tassattho – idaṃ cittaṃ nāma ito pubbe rūpādīsu ca ārammaṇesu rāgādīnaṃ yena kāraṇena icchati, yatthevassa kāmo uppajjati, tassa vasena yattha kāmaṃ yathāruci carantassa sukhaṃ hoti, tatheva vicaraṇato yathāsukhaṃ dīgharattaṃ cārikaṃ cari, taṃ ajja ahaṃ pabhinnaṃ mattahatthiṃ hatthācariyasaṅkhāto cheko aṅkusaggaho aṅkusena viya yonisomanasikārena niggahessāmi, nāssa vītikkamituṃ dassāmīti.

เทสนาวสาเน สานุนา สทฺธิํ ธมฺมสฺสวนาย อุปสงฺกมนฺตานํ พหูนํ เทวตานํ ธมฺมาภิสมโย อโหสิฯ โสปายสฺมา เตปิฎกํ พุทฺธวจนํ อุคฺคณฺหิตฺวา มหาธมฺมกถิโก หุตฺวา วีสวสฺสสตํ ฐตฺวา สกลชมฺพุทีปํ สโงฺขเภตฺวา ปรินิพฺพายีติฯ

Desanāvasāne sānunā saddhiṃ dhammassavanāya upasaṅkamantānaṃ bahūnaṃ devatānaṃ dhammābhisamayo ahosi. Sopāyasmā tepiṭakaṃ buddhavacanaṃ uggaṇhitvā mahādhammakathiko hutvā vīsavassasataṃ ṭhatvā sakalajambudīpaṃ saṅkhobhetvā parinibbāyīti.

สานุสามเณรวตฺถุ ปญฺจมํฯ

Sānusāmaṇeravatthu pañcamaṃ.

๖. ปาเวยฺยกหตฺถิวตฺถุ

6. Pāveyyakahatthivatthu

อปฺปมาทรตาติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา เชตวเน วิหรโนฺต โกสลรโญฺญ ปาเวยฺยกํ นาม หตฺถิํ อารพฺภ กเถสิฯ

Appamādaratāti imaṃ dhammadesanaṃ satthā jetavane viharanto kosalarañño pāveyyakaṃ nāma hatthiṃ ārabbha kathesi.

โส กิร หตฺถี ตรุณกาเล มหาพโล หุตฺวา อปเรน สมเยน ชราวาตเวคพฺภาหโต หุตฺวา เอกํ มหนฺตํ สรํ โอรุยฺห กลเล ลคฺคิตฺวา อุตฺตริตุํ นาสกฺขิฯ มหาชโน ตํ ทิสฺวา ‘‘เอวรูโปปิ นาม หตฺถี อิมํ ทุพฺพลภาวํ ปโตฺต’’ติ กถํ สมุฎฺฐาเปสิฯ ราชา ตํ ปวตฺติํ สุตฺวา หตฺถาจริยํ อาณาเปสิ – ‘‘คจฺฉ, อาจริย, ตํ หตฺถิํ กลลโต อุทฺธราหี’’ติฯ โส คนฺตฺวา ตสฺมิํ ฐาเน สงฺคามสีสํ ทเสฺสตฺวา สงฺคามเภริํ อาโกฎาเปสิฯ มานชาติโก หตฺถี เวเคนุฎฺฐาย ถเล ปติฎฺฐหิฯ ภิกฺขู ตํ การณํ ทิสฺวา สตฺถุ อาโรเจสุํฯ สตฺถา ‘‘เตน, ภิกฺขเว , หตฺถินา ปกติปงฺกทุคฺคโต อตฺตา อุทฺธโฎ, ตุเมฺห ปน กิเลสทุเคฺค ปกฺขนฺทาฯ ตสฺมา โยนิโส ปทหิตฺวา ตุเมฺหปิ ตโต อตฺตานํ อุทฺธรถา’’ติ วตฺวา อิมํ คาถมาห –

So kira hatthī taruṇakāle mahābalo hutvā aparena samayena jarāvātavegabbhāhato hutvā ekaṃ mahantaṃ saraṃ oruyha kalale laggitvā uttarituṃ nāsakkhi. Mahājano taṃ disvā ‘‘evarūpopi nāma hatthī imaṃ dubbalabhāvaṃ patto’’ti kathaṃ samuṭṭhāpesi. Rājā taṃ pavattiṃ sutvā hatthācariyaṃ āṇāpesi – ‘‘gaccha, ācariya, taṃ hatthiṃ kalalato uddharāhī’’ti. So gantvā tasmiṃ ṭhāne saṅgāmasīsaṃ dassetvā saṅgāmabheriṃ ākoṭāpesi. Mānajātiko hatthī vegenuṭṭhāya thale patiṭṭhahi. Bhikkhū taṃ kāraṇaṃ disvā satthu ārocesuṃ. Satthā ‘‘tena, bhikkhave , hatthinā pakatipaṅkaduggato attā uddhaṭo, tumhe pana kilesadugge pakkhandā. Tasmā yoniso padahitvā tumhepi tato attānaṃ uddharathā’’ti vatvā imaṃ gāthamāha –

๓๒๗.

327.

‘‘อปฺปมาทรตา โหถ, สจิตฺตมนุรกฺขถ;

‘‘Appamādaratā hotha, sacittamanurakkhatha;

ทุคฺคา อุทฺธรถตฺตานํ, ปเงฺก สโนฺนว กุญฺชโร’’ติฯ

Duggā uddharathattānaṃ, paṅke sannova kuñjaro’’ti.

ตตฺถ อปฺปมาทรตาติ สติยา อวิปฺปวาเส อภิรตา โหถฯ สจิตฺตนฺติ รูปาทีสุ อารมฺมเณสุ อตฺตโน จิตฺตํ ยถา วีติกฺกมํ น กโรติ, เอวํ รกฺขถฯ ทุคฺคาติ ยถา โส ปเงฺก สโนฺน กุญฺชโร หเตฺถหิ จ ปาเทหิ จ วายามํ กตฺวา ปงฺกทุคฺคโต อตฺตานํ อุทฺธริตฺวา ถเล ปติฎฺฐิโต, เอวํ ตุเมฺหปิ กิเลสทุคฺคโต อตฺตานํ อุทฺธรถ, นิพฺพานถเล ปติฎฺฐาเปถาติ อโตฺถฯ

Tattha appamādaratāti satiyā avippavāse abhiratā hotha. Sacittanti rūpādīsu ārammaṇesu attano cittaṃ yathā vītikkamaṃ na karoti, evaṃ rakkhatha. Duggāti yathā so paṅke sanno kuñjaro hatthehi ca pādehi ca vāyāmaṃ katvā paṅkaduggato attānaṃ uddharitvā thale patiṭṭhito, evaṃ tumhepi kilesaduggato attānaṃ uddharatha, nibbānathale patiṭṭhāpethāti attho.

เทสนาวสาเน เต ภิกฺขู อรหเตฺต ปติฎฺฐหิํสูติฯ

Desanāvasāne te bhikkhū arahatte patiṭṭhahiṃsūti.

ปาเวยฺยกหตฺถิวตฺถุ ฉฎฺฐํฯ

Pāveyyakahatthivatthu chaṭṭhaṃ.

๗. สมฺพหุลภิกฺขุวตฺถุ

7. Sambahulabhikkhuvatthu

สเจ ลเภถาติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา ปาลิเลยฺยกํ นิสฺสาย รกฺขิตวนสเณฺฑ วิหรโนฺต สมฺพหุเล ภิกฺขู อารพฺภ กเถสิฯ วตฺถุ ยมกวเคฺค ‘‘ปเร จ น วิชานนฺตี’’ติ คาถาวณฺณนาย อาคตเมวฯ วุตฺตเญฺหตํ (ธ. ป. อฎฺฐ. ๑.๕ โกสมฺพกวตฺถุ) –

Sace labhethāti imaṃ dhammadesanaṃ satthā pālileyyakaṃ nissāya rakkhitavanasaṇḍe viharanto sambahule bhikkhū ārabbha kathesi. Vatthu yamakavagge ‘‘pare ca na vijānantī’’ti gāthāvaṇṇanāya āgatameva. Vuttañhetaṃ (dha. pa. aṭṭha. 1.5 kosambakavatthu) –

ตถาคตสฺส ตตฺถ หตฺถินาเคน อุปฎฺฐิยมานสฺส วสนภาโว สกลชมฺพุทีเป ปากโฎ อโหสิฯ สาวตฺถินครโต ‘‘อนาถปิณฺฑิโก วิสาขา มหาอุปาสิกา’’ติ เอวมาทีนิ มหากุลานิ อานนฺทเตฺถรสฺส สาสนํ ปหิณิํสุ ‘‘สตฺถารํ โน, ภเนฺต, ทเสฺสถา’’ติฯ ทิสาวาสิโนปิ ปญฺจสตา ภิกฺขู วุฎฺฐวสฺสา อานนฺทเตฺถรํ อุปสงฺกมิตฺวา ‘‘จิรสฺสุตา โน, อาวุโส อานนฺท, ภควโต สมฺมุขา ธมฺมี กถา, สาธุ มยํ, อาวุโส อานนฺท, ลเภยฺยาม ภควโต สมฺมุขา ธมฺมิํ กถํ สวนายา’’ติ ยาจิํสุฯ เถโร เต ภิกฺขู อาทาย ตตฺถ คนฺตฺวา ‘‘เตมาสํ เอกวิหาริโน ตถาคตสฺส สนฺติกํ เอตฺตเกหิ ภิกฺขูหิ สทฺธิํ อุปสงฺกมนํ อยุตฺต’’นฺติ จิเนฺตตฺวา เต ภิกฺขู พหิ ฐเปตฺวา เอกโกว สตฺถารํ อุปสงฺกมิฯ ปาลิเลยฺยโก ตํ ทิสฺวา ทณฺฑมาทาย ปกฺขนฺทิฯ ตํ สตฺถา โอโลเกตฺวา ‘‘อเปหิ, อเปหิ, ปาลิเลยฺยก, มา วารยิ, พุทฺธุปฎฺฐาโก เอโส’’ติ อาหฯ โส ตเตฺถว ทณฺฑํ ฉเฑฺฑตฺวา ปตฺตจีวรปฎิคฺคหณํ อาปุจฺฉิฯ เถโร นาทาสิฯ นาโค ‘‘สเจ อุคฺคหิตวโตฺต ภวิสฺสติ, สตฺถุ นิสีทนปาสาณผลเก อตฺตโน ปริกฺขารํ น ฐเปสฺสตี’’ติ จิเนฺตสิฯ เถโร ปตฺตจีวรํ ภูมิยํ ฐเปสิฯ วตฺตสมฺปนฺนา หิ ครูนํ อาสเน วา สยเน วา อตฺตโน ปริกฺขารํ น ฐเปนฺติฯ

Tathāgatassa tattha hatthināgena upaṭṭhiyamānassa vasanabhāvo sakalajambudīpe pākaṭo ahosi. Sāvatthinagarato ‘‘anāthapiṇḍiko visākhā mahāupāsikā’’ti evamādīni mahākulāni ānandattherassa sāsanaṃ pahiṇiṃsu ‘‘satthāraṃ no, bhante, dassethā’’ti. Disāvāsinopi pañcasatā bhikkhū vuṭṭhavassā ānandattheraṃ upasaṅkamitvā ‘‘cirassutā no, āvuso ānanda, bhagavato sammukhā dhammī kathā, sādhu mayaṃ, āvuso ānanda, labheyyāma bhagavato sammukhā dhammiṃ kathaṃ savanāyā’’ti yāciṃsu. Thero te bhikkhū ādāya tattha gantvā ‘‘temāsaṃ ekavihārino tathāgatassa santikaṃ ettakehi bhikkhūhi saddhiṃ upasaṅkamanaṃ ayutta’’nti cintetvā te bhikkhū bahi ṭhapetvā ekakova satthāraṃ upasaṅkami. Pālileyyako taṃ disvā daṇḍamādāya pakkhandi. Taṃ satthā oloketvā ‘‘apehi, apehi, pālileyyaka, mā vārayi, buddhupaṭṭhāko eso’’ti āha. So tattheva daṇḍaṃ chaḍḍetvā pattacīvarapaṭiggahaṇaṃ āpucchi. Thero nādāsi. Nāgo ‘‘sace uggahitavatto bhavissati, satthu nisīdanapāsāṇaphalake attano parikkhāraṃ na ṭhapessatī’’ti cintesi. Thero pattacīvaraṃ bhūmiyaṃ ṭhapesi. Vattasampannā hi garūnaṃ āsane vā sayane vā attano parikkhāraṃ na ṭhapenti.

เถโร สตฺถารํ วนฺทิตฺวา เอกมนฺตํ นิสีทิฯ สตฺถา ‘‘เอกโกว อาคโตสี’’ติ ปุจฺฉิตฺวา ปญฺจหิ ภิกฺขุสเตหิ อาคตภาวํ สุตฺวา ‘‘กหํ ปน เต’’ติ ปุจฺฉิตฺวา ‘‘ตุมฺหากํ จิตฺตํ อชานโนฺต พหิ ฐเปตฺวา อาคโตมฺหี’’ติ วุเตฺต ‘‘ปโกฺกสาหิ เน’’ติ อาหฯ เถโร ตถา อกาสิฯ สตฺถา เตหิ ภิกฺขูหิ สทฺธิํ ปฎิสนฺถารํ กตฺวา เตหิ ภิกฺขูหิ, ‘‘ภเนฺต, ภควา พุทฺธสุขุมาโล เจว ขตฺติยสุขุมาโล จ, ตุเมฺหหิ เตมาสํ เอกเกหิ ติฎฺฐเนฺตหิ นิสีทเนฺตหิ จ ทุกฺกรํ กตํ, วตฺตปฎิวตฺตการโกปิ มุโขทกาทิทายโกปิ นาโหสิ มเญฺญ’’ติ วุเตฺต, ‘‘ภิกฺขเว, ปาลิเลยฺยกหตฺถินา มม สพฺพกิจฺจานิ กตานิฯ เอวรูปญฺหิ สหายํ ลภเนฺตน เอกโกว วสิตุํ ยุตฺตํ, อลภนฺตสฺส เอกจาริกภาโวว เสโยฺย’’ติ วตฺวา นาควเคฺค อิมา คาถา อภาสิ –

Thero satthāraṃ vanditvā ekamantaṃ nisīdi. Satthā ‘‘ekakova āgatosī’’ti pucchitvā pañcahi bhikkhusatehi āgatabhāvaṃ sutvā ‘‘kahaṃ pana te’’ti pucchitvā ‘‘tumhākaṃ cittaṃ ajānanto bahi ṭhapetvā āgatomhī’’ti vutte ‘‘pakkosāhi ne’’ti āha. Thero tathā akāsi. Satthā tehi bhikkhūhi saddhiṃ paṭisanthāraṃ katvā tehi bhikkhūhi, ‘‘bhante, bhagavā buddhasukhumālo ceva khattiyasukhumālo ca, tumhehi temāsaṃ ekakehi tiṭṭhantehi nisīdantehi ca dukkaraṃ kataṃ, vattapaṭivattakārakopi mukhodakādidāyakopi nāhosi maññe’’ti vutte, ‘‘bhikkhave, pālileyyakahatthinā mama sabbakiccāni katāni. Evarūpañhi sahāyaṃ labhantena ekakova vasituṃ yuttaṃ, alabhantassa ekacārikabhāvova seyyo’’ti vatvā nāgavagge imā gāthā abhāsi –

๓๒๘.

328.

‘‘สเจ ลเภถ นิปกํ สหายํ,

‘‘Sace labhetha nipakaṃ sahāyaṃ,

สทฺธิํจรํ สาธุวิหาริ ธีรํ;

Saddhiṃcaraṃ sādhuvihāri dhīraṃ;

อภิภุยฺย สพฺพานิ ปริสฺสยานิ,

Abhibhuyya sabbāni parissayāni,

จเรยฺย เตนตฺตมโน สตีมาฯ

Careyya tenattamano satīmā.

๓๒๙.

329.

‘‘โน เจ ลเภถ นิปกํ สหายํ,

‘‘No ce labhetha nipakaṃ sahāyaṃ,

สทฺธิํจรํ สาธุวิหาริ ธีรํ;

Saddhiṃcaraṃ sādhuvihāri dhīraṃ;

ราชาว รฎฺฐํ วิชิตํ ปหาย,

Rājāva raṭṭhaṃ vijitaṃ pahāya,

เอโก จเร มาตงฺครเญฺญว นาโคฯ

Eko care mātaṅgaraññeva nāgo.

๓๓๐.

330.

‘‘เอกสฺส จริตํ เสโยฺย,

‘‘Ekassa caritaṃ seyyo,

นตฺถิ พาเล สหายตา;

Natthi bāle sahāyatā;

เอโก จเร น จ ปาปานิ กยิรา,

Eko care na ca pāpāni kayirā,

อโปฺปสฺสุโกฺก มาตงฺครเญฺญว นาโค’’ติฯ

Appossukko mātaṅgaraññeva nāgo’’ti.

ตตฺถ นิปกนฺติ เนปกฺกปญฺญาย สมนฺนาคตํฯ สาธุวิหาริ ธีรนฺติ ภทฺทกวิหาริํ ปณฺฑิตํฯ ปริสฺสยานีติ ตาทิสํ เมตฺตาวิหาริํ สหายํ ลภโนฺต สีหพฺยคฺฆาทโย ปากฎปริสฺสเย จ ราคภยโทสภยโมหภยาทโย ปฎิจฺฉนฺนปริสฺสเย จาติ สเพฺพว ปริสฺสเย อภิภวิตฺวา เตน สทฺธิํ อตฺตมโน อุปฎฺฐิตสตี หุตฺวา จเรยฺย, วิหเรยฺยาติ อโตฺถฯ

Tattha nipakanti nepakkapaññāya samannāgataṃ. Sādhuvihāri dhīranti bhaddakavihāriṃ paṇḍitaṃ. Parissayānīti tādisaṃ mettāvihāriṃ sahāyaṃ labhanto sīhabyagghādayo pākaṭaparissaye ca rāgabhayadosabhayamohabhayādayo paṭicchannaparissaye cāti sabbeva parissaye abhibhavitvā tena saddhiṃ attamano upaṭṭhitasatī hutvā careyya, vihareyyāti attho.

ราชาว รฎฺฐนฺติ รฎฺฐํ หิตฺวา คโต มหาชนกราชา วิยฯ อิทํ วุตฺตํ โหติ – ยถา วิชิตภูมิปเทโส ราชา ‘‘อิทํ รชฺชํ นาม มหนฺตํ ปมาทฎฺฐานํ, กิํ เม รเชฺชน การิเตนา’’ติ วิชิตํ รฎฺฐํ ปหาย เอกโกว มหารญฺญํ ปวิสิตฺวา ตาปสปพฺพชฺชํ ปพฺพชิตฺวา จตูสุ อิริยาปเถสุ เอกโกว จรติ, เอวํ เอกโกว จเรยฺยาติฯ มาตงฺครเญฺญว นาโคติ ยถา จ ‘‘อหํ โข อากิโณฺณ วิหรามิ หตฺถีหิ หตฺถินีหิ หตฺถิกฬเภหิ หตฺถิจฺฉาเปหิ, ฉินฺนคฺคานิ เจว ติณานิ ขาทามิ, โอภโคฺคภคฺคญฺจ เม สาขาภงฺคํ ขาทนฺติ, อาวิลานิ จ ปานียานิ ปิวามิ, โอคาหา จ เม อุตฺติณฺณสฺส หตฺถินิโย กายํ อุปนิฆํสนฺติโย คจฺฉนฺติ, ยํนูนาหํ เอกโกว คณมฺหา วูปกโฎฺฐ วิหเรยฺย’’นฺติ (มหาว. ๔๖๗; อุทา. ๓๕) เอวํ ปฎิสญฺจิกฺขิตฺวา คมนโต มาตโงฺคติ ลทฺธนาโม อิมสฺมิํ อรเญฺญ อยํ หตฺถินาโค ยูถํ ปหาย สพฺพิริยาปเถสุ เอกโกว สุขํ จรติ, เอวมฺปิ เอโกว จเรยฺยาติ อโตฺถฯ

Rājāva raṭṭhanti raṭṭhaṃ hitvā gato mahājanakarājā viya. Idaṃ vuttaṃ hoti – yathā vijitabhūmipadeso rājā ‘‘idaṃ rajjaṃ nāma mahantaṃ pamādaṭṭhānaṃ, kiṃ me rajjena kāritenā’’ti vijitaṃ raṭṭhaṃ pahāya ekakova mahāraññaṃ pavisitvā tāpasapabbajjaṃ pabbajitvā catūsu iriyāpathesu ekakova carati, evaṃ ekakova careyyāti. Mātaṅgaraññeva nāgoti yathā ca ‘‘ahaṃ kho ākiṇṇo viharāmi hatthīhi hatthinīhi hatthikaḷabhehi hatthicchāpehi, chinnaggāni ceva tiṇāni khādāmi, obhaggobhaggañca me sākhābhaṅgaṃ khādanti, āvilāni ca pānīyāni pivāmi, ogāhā ca me uttiṇṇassa hatthiniyo kāyaṃ upanighaṃsantiyo gacchanti, yaṃnūnāhaṃ ekakova gaṇamhā vūpakaṭṭho vihareyya’’nti (mahāva. 467; udā. 35) evaṃ paṭisañcikkhitvā gamanato mātaṅgoti laddhanāmo imasmiṃ araññe ayaṃ hatthināgo yūthaṃ pahāya sabbiriyāpathesu ekakova sukhaṃ carati, evampi ekova careyyāti attho.

เอกสฺสาติ ปพฺพชิตสฺส หิ ปพฺพชิตกาลโต ปฎฺฐาย เอกีภาวาภิรตสฺส เอกกเสฺสว จริตํ เสโยฺยฯ นตฺถิ พาเล สหายตาติ จูฬสีลํ มชฺฌิมสีลํ มหาสีลํ ทส กถาวตฺถูนิ เตรส ธุตงฺคคุณานิ วิปสฺสนาญาณํ จตฺตาโร มคฺคา จตฺตาริ ผลานิ ติโสฺส วิชฺชา ฉ อภิญฺญา อมตมหานิพฺพานนฺติ อยญฺหิ สหายตา นามฯ สา พาเล นิสฺสาย อธิคนฺตุํ น สกฺกาติ นตฺถิ พาเล สหายตาฯ เอโกติ อิมินา การเณน สพฺพิริยาปเถสุ เอกโกว จเรยฺย, อปฺปมตฺตกานิปิ น จ ปาปานิ กยิราฯ ยถา โส อโปฺปสฺสุโกฺก นิราลโย อิมสฺมิํ อรเญฺญ มาตงฺคนาโค อิจฺฉิติจฺฉิตฎฺฐาเน สุขํ จรติ, เอวํ เอกโกว หุตฺวา จเรยฺย, อปฺปมตฺตกานิปิ น จ ปาปานิ กเรยฺยาติ อโตฺถฯ ตสฺมา ตุเมฺหหิ ปติรูปํ สหายํ อลภเนฺตหิ เอกจารีเหว ภวิตพฺพนฺติ อิมมตฺถํ ทเสฺสโนฺต สตฺถา เตสํ ภิกฺขูนํ อิมํ ธมฺมเทสนํ เทเสสิฯ

Ekassāti pabbajitassa hi pabbajitakālato paṭṭhāya ekībhāvābhiratassa ekakasseva caritaṃ seyyo. Natthi bāle sahāyatāti cūḷasīlaṃ majjhimasīlaṃ mahāsīlaṃ dasa kathāvatthūni terasa dhutaṅgaguṇāni vipassanāñāṇaṃ cattāro maggā cattāri phalāni tisso vijjā cha abhiññā amatamahānibbānanti ayañhi sahāyatā nāma. Sā bāle nissāya adhigantuṃ na sakkāti natthi bāle sahāyatā. Ekoti iminā kāraṇena sabbiriyāpathesu ekakova careyya, appamattakānipi na ca pāpāni kayirā. Yathā so appossukko nirālayo imasmiṃ araññe mātaṅganāgo icchiticchitaṭṭhāne sukhaṃ carati, evaṃ ekakova hutvā careyya, appamattakānipi na ca pāpāni kareyyāti attho. Tasmā tumhehi patirūpaṃ sahāyaṃ alabhantehi ekacārīheva bhavitabbanti imamatthaṃ dassento satthā tesaṃ bhikkhūnaṃ imaṃ dhammadesanaṃ desesi.

เทสนาวสาเน ปญฺจสตาปิ เต ภิกฺขู อรหเตฺต ปติฎฺฐหิํสูติฯ

Desanāvasāne pañcasatāpi te bhikkhū arahatte patiṭṭhahiṃsūti.

สมฺพหุลภิกฺขุวตฺถุ สตฺตมํฯ

Sambahulabhikkhuvatthu sattamaṃ.

๘. มารวตฺถุ

8. Māravatthu

อตฺถมฺหีติ อิมํ ธมฺมเทสนํ สตฺถา หิมวนฺตปเทเส อรญฺญกุฎิกายํ วิหรโนฺต มารํ อารพฺภ กเถสิฯ

Atthamhīti imaṃ dhammadesanaṃ satthā himavantapadese araññakuṭikāyaṃ viharanto māraṃ ārabbha kathesi.

ตสฺมิํ กิร กาเล ราชาโน มนุเสฺส ปีเฬตฺวา รชฺชํ กาเรนฺติฯ อถ ภควา อธมฺมิกราชูนํ รเชฺช ทณฺฑกรณปีฬิเต มนุเสฺส ทิสฺวา การุเญฺญน เอวํ จิเนฺตสิ – ‘‘สกฺกา นุ โข รชฺชํ กาเรตุํ อหนํ อฆาตยํ, อชินํ อชาปยํ, อโสจํ อโสจาปยํ ธเมฺมนา’’ติ, มาโร ปาปิมา ตํ ภควโต ปริวิตกฺกํ ญตฺวา ‘‘สมโณ โคตโม ‘สกฺกา นุ โข รชฺชํ กาเรตุ’นฺติ จิเนฺตสิ, อิทานิ รชฺชํ กาเรตุกาโม ภวิสฺสติ, รชฺชญฺจ นาเมตํ ปมาทฎฺฐานํ, ตํ กาเรเนฺต สกฺกา โอกาสํ ลภิตุํ, คจฺฉามิ อุสฺสาหมสฺส ชเนสฺสามี’’ติ จิเนฺตตฺวา สตฺถารํ อุปสงฺกมิตฺวา อาห – ‘‘กาเรตุ, ภเนฺต, ภควา รชฺชํ, กาเรตุ สุคโต รชฺชํ อหนํ อฆาตยํ, อชินํ อชาปยํ, อโสจํ อโสจาปยํ ธเมฺมนา’’ติฯ อถ นํ สตฺถา ‘‘กิํ ปน เม ตฺวํ, ปาปิม, ปสฺสสิ, ยํ มํ ตฺวํ เอวํ วเทสี’’ติ วตฺวา ‘‘ภควตา โข, ภเนฺต, จตฺตาโร อิทฺธิปาทา สุภาวิตาฯ อากงฺขมาโน หิ ภควา หิมวนฺตํ ปพฺพตราชํ ‘สุวณฺณ’นฺติ อธิมุเจฺจยฺย, ตญฺจ สุวณฺณเมว อสฺส, อหมฺปิ โข ธเนน ธนกรณียํ กริสฺสามิ, ตุเมฺห ธเมฺมน รชฺชํ กาเรสฺสถา’’ติ เตน วุเตฺต –

Tasmiṃ kira kāle rājāno manusse pīḷetvā rajjaṃ kārenti. Atha bhagavā adhammikarājūnaṃ rajje daṇḍakaraṇapīḷite manusse disvā kāruññena evaṃ cintesi – ‘‘sakkā nu kho rajjaṃ kāretuṃ ahanaṃ aghātayaṃ, ajinaṃ ajāpayaṃ, asocaṃ asocāpayaṃ dhammenā’’ti, māro pāpimā taṃ bhagavato parivitakkaṃ ñatvā ‘‘samaṇo gotamo ‘sakkā nu kho rajjaṃ kāretu’nti cintesi, idāni rajjaṃ kāretukāmo bhavissati, rajjañca nāmetaṃ pamādaṭṭhānaṃ, taṃ kārente sakkā okāsaṃ labhituṃ, gacchāmi ussāhamassa janessāmī’’ti cintetvā satthāraṃ upasaṅkamitvā āha – ‘‘kāretu, bhante, bhagavā rajjaṃ, kāretu sugato rajjaṃ ahanaṃ aghātayaṃ, ajinaṃ ajāpayaṃ, asocaṃ asocāpayaṃ dhammenā’’ti. Atha naṃ satthā ‘‘kiṃ pana me tvaṃ, pāpima, passasi, yaṃ maṃ tvaṃ evaṃ vadesī’’ti vatvā ‘‘bhagavatā kho, bhante, cattāro iddhipādā subhāvitā. Ākaṅkhamāno hi bhagavā himavantaṃ pabbatarājaṃ ‘suvaṇṇa’nti adhimucceyya, tañca suvaṇṇameva assa, ahampi kho dhanena dhanakaraṇīyaṃ karissāmi, tumhe dhammena rajjaṃ kāressathā’’ti tena vutte –

‘‘ปพฺพตสฺส สุวณฺณสฺส, ชาตรูปสฺส เกวโล;

‘‘Pabbatassa suvaṇṇassa, jātarūpassa kevalo;

ทฺวิตฺตาว นาลเมกสฺส, อิติ วิทฺวา สมญฺจเรฯ

Dvittāva nālamekassa, iti vidvā samañcare.

‘‘โย ทุกฺขมทกฺขิ ยโตนิทานํ,

‘‘Yo dukkhamadakkhi yatonidānaṃ,

กาเมสุ โส ชนฺตุ กถํ นเมยฺย;

Kāmesu so jantu kathaṃ nameyya;

อุปธิํ วิทิตฺวา สโงฺคติ โลเก,

Upadhiṃ viditvā saṅgoti loke,

ตเสฺสว ชนฺตุ วินยาย สิเกฺข’’ติฯ (สํ. นิ. ๑.๑๕๖) –

Tasseva jantu vinayāya sikkhe’’ti. (saṃ. ni. 1.156) –

อิมาหิ คาถาหิ สํเวเชตฺวา ‘‘อโญฺญ เอว โข, ปาปิม, ตว โอวาโท, อโญฺญ มม, ตยา สทฺธิํ ธมฺมสํสนฺทนา นาม นตฺถิ, อหญฺหิ เอวํ โอวทามี’’ติ วตฺวา อิมา คาถา อภาสิ –

Imāhi gāthāhi saṃvejetvā ‘‘añño eva kho, pāpima, tava ovādo, añño mama, tayā saddhiṃ dhammasaṃsandanā nāma natthi, ahañhi evaṃ ovadāmī’’ti vatvā imā gāthā abhāsi –

๓๓๑.

331.

‘‘อตฺถมฺหิ ชาตมฺหิ สุขา สหายา,

‘‘Atthamhi jātamhi sukhā sahāyā,

ตุฎฺฐี สุขา ยา อิตรีตเรน;

Tuṭṭhī sukhā yā itarītarena;

ปุญฺญํ สุขํ ชีวิตสงฺขยมฺหิ,

Puññaṃ sukhaṃ jīvitasaṅkhayamhi,

สพฺพสฺส ทุกฺขสฺส สุขํ ปหานํฯ

Sabbassa dukkhassa sukhaṃ pahānaṃ.

๓๓๒.

332.

‘‘สุขา มเตฺตยฺยตา โลเก,

‘‘Sukhā matteyyatā loke,

อโถ เปเตฺตยฺยตา สุขา;

Atho petteyyatā sukhā;

สุขา สามญฺญตา โลเก,

Sukhā sāmaññatā loke,

อโถ พฺรหฺมญฺญตา สุขาฯ

Atho brahmaññatā sukhā.

๓๓๓.

333.

‘‘สุขํ ยาว ชราสีลํ, สุขา สทฺธา ปติฎฺฐิตา;

‘‘Sukhaṃ yāva jarāsīlaṃ, sukhā saddhā patiṭṭhitā;

สุโข ปญฺญาย ปฎิลาโภ, ปาปานํ อกรณํ สุข’’นฺติฯ

Sukho paññāya paṭilābho, pāpānaṃ akaraṇaṃ sukha’’nti.

ตตฺถ อตฺถมฺหีติ ปพฺพชิตสฺสาปิ หิ จีวรกรณาทิเก วา อธิกรณวูปสมาทิเก วา คิหิโนปิ กสิกมฺมาทิเก วา พลวปกฺขสนฺนิสฺสิเตหิ อภิภวนาทิเก วา กิเจฺจ อุปฺปเนฺน เย ตํ กิจฺจํ นิปฺผาเทตุํ วา วูปสเมตุํ วา สโกฺกนฺติ, เอวรูปา สุขา สหายาติ อโตฺถฯ ตุฎฺฐี สุขาติ ยสฺมา ปน คิหิโนปิ สเกน อสนฺตุฎฺฐา สนฺธิเจฺฉทาทีนิ อารภนฺติ, ปพฺพชิตาปิ นานปฺปการํ อเนสนํฯ อิติ เต สุขํ น วินฺทนฺติเยวฯ ตสฺมา ยา อิตรีตเรน ปริเตฺตน วา วิปุเลน วา อตฺตโน สนฺตเกน สนฺตุฎฺฐิ, อยเมว สุขาติ อโตฺถฯ ปุญฺญนฺติ มรณกาเล ปน ยถาชฺฌาสเยน ปตฺถริตฺวา กตปุญฺญกมฺมเมว สุขํฯ สพฺพสฺสาติ สกลสฺสปิ ปน วฎฺฎทุกฺขสฺส ปหานสงฺขาตํ อรหตฺตเมว อิมสฺมิํ โลเก สุขํ นามฯ

Tattha atthamhīti pabbajitassāpi hi cīvarakaraṇādike vā adhikaraṇavūpasamādike vā gihinopi kasikammādike vā balavapakkhasannissitehi abhibhavanādike vā kicce uppanne ye taṃ kiccaṃ nipphādetuṃ vā vūpasametuṃ vā sakkonti, evarūpā sukhā sahāyāti attho. Tuṭṭhī sukhāti yasmā pana gihinopi sakena asantuṭṭhā sandhicchedādīni ārabhanti, pabbajitāpi nānappakāraṃ anesanaṃ. Iti te sukhaṃ na vindantiyeva. Tasmā yā itarītarena parittena vā vipulena vā attano santakena santuṭṭhi, ayameva sukhāti attho. Puññanti maraṇakāle pana yathājjhāsayena pattharitvā katapuññakammameva sukhaṃ. Sabbassāti sakalassapi pana vaṭṭadukkhassa pahānasaṅkhātaṃ arahattameva imasmiṃ loke sukhaṃ nāma.

มเตฺตยฺยตาติ มาตริ สมฺมา ปฎิปตฺติฯ เปเตฺตยฺยตาติ ปิตริ สมฺมา ปฎิปตฺติฯ อุภเยนปิ มาตาปิตูนํ อุปฎฺฐานเมว กถิตํฯ มาตาปิตโร หิ ปุตฺตานํ อนุปฎฺฐหนภาวํ ญตฺวา อตฺตโน สนฺตกํ ภูมิยํ วา นิทหนฺติ, ปเรสํ วา วิสฺสเชฺชนฺติ, ‘‘มาตาปิตโร น อุปฎฺฐหนฺตี’’ติ เนสํ นินฺทาปิ วฑฺฒติ, กายสฺส เภทา คูถนิรเยปิ นิพฺพตฺตนฺติฯ เย ปน มาตาปิตโร สกฺกจฺจํ อุปฎฺฐหนฺติ, เต เตสํ สนฺตกํ ธนมฺปิ ปาปุณนฺติ, ปสํสมฺปิ ลภนฺติ, กายสฺส เภทา สเคฺค นิพฺพตฺตนฺติฯ ตสฺมา อุภยเมฺปตํ สุขนฺติ วุตฺตํฯ สามญฺญตาติ ปพฺพชิเตสุ สมฺมา ปฎิปตฺติฯ พฺรหฺมญฺญตาติ พาหิตปาเปสุ พุทฺธปเจฺจกพุทฺธสาวเกสุ สมฺมา ปฎิปตฺติเยวฯ อุภเยนปิ เตสํ จตูหิ ปจฺจเยหิ ปฎิชคฺคนภาโว กถิโต, อิทมฺปิ โลเก สุขํ นาม กถิกํฯ

Matteyyatāti mātari sammā paṭipatti. Petteyyatāti pitari sammā paṭipatti. Ubhayenapi mātāpitūnaṃ upaṭṭhānameva kathitaṃ. Mātāpitaro hi puttānaṃ anupaṭṭhahanabhāvaṃ ñatvā attano santakaṃ bhūmiyaṃ vā nidahanti, paresaṃ vā vissajjenti, ‘‘mātāpitaro na upaṭṭhahantī’’ti nesaṃ nindāpi vaḍḍhati, kāyassa bhedā gūthanirayepi nibbattanti. Ye pana mātāpitaro sakkaccaṃ upaṭṭhahanti, te tesaṃ santakaṃ dhanampi pāpuṇanti, pasaṃsampi labhanti, kāyassa bhedā sagge nibbattanti. Tasmā ubhayampetaṃ sukhanti vuttaṃ. Sāmaññatāti pabbajitesu sammā paṭipatti. Brahmaññatāti bāhitapāpesu buddhapaccekabuddhasāvakesu sammā paṭipattiyeva. Ubhayenapi tesaṃ catūhi paccayehi paṭijagganabhāvo kathito, idampi loke sukhaṃ nāma kathikaṃ.

สีลนฺติ มณิกุณฺฑลรตฺตวตฺถาทโย หิ อลงฺการา ตสฺมิํ ตสฺมิํ วเย ฐิตานํเยว โสภนฺติฯ น ทหรานํ อลงฺกาโร มหลฺลกกาเล, มหลฺลกานํ วา อลงฺกาโร ทหรกาเล โสภติ, ‘‘อุมฺมตฺตโก เอส มเญฺญ’’ติ ครหุปฺปาทเนน ปน โทสเมว ชเนติฯ ปญฺจสีลทสสีลาทิเภทํ ปน สีลํ ทหรสฺสาปิ มหลฺลกสฺสาปิ สพฺพวเยสุ โสภติเยว, ‘‘อโห วตายํ สีลวา’’ติ ปสํสุปฺปาทเนน โสมนสฺสเมว อาวหติฯ เตน วุตฺตํ – สุขํ ยาว ชรา สีลนฺติฯ สทฺธา ปติฎฺฐิตาติ โลกิยโลกุตฺตรโต ทุวิธาปิ สทฺธา นิจฺจลา หุตฺวา ปติฎฺฐิตาฯ สุโข ปญฺญาย ปฎิลาโภติ โลกิยโลกุตฺตรปญฺญาย ปฎิลาโภ สุโขฯ ปาปานํ อกรณนฺติ เสตุฆาตวเสน ปน ปาปานํ อกรณํ อิมสฺมิํ โลเก สุขนฺติ อโตฺถฯ

Sīlanti maṇikuṇḍalarattavatthādayo hi alaṅkārā tasmiṃ tasmiṃ vaye ṭhitānaṃyeva sobhanti. Na daharānaṃ alaṅkāro mahallakakāle, mahallakānaṃ vā alaṅkāro daharakāle sobhati, ‘‘ummattako esa maññe’’ti garahuppādanena pana dosameva janeti. Pañcasīladasasīlādibhedaṃ pana sīlaṃ daharassāpi mahallakassāpi sabbavayesu sobhatiyeva, ‘‘aho vatāyaṃ sīlavā’’ti pasaṃsuppādanena somanassameva āvahati. Tena vuttaṃ – sukhaṃ yāva jarā sīlanti. Saddhā patiṭṭhitāti lokiyalokuttarato duvidhāpi saddhā niccalā hutvā patiṭṭhitā. Sukho paññāya paṭilābhoti lokiyalokuttarapaññāya paṭilābho sukho. Pāpānaṃakaraṇanti setughātavasena pana pāpānaṃ akaraṇaṃ imasmiṃ loke sukhanti attho.

เทสนาวสาเน พหูนํ เทวตานํ ธมฺมาภิสมโย อโหสีติฯ

Desanāvasāne bahūnaṃ devatānaṃ dhammābhisamayo ahosīti.

มารวตฺถุ อฎฺฐมํฯ

Māravatthu aṭṭhamaṃ.

นาควคฺควณฺณนา นิฎฺฐิตาฯ

Nāgavaggavaṇṇanā niṭṭhitā.

เตวีสติโม วโคฺคฯ

Tevīsatimo vaggo.







Related texts:



ติปิฎก (มูล) • Tipiṭaka (Mūla) / สุตฺตปิฎก • Suttapiṭaka / ขุทฺทกนิกาย • Khuddakanikāya / ธมฺมปทปาฬิ • Dhammapadapāḷi / ๒๓. นาควโคฺค • 23. Nāgavaggo


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact