Only Dharma. Since 1992
Library / Tipiṭaka / ติปิฎก • Tipiṭaka / จูฬนิเทฺทส-อฎฺฐกถา • Cūḷaniddesa-aṭṭhakathā

๕. โธตกมาณวสุตฺตนิเทฺทสวณฺณนา

5. Dhotakamāṇavasuttaniddesavaṇṇanā

๓๐. ปญฺจเม โธตกสุเตฺต – วาจาภิกงฺขามีติ วาจํ อภิกงฺขามิฯ สิเกฺข นิพฺพานมตฺตโนติ อตฺตโน ราคาทีนํ นิพฺพานตฺถาย อธิสีลาทีนิ สิเกฺขยฺยฯ นิเทฺทเส อปุพฺพํ นตฺถิฯ

30. Pañcame dhotakasutte – vācābhikaṅkhāmīti vācaṃ abhikaṅkhāmi. Sikkhe nibbānamattanoti attano rāgādīnaṃ nibbānatthāya adhisīlādīni sikkheyya. Niddese apubbaṃ natthi.

๓๑.

31.

อิโตติ มม มุขโตฯ

Itoti mama mukhato.

นิเทฺทเส อาตปฺปนฺติ กิเลสตาปนํฯ อุสฺสาหนฺติ อสโงฺกจํฯ อุโสฺสฬฺหีนฺติ พลววีริยํฯ ถามนฺติ อสิถิลํฯ ธิตินฺติ ธารณํฯ วีริยํ กโรหีติ ปรกฺกมํ กโรหิฯ ฉนฺทํ ชเนหีติ รุจิํ อุปฺปาเทหิฯ

Niddese ātappanti kilesatāpanaṃ. Ussāhanti asaṅkocaṃ. Ussoḷhīnti balavavīriyaṃ. Thāmanti asithilaṃ. Dhitinti dhāraṇaṃ. Vīriyaṃ karohīti parakkamaṃ karohi. Chandaṃ janehīti ruciṃ uppādehi.

๓๒. เอวํ วุเตฺต อตฺตมโน โธตโก ภควนฺตํ อภิตฺถวมาโน กถํกถาปโมกฺขํ ยาจโนฺต ‘‘ปสฺสามห’’นฺติ คาถมาหฯ ตตฺถ ปสฺสามหํ เทวมนุสฺสโลเกติ ปสฺสามิ อหํ เทวมนุสฺสโลเกฯ ตํ ตํ นมสฺสามีติ ตํ เอวรูปํ ตํ นมสฺสามิฯ ปมุญฺจาติ ปโมเจหิฯ

32. Evaṃ vutte attamano dhotako bhagavantaṃ abhitthavamāno kathaṃkathāpamokkhaṃ yācanto ‘‘passāmaha’’nti gāthamāha. Tattha passāmahaṃ devamanussaloketi passāmi ahaṃ devamanussaloke. Taṃ taṃ namassāmīti taṃ evarūpaṃ taṃ namassāmi. Pamuñcāti pamocehi.

นิเทฺทเส ปเจฺจกพุทฺธาติ ตํ ตํ อารมฺมณํ ปาฎิเยกฺกํ จตุสจฺจํ สยเมว พุทฺธา ปฎิเวธปฺปตฺตาติ ปเจฺจกพุทฺธาฯ สีหสีโหติ อฉมฺภิตเฎฺฐน สีหานํ อติสีโหฯ นาคนาโคติ นิกฺกิเลสเฎฺฐน, มหนฺตเฎฺฐน วา นาคานํ อตินาโคฯ คณิคณีติ คณวนฺตานํ อตีว คณวาฯ มุนิมุนีติ ญาณวนฺตานํ อตีว ญาณวาฯ ราชราชาติ อุตฺตมราชาฯ มุญฺจ มนฺติ โมเจหิ มํฯ ปมุญฺจ มนฺติ นานาวิเธน มุเญฺจหิ มํฯ โมเจหิ มนฺติ สิถิลํ กโรหิ มํฯ ปโมเจหิ มนฺติ อตีว สิถิลํ กโรหิ มํฯ อุทฺธร มนฺติ มํ สํสารปงฺกา อุทฺธริตฺวา ถเล ปติฎฺฐาเปหิฯ สมุทฺธร มนฺติ สมฺมา อุทฺธริตฺวา ถเล ปติฎฺฐาเปหิ มํฯ วุฎฺฐาเปหีติ วิจิกิจฺฉาสลฺลโต อปเนตฺวา วิสุํ กรณวเสน อุฎฺฐาเปหิฯ

Niddese paccekabuddhāti taṃ taṃ ārammaṇaṃ pāṭiyekkaṃ catusaccaṃ sayameva buddhā paṭivedhappattāti paccekabuddhā. Sīhasīhoti achambhitaṭṭhena sīhānaṃ atisīho. Nāganāgoti nikkilesaṭṭhena, mahantaṭṭhena vā nāgānaṃ atināgo. Gaṇigaṇīti gaṇavantānaṃ atīva gaṇavā. Munimunīti ñāṇavantānaṃ atīva ñāṇavā. Rājarājāti uttamarājā. Muñca manti mocehi maṃ. Pamuñca manti nānāvidhena muñcehi maṃ. Mocehi manti sithilaṃ karohi maṃ. Pamocehi manti atīva sithilaṃ karohi maṃ. Uddhara manti maṃ saṃsārapaṅkā uddharitvā thale patiṭṭhāpehi. Samuddhara manti sammā uddharitvā thale patiṭṭhāpehi maṃ. Vuṭṭhāpehīti vicikicchāsallato apanetvā visuṃ karaṇavasena uṭṭhāpehi.

