| Library / Tipiṭaka / តិបិដក • Tipiṭaka / នេត្តិប្បករណ-ដីកា • Nettippakaraṇa-ṭīkā |
២. វិចយហារសម្បាតវណ្ណនា
2. Vicayahārasampātavaṇṇanā
៥៣. កុសលធម្មារម្មណាតិ កុសលធម្មេ ឧទ្ទិស្ស បវត្តិមត្តំ សន្ធាយ វុត្តំ, ន តេសំ អារម្មណបច្ចយតំ ឥធ ‘‘កុសលា ធម្មា’’តិ លោកុត្តរធម្មានំ អធិប្បេតត្តា។ ន ហិ កទាចិ អនុបាទានិយា ធម្មា ឧបាទានារម្មណា ហោន្តិ។ ផលធម្មេ ឧទ្ទិស្ស បវត្តាយ តណ្ហាយ គហិតត្តា ‘‘កុសល…បេ.… ទដ្ឋព្ពោ’’តិ វុត្តំ។ ទេសនាហារេតិ ទេសនាហារសម្បាតេ។ កថំ បន កុសលភាវោតិ ‘‘កុសលា’’តិ វចនមត្តំ គហេត្វា ចោទេតិ, តញ្ច និទស្សនមត្តំ ទដ្ឋព្ពំ, បហានហេតុភាវោបិស្សា សិយា ចោទកេន សម្បដិច្ឆិតោវ។ ‘‘មានោបិ ទុវិធោ’’តិអាទិនា មានស្ស ច តស្សា តណ្ហាយ ច សេវិតព្ពភាវោ អកុសលានំ បហានាយ, កុសលានំ ឧប្បត្តិយា ច បច្ចយភាវតោ។
53.Kusaladhammārammaṇāti kusaladhamme uddissa pavattimattaṃ sandhāya vuttaṃ, na tesaṃ ārammaṇapaccayataṃ idha ‘‘kusalā dhammā’’ti lokuttaradhammānaṃ adhippetattā. Na hi kadāci anupādāniyā dhammā upādānārammaṇā honti. Phaladhamme uddissa pavattāya taṇhāya gahitattā ‘‘kusala…pe… daṭṭhabbo’’ti vuttaṃ. Desanāhāreti desanāhārasampāte. Kathaṃ pana kusalabhāvoti ‘‘kusalā’’ti vacanamattaṃ gahetvā codeti, tañca nidassanamattaṃ daṭṭhabbaṃ, pahānahetubhāvopissā siyā codakena sampaṭicchitova. ‘‘Mānopi duvidho’’tiādinā mānassa ca tassā taṇhāya ca sevitabbabhāvo akusalānaṃ pahānāya, kusalānaṃ uppattiyā ca paccayabhāvato.
នេក្ខម្មស្សិតំ ទោមនស្សំ នាម ‘‘អរិយភូមិំ បាបុណិតុំ នាសក្ខិ’’ន្តិ អនុសោចតោ ឧប្បន្នំ ទោមនស្សន្តិ សម្ពន្ធោ។ ឯវន្តិ ឥមិនា បាឡិយំ វុត្តប្បការេន, បិហំ ឧបដ្ឋបេត្វា ឆសុ ទ្វារេសុ ឥដ្ឋារម្មណេ អាបាថគតេ អនិច្ចាទិវសេន វិបស្សនំ បដ្ឋបេត្វាតិ យោជនា។ ឥដ្ឋារម្មណញ្ចេត្ថ យថាវុត្តអនុសោចនទោមនស្សុប្បត្តីនំ យថាភិនិវិដ្ឋស្ស អារម្មណស្ស អនិដ្ឋតាយាតិ ទស្សនត្ថំ។ ‘‘កថំ នេក្ខម្មវសេនា’’តិ បទស្ស អត្ថំ វិវរិតុំ ‘‘វិបស្សនាវសេនា’’តិអាទិ វុត្តំ។ វិបស្សនាទិវិនិមុត្តា វា បឋមជ្ឈានាទិវសេន វុត្តា កុសលា ធម្មា ឥធ នេក្ខម្មំ។ អនុស្សតិគ្គហណេន ឧបចារជ្ឈានមេវ គហិតន្តិ ‘‘បឋមជ្ឈានាទិវសេនា’’តិ វុត្តំ។ អាទិសទ្ទេន ទុតិយជ្ឈានតោ បដ្ឋាយ យាវ អគ្គផលា ឧបរិវិសេសា សង្គហិតា។ យាយ បញ្ញាវិមុត្តិយា។
Nekkhammassitaṃ domanassaṃ nāma ‘‘ariyabhūmiṃ pāpuṇituṃ nāsakkhi’’nti anusocato uppannaṃ domanassanti sambandho. Evanti iminā pāḷiyaṃ vuttappakārena, pihaṃ upaṭṭhapetvā chasu dvāresu iṭṭhārammaṇe āpāthagate aniccādivasena vipassanaṃ paṭṭhapetvāti yojanā. Iṭṭhārammaṇañcettha yathāvuttaanusocanadomanassuppattīnaṃ yathābhiniviṭṭhassa ārammaṇassa aniṭṭhatāyāti dassanatthaṃ. ‘‘Kathaṃ nekkhammavasenā’’ti padassa atthaṃ vivarituṃ ‘‘vipassanāvasenā’’tiādi vuttaṃ. Vipassanādivinimuttā vā paṭhamajjhānādivasena vuttā kusalā dhammā idha nekkhammaṃ. Anussatiggahaṇena upacārajjhānameva gahitanti ‘‘paṭhamajjhānādivasenā’’ti vuttaṃ. Ādisaddena dutiyajjhānato paṭṭhāya yāva aggaphalā uparivisesā saṅgahitā. Yāya paññāvimuttiyā.
ឧបេក្ខាសតិបារិសុទ្ធិភាវេនាតិ ឧបេក្ខាជនិតសតិបារិសុទ្ធិសព្ភាវេន។ កម្មយោគ្គន្តិ វិបស្សនាភាវនាទិកម្មស្ស យោគ្គំ អនុរូបំ អនុច្ឆវិកំ។ អស្សទ្ធិយេតិ អស្សទ្ធិយហេតុ, ‘‘អស្សទ្ធិយេនា’’តិបិ បឋន្តិ, សោ ឯវត្ថោ។ ឱភាសគតន្តិ ញាណោភាសគតំ។ កាមំ បុព្ពេបិ បញ្ញា វុត្តា, អស្សទ្ធិយាទីហិ បន អញ្ញេសំ កិលេសានំ វិធមនម្បិ បញ្ញាយ ឯវ ហោតិ, សា ច ឯវំភូតាតិ ទស្សនត្ថំ ‘‘ឱភាសគតំ កិលេសន្ធការេ ន ឥញ្ជតី’’តិ វុត្តំ។
Upekkhāsatipārisuddhibhāvenāti upekkhājanitasatipārisuddhisabbhāvena. Kammayogganti vipassanābhāvanādikammassa yoggaṃ anurūpaṃ anucchavikaṃ. Assaddhiyeti assaddhiyahetu, ‘‘assaddhiyenā’’tipi paṭhanti, so evattho. Obhāsagatanti ñāṇobhāsagataṃ. Kāmaṃ pubbepi paññā vuttā, assaddhiyādīhi pana aññesaṃ kilesānaṃ vidhamanampi paññāya eva hoti, sā ca evaṃbhūtāti dassanatthaṃ ‘‘obhāsagataṃ kilesandhakāre na iñjatī’’ti vuttaṃ.
កោបោ កោធោ។ អប្បច្ចយោ ទោមនស្សំ។ ឥទ្ធិវិធញាណាទិកា ឆ អភិញ្ញា បាកដា ឯវាតិ ‘‘ទ្វេ ច វិសេសេ’’តិ វុត្តធម្មេ ទស្សេតុំ ‘‘មនោមយិទ្ធិ, វិបស្សនាញាណញ្ចា’’តិ អាហ។ អង្គណានិ រាគាទយោ។ ឧបក្កិលេសា អភិជ្ឈាវិសមលោភាទយោ។ អនុលោមនំ តទេកដ្ឋតា។ ផន្ទនា ទុព្ពលា វិក្ខេបប្បវត្តិ។ ពលវតី អនវដ្ឋានំ។ សព្ពោ មិច្ឆាភិនិវេសោ អយោនិសោមនសិការេន ហោតិ, មិច្ឆាវិតក្កេន ច។ តត្ថ អយោនិសោមនសិការោ អកុសលចិត្តុប្បាទោ តប្បរិយាបន្នោ មិច្ឆាវិតក្កោ វិក្ខេបសហិតោ ឯវាតិ វុត្តំ ‘‘មិច្ឆាភិនិវេសហេតុតាយ ទិដ្ឋិបក្ខោ’’តិ វុត្តញ្ហេតំ ‘‘វិតក្កោបិ ទិដ្ឋិដ្ឋានំ, អយោនិសោ មនសិការោបិ ទិដ្ឋិដ្ឋាន’’ន្តិ (បដិ. ម. ១.១២៤)។
Kopo kodho. Appaccayo domanassaṃ. Iddhividhañāṇādikā cha abhiññā pākaṭā evāti ‘‘dve ca visese’’ti vuttadhamme dassetuṃ ‘‘manomayiddhi, vipassanāñāṇañcā’’ti āha. Aṅgaṇāni rāgādayo. Upakkilesā abhijjhāvisamalobhādayo. Anulomanaṃ tadekaṭṭhatā. Phandanā dubbalā vikkhepappavatti. Balavatī anavaṭṭhānaṃ. Sabbo micchābhiniveso ayonisomanasikārena hoti, micchāvitakkena ca. Tattha ayonisomanasikāro akusalacittuppādo tappariyāpanno micchāvitakko vikkhepasahito evāti vuttaṃ ‘‘micchābhinivesahetutāya diṭṭhipakkho’’ti vuttañhetaṃ ‘‘vitakkopi diṭṭhiṭṭhānaṃ, ayoniso manasikāropi diṭṭhiṭṭhāna’’nti (paṭi. ma. 1.124).
អថ វា ឥញ្ជនាតិ ផន្ទនា, ទិដ្ឋបរិត្តាសោ។ យថាហ ‘‘តទបិ តេសំ ភវតំ សមណព្រាហ្មណានំ អជានតំ អបស្សតំ វេទយិតំ តណ្ហាគតានំ បរិតស្សិតវិប្ផន្ទិតមេវា’’តិ (ទី. និ. ១.១០៥ អាទយោ)។ អដ្ឋិតីតិ អនវដ្ឋានំ, ទិដ្ឋិវិតក្កោ។ តេន ហិ បុថុជ្ជនោ កាលេ សស្សតំ, កាលេ ឧច្ឆេទន្តិ តំ តំ ទិដ្ឋិគ្គហណំ បក្ខន្ទន្តោ សត្តតោ បរិព្ភដ្ឋអន្ធោ វិយ, សមុទ្ទេ វិស្សដ្ឋវាហនិកា វិយ, យន្តេ យុត្តគោណោ វិយ ច តថា តថា បរិព្ភមតិ។ តេនាហ ‘‘ទិដ្ឋិយោបិ ទិដ្ឋិដ្ឋានំ, វិតក្កោបិ ទិដ្ឋិដ្ឋាន’’ន្តិ (បដិ. ម. ១.១២៤) ច។ ឯតស្មិញ្ច បក្ខេ មិច្ឆាភិនិវេសតាយ, មិច្ឆាភិនិវេសហេតុតាយ ច តស្សា ទ្វេ បក្ខាតិ ឯកទេសសរូបេកសេសោ កតោតិ វេទិតព្ពំ។
Atha vā iñjanāti phandanā, diṭṭhaparittāso. Yathāha ‘‘tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditamevā’’ti (dī. ni. 1.105 ādayo). Aṭṭhitīti anavaṭṭhānaṃ, diṭṭhivitakko. Tena hi puthujjano kāle sassataṃ, kāle ucchedanti taṃ taṃ diṭṭhiggahaṇaṃ pakkhandanto sattato paribbhaṭṭhaandho viya, samudde vissaṭṭhavāhanikā viya, yante yuttagoṇo viya ca tathā tathā paribbhamati. Tenāha ‘‘diṭṭhiyopi diṭṭhiṭṭhānaṃ, vitakkopi diṭṭhiṭṭhāna’’nti (paṭi. ma. 1.124) ca. Etasmiñca pakkhe micchābhinivesatāya, micchābhinivesahetutāya ca tassā dve pakkhāti ekadesasarūpekaseso katoti veditabbaṃ.
‘‘ឯវ’’ន្តិអាទិនា ‘‘សោ ឧបរិម’’ន្តិអាទិបាឡិយំ សម្ពន្ធំ ទស្សេតិ។ បដិឃសញ្ញាតិ ភុម្មត្ថេ បច្ចត្តវចនន្តិ ទស្សេន្តោ ‘‘បដិឃ…បេ.… សញ្ញាសូ’’តិ អាហ។ រូបាវចរសញ្ញាតិ សញ្ញាសីសេន រូបាវចរជ្ឈានានិ វទតិ។ នានត្តសញ្ញាតិ នានាសភាវា, នានាសភាវេ វា អារម្មណេ សញ្ញា។ ឋបេត្វា បដិឃសញ្ញា អវសិដ្ឋកាមាវចរសញ្ញា ហេតា។ តា សមតិក្កមតីតិ តា រូបសញ្ញានានត្តសញ្ញាយោ អារម្មណេហិ សទ្ធិំ សម្មទេវ អតិក្កមតិ។
‘‘Eva’’ntiādinā ‘‘so uparima’’ntiādipāḷiyaṃ sambandhaṃ dasseti. Paṭighasaññāti bhummatthe paccattavacananti dassento ‘‘paṭigha…pe… saññāsū’’ti āha. Rūpāvacarasaññāti saññāsīsena rūpāvacarajjhānāni vadati. Nānattasaññāti nānāsabhāvā, nānāsabhāve vā ārammaṇe saññā. Ṭhapetvā paṭighasaññā avasiṭṭhakāmāvacarasaññā hetā. Tā samatikkamatīti tā rūpasaññānānattasaññāyo ārammaṇehi saddhiṃ sammadeva atikkamati.
រូបាវចរជ្ឈានោភាសោបិ កសិណារម្មណា។ កសិណនិស្សន្ទោ ហិ អារុប្បជ្ឈានុប្បត្តិ។ ទស្សនន្តិ កសិណរូបានំ ទស្សនំ។ អភិជ្ឈាព្យាបាទប្បហានេន សទ្ធិំ វីរិយារម្ភោ ឧបការកោ សមថោ សតិបស្សទ្ធិយោ បរិក្ខារង្គតា វុត្តា ឯវ។ សតិរហិតំ សម្មសនំ នាម នត្ថីតិ ‘‘យា ឧបដ្ឋិតា សតិ អសម្មុដ្ឋា, អយំ វិបស្សនា’’តិ វុត្តំ។ តេន សតិសីសេន វិបស្សនា គហិតាតិ ទស្សេតិ។ សម្មោសានំ បហានមាហាតិ សម្ពន្ធោ។
Rūpāvacarajjhānobhāsopi kasiṇārammaṇā. Kasiṇanissando hi āruppajjhānuppatti. Dassananti kasiṇarūpānaṃ dassanaṃ. Abhijjhābyāpādappahānena saddhiṃ vīriyārambho upakārako samatho satipassaddhiyo parikkhāraṅgatā vuttā eva. Satirahitaṃ sammasanaṃ nāma natthīti ‘‘yā upaṭṭhitā sati asammuṭṭhā, ayaṃ vipassanā’’ti vuttaṃ. Tena satisīsena vipassanā gahitāti dasseti. Sammosānaṃ pahānamāhāti sambandho.
៥៤. បច្ចុប្បន្នសុខអាយតិសុខវិបាកកិរិយនិរាមិសអកាបុរិសសេវិតភាវេហិ ឯវ សេសា បាឡិយំ ឯតស្ស សមាធិស្ស សន្តបណីតតាទិវិសេសា វុត្តា, តេបិ ឥធ សង្គហិតាតិ តេសំ បទានំ អត្ថំ ទស្សេន្តោ ‘‘អង្គសន្តតាយា’’តិអាទិមាហ។ តត្ថ អង្គសន្តតាយាតិ ផលឈានង្គានំ ឧបសន្តតាយ។ កិលេសទរថសន្តតាយាតិ កិលេសទរថបដិប្បស្សទ្ធិយា។ បណីតោតិ ឧឡារោ។ ឯកោទិភាវេនាតិ មគ្គសមាធិសង្ខាតេន ឯកោទិភាវេន។ ឯកោទិភាវន្តិ សមាធានំ។ លោកិយសមាធិស្ស បច្ចនីកនីវរណបឋមជ្ឈាននិកន្តិអាទីនិ និគ្គហេតព្ពានិ, អញ្ញេ ច កិលេសា វារេតព្ពា។ ឥមស្ស បន អរហត្តសមាធិស្ស បដិប្បស្សទ្ធកិលេសត្តា ន និគ្គហេតព្ពំ, វារេតព្ពញ្ច អត្ថីតិ សោ មគ្គានន្តរំ សមាបត្តិក្ខណេវ អប្បយោគេនេវ អធិគតត្តា, ឋិតត្តា ច អបរិហានិវសេន វា អធិគតត្តា នសសង្ខារនិគ្គយ្ហវារិតគតោ។
54. Paccuppannasukhaāyatisukhavipākakiriyanirāmisaakāpurisasevitabhāvehi eva sesā pāḷiyaṃ etassa samādhissa santapaṇītatādivisesā vuttā, tepi idha saṅgahitāti tesaṃ padānaṃ atthaṃ dassento ‘‘aṅgasantatāyā’’tiādimāha. Tattha aṅgasantatāyāti phalajhānaṅgānaṃ upasantatāya. Kilesadarathasantatāyāti kilesadarathapaṭippassaddhiyā. Paṇītoti uḷāro. Ekodibhāvenāti maggasamādhisaṅkhātena ekodibhāvena. Ekodibhāvanti samādhānaṃ. Lokiyasamādhissa paccanīkanīvaraṇapaṭhamajjhānanikantiādīni niggahetabbāni, aññe ca kilesā vāretabbā. Imassa pana arahattasamādhissa paṭippassaddhakilesattā na niggahetabbaṃ, vāretabbañca atthīti so maggānantaraṃ samāpattikkhaṇeva appayogeneva adhigatattā, ṭhitattā ca aparihānivasena vā adhigatattā nasasaṅkhāraniggayhavāritagato.
‘‘សតិវេបុល្លប្បត្តោ’’តិ ឯតេន អប្បវត្តមានាយបិ សតិយា សតិពហុលតាយ សតោ ឯវ នាមាតិ ទស្សេតិ។ ‘‘យថាបរិច្ឆិន្នកាលវសេនា’’តិ ឯតេន បរិច្ឆិន្នសតិយា សតោតិ ទស្សេតិ។
‘‘Sativepullappatto’’ti etena appavattamānāyapi satiyā satibahulatāya sato eva nāmāti dasseti. ‘‘Yathāparicchinnakālavasenā’’ti etena paricchinnasatiyā satoti dasseti.
វក្ខមានេនាតិ ‘‘បីតិផរណា’’តិអាទិនា អនន្តរំ វក្ខមានេន។ ‘‘បីតិផរណតា’’តិ បន បាឡិ អាគតា។ តំ ‘‘បញ្ចង្គិកោ សម្មាសមាធី’’តិ (ទី. និ. ៣.៣៥៥) សមាធិអង្គភាវេន បញ្ញា ឧទ្ទិដ្ឋាតិ កត្វា វុត្តំ។ តតោ ឯវ អដ្ឋកថាយំ ‘‘បីតិផរណតា’’តិអាទីនញ្ច អត្ថសំវណ្ណនា កតា។ តត្ថ ‘‘សោ ឥមមេវ កាយំ វិវេកជេន បីតិសុខេន អភិសន្ទេតី’’តិអាទិនា (ទី. និ. ១.២២៦) នយេន បីតិយា, សុខស្ស ច ផរណំ វេទិតព្ពំ។ សេសំ សុវិញ្ញេយ្យមេវ។
Vakkhamānenāti ‘‘pītipharaṇā’’tiādinā anantaraṃ vakkhamānena. ‘‘Pītipharaṇatā’’ti pana pāḷi āgatā. Taṃ ‘‘pañcaṅgiko sammāsamādhī’’ti (dī. ni. 3.355) samādhiaṅgabhāvena paññā uddiṭṭhāti katvā vuttaṃ. Tato eva aṭṭhakathāyaṃ ‘‘pītipharaṇatā’’tiādīnañca atthasaṃvaṇṇanā katā. Tattha ‘‘so imameva kāyaṃ vivekajena pītisukhena abhisandetī’’tiādinā (dī. ni. 1.226) nayena pītiyā, sukhassa ca pharaṇaṃ veditabbaṃ. Sesaṃ suviññeyyameva.
សមាធិវសេន សមថោ ឧទ្ធដោតិ សភាវវសេន សមថោ ឧទ្ធដោ, ន ឧបការកធម្មវសេនាតិ អធិប្បាយោ។
Samādhivasena samatho uddhaṭoti sabhāvavasena samatho uddhaṭo, na upakārakadhammavasenāti adhippāyo.
៥៥. រាគបដិបក្ខត្តា សមាធិស្ស ‘‘អធិចិត្តសិក្ខាយ សិក្ខន្តោ’’តិ វុត្តំ។ វុត្តនយានុសារេនាតិ ‘‘សុខបណិធិអាទិសមុគ្ឃាដនេន អប្បណិហិតោ’’តិអាទិនា។ ឯត្ថ ច សង្ខារានំ ខណភង្គុរតំ សម្មទេវ បស្សន្តស្ស ន រាគោ បតិដ្ឋំ លភតីតិ អនិច្ចានុបស្សនា រាគចរិតស្ស សប្បាយា វុត្តា, តថា សង្ខារានំ សភាវទុក្ខតំ សម្មទេវ បស្សន្តស្ស បកតិយាបិ ទុក្ខិតេសុ ទុក្ខុប្បាទនំ វណេ ខារោទកសេកសទិសន្តិ ន ទោសោ បតិដ្ឋំ លភតីតិ ទុក្ខានុបស្សនា ទោសចរិតស្ស សប្បាយា វុត្តា, តថា សង្ខារេសុ សម្មទេវ ឃនវិនិព្ភោគេ កតេ អត្តសុញ្ញតាយ ឧបដ្ឋហមានាយ ន មោហោ បតិដ្ឋំ លភតីតិ អនត្តានុបស្សនា មោហចរិតស្ស សប្បាយា វុត្តាតិ វេទិតព្ពំ។ រាគបដិបក្ខត្តា សមាធិស្ស ‘‘អធិចិត្តសិក្ខាយ សិក្ខន្តោ’’តិ វុត្តំ។ ឯស នយោ ឥតរេសុ។ សេសមេត្ថ សុវិញ្ញេយ្យំ។
55. Rāgapaṭipakkhattā samādhissa ‘‘adhicittasikkhāya sikkhanto’’ti vuttaṃ. Vuttanayānusārenāti ‘‘sukhapaṇidhiādisamugghāṭanena appaṇihito’’tiādinā. Ettha ca saṅkhārānaṃ khaṇabhaṅgurataṃ sammadeva passantassa na rāgo patiṭṭhaṃ labhatīti aniccānupassanā rāgacaritassa sappāyā vuttā, tathā saṅkhārānaṃ sabhāvadukkhataṃ sammadeva passantassa pakatiyāpi dukkhitesu dukkhuppādanaṃ vaṇe khārodakasekasadisanti na doso patiṭṭhaṃ labhatīti dukkhānupassanā dosacaritassa sappāyā vuttā, tathā saṅkhāresu sammadeva ghanavinibbhoge kate attasuññatāya upaṭṭhahamānāya na moho patiṭṭhaṃ labhatīti anattānupassanā mohacaritassa sappāyā vuttāti veditabbaṃ. Rāgapaṭipakkhattā samādhissa ‘‘adhicittasikkhāya sikkhanto’’ti vuttaṃ. Esa nayo itaresu. Sesamettha suviññeyyaṃ.
ខន្តិពហុលោ ឧប្បន្នំ អរតិំ អនភិរតិំ អភិភុយ្យ វិហរន្តោ សុខេន សមាធិំ អធិគច្ឆតីតិ ខន្តិប្បធានតាបិ សមថបក្ខភជនស្ស ការណំ វុត្តា។ ឧដ្ឋានំ សម្បជ្ជតីតិ សម្បន្នកាយិកវីរិយំ។ សម្មាកម្មន្តវាយាមានំ យោ កាយិកាទិវិកប្បោ វុត្តោ បាឡិយំ, សោ នេសំ កាយិកស្ស បយោគស្ស សមុដ្ឋានវសេន វេទិតព្ពោ។
Khantibahulo uppannaṃ aratiṃ anabhiratiṃ abhibhuyya viharanto sukhena samādhiṃ adhigacchatīti khantippadhānatāpi samathapakkhabhajanassa kāraṇaṃ vuttā. Uṭṭhānaṃ sampajjatīti sampannakāyikavīriyaṃ. Sammākammantavāyāmānaṃ yo kāyikādivikappo vutto pāḷiyaṃ, so nesaṃ kāyikassa payogassa samuṭṭhānavasena veditabbo.
‘‘ខិប្បាធិគមោ’’តិ ឥមិនា មគ្គាសេវនភាវំ ទស្សេតិ។ ‘‘វិបស្សនាយ វិមុត្តាធិគមោ’’តិ ឥមិនា វិបស្សនានុភាវេន សមុច្ឆេទវិមុត្តិ វិក្ខម្ភនវិមុត្តិ វិយ សមថានុភាវេនាតិ ទស្សេតិ។ លោកិយេហីតិ និស្សក្កវចនំ។ មហន្តានន្តិ ឧឡារានំ, បណីតានន្តិ អត្ថោ។
‘‘Khippādhigamo’’ti iminā maggāsevanabhāvaṃ dasseti. ‘‘Vipassanāya vimuttādhigamo’’ti iminā vipassanānubhāvena samucchedavimutti vikkhambhanavimutti viya samathānubhāvenāti dasseti. Lokiyehīti nissakkavacanaṃ. Mahantānanti uḷārānaṃ, paṇītānanti attho.
៥៦. តន្តិ វិចយហារំ។ វិសំវាទនហេតូនំ លោភាទីនំ បាបធម្មានំ។ សោធេន្តោតិ យថា សរណាទិវិសយា អញ្ញាណាទិសំកិលេសា ន បវត្តន្តិ, ឯវំ សោធេន្តោ។ បរិបូរេន្តាតិ យថា សីលំ អខណ្ឌាទិភាវេន បរិបុណ្ណំ ហោតិ អនូនំ, ឯវំ បរិបូរេន្តា។
56.Tanti vicayahāraṃ. Visaṃvādanahetūnaṃ lobhādīnaṃ pāpadhammānaṃ. Sodhentoti yathā saraṇādivisayā aññāṇādisaṃkilesā na pavattanti, evaṃ sodhento. Paripūrentāti yathā sīlaṃ akhaṇḍādibhāvena paripuṇṇaṃ hoti anūnaṃ, evaṃ paripūrentā.
‘‘តថា បដិបជ្ជន្តោ’’តិ ឥមិនា សត្ថុ មហាបតិការភាវោ បរិបុណ្ណោ ទស្សិតោតិ បឋមវាទេ ‘‘ទស្សនាភូមិញ្ច ភាវនាភូមិញ្ចា’’តិ វុត្តំ។
‘‘Tathāpaṭipajjanto’’ti iminā satthu mahāpatikārabhāvo paripuṇṇo dassitoti paṭhamavāde ‘‘dassanābhūmiñca bhāvanābhūmiñcā’’ti vuttaṃ.
យស្ស អត្ថាយាតិ យស្ស យស្ស បហានត្ថាយ។ តថា បដិបន្នស្សាតិ យថា អសុភជ្ឈានាទិំ បាទកំ កត្វា អនាគាមិមគ្គាទិអធិគមោ ហោតិ, តថា បដិបន្នស្ស។
Yassa atthāyāti yassa yassa pahānatthāya. Tathā paṭipannassāti yathā asubhajjhānādiṃ pādakaṃ katvā anāgāmimaggādiadhigamo hoti, tathā paṭipannassa.
វធិតន្តិ ឃាតិតំ។
Vadhitanti ghātitaṃ.
‘‘មនុស្សភូតោ’’តិ ឥទំ បុព្ពាបរាបេក្ខំ កត្វា ‘‘បិតា មនុស្សភូតោ ខីណាសវោ’’តិ ច តថា ‘‘មាតា មនុស្សភូតា’’តិ យោជេតព្ពំ។ ភេទានុរូបស្ស សាវនំ អនុស្សាវនំ, ភេទានុរូបេន វា វចនេន វិញ្ញាបនំ។
‘‘Manussabhūto’’ti idaṃ pubbāparāpekkhaṃ katvā ‘‘pitā manussabhūto khīṇāsavo’’ti ca tathā ‘‘mātā manussabhūtā’’ti yojetabbaṃ. Bhedānurūpassa sāvanaṃ anussāvanaṃ, bhedānurūpena vā vacanena viññāpanaṃ.
៥៧. មនុស្សត្តន្តិ មនុស្សជាតិតា។ លិង្គសម្បត្តីតិ បុរិសភាវោ។ ហេតូតិ មនោវចីបណិធានសិទ្ធិយា សទ្ធិំ បុព្ពហេតុសម្បទា។ សត្ថារទស្សនន្តិ សត្ថុ សម្មុខីភាវោ។ គុណសម្បត្តីតិ អភិញ្ញាសមាបត្តិលាភោ។ អធិការោតិ អត្តនោ សរីរនិរបេក្ខំ សត្ថុ ឧបការករណំ។ ឆន្ទតាតិ ពុទ្ធភាវាយ ទឡ្ហច្ឆន្ទតា អនិវត្តិធម្មតា។
57.Manussattanti manussajātitā. Liṅgasampattīti purisabhāvo. Hetūti manovacīpaṇidhānasiddhiyā saddhiṃ pubbahetusampadā. Satthāradassananti satthu sammukhībhāvo. Guṇasampattīti abhiññāsamāpattilābho. Adhikāroti attano sarīranirapekkhaṃ satthu upakārakaraṇaṃ. Chandatāti buddhabhāvāya daḷhacchandatā anivattidhammatā.
ន ឧប្បជ្ជន្តីតិ បន អត្ថីតិ ‘‘ន មេ អាចរិយោ អត្ថិ, សទិសោ មេ ន វិជ្ជតី’’តិអាទិ (ម. និ. ១.២៨៥; ២.៣៤១; កថា. ៤០៥; មហាវ. ១១; មិ. ប. ៤.៥.១១) ឥមិស្សា លោកធាតុយា ឋត្វា វទន្តេន ភគវតា ‘‘កិំ បនាវុសោ សារិបុត្ត, អត្ថេតរហិ អញ្ញោ សមណោ វា ព្រាហ្មណោ វា ភគវតោ សមសមោ សម្ពោធិយន្តិ ឯវំ បុដ្ឋោ អហំ, ភន្តេ, ‘នោ’តិ វទេយ្យ’’ន្តិ (ទី. និ. ៣.១៦១) វត្វា តស្ស ការណំ ទស្សេតុំ ‘‘អដ្ឋានមេតំ អនវកាសោ, យំ ឯកិស្សា លោកធាតុយា ទ្វេ អរហន្តោ សម្មាសម្ពុទ្ធា’’តិ (ទី. និ. ៣.១៦១; អ. និ. ១.២៧៧) ឥមំ សុត្តំ ទស្សេន្តេន ធម្មសេនាបតិនាវ ពុទ្ធខេត្តភូតំ ឥមំ លោកធាតុំ ឋបេត្វា អញ្ញត្ថ អនុប្បត្តិ វុត្តា ហោតីតិ អធិប្បាយោ។
Na uppajjantīti pana atthīti ‘‘na me ācariyo atthi, sadiso me na vijjatī’’tiādi (ma. ni. 1.285; 2.341; kathā. 405; mahāva. 11; mi. pa. 4.5.11) imissā lokadhātuyā ṭhatvā vadantena bhagavatā ‘‘kiṃ panāvuso sāriputta, atthetarahi añño samaṇo vā brāhmaṇo vā bhagavato samasamo sambodhiyanti evaṃ puṭṭho ahaṃ, bhante, ‘no’ti vadeyya’’nti (dī. ni. 3.161) vatvā tassa kāraṇaṃ dassetuṃ ‘‘aṭṭhānametaṃ anavakāso, yaṃ ekissā lokadhātuyā dve arahanto sammāsambuddhā’’ti (dī. ni. 3.161; a. ni. 1.277) imaṃ suttaṃ dassentena dhammasenāpatināva buddhakhettabhūtaṃ imaṃ lokadhātuṃ ṭhapetvā aññattha anuppatti vuttā hotīti adhippāyo.
ខេត្តបរិគ្គហោ កតោ នាម ហោតិ ‘‘ឥទំ ពុទ្ធខេត្តំ នាមា’’តិ។
Khettapariggaho kato nāma hoti ‘‘idaṃ buddhakhettaṃ nāmā’’ti.
ឯវំ ឋានាដ្ឋានភាវំ គតាតិ វុត្តប្បការេន ឋានភូតា, វុត្តនយេន វា អញ្ញេបិ យថារហំ ឋានាដ្ឋានភាវេន បវត្តា។ សត្តបញ្ញត្តិយា ឧបាទានភូតាតិ ឥន្ទ្រិយពទ្ធេ ខន្ធេ សន្ធាយ វទតិ។
Evaṃ ṭhānāṭṭhānabhāvaṃ gatāti vuttappakārena ṭhānabhūtā, vuttanayena vā aññepi yathārahaṃ ṭhānāṭṭhānabhāvena pavattā. Sattapaññattiyā upādānabhūtāti indriyabaddhe khandhe sandhāya vadati.
៥៨. ផលស្ស បច្ចក្ខការិតាតិ ‘‘ឥមស្ស កម្មស្ស ឥទំ ផល’’ន្តិ តំតំកម្មផលាវពោធោ។ អប្បទានាភាវោតិ បច្ចយសមវាយេ កម្មស្ស ឯកន្តតោ ផលុប្បាទនំ។ តេនាហ ‘‘កតូបចិតាន’’ន្តិ។
58.Phalassapaccakkhakāritāti ‘‘imassa kammassa idaṃ phala’’nti taṃtaṃkammaphalāvabodho. Appadānābhāvoti paccayasamavāye kammassa ekantato phaluppādanaṃ. Tenāha ‘‘katūpacitāna’’nti.
៥៩. អជ្ឈោសិតវត្ថុនាតិ តណ្ហាភិនិវេសវសេន អភិនិវិដ្ឋវត្ថុនា។ រូបភវអរូបភវាទិនាតិ ភវតណ្ហា វិយ សយំ ទស្សេតិ។
59.Ajjhositavatthunāti taṇhābhinivesavasena abhiniviṭṭhavatthunā. Rūpabhavaarūpabhavādināti bhavataṇhā viya sayaṃ dasseti.
ខន្ធត្តយវសេនាតិ សីលាទិក្ខន្ធត្តយវសេន។ បដិបទាវិភាគេនាតិ ‘‘សព្ពត្ថគាមិនី’’តិ អាទិបដិបទាយ ភេទេន។
Khandhattayavasenāti sīlādikkhandhattayavasena. Paṭipadāvibhāgenāti ‘‘sabbatthagāminī’’ti ādipaṭipadāya bhedena.
តត្ថតត្ថគាមិនីតិ និរយាទិនិព្ពានន្តិ ទ្វីសុ គន្ធព្ពដ្ឋានេសុ តត្ថ តត្ថេវ គមនសីលា។ សព្ពត្ថគាមិនីតិ យថាវុត្តេសុ សព្ពដ្ឋានេសុ ច គមនសីលា។
Tatthatatthagāminīti nirayādinibbānanti dvīsu gandhabbaṭṭhānesu tattha tattheva gamanasīlā. Sabbatthagāminīti yathāvuttesu sabbaṭṭhānesu ca gamanasīlā.
សញ្ជីវោ កាឡសុត្តំ សង្ឃាតោ រោរុវោ មហារោរុវោ តាបនោ មហាតាបនោ អវីចីតិ ឯតេ អដ្ឋ មហានិរយា។ ឯកេកស្ស ចត្តារិ ចត្តារិ ទ្វារានិ, ឯកេកស្មិំ ទ្វារេ ចត្តារោ ចត្តារោ គូថនិរយាទយោតិ ឯវំ សោឡស ឧស្សទនិរយេ វណ្ណេន្តិ។
Sañjīvo kāḷasuttaṃ saṅghāto roruvo mahāroruvo tāpano mahātāpano avīcīti ete aṭṭha mahānirayā. Ekekassa cattāri cattāri dvārāni, ekekasmiṃ dvāre cattāro cattāro gūthanirayādayoti evaṃ soḷasa ussadaniraye vaṇṇenti.
សក្កសុយាមាទិកោ ជេដ្ឋកទេវរាជា។ បជាបតិវរុណឦសានាទយោ វិយ ទុតិយាទិដ្ឋានន្តរការកោ បរិចារកោ។
Sakkasuyāmādiko jeṭṭhakadevarājā. Pajāpativaruṇaīsānādayo viya dutiyādiṭṭhānantarakārako paricārako.
កិលេសកាមបក្ខេតិ ‘‘សង្កប្បោ កាមោ, រាគោ កាមោ, សង្កប្បរាគោ កាមោតិ (មហានិ. ១) ឯត្ថ វុត្តសង្កប្បវសេន វុត្តំ។ សោបិ ហិ វិពាធតិ, ឧបតាបេតិ ចាតិ កិលេសត្តសម្ភវតោ កិលេសកាមោ វុត្តោ, ន កិលេសវត្ថុភាវតោ។ កាមបដិសំយុត្តោតិ កាមរាគសង្ខាតេន កាមេន សម្បយុត្តោ, កាមបដិពទ្ធោ វា។ អញ្ញេសុ ច កាមបដិសំយុត្តេសុ ធម្មេសុ វិជ្ជមានេសុ វិតក្កេ ឯវ កាមសទ្ទោ ធាតុសទ្ទោ និរុឡ្ហោតិ វេទិតព្ពោ វិតក្កស្ស កាមសង្កប្បវុត្តិយា សាតិសយត្តា។ ឯស នយោ ព្យាបាទធាតុអាទីសុ។ បរស្ស, អត្តនោ ច ទុក្ខាបនំ វិហិំសា។ តំ តុ មិច្ឆាហិ វិហិំសា។
Kilesakāmapakkheti ‘‘saṅkappo kāmo, rāgo kāmo, saṅkapparāgo kāmoti (mahāni. 1) ettha vuttasaṅkappavasena vuttaṃ. Sopi hi vibādhati, upatāpeti cāti kilesattasambhavato kilesakāmo vutto, na kilesavatthubhāvato. Kāmapaṭisaṃyuttoti kāmarāgasaṅkhātena kāmena sampayutto, kāmapaṭibaddho vā. Aññesu ca kāmapaṭisaṃyuttesu dhammesu vijjamānesu vitakke eva kāmasaddo dhātusaddo niruḷhoti veditabbo vitakkassa kāmasaṅkappavuttiyā sātisayattā. Esa nayo byāpādadhātuādīsu. Parassa, attano ca dukkhāpanaṃ vihiṃsā. Taṃ tu micchāhi vihiṃsā.
ពីជាទិធាតុនានត្តវសេន ខន្ធាទិនានត្តំ វេទិតព្ពំ។ ខន្ធោតិ ទ្វិធាភូតគ្គោ។
Bījādidhātunānattavasena khandhādinānattaṃ veditabbaṃ. Khandhoti dvidhābhūtaggo.
៦០. អជ្ឈាសយធាតូតិ អជ្ឈាសយសភាវោ។ យថា គូថាទីនំ សភាវោ ឯសោ យំ គូថាទីហេវ សំសន្ទតិ, ឯវំ បុគ្គលានំ អជ្ឈាសយស្សេវេស សភាវោ, យំ ទុស្សីលាទយោ ទុស្សីលាទិកេហេវ សំសន្ទន្តិ។
60.Ajjhāsayadhātūti ajjhāsayasabhāvo. Yathā gūthādīnaṃ sabhāvo eso yaṃ gūthādīheva saṃsandati, evaṃ puggalānaṃ ajjhāsayassevesa sabhāvo, yaṃ dussīlādayo dussīlādikeheva saṃsandanti.
សទ្ធាមូលកត្តា កុសលកិរិយាយ វុត្តំ ‘‘យំ សទ្ធាវសេនា’’តិអាទិ។ តថា ហិ វុត្តំ ‘‘សទ្ធា ពីជ’’ន្តិ (សុ. និ. ៧៧)។ យំ លោភវសេន, សទ្ធាវសេន ច ទោសវសេន, សទ្ធាវសេន ច មោហវសេន , សទ្ធាវសេន ចាតិ យោជេតព្ពំ។ វីរិយវសេនាតិ សម្មប្បធានវីរិយវសេន។ បញ្ញាវសេនាតិ មគ្គសម្មាទិដ្ឋិវសេន។
Saddhāmūlakattā kusalakiriyāya vuttaṃ ‘‘yaṃ saddhāvasenā’’tiādi. Tathā hi vuttaṃ ‘‘saddhā bīja’’nti (su. ni. 77). Yaṃ lobhavasena, saddhāvasena ca dosavasena, saddhāvasena ca mohavasena , saddhāvasena cāti yojetabbaṃ. Vīriyavasenāti sammappadhānavīriyavasena. Paññāvasenāti maggasammādiṭṭhivasena.
អកុសលស្ស កម្មស្ស កតោកាសតាយ បាឡិយំ វុត្តត្តា ‘‘វិបាកាវរណេន និវុត’’ន្តិ វុត្តំ។ តំ បន និទស្សនមត្តំ ទដ្ឋព្ពំ កម្មាវរណាទីហិបិ និវុតតាយ ឥច្ឆិតត្តា។ តថា ហិ យថា ទេវទត្តំ កោកាលិកំ សុនក្ខត្តំ លិច្ឆវិបុត្តន្តិ ឧទាហដំ, យទិបិ ភគវា បដិវេធស្ស អដ្ឋានតំ ទិស្វា និព្ពេធភាគិយទេសនំ ន ទេសេតិ, វាសនាភាគិយំ បន តថារូបស្ស ទេសេតិ ឯវាតិ ទស្សេន្តោ ‘‘សច្ចប្បដិវេធ’’ន្តិអាទិមាហ។ អជាតសត្តុអាទីនន្តិ អាទិសទ្ទេន សច្ចកាទីនំ សង្គហោ ទដ្ឋព្ពោ។ តស្សាបិ ភគវា អនាគតេ វាសនត្ថាយ ធម្មំ ទេសេសិ។ សត្ថា ហិ ‘‘អនាគតេ តម្ពបណ្ណិទីបេ សាសនំ បតិដ្ឋហិស្សតី’’តិ តត្ថាយំ កុលឃរេ និព្ពត្តោ បព្ពជិត្វា កាឡពុទ្ធរក្ខិតត្ថេរោ នាម បភិន្នបដិសម្ភិទោ មហាខីណាសវោ ភវិស្សតីតិ ឥទំ ទិស្វា ធម្មំ ទេសេសិ, សោ ច តថា អហោសីតិ។
Akusalassa kammassa katokāsatāya pāḷiyaṃ vuttattā ‘‘vipākāvaraṇena nivuta’’nti vuttaṃ. Taṃ pana nidassanamattaṃ daṭṭhabbaṃ kammāvaraṇādīhipi nivutatāya icchitattā. Tathā hi yathā devadattaṃ kokālikaṃ sunakkhattaṃ licchaviputtanti udāhaṭaṃ, yadipi bhagavā paṭivedhassa aṭṭhānataṃ disvā nibbedhabhāgiyadesanaṃ na deseti, vāsanābhāgiyaṃ pana tathārūpassa deseti evāti dassento ‘‘saccappaṭivedha’’ntiādimāha. Ajātasattuādīnanti ādisaddena saccakādīnaṃ saṅgaho daṭṭhabbo. Tassāpi bhagavā anāgate vāsanatthāya dhammaṃ desesi. Satthā hi ‘‘anāgate tambapaṇṇidīpe sāsanaṃ patiṭṭhahissatī’’ti tatthāyaṃ kulaghare nibbatto pabbajitvā kāḷabuddharakkhitatthero nāma pabhinnapaṭisambhido mahākhīṇāsavo bhavissatīti idaṃ disvā dhammaṃ desesi, so ca tathā ahosīti.
អសម្បុណ្ណេតិ ឯកន្តតោ វិបាកទានសមត្ថតាវសេន បារិបូរិំ អនុបគតេ។ ទិដ្ឋុបនិស្សយទិដ្ឋិសហគតស្ស កម្មំ សន្ធាយ ‘‘កម្មេ អសម្បុណ្ណេ’’តិ វុត្តំ។ តេនាហ ‘‘កិលេសន្តរាយ មិស្សកំ កម្មន្តរាយំ ទស្សេត្វា’’តិ។
Asampuṇṇeti ekantato vipākadānasamatthatāvasena pāripūriṃ anupagate. Diṭṭhupanissayadiṭṭhisahagatassa kammaṃ sandhāya ‘‘kamme asampuṇṇe’’ti vuttaṃ. Tenāha ‘‘kilesantarāya missakaṃ kammantarāyaṃ dassetvā’’ti.
៦១. ទិដ្ឋិ បនេត្ថ បធានភាវេន បាឡិយំ គហិតា សីលព្ពតបរាមាសស្ស អធិប្បេតត្តា។ តថា ហិ វុត្តំ ‘‘យថា បុណ្ណញ្ច គោវតិកំ, អចេលញ្ច កុក្កុរវតិក’’ន្តិ។ អសម្បុណ្ណត្តា ឯវ ហិ តស្ស មិច្ឆាទិដ្ឋិកម្មសមាទានស្ស តេសំ ភគវា ‘‘ចត្តារិមានិ, បុណ្ណ, កម្មានី’’តិអាទិនា (ម. និ. ២.៨១) ធម្មំ ទេសេសិ។ តាយ ច ទេសនាយ តេ តំ ទិដ្ឋិំ បដិនិស្សជ្ជិត្វា សម្មត្តេ បតិដ្ឋហិំសុ។
61. Diṭṭhi panettha padhānabhāvena pāḷiyaṃ gahitā sīlabbataparāmāsassa adhippetattā. Tathā hi vuttaṃ ‘‘yathā puṇṇañca govatikaṃ, acelañca kukkuravatika’’nti. Asampuṇṇattā eva hi tassa micchādiṭṭhikammasamādānassa tesaṃ bhagavā ‘‘cattārimāni, puṇṇa, kammānī’’tiādinā (ma. ni. 2.81) dhammaṃ desesi. Tāya ca desanāya te taṃ diṭṭhiṃ paṭinissajjitvā sammatte patiṭṭhahiṃsu.
៦២. បគុណតាយ វោទានំ បគុណវោទានំ។ តទេវ បឋមជ្ឈានាទីហិ វុដ្ឋហិត្វា ទុតិយជ្ឈានាទិអធិគមស្ស បច្ចយត្តា វុដ្ឋានំ នាម ហោតីតិ អាហ ‘‘វុដ្ឋានំ បគុណវោទាន’’ន្តិ។ ភវង្គវុដ្ឋានំ ភវង្គុប្បត្តិ។ ភវង្គចិត្តេ ហិ ឧប្បន្នេ តំសមង្គិសមាបត្តិតោ វុដ្ឋិតោ នាម ហោតិ។ សញ្ញាវេទយិតអបគមោ ឯវ អបគមវិមោក្ខោ។
62. Paguṇatāya vodānaṃ paguṇavodānaṃ. Tadeva paṭhamajjhānādīhi vuṭṭhahitvā dutiyajjhānādiadhigamassa paccayattā vuṭṭhānaṃ nāma hotīti āha ‘‘vuṭṭhānaṃ paguṇavodāna’’nti. Bhavaṅgavuṭṭhānaṃ bhavaṅguppatti. Bhavaṅgacitte hi uppanne taṃsamaṅgisamāpattito vuṭṭhito nāma hoti. Saññāvedayitaapagamo eva apagamavimokkho.
ឥទំ វុដ្ឋានន្តិ ឥទំ យថាវុត្តំ កោសល្លំ វុដ្ឋានហេតុភាវតោ វុដ្ឋានំ។ តថា ហិ វុត្តំ ‘‘វោទានម្បិ តម្ហា តម្ហា សមាធិម្ហា វុដ្ឋាន’’ន្តិ (វិភ. ៨២៨)។ ឥមាយ បន វុដ្ឋានបាឡិយា អសង្គហិតត្តា ‘‘និរោធសមាបត្តិយា វុដ្ឋានំ បាឡិមុត្តកវុដ្ឋានំ នាមា’’តិ សម្មោហវិនោទនិយំ (វិភ. អដ្ឋ. ៨២៨) វុត្តំ។ យេ បន ‘‘និរោធតោ ផលសមាបត្តិយា វុដ្ឋាន’’ន្តិ បាឡិយំ នត្ថីតិ វទេយ្យុំ, តេ ‘‘និរោធា វុដ្ឋហន្តស្ស នេវសញ្ញានាសញ្ញាយតនំ ផលសមាបត្តិយា អនន្តរបច្ចយេន បច្ចយោ’’តិ (បដ្ឋា. ១.១.៤១៧) ឥមាយ បាឡិយា បដិសេធេតព្ពា។
Idaṃ vuṭṭhānanti idaṃ yathāvuttaṃ kosallaṃ vuṭṭhānahetubhāvato vuṭṭhānaṃ. Tathā hi vuttaṃ ‘‘vodānampi tamhā tamhā samādhimhā vuṭṭhāna’’nti (vibha. 828). Imāya pana vuṭṭhānapāḷiyā asaṅgahitattā ‘‘nirodhasamāpattiyā vuṭṭhānaṃ pāḷimuttakavuṭṭhānaṃ nāmā’’ti sammohavinodaniyaṃ (vibha. aṭṭha. 828) vuttaṃ. Ye pana ‘‘nirodhato phalasamāpattiyā vuṭṭhāna’’nti pāḷiyaṃ natthīti vadeyyuṃ, te ‘‘nirodhā vuṭṭhahantassa nevasaññānāsaññāyatanaṃ phalasamāpattiyā anantarapaccayena paccayo’’ti (paṭṭhā. 1.1.417) imāya pāḷiyā paṭisedhetabbā.
៦៣. អយំ ចស្ស អាសយោតិ ឯត្ថ អាសយជាននាទិនា យេហិ ឥន្ទ្រិយេហិ យេហិ បរោបរេហិ សត្តា កល្យាណបាបាសយាទិកា ហោន្តិ, តេសំ បជាននំ វិភាវេតីតិ វេទិតព្ពំ។ ឯវញ្ច កត្វា ឥន្ទ្រិយបរោបរិយត្តអាសយានុសយញាណានំ វិសុំ អសាធារណតា, ឥន្ទ្រិយបរោបរិយត្តនានាធិមុត្តិកតាញាណានំ វិសុំ ពលតា ច សិទ្ធា ហោតិ។
63.Ayaṃ cassa āsayoti ettha āsayajānanādinā yehi indriyehi yehi paroparehi sattā kalyāṇapāpāsayādikā honti, tesaṃ pajānanaṃ vibhāvetīti veditabbaṃ. Evañca katvā indriyaparopariyattaāsayānusayañāṇānaṃ visuṃ asādhāraṇatā, indriyaparopariyattanānādhimuttikatāñāṇānaṃ visuṃ balatā ca siddhā hoti.
ថាមគតោតិ ឯត្ថ ថាមគមនំ នាម អញ្ញេសំ អសាធារណោ កាមរាគាទីនំ ឯវ អាវេណិកោ សភាវោ វេទិតព្ពោ, យតោ ‘‘ថាមគតោ អនុសយំ បជហតី’’តិ (បដិ. ម. ៣.២១) វុត្តំ។
Thāmagatoti ettha thāmagamanaṃ nāma aññesaṃ asādhāraṇo kāmarāgādīnaṃ eva āveṇiko sabhāvo veditabbo, yato ‘‘thāmagato anusayaṃ pajahatī’’ti (paṭi. ma. 3.21) vuttaṃ.
អាវជ្ជនមត្តេនេវ សរតិ អាកង្ខាយត្តវុត្តិកត្តា។ វុត្តញ្ហិ ‘‘អាកង្ខបដិពទ្ធំ ពុទ្ធស្ស ភគវតោ ញាណំ, មនសិការបដិពទ្ធំ ពុទ្ធស្ស ភគវតោ ញាណ’’ន្តិអាទិ (មហានិ. ១៥៦; ចូឡនិ. មោឃរាជមាណវបុច្ឆានិទ្ទេស ៨៥; បដិ. ម. ៣.៥)។ សព្ពញ្ញុតញ្ញាណំ វិយ ហិ សព្ពំ ភគវតោ ញាណំ បរិកម្មនិរបេក្ខន្តិ។
Āvajjanamatteneva sarati ākaṅkhāyattavuttikattā. Vuttañhi ‘‘ākaṅkhapaṭibaddhaṃ buddhassa bhagavato ñāṇaṃ, manasikārapaṭibaddhaṃ buddhassa bhagavato ñāṇa’’ntiādi (mahāni. 156; cūḷani. mogharājamāṇavapucchāniddesa 85; paṭi. ma. 3.5). Sabbaññutaññāṇaṃ viya hi sabbaṃ bhagavato ñāṇaṃ parikammanirapekkhanti.
៦៤. ឧបក្កិលេសវិមុត្តត្តាតិ ឯត្ថ ចិត្តាទិ ឯវ ឧបក្កិលេសា, និព្ពត្តកស្ស វា កម្មស្ស បារិពន្ធកិលេសា។ កសិណកម្មបរិកម្មឈាននិព្ពត្តនកសិណភាវោ ចុទ្ទសវិធេន ចិត្តបរិទមនំ អភិញ្ញាភិនីហារោតិ សព្ពត្ថាបិ វីរិយពលស្ស ពហូបការត្តា វុត្តំ ‘‘វីរិយភាវនាពលនិព្ពត្ត’’ន្តិ។ ទិព្ពសទិសត្តាតិ ទិព្ពេ ភវន្តិ ទិព្ពំ, យថាវុត្តំ បសាទចក្ខុ, ទិព្ពំ វិយាតិ ទិព្ពំ, អគ្គតំ អភិញ្ញាណំ។ ទិព្ពវិហារោ ចត្តារិ រូបាវចរជ្ឈានានិ។ តេសំ វសេន និព្ពត្តិត្វា បដិលទ្ធព្ពត្តា ទិព្ពំ, តេន ទិព្ពហេតុកត្តា ទិព្ពន្តិ វុត្តន្តិ ទស្សេតិ។ ទិព្ពវិហារសន្និស្សិតត្តាតិ រូបាវចរចតុត្ថជ្ឈានេន និស្សយបច្ចយេន និព្ពត្តត្តា, តេន ទិព្ពនិស្សិតំ ទិព្ពន្តិ ទស្សេតិ។ ទិវុសទ្ទំ អក្ខរចិន្តកា កីឡាទីសុ បឋន្តីតិ វុត្តំ ‘‘តំ សព្ពំ សទ្ទសត្ថានុសារេន វេទិតព្ព’’ន្តិ។ បុរិមា ហិ តយោ អត្ថា កីឡត្ថស្ស វសេន, ឥតរេ ជុតិគតិអត្ថវសេនេវ ទស្សិតាតិ។
64.Upakkilesavimuttattāti ettha cittādi eva upakkilesā, nibbattakassa vā kammassa pāribandhakilesā. Kasiṇakammaparikammajhānanibbattanakasiṇabhāvo cuddasavidhena cittaparidamanaṃ abhiññābhinīhāroti sabbatthāpi vīriyabalassa bahūpakārattā vuttaṃ ‘‘vīriyabhāvanābalanibbatta’’nti. Dibbasadisattāti dibbe bhavanti dibbaṃ, yathāvuttaṃ pasādacakkhu, dibbaṃ viyāti dibbaṃ, aggataṃ abhiññāṇaṃ. Dibbavihāro cattāri rūpāvacarajjhānāni. Tesaṃ vasena nibbattitvā paṭiladdhabbattā dibbaṃ, tena dibbahetukattā dibbanti vuttanti dasseti. Dibbavihārasannissitattāti rūpāvacaracatutthajjhānena nissayapaccayena nibbattattā, tena dibbanissitaṃ dibbanti dasseti. Divusaddaṃ akkharacintakā kīḷādīsu paṭhantīti vuttaṃ ‘‘taṃ sabbaṃ saddasatthānusārena veditabba’’nti. Purimā hi tayo atthā kīḷatthassa vasena, itare jutigatiatthavaseneva dassitāti.
មនុស្សូបចារន្តិ មនុស្សគោចរំ។ ទដ្ឋុំ ន សក្កា ឥត្តរខណត្តា ខណបច្ចុប្បន្នស្ស។ ‘‘អាសន្នចុតិកា’’តិអាទិនា សន្តតិបច្ចុប្បន្នវសេន ‘‘ចវមានេ ឧបបជ្ជមានេ’’តិ វុត្តន្តិ ទស្សេតិ។ ‘‘មោហនិស្សន្ទយុត្តត្តា’’តិអាទិនា សត្តានំ ហីនបណីតត្តាទិភាវស្ស មោហាទិកម្មនិទានហេតុកតំ, និស្សន្ទផលតញ្ច ទស្សេតិ។ ទិព្ពចក្ខុស្ស បាទកំ ឯតេសន្តិ ទិព្ពចក្ខុបាទកានិ។ តេន វុត្តំ ‘‘ទិព្ពចក្ខុនា សហេវ ឥជ្ឈន្តី’’តិ។ តានិ ហិស្ស បរិភណ្ឌញាណានិ។
Manussūpacāranti manussagocaraṃ. Daṭṭhuṃ na sakkā ittarakhaṇattā khaṇapaccuppannassa. ‘‘Āsannacutikā’’tiādinā santatipaccuppannavasena ‘‘cavamāne upapajjamāne’’ti vuttanti dasseti. ‘‘Mohanissandayuttattā’’tiādinā sattānaṃ hīnapaṇītattādibhāvassa mohādikammanidānahetukataṃ, nissandaphalatañca dasseti. Dibbacakkhussa pādakaṃ etesanti dibbacakkhupādakāni. Tena vuttaṃ ‘‘dibbacakkhunā saheva ijjhantī’’ti. Tāni hissa paribhaṇḍañāṇāni.
សមាទីយន្តីតិ សមាទានានិ, កម្មានិ សមាទានានិ ឯតេសន្តិ កម្មសមាទានា។ សមាទាតព្ពនានាវិធកម្មាតិ អត្ថោ បុរិមេ អត្ថេ, ទុតិយេ បន កម្មានិ សមាទាបេន្តីតិ កម្មសមាទានា, មិច្ឆាទិដ្ឋិយា កម្មសមាទានា មិច្ឆាទិដ្ឋិកម្មសមាទានា, ហេតុអត្ថេ ចេតំ ករណវចនំ។
Samādīyantīti samādānāni, kammāni samādānāni etesanti kammasamādānā. Samādātabbanānāvidhakammāti attho purime atthe, dutiye pana kammāni samādāpentīti kammasamādānā, micchādiṭṭhiyā kammasamādānā micchādiṭṭhikammasamādānā, hetuatthe cetaṃ karaṇavacanaṃ.
តំ វាចន្តិ តំ អរិយានំ ឧបវទនវាចំ។ តំ ចិត្តន្តិ សមុដ្ឋាបកចិត្តំ។ តំ ទិដ្ឋិន្តិ យេន មិច្ឆាគាហេន អរិយេ អនុទ្ធំសេតិ, មិច្ឆាភិនិវេសំ។ អយម្បេត្ថ អត្ថោ – យថា នាម ហេតុសម្បន្នស្ស ភិក្ខុនោ វិសុទ្ធំ សីលំ, សមាធិញ្ច សម្បាទេត្វា ឋិតស្ស ទន្ធោ សតុប្បាទោ ខិប្បាភិញ្ញាយ ទិដ្ឋេវ ធម្មេ អញ្ញា, សតិ វា ឧបាទិសេសេ អនាគាមិតា។ ឯវមេវំ យោ អរិយូបវាទី យថាវុត្តចិត្តទិដ្ឋីហិ អបក្កមិត្វា អប្បតិរូបំ សភាវំ ‘‘មយា, ភន្តេ, តុម្ហាកំ ឧបរិ វុត្ត’ន្តិ អច្ចយទេសនាយ តេ ន ខមាបេតិ, សោ កាយស្ស ភេទា និរយេ ឯវាតិ។ តេសុ បសន្នចិត្តស្ស ខមាបនញ្ហេត្ថ តេសំ វាចាទីនំ បហានំ បដិនិស្សគ្គោវ។ ឥតោ សាវជ្ជតរំ នាម អញ្ញំ នត្ថិ សព្ពានត្ថវិធានតោ, សព្ពហិតសុខបរិធំសនតោ ច។
Taṃ vācanti taṃ ariyānaṃ upavadanavācaṃ. Taṃ cittanti samuṭṭhāpakacittaṃ. Taṃ diṭṭhinti yena micchāgāhena ariye anuddhaṃseti, micchābhinivesaṃ. Ayampettha attho – yathā nāma hetusampannassa bhikkhuno visuddhaṃ sīlaṃ, samādhiñca sampādetvā ṭhitassa dandho satuppādo khippābhiññāya diṭṭheva dhamme aññā, sati vā upādisese anāgāmitā. Evamevaṃ yo ariyūpavādī yathāvuttacittadiṭṭhīhi apakkamitvā appatirūpaṃ sabhāvaṃ ‘‘mayā, bhante, tumhākaṃ upari vutta’nti accayadesanāya te na khamāpeti, so kāyassa bhedā niraye evāti. Tesu pasannacittassa khamāpanañhettha tesaṃ vācādīnaṃ pahānaṃ paṭinissaggova. Ito sāvajjataraṃ nāma aññaṃ natthi sabbānatthavidhānato, sabbahitasukhaparidhaṃsanato ca.
កាយស្ស ភេទាតិ ឥធ កាយសទ្ទោ អត្តភាវបរិយាយោតិ អាហ ‘‘ឧបាទិន្នក្ខន្ធបរិច្ចាគា’’តិ។ តទនន្តរន្តិ តស្ស មរណសង្ខាតស្ស ខន្ធបរិច្ចាគស្ស អនន្តរំ។ អភិនិព្ពត្តក្ខន្ធត្ថោ បរសទ្ទោ, អនោរិមភូតវត្ថុវិសយោ វា សិយា, អវធិវិសេសនមត្តំ វា។ តេសុ បុរិមំ សន្ធាយាហ ‘‘អភិនិព្ពត្តក្ខន្ធគ្គហណេ’’តិ, បច្ឆិមស្ស បន វសេន ‘‘ចុតិតោ ឧទ្ធ’’ន្តិ។
Kāyassabhedāti idha kāyasaddo attabhāvapariyāyoti āha ‘‘upādinnakkhandhapariccāgā’’ti. Tadanantaranti tassa maraṇasaṅkhātassa khandhapariccāgassa anantaraṃ. Abhinibbattakkhandhattho parasaddo, anorimabhūtavatthuvisayo vā siyā, avadhivisesanamattaṃ vā. Tesu purimaṃ sandhāyāha ‘‘abhinibbattakkhandhaggahaṇe’’ti, pacchimassa pana vasena ‘‘cutito uddha’’nti.
វុត្តវិបរិយាយេនាតិ ‘‘សុដ្ឋុ ចរិតំ, សោភនំ វា ចរិត’’ន្តិអាទិនា។ ហននន្តិ ឃាតនំ។
Vuttavipariyāyenāti ‘‘suṭṭhu caritaṃ, sobhanaṃ vā carita’’ntiādinā. Hanananti ghātanaṃ.
ការណាការណន្តិ ឋានាដ្ឋានំ។ ចេតនាចេតនាសម្បយុត្តធម្មេ និរយាទិនិព្ពានគាមិបដិបទាភូតេ កម្មន្តិ គហេត្វា អាហ ‘‘កម្មបរិច្ឆេទមេវា’’តិ។ កម្មវិបាកន្តរំ កម្មវិបាកវិសេសោ កម្មវិបាកស្ស វិភាគោ។ អប្បេតុំ ន សក្កោតិ អដ្ឋមនវមពលានិ វិយ, តំសទិសំ ឥទ្ធិវិធញាណំ វិយ វិកុព្ពិតុំ, ឯតេនស្ស ពលសទិសតញ្ច និវារេតិ។ ឈានាទិញាណំ វិយ វា អប្បេតុំ , វិកុព្ពិតុញ្ច។ យទិបិ ហិ ឈានាទិបច្ចវេក្ខណាញាណំ ឥធ ឆដ្ឋំ ពលន្តិ តស្ស សវិតក្កសវិចារតា វុត្តា, តថាបិ ឈានាទីហិ វិនា បច្ចវេក្ខណា នត្ថីតិ ឈានាទិសហគតំ ញាណំ តទន្តោគធំ កត្វា ឯវំ វុត្តំ។ អថ វា សព្ពញ្ញុតញ្ញាណំ ឈានាទិកិច្ចំ វិយ ន សព្ពំ ពលកិច្ចំ កាតុំ សក្កោតីតិ ទស្សេតុំ ‘‘ឈានំ ហុត្វា អប្បេតុំ, ឥទ្ធិ ហុត្វា វិកុព្ពិតុញ្ច ន សក្កោតី’’តិ (វិភ. មូលដី. ៨៣១) វុត្តំ, ន បន កស្សចិ ពលស្ស ឈានឥទ្ធិភាវោតិ ទដ្ឋព្ពំ។
Kāraṇākāraṇanti ṭhānāṭṭhānaṃ. Cetanācetanāsampayuttadhamme nirayādinibbānagāmipaṭipadābhūte kammanti gahetvā āha ‘‘kammaparicchedamevā’’ti. Kammavipākantaraṃ kammavipākaviseso kammavipākassa vibhāgo. Appetuṃ na sakkoti aṭṭhamanavamabalāni viya, taṃsadisaṃ iddhividhañāṇaṃ viya vikubbituṃ, etenassa balasadisatañca nivāreti. Jhānādiñāṇaṃ viya vā appetuṃ , vikubbituñca. Yadipi hi jhānādipaccavekkhaṇāñāṇaṃ idha chaṭṭhaṃ balanti tassa savitakkasavicāratā vuttā, tathāpi jhānādīhi vinā paccavekkhaṇā natthīti jhānādisahagataṃ ñāṇaṃ tadantogadhaṃ katvā evaṃ vuttaṃ. Atha vā sabbaññutaññāṇaṃ jhānādikiccaṃ viya na sabbaṃ balakiccaṃ kātuṃ sakkotīti dassetuṃ ‘‘jhānaṃ hutvā appetuṃ, iddhi hutvā vikubbituñca na sakkotī’’ti (vibha. mūlaṭī. 831) vuttaṃ, na pana kassaci balassa jhānaiddhibhāvoti daṭṭhabbaṃ.
វិចយហារសម្បាតវណ្ណនា និដ្ឋិតា។
Vicayahārasampātavaṇṇanā niṭṭhitā.
Related texts:
តិបិដក (មូល) • Tipiṭaka (Mūla) / សុត្តបិដក • Suttapiṭaka / ខុទ្ទកនិកាយ • Khuddakanikāya / នេត្តិប្បករណបាឡិ • Nettippakaraṇapāḷi / ២. វិចយហារសម្បាតោ • 2. Vicayahārasampāto
អដ្ឋកថា • Aṭṭhakathā / សុត្តបិដក (អដ្ឋកថា) • Suttapiṭaka (aṭṭhakathā) / ខុទ្ទកនិកាយ (អដ្ឋកថា) • Khuddakanikāya (aṭṭhakathā) / នេត្តិប្បករណ-អដ្ឋកថា • Nettippakaraṇa-aṭṭhakathā / ២. វិចយហារសម្បាតវណ្ណនា • 2. Vicayahārasampātavaṇṇanā
ដីកា • Tīkā / សុត្តបិដក (ដីកា) • Suttapiṭaka (ṭīkā) / ខុទ្ទកនិកាយ (ដីកា) • Khuddakanikāya (ṭīkā) / នេត្តិវិភាវិនី • Nettivibhāvinī / ២. វិចយហារសម្បាតវិភាវនា • 2. Vicayahārasampātavibhāvanā
