| Library / Tipiṭaka / ತಿಪಿಟಕ • Tipiṭaka / ಜಾತಕ-ಅಟ್ಠಕಥಾ • Jātaka-aṭṭhakathā |
[೩೨೮] ೮. ಅನನುಸೋಚಿಯಜಾತಕವಣ್ಣನಾ
[328] 8. Ananusociyajātakavaṇṇanā
ಬಹೂನಂ ವಿಜ್ಜತೀ ಭೋತೀತಿ ಇದಂ ಸತ್ಥಾ ಜೇತವನೇ ವಿಹರನ್ತೋ ಏಕಂ ಮತಭರಿಯಂ ಕುಟುಮ್ಬಿಕಂ ಆರಬ್ಭ ಕಥೇಸಿ। ಸೋ ಕಿರ ಭರಿಯಾಯ ಮತಾಯ ನ ನ್ಹಾಯಿ ನ ಪಿವಿ ನ ಲಿಮ್ಪಿ ನ ಭುಞ್ಜಿ, ನ ಕಮ್ಮನ್ತೇ ಪಯೋಜೇಸಿ, ಅಞ್ಞದತ್ಥು ಸೋಕಾಭಿಭೂತೋ ಆಳಾಹನಂ ಗನ್ತ್ವಾ ಪರಿದೇವಮಾನೋ ವಿಚರಿ। ಅಬ್ಭನ್ತರೇ ಪನಸ್ಸ ಕುಟೇ ಪದೀಪೋ ವಿಯ ಸೋತಾಪತ್ತಿಮಗ್ಗಸ್ಸ ಉಪನಿಸ್ಸಯೋ ಜಲತಿ। ಸತ್ಥಾ ಪಚ್ಚೂಸಸಮಯೇ ಲೋಕಂ ಓಲೋಕೇನ್ತೋ ತಂ ದಿಸ್ವಾ ‘‘ಇಮಸ್ಸ ಮಂ ಠಪೇತ್ವಾ ಅಞ್ಞೋ ಕೋಚಿ ಸೋಕಂ ನೀಹರಿತ್ವಾ ಸೋತಾಪತ್ತಿಮಗ್ಗಸ್ಸ ದಾಯಕೋ ನತ್ಥಿ, ಭವಿಸ್ಸಾಮಿಸ್ಸ ಅವಸ್ಸಯೋ’’ತಿ ಪಚ್ಛಾಭತ್ತಂ ಪಿಣ್ಡಪಾತಪಟಿಕ್ಕನ್ತೋ ಪಚ್ಛಾಸಮಣಂ ಆದಾಯ ತಸ್ಸ ಗೇಹದ್ವಾರಂ ಗನ್ತ್ವಾ ಕುಟುಮ್ಬಿಕೇನ ಸುತಾಗಮನೋ ಕತಪಚ್ಚುಗ್ಗಮನಾದಿಸಕ್ಕಾರೋ ಪಞ್ಞತ್ತಾಸನೇ ನಿಸಿನ್ನೋ ಕುಟುಮ್ಬಿಕಂ ಆಗನ್ತ್ವಾ ವನ್ದಿತ್ವಾ ಏಕಮನ್ತಂ ನಿಸಿನ್ನಂ ‘‘ಕಿಂ, ಉಪಾಸಕ, ಚಿನ್ತೇಸೀ’’ತಿ ಪುಚ್ಛಿತ್ವಾ ‘‘ಆಮ, ಭನ್ತೇ, ಭರಿಯಾ ಮೇ ಕಾಲಕತಾ, ತಮಹಂ ಅನುಸೋಚನ್ತೋ ಚಿನ್ತೇಮೀ’’ತಿ ವುತ್ತೇ ‘‘ಉಪಾಸಕ, ಭಿಜ್ಜನಧಮ್ಮಂ ನಾಮ ಭಿಜ್ಜತಿ, ತಸ್ಮಿಂ ಭಿನ್ನೇ ನ ಯುತ್ತಂ ಚಿನ್ತೇತುಂ, ಪೋರಾಣಕಪಣ್ಡಿತಾಪಿ ಭರಿಯಾಯ ಮತಾಯ ‘ಭಿಜ್ಜನಧಮ್ಮಂ ಭಿಜ್ಜತೀ’ತಿ ನ ಚಿನ್ತಯಿಂಸೂ’’ತಿ ವತ್ವಾ ತೇನ ಯಾಚಿತೋ ಅತೀತಂ ಆಹರಿ। ಅತೀತವತ್ಥು ದಸಕನಿಪಾತೇ ಚೂಳಬೋಧಿಜಾತಕೇ (ಜಾ॰ ೧.೧೦.೪೯ ಆದಯೋ) ಆವಿ ಭವಿಸ್ಸತಿ, ಅಯಂ ಪನೇತ್ಥ ಸಙ್ಖೇಪೋ।
Bahūnaṃ vijjatī bhotīti idaṃ satthā jetavane viharanto ekaṃ matabhariyaṃ kuṭumbikaṃ ārabbha kathesi. So kira bhariyāya matāya na nhāyi na pivi na limpi na bhuñji, na kammante payojesi, aññadatthu sokābhibhūto āḷāhanaṃ gantvā paridevamāno vicari. Abbhantare panassa kuṭe padīpo viya sotāpattimaggassa upanissayo jalati. Satthā paccūsasamaye lokaṃ olokento taṃ disvā ‘‘imassa maṃ ṭhapetvā añño koci sokaṃ nīharitvā sotāpattimaggassa dāyako natthi, bhavissāmissa avassayo’’ti pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto pacchāsamaṇaṃ ādāya tassa gehadvāraṃ gantvā kuṭumbikena sutāgamano katapaccuggamanādisakkāro paññattāsane nisinno kuṭumbikaṃ āgantvā vanditvā ekamantaṃ nisinnaṃ ‘‘kiṃ, upāsaka, cintesī’’ti pucchitvā ‘‘āma, bhante, bhariyā me kālakatā, tamahaṃ anusocanto cintemī’’ti vutte ‘‘upāsaka, bhijjanadhammaṃ nāma bhijjati, tasmiṃ bhinne na yuttaṃ cintetuṃ, porāṇakapaṇḍitāpi bhariyāya matāya ‘bhijjanadhammaṃ bhijjatī’ti na cintayiṃsū’’ti vatvā tena yācito atītaṃ āhari. Atītavatthu dasakanipāte cūḷabodhijātake (jā. 1.10.49 ādayo) āvi bhavissati, ayaṃ panettha saṅkhepo.
ಅತೀತೇ ಬಾರಾಣಸಿಯಂ ಬ್ರಹ್ಮದತ್ತೇ ರಜ್ಜಂ ಕಾರೇನ್ತೇ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಬ್ರಾಹ್ಮಣಕುಲೇ ನಿಬ್ಬತ್ತಿತ್ವಾ ವಯಪ್ಪತ್ತೋ ತಕ್ಕಸಿಲಾಯಂ ಸಬ್ಬಸಿಪ್ಪಾನಿ ಉಗ್ಗಣ್ಹಿತ್ವಾ ಮಾತಾಪಿತೂನಂ ಸನ್ತಿಕಂ ಅಗಮಾಸಿ। ಇಮಸ್ಮಿಂ ಜಾತಕೇ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಕೋಮಾರಬ್ರಹ್ಮಚಾರೀ ಅಹೋಸಿ। ಅಥಸ್ಸ ಮಾತಾಪಿತರೋ ‘‘ತವ ದಾರಿಕಪರಿಯೇಸನಂ ಕರೋಮಾ’’ತಿ ಆರೋಚಯಿಂಸು। ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ‘‘ನ ಮಯ್ಹಂ ಘರಾವಾಸೇನತ್ಥೋ, ಅಹಂ ತುಮ್ಹಾಕಂ ಅಚ್ಚಯೇನ ಪಬ್ಬಜಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ ವತ್ವಾ ತೇಹಿ ಪುನಪ್ಪುನಂ ಯಾಚಿತೋ ಏಕಂ ಕಞ್ಚನರೂಪಕಂ ಕಾರೇತ್ವಾ ‘‘ಏವರೂಪಂ ಕುಮಾರಿಕಂ ಲಭಮಾನೋ ಗಣ್ಹಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ ಆಹ। ತಸ್ಸ ಮಾತಾಪಿತರೋ ತಂ ಕಞ್ಚನರೂಪಕಂ ಪಟಿಚ್ಛನ್ನಯಾನೇ ಆರೋಪೇತ್ವಾ ‘‘ಗಚ್ಛಥ ಜಮ್ಬುದೀಪತಲಂ ವಿಚರನ್ತಾ ಯತ್ಥ ಏವರೂಪಂ ಬ್ರಾಹ್ಮಣಕುಮಾರಿಕಂ ಪಸ್ಸಥ, ತತ್ಥ ಇಮಂ ಕಞ್ಚನರೂಪಕಂ ದತ್ವಾ ತಂ ಆನೇಥಾ’’ತಿ ಮಹನ್ತೇನ ಪರಿವಾರೇನ ಮನುಸ್ಸೇ ಪೇಸೇಸುಂ।
Atīte bārāṇasiyaṃ brahmadatte rajjaṃ kārente bodhisatto brāhmaṇakule nibbattitvā vayappatto takkasilāyaṃ sabbasippāni uggaṇhitvā mātāpitūnaṃ santikaṃ agamāsi. Imasmiṃ jātake bodhisatto komārabrahmacārī ahosi. Athassa mātāpitaro ‘‘tava dārikapariyesanaṃ karomā’’ti ārocayiṃsu. Bodhisatto ‘‘na mayhaṃ gharāvāsenattho, ahaṃ tumhākaṃ accayena pabbajissāmī’’ti vatvā tehi punappunaṃ yācito ekaṃ kañcanarūpakaṃ kāretvā ‘‘evarūpaṃ kumārikaṃ labhamāno gaṇhissāmī’’ti āha. Tassa mātāpitaro taṃ kañcanarūpakaṃ paṭicchannayāne āropetvā ‘‘gacchatha jambudīpatalaṃ vicarantā yattha evarūpaṃ brāhmaṇakumārikaṃ passatha, tattha imaṃ kañcanarūpakaṃ datvā taṃ ānethā’’ti mahantena parivārena manusse pesesuṃ.
ತಸ್ಮಿಂ ಪನ ಕಾಲೇ ಏಕೋ ಪುಞ್ಞವಾ ಸತ್ತೋ ಬ್ರಹ್ಮಲೋಕತೋ ಚವಿತ್ವಾ ಕಾಸಿರಟ್ಠೇಯೇವ ನಿಗಮಗಾಮೇ ಅಸೀತಿಕೋಟಿವಿಭವಸ್ಸ ಬ್ರಾಹ್ಮಣಸ್ಸ ಗೇಹೇ ಕುಮಾರಿಕಾ ಹುತ್ವಾ ನಿಬ್ಬತ್ತಿ, ‘‘ಸಮ್ಮಿಲ್ಲಹಾಸಿನೀ’’ತಿಸ್ಸಾ ನಾಮಂ ಅಕಂಸು। ಸಾ ಸೋಳಸವಸ್ಸಕಾಲೇ ಅಭಿರೂಪಾ ಅಹೋಸಿ ಪಾಸಾದಿಕಾ ದೇವಚ್ಛರಪ್ಪಟಿಭಾಗಾ ಸಬ್ಬಙ್ಗಸಮ್ಪನ್ನಾ। ತಸ್ಸಾಪಿ ಕಿಲೇಸವಸೇನ ಚಿತ್ತಂ ನಾಮ ನ ಉಪ್ಪನ್ನಪುಬ್ಬಂ, ಅಚ್ಚನ್ತಬ್ರಹ್ಮಚಾರಿನೀ ಅಹೋಸಿ। ಕಞ್ಚನರೂಪಕಂ ಆದಾಯ ವಿಚರನ್ತಾ ಮನುಸ್ಸಾ ತಂ ಗಾಮಂ ಪಾಪುಣಿಂಸು। ತತ್ಥ ಮನುಸ್ಸಾ ತಂ ದಿಸ್ವಾ ‘‘ಅಸುಕಬ್ರಾಹ್ಮಣಸ್ಸ ಧೀತಾ ಸಮ್ಮಿಲ್ಲಹಾಸಿನೀ ಕಿಂಕಾರಣಾ ಇಧ ಠಿತಾ’’ತಿ ಆಹಂಸು। ಮನುಸ್ಸಾ ತಂ ಸುತ್ವಾ ಬ್ರಾಹ್ಮಣಕುಲಂ ಗನ್ತ್ವಾ ಸಮ್ಮಿಲ್ಲಹಾಸಿನಿಂ ವಾರೇಸುಂ। ಸಾ ‘‘ಅಹಂ ತುಮ್ಹಾಕಂ ಅಚ್ಚಯೇನ ಪಬ್ಬಜಿಸ್ಸಾಮಿ, ನ ಮೇ ಘರಾವಾಸೇನತ್ಥೋ’’ತಿ ಮಾತಾಪಿತೂನಂ ಸಾಸನಂ ಪೇಸೇಸಿ। ತೇ ‘‘ಕಿಂ ಕರೋಸಿ ಕುಮಾರಿಕೇ’’ತಿ ವತ್ವಾ ಕಞ್ಚನರೂಪಕಂ ಗಹೇತ್ವಾ ತಂ ಮಹನ್ತೇನ ಪರಿವಾರೇನ ಪೇಸಯಿಂಸು। ಬೋಧಿಸತ್ತಸ್ಸ ಚ ಸಮ್ಮಿಲ್ಲಹಾಸಿನಿಯಾ ಚ ಉಭಿನ್ನಮ್ಪಿ ಅನಿಚ್ಛನ್ತಾನಞ್ಞೇವ ಮಙ್ಗಲಂ ಕರಿಂಸು। ತೇ ಏಕಗಬ್ಭೇ ವಸಮಾನಾ ಏಕಸ್ಮಿಂ ಸಯನೇ ಸಯನ್ತಾಪಿ ನ ಅಞ್ಞಮಞ್ಞಂ ಕಿಲೇಸವಸೇನ ಓಲೋಕಯಿಂಸು, ದ್ವೇ ಭಿಕ್ಖೂ ದ್ವೇ ಬ್ರಾಹ್ಮಾನೋ ವಿಯ ಚ ಏಕಸ್ಮಿಂ ಠಾನೇ ವಸಿಂಸು।
Tasmiṃ pana kāle eko puññavā satto brahmalokato cavitvā kāsiraṭṭheyeva nigamagāme asītikoṭivibhavassa brāhmaṇassa gehe kumārikā hutvā nibbatti, ‘‘sammillahāsinī’’tissā nāmaṃ akaṃsu. Sā soḷasavassakāle abhirūpā ahosi pāsādikā devaccharappaṭibhāgā sabbaṅgasampannā. Tassāpi kilesavasena cittaṃ nāma na uppannapubbaṃ, accantabrahmacārinī ahosi. Kañcanarūpakaṃ ādāya vicarantā manussā taṃ gāmaṃ pāpuṇiṃsu. Tattha manussā taṃ disvā ‘‘asukabrāhmaṇassa dhītā sammillahāsinī kiṃkāraṇā idha ṭhitā’’ti āhaṃsu. Manussā taṃ sutvā brāhmaṇakulaṃ gantvā sammillahāsiniṃ vāresuṃ. Sā ‘‘ahaṃ tumhākaṃ accayena pabbajissāmi, na me gharāvāsenattho’’ti mātāpitūnaṃ sāsanaṃ pesesi. Te ‘‘kiṃ karosi kumārike’’ti vatvā kañcanarūpakaṃ gahetvā taṃ mahantena parivārena pesayiṃsu. Bodhisattassa ca sammillahāsiniyā ca ubhinnampi anicchantānaññeva maṅgalaṃ kariṃsu. Te ekagabbhe vasamānā ekasmiṃ sayane sayantāpi na aññamaññaṃ kilesavasena olokayiṃsu, dve bhikkhū dve brāhmāno viya ca ekasmiṃ ṭhāne vasiṃsu.
ಅಪರಭಾಗೇ ಬೋಧಿಸತ್ತಸ್ಸ ಮಾತಾಪಿತರೋ ಕಾಲಮಕಂಸು। ಸೋ ತೇಸಂ ಸರೀರಕಿಚ್ಚಂ ಕತ್ವಾ ಸಮ್ಮಿಲ್ಲಹಾಸಿನಿಂ ಪಕ್ಕೋಸಾಪೇತ್ವಾ ‘‘ಭದ್ದೇ, ಮಮ ಕುಲಸನ್ತಕಾ ಅಸೀತಿಕೋಟಿಯೋ, ತವ ಕುಲಸನ್ತಕಾ ಅಸೀತಿಕೋಟಿಯೋತಿ ಇಮಂ ಏತ್ತಕಂ ಧನಂ ಗಹೇತ್ವಾ ಇಮಂ ಕುಟುಮ್ಬಂ ಪಟಿಪಜ್ಜಾಹಿ, ಅಹಂ ಪಬ್ಬಜಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ ಆಹ। ‘‘ಅಯ್ಯಪುತ್ತ, ತಯಿ ಪಬ್ಬಜನ್ತೇ ಅಹಮ್ಪಿ ಪಬ್ಬಜಿಸ್ಸಾಮಿ, ನ ಸಕ್ಕೋಮಿ ತಂ ಜಹಿತು’’ನ್ತಿ । ‘‘ತೇನ ಹಿ ಏಹೀ’’ತಿ ಸಬ್ಬಂ ಧನಂ ದಾನಮುಖೇ ವಿಸ್ಸಜ್ಜೇತ್ವಾ ಖೇಳಪಿಣ್ಡಂ ವಿಯ ಸಮ್ಪತ್ತಿಂ ಪಹಾಯ ಹಿಮವನ್ತಂ ಪವಿಸಿತ್ವಾ ಉಭೋಪಿ ತಾಪಸಪಬ್ಬಜ್ಜಂ ಪಬ್ಬಜಿತ್ವಾ ವನಮೂಲಫಲಾಹಾರಾ ತತ್ಥ ಚಿರಂ ವಸಿತ್ವಾ ಲೋಣಮ್ಬಿಲಸೇವನತ್ಥಾಯ ಹಿಮವನ್ತಾ ಓತರಿತ್ವಾ ಅನುಪುಬ್ಬೇನ ಬಾರಾಣಸಿಂ ಪತ್ವಾ ರಾಜುಯ್ಯಾನೇ ವಸಿಂಸು।
Aparabhāge bodhisattassa mātāpitaro kālamakaṃsu. So tesaṃ sarīrakiccaṃ katvā sammillahāsiniṃ pakkosāpetvā ‘‘bhadde, mama kulasantakā asītikoṭiyo, tava kulasantakā asītikoṭiyoti imaṃ ettakaṃ dhanaṃ gahetvā imaṃ kuṭumbaṃ paṭipajjāhi, ahaṃ pabbajissāmī’’ti āha. ‘‘Ayyaputta, tayi pabbajante ahampi pabbajissāmi, na sakkomi taṃ jahitu’’nti . ‘‘Tena hi ehī’’ti sabbaṃ dhanaṃ dānamukhe vissajjetvā kheḷapiṇḍaṃ viya sampattiṃ pahāya himavantaṃ pavisitvā ubhopi tāpasapabbajjaṃ pabbajitvā vanamūlaphalāhārā tattha ciraṃ vasitvā loṇambilasevanatthāya himavantā otaritvā anupubbena bārāṇasiṃ patvā rājuyyāne vasiṃsu.
ತೇಸಂ ತತ್ಥ ವಸನ್ತಾನಂ ಸುಖುಮಾಲಾಯ ಪರಿಬ್ಬಾಜಿಕಾಯ ನಿರೋಜಂ ಮಿಸ್ಸಕಭತ್ತಂ ಪರಿಭುಞ್ಜನ್ತಿಯಾ ಲೋಹಿತಪಕ್ಖನ್ದಿಕಾಬಾಧೋ ಉಪ್ಪಜ್ಜಿ। ಸಾ ಸಪ್ಪಾಯಭೇಸಜ್ಜಂ ಅಲಭಮಾನಾ ದುಬ್ಬಲಾ ಅಹೋಸಿ। ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಭಿಕ್ಖಾಚಾರವೇಲಾಯ ತಂ ಪರಿಗ್ಗಹೇತ್ವಾ ನಗರದ್ವಾರಂ ನೇತ್ವಾ ಏಕಿಸ್ಸಾ ಸಾಲಾಯ ಫಲಕೇ ನಿಪಜ್ಜಾಪೇತ್ವಾ ಸಯಂ ಭಿಕ್ಖಾಯ ಪಾವಿಸಿ। ಸಾ ತಸ್ಮಿಂ ಅನಿಕ್ಖನ್ತೇಯೇವ ಕಾಲಮಕಾಸಿ। ಮಹಾಜನೋ ಪರಿಬ್ಬಾಜಿಕಾಯ ರೂಪಸಮ್ಪತ್ತಿಂ ದಿಸ್ವಾ ಪರಿವಾರೇತ್ವಾ ರೋದತಿ ಪರಿದೇವತಿ। ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಭಿಕ್ಖಂ ಚರಿತ್ವಾ ಆಗತೋ ತಸ್ಸಾ ಮತಭಾವಂ ಞತ್ವಾ ‘‘ಭಿಜ್ಜನಧಮ್ಮಂ ಭಿಜ್ಜತಿ, ಸಬ್ಬೇ ಸಙ್ಖಾರಾ ಅನಿಚ್ಚಾ ಏವಂಗತಿಕಾಯೇವಾ’’ತಿ ವತ್ವಾ ತಾಯ ನಿಪನ್ನಫಲಕೇಯೇವ ನಿಸೀದಿತ್ವಾ ಮಿಸ್ಸಕಭೋಜನಂ ಭುಞ್ಜಿತ್ವಾ ಮುಖಂ ವಿಕ್ಖಾಲೇಸಿ। ಪರಿವಾರೇತ್ವಾ ಠಿತಮಹಾಜನೋ ‘‘ಅಯಂ ತೇ, ಭನ್ತೇ, ಪರಿಬ್ಬಾಜಿಕಾ ಕಿಂ ಹೋತೀ’’ತಿ ಪುಚ್ಛಿ। ‘‘ಗಿಹಿಕಾಲೇ ಮೇ ಪಾದಪರಿಚಾರಿಕಾ ಅಹೋಸೀ’’ತಿ। ‘‘ಭನ್ತೇ, ಮಯಂ ತಾವ ನ ಸಣ್ಠಾಮ ರೋದಾಮ ಪರಿದೇವಾಮ, ತುಮ್ಹೇ ಕಸ್ಮಾ ನ ರೋದಥಾ’’ತಿ? ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ‘‘ಜೀವಮಾನಾ ತಾವ ಏಸಾ ಮಮ ಕಿಞ್ಚಿ ಹೋತಿ, ಇದಾನಿ ಪರಲೋಕಸಮಙ್ಗಿತಾಯ ನ ಕಿಞ್ಚಿ ಹೋತಿ, ಮರಣವಸಂ ಗತಾ, ಅಹಂ ಕಿಸ್ಸ ರೋದಾಮೀ’’ತಿ ಮಹಾಜನಸ್ಸ ಧಮ್ಮಂ ದೇಸೇನ್ತೋ ಇಮಾ ಗಾಥಾ ಅಭಾಸಿ –
Tesaṃ tattha vasantānaṃ sukhumālāya paribbājikāya nirojaṃ missakabhattaṃ paribhuñjantiyā lohitapakkhandikābādho uppajji. Sā sappāyabhesajjaṃ alabhamānā dubbalā ahosi. Bodhisatto bhikkhācāravelāya taṃ pariggahetvā nagaradvāraṃ netvā ekissā sālāya phalake nipajjāpetvā sayaṃ bhikkhāya pāvisi. Sā tasmiṃ anikkhanteyeva kālamakāsi. Mahājano paribbājikāya rūpasampattiṃ disvā parivāretvā rodati paridevati. Bodhisatto bhikkhaṃ caritvā āgato tassā matabhāvaṃ ñatvā ‘‘bhijjanadhammaṃ bhijjati, sabbe saṅkhārā aniccā evaṃgatikāyevā’’ti vatvā tāya nipannaphalakeyeva nisīditvā missakabhojanaṃ bhuñjitvā mukhaṃ vikkhālesi. Parivāretvā ṭhitamahājano ‘‘ayaṃ te, bhante, paribbājikā kiṃ hotī’’ti pucchi. ‘‘Gihikāle me pādaparicārikā ahosī’’ti. ‘‘Bhante, mayaṃ tāva na saṇṭhāma rodāma paridevāma, tumhe kasmā na rodathā’’ti? Bodhisatto ‘‘jīvamānā tāva esā mama kiñci hoti, idāni paralokasamaṅgitāya na kiñci hoti, maraṇavasaṃ gatā, ahaṃ kissa rodāmī’’ti mahājanassa dhammaṃ desento imā gāthā abhāsi –
೧೦೯.
109.
‘‘ಬಹೂನಂ ವಿಜ್ಜತೀ ಭೋತೀ, ತೇಹಿ ಮೇ ಕಿಂ ಭವಿಸ್ಸತಿ।
‘‘Bahūnaṃ vijjatī bhotī, tehi me kiṃ bhavissati;
ತಸ್ಮಾ ಏತಂ ನ ಸೋಚಾಮಿ, ಪಿಯಂ ಸಮ್ಮಿಲ್ಲಹಾಸಿನಿಂ॥
Tasmā etaṃ na socāmi, piyaṃ sammillahāsiniṃ.
೧೧೦.
110.
‘‘ತಂ ತಂ ಚೇ ಅನುಸೋಚೇಯ್ಯ, ಯಂ ಯಂ ತಸ್ಸ ನ ವಿಜ್ಜತಿ।
‘‘Taṃ taṃ ce anusoceyya, yaṃ yaṃ tassa na vijjati;
ಅತ್ತಾನಮನುಸೋಚೇಯ್ಯ, ಸದಾ ಮಚ್ಚುವಸಂ ಪತಂ॥
Attānamanusoceyya, sadā maccuvasaṃ pataṃ.
೧೧೧.
111.
‘‘ನ ಹೇವ ಠಿತಂ ನಾಸೀನಂ, ನ ಸಯಾನಂ ನ ಪದ್ಧಗುಂ।
‘‘Na heva ṭhitaṃ nāsīnaṃ, na sayānaṃ na paddhaguṃ;
ಯಾವ ಬ್ಯಾತಿ ನಿಮಿಸತಿ, ತತ್ರಾಪಿ ರಸತೀ ವಯೋ॥
Yāva byāti nimisati, tatrāpi rasatī vayo.
೧೧೨.
112.
‘‘ತತ್ಥತ್ತನಿ ವತಪ್ಪದ್ಧೇ, ವಿನಾಭಾವೇ ಅಸಂಸಯೇ।
‘‘Tatthattani vatappaddhe, vinābhāve asaṃsaye;
ಭೂತಂ ಸೇಸಂ ದಯಿತಬ್ಬಂ, ವೀತಂ ಅನನುಸೋಚಿಯ’’ನ್ತಿ॥
Bhūtaṃ sesaṃ dayitabbaṃ, vītaṃ ananusociya’’nti.
ತತ್ಥ ಬಹೂನಂ ವಿಜ್ಜತೀ ಭೋತೀತಿ ಅಯಂ ಭೋತೀ ಅಮ್ಹೇ ಛಡ್ಡೇತ್ವಾ ಇದಾನಿ ಅಞ್ಞೇಸಂ ಬಹೂನಂ ಮತಕಸತ್ತಾನಂ ಅನ್ತರೇ ವಿಜ್ಜತಿ ಅತ್ಥಿ ಉಪಲಬ್ಭತಿ। ತೇಹಿ ಮೇ ಕಿಂ ಭವಿಸ್ಸತೀತಿ ತೇಹಿ ಮತಕಸತ್ತೇಹಿ ಸದ್ಧಿಂ ವತ್ತಮಾನಾ ಇದಾನೇವೇಸಾ ಮಯ್ಹಂ ಕಿಂ ಭವಿಸ್ಸತಿ , ತೇಹಿ ವಾ ಮತಕಸತ್ತೇಹಿ ಅತಿರೇಕಸಮ್ಬನ್ಧವಸೇನೇಸಾ ಮಯ್ಹಂ ಕಿಂ ಭವಿಸ್ಸತಿ, ಕಾ ನಾಮ ಭವಿಸ್ಸತಿ, ಕಿಂ ಭರಿಯಾ, ಉದಾಹು ಭಗಿನೀತಿ? ‘‘ತೇಹಿ ಮೇಕ’’ನ್ತಿಪಿ ಪಾಠೋ, ತೇಹಿ ಮತಕೇಹಿ ಸದ್ಧಿಂ ಇದಮ್ಪಿ ಮೇ ಕಳೇವರಂ ಏಕಂ ಭವಿಸ್ಸತೀತಿ ಅತ್ಥೋ। ತಸ್ಮಾತಿ ಯಸ್ಮಾ ಏಸಾ ಮತಕೇಸು ಸಙ್ಖಂ ಗತಾ, ಮಯ್ಹಂ ಸಾ ನ ಕಿಞ್ಚಿ ಹೋತಿ, ತಸ್ಮಾ ಏತಂ ನ ಸೋಚಾಮಿ।
Tattha bahūnaṃ vijjatī bhotīti ayaṃ bhotī amhe chaḍḍetvā idāni aññesaṃ bahūnaṃ matakasattānaṃ antare vijjati atthi upalabbhati. Tehi me kiṃ bhavissatīti tehi matakasattehi saddhiṃ vattamānā idānevesā mayhaṃ kiṃ bhavissati , tehi vā matakasattehi atirekasambandhavasenesā mayhaṃ kiṃ bhavissati, kā nāma bhavissati, kiṃ bhariyā, udāhu bhaginīti? ‘‘Tehi meka’’ntipi pāṭho, tehi matakehi saddhiṃ idampi me kaḷevaraṃ ekaṃ bhavissatīti attho. Tasmāti yasmā esā matakesu saṅkhaṃ gatā, mayhaṃ sā na kiñci hoti, tasmā etaṃ na socāmi.
ಯಂ ಯಂ ತಸ್ಸಾತಿ ಯಂ ಯಂ ತಸ್ಸ ಅನುಸೋಚನಕಸ್ಸ ಸತ್ತಸ್ಸ ನ ವಿಜ್ಜತಿ ನತ್ಥಿ, ಮತಂ ನಿರುದ್ಧಂ, ತಂ ತಂ ಸಚೇ ಅನುಸೋಚೇಯ್ಯಾತಿ ಅತ್ಥೋ। ‘‘ಯಸ್ಸಾ’’ತಿಪಿ ಪಾಠೋ, ಯಂ ಯಂ ಯಸ್ಸ ನ ವಿಜ್ಜತಿ, ತಂ ತಂ ಸೋ ಅನುಸೋಚೇಯ್ಯಾತಿ ಅತ್ಥೋ। ಮಚ್ಚುವಸಂ ಪತನ್ತಿ ಏವಂ ಸನ್ತೇ ನಿಚ್ಚಂ ಮಚ್ಚುವಸಂ ಪತನ್ತಂ ಗಚ್ಛನ್ತಂ ಅತ್ತಾನಮೇವ ಅನುಸೋಚೇಯ್ಯ, ತೇನಸ್ಸ ಅಸೋಚನಕಾಲೋಯೇವ ನ ಭವೇಯ್ಯಾತಿ ಅತ್ಥೋ।
Yaṃ yaṃ tassāti yaṃ yaṃ tassa anusocanakassa sattassa na vijjati natthi, mataṃ niruddhaṃ, taṃ taṃ sace anusoceyyāti attho. ‘‘Yassā’’tipi pāṭho, yaṃ yaṃ yassa na vijjati, taṃ taṃ so anusoceyyāti attho. Maccuvasaṃ patanti evaṃ sante niccaṃ maccuvasaṃ patantaṃ gacchantaṃ attānameva anusoceyya, tenassa asocanakāloyeva na bhaveyyāti attho.
ತತಿಯಗಾಥಾಯ ನ ಹೇವ ಠಿತಂ ನಾಸೀನಂ, ನ ಸಯಾನಂ ನ ಪದ್ಧಗುನ್ತಿ ಕಞ್ಚಿ ಸತ್ತಂ ಆಯುಸಙ್ಖಾರೋ ಅನುಗಚ್ಛತೀತಿ ಪಾಠಸೇಸೋ। ತತ್ಥ ಪದ್ಧಗುನ್ತಿ ಪರಿವತ್ತೇತ್ವಾ ಚರಮಾನಂ। ಇದಂ ವುತ್ತಂ ಹೋತಿ – ಇಮೇ ಸತ್ತಾ ಚತೂಸುಪಿ ಇರಿಯಾಪಥೇಸು ಪಮತ್ತಾ ವಿಹರನ್ತಿ, ಆಯುಸಙ್ಖಾರಾ ಪನ ರತ್ತಿಞ್ಚ ದಿವಾ ಚ ಸಬ್ಬಿರಿಯಾಪಥೇಸು ಅಪ್ಪಮತ್ತಾ ಅತ್ತನೋ ಖಯಗಮನಕಮ್ಮಮೇವ ಕರೋನ್ತೀತಿ। ಯಾವ ಬ್ಯಾತೀತಿ ಯಾವ ಉಮ್ಮಿಸತಿ। ಅಯಞ್ಹಿ ತಸ್ಮಿಂ ಕಾಲೇ ವೋಹಾರೋ। ಇದಂ ವುತ್ತಂ ಹೋತಿ – ಯಾವ ಉಮ್ಮಿಸತಿ ಚ ನಿಮಿಸತಿ ಚ, ತತ್ರಾಪಿ ಏವಂ ಅಪ್ಪಮತ್ತಕೇ ಕಾಲೇ ಇಮೇಸಂ ಸತ್ತಾನಂ ರಸತೀ ವಯೋ, ತೀಸು ವಯೇಸು ಸೋ ಸೋ ವಯೋ ಹಾಯತೇವ ನ ವಡ್ಢತೀತಿ।
Tatiyagāthāya na heva ṭhitaṃ nāsīnaṃ, na sayānaṃ na paddhagunti kañci sattaṃ āyusaṅkhāro anugacchatīti pāṭhaseso. Tattha paddhagunti parivattetvā caramānaṃ. Idaṃ vuttaṃ hoti – ime sattā catūsupi iriyāpathesu pamattā viharanti, āyusaṅkhārā pana rattiñca divā ca sabbiriyāpathesu appamattā attano khayagamanakammameva karontīti. Yāva byātīti yāva ummisati. Ayañhi tasmiṃ kāle vohāro. Idaṃ vuttaṃ hoti – yāva ummisati ca nimisati ca, tatrāpi evaṃ appamattake kāle imesaṃ sattānaṃ rasatī vayo, tīsu vayesu so so vayo hāyateva na vaḍḍhatīti.
ತತ್ಥತ್ತನಿ ವತಪ್ಪದ್ಧೇತಿ ತತ್ಥ ವತ ಅತ್ತನಿ ಪದ್ಧೇ। ಇದಂ ವುತ್ತಂ ಹೋತಿ ತಸ್ಮಿಂ ವತ ಏವಂ ರಸಮಾನೇ ವಯೇ ಅಯಂ ‘‘ಅತ್ತಾ’’ತಿ ಸಙ್ಖ್ಯಂ ಗತೋ ಅತ್ತಭಾವೋ ಪದ್ಧೋ ಹೋತಿ, ವಯೇನ ಅಡ್ಢೋ ಉಪಡ್ಢೋ ಅಪರಿಪುಣ್ಣೋವ ಹೋತಿ । ಏವಂ ತತ್ಥ ಇಮಸ್ಮಿಂ ಅತ್ತನಿ ಪದ್ಧೇ ಯೋ ಚೇಸ ತತ್ಥ ತತ್ಥ ನಿಬ್ಬತ್ತಾನಂ ಸತ್ತಾನಂ ವಿನಾಭಾವೋ ಅಸಂಸಯೋ, ತಸ್ಮಿಂ ವಿನಾಭಾವೇಪಿ ಅಸಂಸಯೇ ನಿಸ್ಸಂಸಯೇ ಯಂ ಭೂತಂ ಸೇಸಂ ಅಮತಂ ಜೀವಮಾನಂ, ತಂ ಜೀವಮಾನಮೇವ ದಯಿತಬ್ಬಂ ಪಿಯಾಯಿತಬ್ಬಂ ಮೇತ್ತಾಯಿತಬ್ಬಂ, ‘‘ಅಯಂ ಸತ್ತೋ ಅರೋಗೋ ಹೋತು ಅಬ್ಯಾಪಜ್ಜೋ’’ತಿ ಏವಂ ತಸ್ಮಿಂ ಮೇತ್ತಾಭಾವನಾ ಕಾತಬ್ಬಾ। ಯಂ ಪನೇತಂ ವೀತಂ ವಿಗತಂ ಮತಂ, ತಂ ಅನನುಸೋಚಿಯಂ ನ ಅನುಸೋಚಿತಬ್ಬನ್ತಿ।
Tatthattani vatappaddheti tattha vata attani paddhe. Idaṃ vuttaṃ hoti tasmiṃ vata evaṃ rasamāne vaye ayaṃ ‘‘attā’’ti saṅkhyaṃ gato attabhāvo paddho hoti, vayena aḍḍho upaḍḍho aparipuṇṇova hoti . Evaṃ tattha imasmiṃ attani paddhe yo cesa tattha tattha nibbattānaṃ sattānaṃ vinābhāvo asaṃsayo, tasmiṃ vinābhāvepi asaṃsaye nissaṃsaye yaṃ bhūtaṃ sesaṃ amataṃ jīvamānaṃ, taṃ jīvamānameva dayitabbaṃ piyāyitabbaṃ mettāyitabbaṃ, ‘‘ayaṃ satto arogo hotu abyāpajjo’’ti evaṃ tasmiṃ mettābhāvanā kātabbā. Yaṃ panetaṃ vītaṃ vigataṃ mataṃ, taṃ ananusociyaṃ na anusocitabbanti.
ಏವಂ ಮಹಾಸತ್ತೋ ಚತೂಹಿ ಗಾಥಾಹಿ ಅನಿಚ್ಚಾಕಾರಂ ದೀಪೇನ್ತೋ ಧಮ್ಮಂ ದೇಸೇಸಿ। ಮಹಾಜನೋ ಪರಿಬ್ಬಾಜಿಕಾಯ ಸರೀರಕಿಚ್ಚಂ ಅಕಾಸಿ। ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಹಿಮವನ್ತಮೇವ ಪವಿಸಿತ್ವಾ ಝಾನಾಭಿಞ್ಞಾಸಮಾಪತ್ತಿಯೋ ನಿಬ್ಬತ್ತೇತ್ವಾ ಬ್ರಹ್ಮಲೋಕಪರಾಯಣೋ ಅಹೋಸಿ।
Evaṃ mahāsatto catūhi gāthāhi aniccākāraṃ dīpento dhammaṃ desesi. Mahājano paribbājikāya sarīrakiccaṃ akāsi. Bodhisatto himavantameva pavisitvā jhānābhiññāsamāpattiyo nibbattetvā brahmalokaparāyaṇo ahosi.
ಸತ್ಥಾ ಇಮಂ ಧಮ್ಮದೇಸನಂ ಆಹರಿತ್ವಾ ಸಚ್ಚಾನಿ ಪಕಾಸೇತ್ವಾ ಜಾತಕಂ ಸಮೋಧಾನೇಸಿ, ಸಚ್ಚಪರಿಯೋಸಾನೇ ಕುಟುಮ್ಬಿಕೋ ಸೋತಾಪತ್ತಿಫಲೇ ಪತಿಟ್ಠಹಿ। ತದಾ ಸಮ್ಮಿಲ್ಲಹಾಸಿನೀ ರಾಹುಲಮಾತಾ ಅಹೋಸಿ, ತಾಪಸೋ ಪನ ಅಹಮೇವ ಅಹೋಸಿನ್ತಿ।
Satthā imaṃ dhammadesanaṃ āharitvā saccāni pakāsetvā jātakaṃ samodhānesi, saccapariyosāne kuṭumbiko sotāpattiphale patiṭṭhahi. Tadā sammillahāsinī rāhulamātā ahosi, tāpaso pana ahameva ahosinti.
ಅನನುಸೋಚಿಯಜಾತಕವಣ್ಣನಾ ಅಟ್ಠಮಾ।
Ananusociyajātakavaṇṇanā aṭṭhamā.
Related texts:
ತಿಪಿಟಕ (ಮೂಲ) • Tipiṭaka (Mūla) / ಸುತ್ತಪಿಟಕ • Suttapiṭaka / ಖುದ್ದಕನಿಕಾಯ • Khuddakanikāya / ಜಾತಕಪಾಳಿ • Jātakapāḷi / ೩೨೮. ಅನನುಸೋಚಿಯಜಾತಕಂ • 328. Ananusociyajātakaṃ