๓๓. อถสฺส ภควา อตฺตาธีนเมว กถํกถาปโมกฺขํ โอฆตรณมุเขน ทเสฺสโนฺต ‘‘นาห’’นฺติ คาถมาหฯ ตตฺถ นาหํ สหิสฺสามีติ อหํ น สหิสฺสามิ น สโกฺกมิฯ น วายมิสฺสามีติ วุตฺตํ โหติฯ ปโมจนายาติ ปโมเจตุํฯ กถํกถินฺติ สกงฺขํฯ ตเรสีติ ตเรยฺยาสิฯ

33. Athassa bhagavā attādhīnameva kathaṃkathāpamokkhaṃ oghataraṇamukhena dassento ‘‘nāha’’nti gāthamāha. Tattha nāhaṃ sahissāmīti ahaṃ na sahissāmi na sakkomi. Na vāyamissāmīti vuttaṃ hoti. Pamocanāyāti pamocetuṃ. Kathaṃkathinti sakaṅkhaṃ. Taresīti tareyyāsi.

นิเทฺทเส น อีหามีติ ปโยคํ น กโรมิฯ น สมีหามีติ อตีว ปโยคํ น กโรมิฯ อสฺสเทฺธ ปุคฺคเลติ รตนตฺตเย สทฺธาวิรหิเต ปุคฺคเลฯ อจฺฉนฺทิเกติ มคฺคผลตฺถํ รุจิวิรหิเตฯ กุสีเตติ สมาธิวิรหิเตฯ หีนวีริเยติ นิพฺพีริเยฯ อปฺปฎิปชฺชมาเนติ ปฎิปตฺติยา น ปฎิปชฺชมาเนฯ

Niddese na īhāmīti payogaṃ na karomi. Na samīhāmīti atīva payogaṃ na karomi. Assaddhe puggaleti ratanattaye saddhāvirahite puggale. Acchandiketi maggaphalatthaṃ rucivirahite. Kusīteti samādhivirahite. Hīnavīriyeti nibbīriye. Appaṭipajjamāneti paṭipattiyā na paṭipajjamāne.

๓๔. เอวํ วุเตฺต อตฺตมนตโร โธตโก ภควนฺตํ อภิตฺถวมาโน อนุสาสนิํ ยาจโนฺต ‘‘อนุสาส พฺรเหฺม’’ติ คาถมาหฯ ตตฺถ พฺรเหฺมติ เสฎฺฐวจนเมตํฯ เตน ภควนฺตํ อามนฺตยมาโน อาห ‘‘อนุสาส พฺรเหฺม’’ติฯ วิเวกธมฺมนฺติ สพฺพสงฺขารวิเวกํ นิพฺพานธมฺมํฯ อพฺยาปชฺชมาโนติ นานปฺปการกํ อนาปชฺชมาโนฯ อิเธว สโนฺตติ อิเธว สมาโนฯ อสิโตติ อนิสฺสิโตฯ

34. Evaṃ vutte attamanataro dhotako bhagavantaṃ abhitthavamāno anusāsaniṃ yācanto ‘‘anusāsa brahme’’ti gāthamāha. Tattha brahmeti seṭṭhavacanametaṃ. Tena bhagavantaṃ āmantayamāno āha ‘‘anusāsa brahme’’ti. Vivekadhammanti sabbasaṅkhāravivekaṃ nibbānadhammaṃ. Abyāpajjamānoti nānappakārakaṃ anāpajjamāno. Idheva santoti idheva samāno. Asitoti anissito.

๓๕-๗. อิโต ปรา เทฺว คาถา เมตฺตคูสุเตฺต วุตฺตนยา เอวฯ เกวลญฺหิ ตตฺถ ธมฺมํ, อิธ สนฺตินฺติ อยํ วิเสโสฯ ตติยคาถายปิ ปุพฺพฑฺฒํ ตตฺถ วุตฺตนยเมวฯ อปรเฑฺฒ สโงฺคติ สชฺชนฎฺฐานํ, ลคฺคนนฺติ วุตฺตํ โหติฯ เสสํ สพฺพตฺถ ปากฎเมวฯ

35-7. Ito parā dve gāthā mettagūsutte vuttanayā eva. Kevalañhi tattha dhammaṃ, idha santinti ayaṃ viseso. Tatiyagāthāyapi pubbaḍḍhaṃ tattha vuttanayameva. Aparaḍḍhe saṅgoti sajjanaṭṭhānaṃ, laggananti vuttaṃ hoti. Sesaṃ sabbattha pākaṭameva.

เอวํ ภควา อิทมฺปิ สุตฺตํ อรหตฺตนิกูเฎเนว เทเสสิ, เทสนาปริโยสาเน จ วุตฺตสทิโส เอว ธมฺมาภิสมโย อโหสีติฯ

Evaṃ bhagavā idampi suttaṃ arahattanikūṭeneva desesi, desanāpariyosāne ca vuttasadiso eva dhammābhisamayo ahosīti.

สทฺธมฺมปฺปโชฺชติกาย จูฬนิเทฺทส-อฎฺฐกถาย

Saddhammappajjotikāya cūḷaniddesa-aṭṭhakathāya

โธตกมาณวสุตฺตนิเทฺทสวณฺณนา นิฎฺฐิตาฯ

Dhotakamāṇavasuttaniddesavaṇṇanā niṭṭhitā.







Related texts:



ติปิฎก (มูล) • Tipiṭaka (Mūla) / สุตฺตปิฎก • Suttapiṭaka / ขุทฺทกนิกาย • Khuddakanikāya / จูฬนิเทฺทสปาฬิ • Cūḷaniddesapāḷi
๕. โธตกมาณวปุจฺฉา • 5. Dhotakamāṇavapucchā
๕. โธตกมาณวปุจฺฉานิเทฺทโส • 5. Dhotakamāṇavapucchāniddeso


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact