Only Dharma. Since 1992
Library / Tipiṭaka / ತಿಪಿಟಕ • Tipiṭaka / ಜಾತಕ-ಅಟ್ಠಕಥಾ • Jātaka-aṭṭhakathā

[೩೦೯] ೯. ಛವಜಾತಕವಣ್ಣನಾ

[309] 9. Chavajātakavaṇṇanā

ಸಬ್ಬಮಿದಂ ಚರಿಮಂ ಕತನ್ತಿ ಇದಂ ಸತ್ಥಾ ಜೇತವನೇ ವಿಹರನ್ತೋ ಛಬ್ಬಗ್ಗಿಯೇ ಭಿಕ್ಖೂ ಆರಬ್ಭ ಕಥೇಸಿ। ವತ್ಥು ವಿನಯೇ (ಪಾಚಿ॰ ೬೪೬) ವಿತ್ಥಾರತೋ ಆಗತಮೇವ। ಅಯಂ ಪನೇತ್ಥ ಸಙ್ಖೇಪೋ – ಸತ್ಥಾ ಛಬ್ಬಗ್ಗಿಯೇ ಪಕ್ಕೋಸಾಪೇತ್ವಾ ‘‘ಸಚ್ಚಂ ಕಿರ ತುಮ್ಹೇ, ಭಿಕ್ಖವೇ, ನೀಚೇ ಆಸನೇ ನಿಸೀದಿತ್ವಾ ಉಚ್ಚೇ ಆಸನೇ ನಿಸಿನ್ನಸ್ಸ ಧಮ್ಮಂ ದೇಸೇಥಾ’’ತಿ ಪುಚ್ಛಿತ್ವಾ ‘‘ಏವಂ, ಭನ್ತೇ’’ತಿ ವುತ್ತೇ ತೇ ಭಿಕ್ಖೂ ಗರಹಿತ್ವಾ ‘‘ಅಯುತ್ತಂ, ಭಿಕ್ಖವೇ, ತುಮ್ಹಾಕಂ ಮಮ ಧಮ್ಮೇ ಅಗಾರವಕರಣಂ, ಪೋರಾಣಕಪಣ್ಡಿತಾ ಹಿ ನೀಚೇ ಆಸನೇ ನಿಸೀದಿತ್ವಾ ಬಾಹಿರಕಮನ್ತೇಪಿ ವಾಚೇನ್ತೇ ಗರಹಿಂಸೂ’’ತಿ ವತ್ವಾ ಅತೀತಂ ಆಹರಿ।

Sabbamidaṃcarimaṃ katanti idaṃ satthā jetavane viharanto chabbaggiye bhikkhū ārabbha kathesi. Vatthu vinaye (pāci. 646) vitthārato āgatameva. Ayaṃ panettha saṅkhepo – satthā chabbaggiye pakkosāpetvā ‘‘saccaṃ kira tumhe, bhikkhave, nīce āsane nisīditvā ucce āsane nisinnassa dhammaṃ desethā’’ti pucchitvā ‘‘evaṃ, bhante’’ti vutte te bhikkhū garahitvā ‘‘ayuttaṃ, bhikkhave, tumhākaṃ mama dhamme agāravakaraṇaṃ, porāṇakapaṇḍitā hi nīce āsane nisīditvā bāhirakamantepi vācente garahiṃsū’’ti vatvā atītaṃ āhari.

ಅತೀತೇ ಬಾರಾಣಸಿಯಂ ಬ್ರಹ್ಮದತ್ತೇ ರಜ್ಜಂ ಕಾರೇನ್ತೇ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಚಣ್ಡಾಲಕುಲೇ ನಿಬ್ಬತ್ತಿತ್ವಾ ವಯಪ್ಪತ್ತೋ ಕುಟುಮ್ಬಂ ಸಣ್ಠಪೇಸಿ। ತಸ್ಸ ಭರಿಯಾ ಅಮ್ಬದೋಹಳಿನೀ ಹುತ್ವಾ ತಂ ಆಹ ‘‘ಸಾಮಿ, ಇಚ್ಛಾಮಹಂ ಅಮ್ಬಂ ಖಾದಿತು’’ನ್ತಿ। ‘‘ಭದ್ದೇ, ಇಮಸ್ಮಿಂ ಕಾಲೇ ಅಮ್ಬಂ ನತ್ಥಿ, ಅಞ್ಞಂ ಕಿಞ್ಚಿ ಅಮ್ಬಿಲಫಲಂ ಆಹರಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ। ‘‘ಸಾಮಿ, ಅಮ್ಬಫಲಂ ಲಭಮಾನಾವ ಜೀವಿಸ್ಸಾಮಿ, ಅಲಭಮಾನಾಯ ಮೇ ಜೀವಿತಂ ನತ್ಥೀ’’ತಿ। ಸೋ ತಸ್ಸಾ ಪಟಿಬದ್ಧಚಿತ್ತೋ ‘‘ಕಹಂ ನು ಖೋ ಅಮ್ಬಫಲಂ ಲಭಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ ಚಿನ್ತೇಸಿ। ತೇನ ಖೋ ಪನ ಸಮಯೇನ ಬಾರಾಣಸಿರಞ್ಞೋ ಉಯ್ಯಾನೇ ಅಮ್ಬೋ ಧುವಫಲೋ ಹೋತಿ। ಸೋ ‘‘ತತೋ ಅಮ್ಬಪಕ್ಕಂ ಆಹರಿತ್ವಾ ಇಮಿಸ್ಸಾ ದೋಹಳಂ ಪಟಿಪ್ಪಸ್ಸಮ್ಭೇಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ ರತ್ತಿಭಾಗೇ ಉಯ್ಯಾನಂ ಗನ್ತ್ವಾ ಅಮ್ಬಂ ಅಭಿರುಹಿತ್ವಾ ನಿಲೀನೋ ಸಾಖಾಯ ಸಾಖಂ ಅಮ್ಬಂ ಓಲೋಕೇನ್ತೋ ವಿಚರಿ। ತಸ್ಸ ತಥಾ ಕರೋನ್ತಸ್ಸೇವ ರತ್ತಿ ವಿಭಾಯಿ। ಸೋ ಚಿನ್ತೇಸಿ ‘‘ಸಚೇ ಇದಾನಿ ಓತರಿತ್ವಾ ಗಮಿಸ್ಸಾಮಿ, ದಿಸ್ವಾ ಮಂ ‘ಚೋರೋ’ತಿ ಗಣ್ಹಿಸ್ಸನ್ತಿ, ರತ್ತಿಭಾಗೇ ಗಮಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ। ಅಥೇಕಂ ವಿಟಪಂ ಅಭಿರುಹಿತ್ವಾ ನಿಲೀನೋ ಅಚ್ಛಿ।

Atīte bārāṇasiyaṃ brahmadatte rajjaṃ kārente bodhisatto caṇḍālakule nibbattitvā vayappatto kuṭumbaṃ saṇṭhapesi. Tassa bhariyā ambadohaḷinī hutvā taṃ āha ‘‘sāmi, icchāmahaṃ ambaṃ khāditu’’nti. ‘‘Bhadde, imasmiṃ kāle ambaṃ natthi, aññaṃ kiñci ambilaphalaṃ āharissāmī’’ti. ‘‘Sāmi, ambaphalaṃ labhamānāva jīvissāmi, alabhamānāya me jīvitaṃ natthī’’ti. So tassā paṭibaddhacitto ‘‘kahaṃ nu kho ambaphalaṃ labhissāmī’’ti cintesi. Tena kho pana samayena bārāṇasirañño uyyāne ambo dhuvaphalo hoti. So ‘‘tato ambapakkaṃ āharitvā imissā dohaḷaṃ paṭippassambhessāmī’’ti rattibhāge uyyānaṃ gantvā ambaṃ abhiruhitvā nilīno sākhāya sākhaṃ ambaṃ olokento vicari. Tassa tathā karontasseva ratti vibhāyi. So cintesi ‘‘sace idāni otaritvā gamissāmi, disvā maṃ ‘coro’ti gaṇhissanti, rattibhāge gamissāmī’’ti. Athekaṃ viṭapaṃ abhiruhitvā nilīno acchi.

ತದಾ ಬಾರಾಣಸಿರಾಜಾ ‘‘ಪುರೋಹಿತಸ್ಸ ಸನ್ತಿಕೇ ಮನ್ತೇ ಉಗ್ಗಣ್ಹಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ ಉಯ್ಯಾನಂ ಪವಿಸಿತ್ವಾ ಅಮ್ಬರುಕ್ಖಮೂಲೇ ಉಚ್ಚೇ ಆಸನೇ ನಿಸೀದಿತ್ವಾ ಆಚರಿಯಂ ನೀಚೇ ಆಸನೇ ನಿಸೀದಾಪೇತ್ವಾ ಮನ್ತೇ ಉಗ್ಗಣ್ಹಿ। ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಉಪರಿ ನಿಲೀನೋ ಚಿನ್ತೇಸಿ – ‘‘ಯಾವ ಅಧಮ್ಮಿಕೋ ಅಯಂ ರಾಜಾ, ಯೋ ಉಚ್ಚಾಸನೇ ನಿಸೀದಿತ್ವಾ ಮನ್ತೇ ಉಗ್ಗಣ್ಹಾತಿ। ಅಯಂ ಬ್ರಾಹ್ಮಣೋಪಿ ಅಧಮ್ಮಿಕೋ, ಯೋ ನೀಚಾಸನೇ ನಿಸೀದಿತ್ವಾ ಮನ್ತೇ ವಾಚೇತಿ। ಅಹಮ್ಪಿ ಅಧಮ್ಮಿಕೋ, ಯೋ ಮಾತುಗಾಮಸ್ಸ ವಸಂ ಗನ್ತ್ವಾ ಮಮ ಜೀವಿತಂ ಅಗಣೇತ್ವಾ ಅಮ್ಬಂ ಆಹರಾಮೀ’’ತಿ। ಸೋ ರುಕ್ಖತೋ ಓತರನ್ತೋ ಏಕಂ ಓಲಮ್ಬನಸಾಖಂ ಗಹೇತ್ವಾ ತೇಸಂ ಉಭಿನ್ನಮ್ಪಿ ಅನ್ತರೇ ಪತಿಟ್ಠಾಯ ‘‘ಮಹಾರಾಜ, ಅಹಂ ನಟ್ಠೋ, ತ್ವಂ ಮೂಳ್ಹೋ, ಪುರೋಹಿತೋ ಮತೋ’’ತಿ ಆಹ। ಸೋ ರಞ್ಞಾ ‘‘ಕಿಂಕಾರಣಾ’’ತಿ ಪುಟ್ಠೋ ಪಠಮಂ ಗಾಥಮಾಹ –

Tadā bārāṇasirājā ‘‘purohitassa santike mante uggaṇhissāmī’’ti uyyānaṃ pavisitvā ambarukkhamūle ucce āsane nisīditvā ācariyaṃ nīce āsane nisīdāpetvā mante uggaṇhi. Bodhisatto upari nilīno cintesi – ‘‘yāva adhammiko ayaṃ rājā, yo uccāsane nisīditvā mante uggaṇhāti. Ayaṃ brāhmaṇopi adhammiko, yo nīcāsane nisīditvā mante vāceti. Ahampi adhammiko, yo mātugāmassa vasaṃ gantvā mama jīvitaṃ agaṇetvā ambaṃ āharāmī’’ti. So rukkhato otaranto ekaṃ olambanasākhaṃ gahetvā tesaṃ ubhinnampi antare patiṭṭhāya ‘‘mahārāja, ahaṃ naṭṭho, tvaṃ mūḷho, purohito mato’’ti āha. So raññā ‘‘kiṃkāraṇā’’ti puṭṭho paṭhamaṃ gāthamāha –

೩೩.

33.

‘‘ಸಬ್ಬಮಿದಂ ಚರಿಮಂ ಕತಂ, ಉಭೋ ಧಮ್ಮಂ ನ ಪಸ್ಸರೇ।

‘‘Sabbamidaṃ carimaṃ kataṃ, ubho dhammaṃ na passare;

ಉಭೋ ಪಕತಿಯಾ ಚುತಾ, ಯೋ ಚಾಯಂ ಮನ್ತೇಜ್ಝಾಪೇತಿ।

Ubho pakatiyā cutā, yo cāyaṃ mantejjhāpeti;

ಯೋ ಚ ಮನ್ತಂ ಅಧೀಯತೀ’’ತಿ॥

Yo ca mantaṃ adhīyatī’’ti.

ತತ್ಥ ಸಬ್ಬಮಿದಂ ಚರಿಮಂ ಕತನ್ತಿ ಯಂ ಅಮ್ಹೇಹಿ ತೀಹಿ ಜನೇಹಿ ಕತಂ, ಸಬ್ಬಂ ಇದಂ ಕಿಚ್ಚಂ ಲಾಮಕಂ ನಿಮ್ಮರಿಯಾದಂ ಅಧಮ್ಮಿಕಂ। ಏವಂ ಅತ್ತನೋ ಚೋರಭಾವಂ ತೇಸಞ್ಚ ಮನ್ತೇಸು ಅಗಾರವಂ ಗರಹಿತ್ವಾ ಪುನ ಇತರೇ ದ್ವೇಯೇವ ಗರಹನ್ತೋ ‘‘ಉಭೋ ಧಮ್ಮಂ ನ ಪಸ್ಸರೇ’’ತಿಆದಿಮಾಹ। ತತ್ಥ ಉಭೋತಿ ಇಮೇ ದ್ವೇಪಿ ಜನಾ ಗರುಕಾರಾರಹಂ ಪೋರಾಣಕಧಮ್ಮಂ ನ ಪಸ್ಸನ್ತಿ, ತತೋ ಧಮ್ಮಪಕತಿತೋ ಚುತಾ। ಧಮ್ಮೋ ಹಿ ಪಠಮುಪ್ಪತ್ತಿವಸೇನ ಪಕತಿ ನಾಮ। ವುತ್ತಮ್ಪಿ ಚೇತಂ –

Tattha sabbamidaṃ carimaṃ katanti yaṃ amhehi tīhi janehi kataṃ, sabbaṃ idaṃ kiccaṃ lāmakaṃ nimmariyādaṃ adhammikaṃ. Evaṃ attano corabhāvaṃ tesañca mantesu agāravaṃ garahitvā puna itare dveyeva garahanto ‘‘ubhodhammaṃ na passare’’tiādimāha. Tattha ubhoti ime dvepi janā garukārārahaṃ porāṇakadhammaṃ na passanti, tato dhammapakatito cutā. Dhammo hi paṭhamuppattivasena pakati nāma. Vuttampi cetaṃ –

‘‘ಧಮ್ಮೋ ಹವೇ ಪಾತುರಹೋಸಿ ಪುಬ್ಬೇ।

‘‘Dhammo have pāturahosi pubbe;

ಪಚ್ಛಾ ಅಧಮ್ಮೋ ಉದಪಾದಿ ಲೋಕೇ’’ತಿ॥ (ಜಾ॰ ೧.೧೧.೨೮)।

Pacchā adhammo udapādi loke’’ti. (jā. 1.11.28);

ಯೋ ಚಾಯನ್ತಿ ಯೋ ಚ ಅಯಂ ನೀಚಾಸನೇ ನಿಸೀದಿತ್ವಾ ಮನ್ತೇ ಅಜ್ಝಾಪೇತಿ, ಯೋ ಚ ಉಚ್ಚೇ ಆಸನೇ ನಿಸೀದಿತ್ವಾ ಅಧೀಯತೀತಿ।

Yo cāyanti yo ca ayaṃ nīcāsane nisīditvā mante ajjhāpeti, yo ca ucce āsane nisīditvā adhīyatīti.

ತಂ ಸುತ್ವಾ ಬ್ರಾಹ್ಮಣೋ ದುತಿಯಂ ಗಾಥಮಾಹ –

Taṃ sutvā brāhmaṇo dutiyaṃ gāthamāha –

೩೪.

34.

‘‘ಸಾಲೀನಂ ಓದನಂ ಭುಞ್ಜೇ, ಸುಚಿಂ ಮಂಸೂಪಸೇಚನಂ।

‘‘Sālīnaṃ odanaṃ bhuñje, suciṃ maṃsūpasecanaṃ;

ತಸ್ಮಾ ಏತಂ ನ ಸೇವಾಮಿ, ಧಮ್ಮಂ ಇಸೀಹಿ ಸೇವಿತ’’ನ್ತಿ॥

Tasmā etaṃ na sevāmi, dhammaṃ isīhi sevita’’nti.

ತಸ್ಸತ್ಥೋ – ಅಹಞ್ಹಿ ಭೋ ಇಮಸ್ಸ ರಞ್ಞೋ ಸನ್ತಕಂ ಸಾಲೀನಂ ಓದನಂ ಸುಚಿಂ ಪಣ್ಡರಂ ನಾನಪ್ಪಕಾರಾಯ ಮಂಸವಿಕತಿಯಾ ಸಿತ್ತಂ ಮಂಸೂಪಸೇಚನಂ ಭುಞ್ಜಾಮಿ, ತಸ್ಮಾ ಉದರೇ ಬದ್ಧೋ ಹುತ್ವಾ ಏತಂ ಏಸಿತಗುಣೇಹಿ ಇಸೀಹಿ ಸೇವಿತಂ ಧಮ್ಮಂ ನ ಸೇವಾಮೀತಿ।

Tassattho – ahañhi bho imassa rañño santakaṃ sālīnaṃ odanaṃ suciṃ paṇḍaraṃ nānappakārāya maṃsavikatiyā sittaṃ maṃsūpasecanaṃ bhuñjāmi, tasmā udare baddho hutvā etaṃ esitaguṇehi isīhi sevitaṃ dhammaṃ na sevāmīti.

ತಂ ಸುತ್ವಾ ಇತರೋ ದ್ವೇ ಗಾಥಾ ಅಭಾಸಿ –

Taṃ sutvā itaro dve gāthā abhāsi –

೩೫.

35.

‘‘ಪರಿಬ್ಬಜ ಮಹಾ ಲೋಕೋ, ಪಚನ್ತಞ್ಞೇಪಿ ಪಾಣಿನೋ।

‘‘Paribbaja mahā loko, pacantaññepi pāṇino;

ಮಾ ತಂ ಅಧಮ್ಮೋ ಆಚರಿತೋ, ಅಸ್ಮಾ ಕುಮ್ಭಮಿವಾಭಿದಾ॥

Mā taṃ adhammo ācarito, asmā kumbhamivābhidā.

೩೬.

36.

‘‘ಧಿರತ್ಥು ತಂ ಯಸಲಾಭಂ, ಧನಲಾಭಞ್ಚ ಬ್ರಾಹ್ಮಣ।

‘‘Dhiratthu taṃ yasalābhaṃ, dhanalābhañca brāhmaṇa;

ಯಾ ವುತ್ತಿ ವಿನಿಪಾತೇನ, ಅಧಮ್ಮಚರಣೇನ ವಾ’’ತಿ॥

Yā vutti vinipātena, adhammacaraṇena vā’’ti.

ತತ್ಥ ಪರಿಬ್ಬಜಾತಿ ಇತೋ ಅಞ್ಞತ್ಥ ಗಚ್ಛ। ಮಹಾತಿ ಅಯಂ ಲೋಕೋ ನಾಮ ಮಹಾ। ಪಚನ್ತಞ್ಞೇಪಿ ಪಾಣಿನೋತಿ ಇಮಸ್ಮಿಂ ಜಮ್ಬುದೀಪೇ ಅಞ್ಞೇಪಿ ಪಾಣಿನೋ ಪಚನ್ತಿ, ನಾಯಮೇವೇಕೋ ರಾಜಾ। ಅಸ್ಮಾ ಕುಮ್ಭಮಿವಾಭಿದಾತಿ ಪಾಸಾಣೋ ಘಟಂ ವಿಯ। ಇದಂ ವುತ್ತಂ ಹೋತಿ – ಯಂ ತ್ವಂ ಅಞ್ಞತ್ಥ ಅಗನ್ತ್ವಾ ಇಧ ವಸನ್ತೋ ಅಧಮ್ಮಂ ಆಚರಸಿ, ಸೋ ಅಧಮ್ಮೋ ಏವಂ ಆಚರಿತೋ ಪಾಸಾಣೋ ಘಟಂ ವಿಯ ಮಾ ತಂ ಭಿನ್ದಿ।

Tattha paribbajāti ito aññattha gaccha. Mahāti ayaṃ loko nāma mahā. Pacantaññepi pāṇinoti imasmiṃ jambudīpe aññepi pāṇino pacanti, nāyameveko rājā. Asmā kumbhamivābhidāti pāsāṇo ghaṭaṃ viya. Idaṃ vuttaṃ hoti – yaṃ tvaṃ aññattha agantvā idha vasanto adhammaṃ ācarasi, so adhammo evaṃ ācarito pāsāṇo ghaṭaṃ viya mā taṃ bhindi.

‘‘ಧಿರತ್ಥೂ’’ತಿ ಗಾಥಾಯ ಅಯಂ ಸಙ್ಖೇಪತ್ಥೋ – ಬ್ರಾಹ್ಮಣ ಯೋ ಏಸ ಏವಂ ತವ ಯಸಲಾಭೋ ಚ ಧನಲಾಭೋ ಚ ಧಿರತ್ಥು, ತಂ ಗರಹಾಮ ಮಯಂ। ಕಸ್ಮಾ? ಯಸ್ಮಾ ಅಯಂ ತಯಾ ಲದ್ಧಲಾಭೋ ಆಯತಿಂ ಅಪಾಯೇಸು ವಿನಿಪಾತನಹೇತುನಾ ಸಮ್ಪತಿ ಚ ಅಧಮ್ಮಚರಣೇನ ಜೀವಿತವುತ್ತಿ ನಾಮ ಹೋತಿ, ಯಾ ಚೇಸಾ ವುತ್ತಿ ಇಮಿನಾ ಆಯತಿಂ ವಿನಿಪಾತೇನ ಇಧ ಅಧಮ್ಮಚರಣೇನ ವಾ ನಿಪ್ಪಜ್ಜತಿ, ಕಿಂ ತಾಯ, ತೇನ ತಂ ಏವಂ ವದಾಮೀತಿ।

‘‘Dhiratthū’’ti gāthāya ayaṃ saṅkhepattho – brāhmaṇa yo esa evaṃ tava yasalābho ca dhanalābho ca dhiratthu, taṃ garahāma mayaṃ. Kasmā? Yasmā ayaṃ tayā laddhalābho āyatiṃ apāyesu vinipātanahetunā sampati ca adhammacaraṇena jīvitavutti nāma hoti, yā cesā vutti iminā āyatiṃ vinipātena idha adhammacaraṇena vā nippajjati, kiṃ tāya, tena taṃ evaṃ vadāmīti.

ಅಥಸ್ಸ ಧಮ್ಮಕಥಾಯ ರಾಜಾ ಪಸೀದಿತ್ವಾ ‘‘ಭೋ, ಪುರಿಸ, ಕಿಂಜಾತಿಕೋಸೀ’’ತಿ ಪುಚ್ಛಿ। ‘‘ಚಣ್ಡಾಲೋ ಅಹಂ, ದೇವಾ’’ತಿ। ಭೋ ‘‘ಸಚೇ ತ್ವಂ ಜಾತಿಸಮ್ಪನ್ನೋ ಅಭವಿಸ್ಸ್ಸ, ರಜ್ಜಂ ತೇ ಅಹಂ ಅದಸ್ಸಂ, ಇತೋ ಪಟ್ಠಾಯ ಪನ ಅಹಂ ದಿವಾ ರಾಜಾ ಭವಿಸ್ಸಾಮಿ, ತ್ವಂ ರತ್ತಿಂ ರಾಜಾ ಹೋಹೀ’’ತಿ ಅತ್ತನೋ ಕಣ್ಠೇ ಪಿಳನ್ಧನಂ ಪುಪ್ಫದಾಮಂ ತಸ್ಸ ಗೀವಾಯಂ ಪಿಳನ್ಧಾಪೇತ್ವಾ ತಂ ನಗರಗುತ್ತಿಕಂ ಅಕಾಸಿ। ಅಯಂ ನಗರಗುತ್ತಿಕಾನಂ ಕಣ್ಠೇ ರತ್ತಪುಪ್ಫದಾಮಪಿಳನ್ಧನವಂಸೋ। ತತೋ ಪಟ್ಠಾಯ ಪನ ರಾಜಾ ತಸ್ಸೋವಾದೇ ಠತ್ವಾ ಆಚರಿಯೇ ಗಾರವಂ ಕರಿತ್ವಾ ನೀಚೇ ಆಸನೇ ನಿಸಿನ್ನೋ ಮನ್ತೇ ಉಗ್ಗಣ್ಹೀತಿ।

Athassa dhammakathāya rājā pasīditvā ‘‘bho, purisa, kiṃjātikosī’’ti pucchi. ‘‘Caṇḍālo ahaṃ, devā’’ti. Bho ‘‘sace tvaṃ jātisampanno abhavisssa, rajjaṃ te ahaṃ adassaṃ, ito paṭṭhāya pana ahaṃ divā rājā bhavissāmi, tvaṃ rattiṃ rājā hohī’’ti attano kaṇṭhe piḷandhanaṃ pupphadāmaṃ tassa gīvāyaṃ piḷandhāpetvā taṃ nagaraguttikaṃ akāsi. Ayaṃ nagaraguttikānaṃ kaṇṭhe rattapupphadāmapiḷandhanavaṃso. Tato paṭṭhāya pana rājā tassovāde ṭhatvā ācariye gāravaṃ karitvā nīce āsane nisinno mante uggaṇhīti.

ಸತ್ಥಾ ಇಮಂ ಧಮ್ಮದೇಸನಂ ಆಹರಿತ್ವಾ ಜಾತಕಂ ಸಮೋಧಾನೇಸಿ ‘‘ತದಾ ರಾಜಾ ಆನನ್ದೋ ಅಹೋಸಿ, ಚಣ್ಡಾಲಪುತ್ತೋ ಪನ ಅಹಮೇವ ಅಹೋಸಿ’’ನ್ತಿ।

Satthā imaṃ dhammadesanaṃ āharitvā jātakaṃ samodhānesi ‘‘tadā rājā ānando ahosi, caṇḍālaputto pana ahameva ahosi’’nti.

ಛವಜಾತಕವಣ್ಣನಾ ನವಮಾ।

Chavajātakavaṇṇanā navamā.







Related texts:



ತಿಪಿಟಕ (ಮೂಲ) • Tipiṭaka (Mūla) / ಸುತ್ತಪಿಟಕ • Suttapiṭaka / ಖುದ್ದಕನಿಕಾಯ • Khuddakanikāya / ಜಾತಕಪಾಳಿ • Jātakapāḷi / ೩೦೯. ಛವಕಜಾತಕಂ • 309. Chavakajātakaṃ


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact