| Library / Tipiṭaka / तिपिटक • Tipiṭaka / जातक-अट्ठकथा • Jātaka-aṭṭhakathā |
[२२९] ९. पलायितजातकवण्णना
[229] 9. Palāyitajātakavaṇṇanā
गजग्गमेघेहीति इदं सत्था जेतवने विहरन्तो पलायितपरिब्बाजकं आरब्भ कथेसि। सो किर वादत्थाय सकलजम्बुदीपं विचरित्वा कञ्चि पटिवादिं अलभित्वा अनुपुब्बेन सावत्थिं गन्त्वा ‘‘अत्थि नु खो कोचि मया सद्धिं वादं कातुं समत्थो’’ति मनुस्से पुच्छि। मनुस्सा ‘‘तादिसानं सहस्सेनपि सद्धिं वादं कातुं समत्थो सब्बञ्ञू द्विपदानं अग्गो महागोतमो धम्मिस्सरो परप्पवादमद्दनो, सकलेपि जम्बुदीपे उप्पन्नो परप्पवादो तं भगवन्तं अतिक्कमितुं समत्थो नाम नत्थि। वेलन्तं पत्वा समुद्दऊमियो विय हि सब्बवादा तस्स पादमूलं पत्वा चुण्णविचुण्णा होन्ती’’ति बुद्धगुणे कथेसुं। परिब्बाजको ‘‘कहं पन सो एतरही’’ति पुच्छित्वा ‘‘जेतवने’’ति सुत्वा ‘‘इदानिस्स वादं आरोपेस्सामी’’ति महाजनपरिवुतो जेतवनं गच्छन्तो जेतेन राजकुमारेन नवकोटिधनं विस्सज्जेत्वा कारितं जेतवनद्वारकोट्ठकं दिस्वा ‘‘अयं समणस्स गोतमस्स वसनपासादो’’ति पुच्छित्वा ‘‘द्वारकोट्ठको अय’’न्ति सुत्वा ‘‘द्वारकोट्ठको ताव एवरूपो, वसनगेहं कीदिसं भविस्सती’’ति वत्वा ‘‘गन्धकुटि नाम अप्पमेय्या’’ति वुत्ते ‘‘एवरूपेन समणेन सद्धिं को वादं करिस्सती’’ति ततोव पलायि। मनुस्सा उन्नादिनो हुत्वा जेतवनं पविसित्वा सत्थारा ‘‘किं अकाले आगतत्था’’ति वुत्ता तं पवत्तिं कथयिंसु। सत्था ‘‘न खो उपासका इदानेव, पुब्बेपेस मम वसनट्ठानस्स द्वारकोट्ठकं दिस्वा पलायतेवा’’ति वत्वा तेहि याचितो अतीतं आहरि।
Gajaggameghehīti idaṃ satthā jetavane viharanto palāyitaparibbājakaṃ ārabbha kathesi. So kira vādatthāya sakalajambudīpaṃ vicaritvā kañci paṭivādiṃ alabhitvā anupubbena sāvatthiṃ gantvā ‘‘atthi nu kho koci mayā saddhiṃ vādaṃ kātuṃ samattho’’ti manusse pucchi. Manussā ‘‘tādisānaṃ sahassenapi saddhiṃ vādaṃ kātuṃ samattho sabbaññū dvipadānaṃ aggo mahāgotamo dhammissaro parappavādamaddano, sakalepi jambudīpe uppanno parappavādo taṃ bhagavantaṃ atikkamituṃ samattho nāma natthi. Velantaṃ patvā samuddaūmiyo viya hi sabbavādā tassa pādamūlaṃ patvā cuṇṇavicuṇṇā hontī’’ti buddhaguṇe kathesuṃ. Paribbājako ‘‘kahaṃ pana so etarahī’’ti pucchitvā ‘‘jetavane’’ti sutvā ‘‘idānissa vādaṃ āropessāmī’’ti mahājanaparivuto jetavanaṃ gacchanto jetena rājakumārena navakoṭidhanaṃ vissajjetvā kāritaṃ jetavanadvārakoṭṭhakaṃ disvā ‘‘ayaṃ samaṇassa gotamassa vasanapāsādo’’ti pucchitvā ‘‘dvārakoṭṭhako aya’’nti sutvā ‘‘dvārakoṭṭhako tāva evarūpo, vasanagehaṃ kīdisaṃ bhavissatī’’ti vatvā ‘‘gandhakuṭi nāma appameyyā’’ti vutte ‘‘evarūpena samaṇena saddhiṃ ko vādaṃ karissatī’’ti tatova palāyi. Manussā unnādino hutvā jetavanaṃ pavisitvā satthārā ‘‘kiṃ akāle āgatatthā’’ti vuttā taṃ pavattiṃ kathayiṃsu. Satthā ‘‘na kho upāsakā idāneva, pubbepesa mama vasanaṭṭhānassa dvārakoṭṭhakaṃ disvā palāyatevā’’ti vatvā tehi yācito atītaṃ āhari.
अतीते गन्धाररट्ठे तक्कसिलायं बोधिसत्तो रज्जं कारेसि, बाराणसियं ब्रह्मदत्तो। सो ‘‘तक्कसिलं गण्हिस्सामी’’ति महन्तेन बलकायेन गन्त्वा नगरतो अविदूरे ठत्वा ‘‘इमिना नियामेन हत्थी पेसेथ, इमिना अस्से, इमिना रथे, इमिना पत्ती, एवं धावित्वा आवुधेहि पहरथ, एवं घनवस्सवलाहका विय सरवस्सं वस्सथा’’ति तेनं विचारेन्तो इमं गाथाद्वयमाह –
Atīte gandhāraraṭṭhe takkasilāyaṃ bodhisatto rajjaṃ kāresi, bārāṇasiyaṃ brahmadatto. So ‘‘takkasilaṃ gaṇhissāmī’’ti mahantena balakāyena gantvā nagarato avidūre ṭhatvā ‘‘iminā niyāmena hatthī pesetha, iminā asse, iminā rathe, iminā pattī, evaṃ dhāvitvā āvudhehi paharatha, evaṃ ghanavassavalāhakā viya saravassaṃ vassathā’’ti tenaṃ vicārento imaṃ gāthādvayamāha –
१५७.
157.
‘‘गजग्गमेघेहि हयग्गमालिभि, रथूमिजातेहि सराभिवस्सेभि।
‘‘Gajaggameghehi hayaggamālibhi, rathūmijātehi sarābhivassebhi;
थरुग्गहावट्टदळ्हप्पहारिभि, परिवारिता तक्कसिला समन्ततो॥
Tharuggahāvaṭṭadaḷhappahāribhi, parivāritā takkasilā samantato.
१५८.
158.
‘‘अभिधावथ चूपधावथ च, विविधा विनादिता वदन्तिभि।
‘‘Abhidhāvatha cūpadhāvatha ca, vividhā vināditā vadantibhi;
वत्ततज्ज तुमुलो घोसो यथा, विज्जुलता जलधरस्स गज्जतो’’ति॥
Vattatajja tumulo ghoso yathā, vijjulatā jaladharassa gajjato’’ti.
तत्थ गजग्गमेघेहीति अग्गगजमेघेहि, कोञ्चनादं गज्जन्तेहि मत्तवरवारणवलाहकेहीति अत्थो। हयग्गमालिभीति अग्गहयमालीहि, वरसिन्धववलाहककुलेहि अस्सानीकेहीति अत्थो। रथूमिजातेहीति सञ्जातऊमिवेगेहि सागरसलिलेहि विय सञ्जातरथूमीहि, रथानीकेहीति अत्थो। सराभिवस्सेभीति तेहियेव रथानीकेहि घनवस्समेघो विय सरवस्सं वस्सन्तेहि । थरुग्गहावट्टदळ्हप्पहारिभीति थरुग्गहेहि आवट्टदळ्हप्पहारीहि, इतो चितो च आवत्तित्वा परिवत्तित्वा दळ्हं पहरन्तेहि गहितखग्गरतनथरुदण्डेहि पत्तियोधेहि चाति अत्थो। परिवारिता तक्कसिला समन्ततोति यथा अयं तक्कसिला परिवारिता होति, सीघं तथा करोथाति अत्थो।
Tattha gajaggameghehīti aggagajameghehi, koñcanādaṃ gajjantehi mattavaravāraṇavalāhakehīti attho. Hayaggamālibhīti aggahayamālīhi, varasindhavavalāhakakulehi assānīkehīti attho. Rathūmijātehīti sañjātaūmivegehi sāgarasalilehi viya sañjātarathūmīhi, rathānīkehīti attho. Sarābhivassebhīti tehiyeva rathānīkehi ghanavassamegho viya saravassaṃ vassantehi . Tharuggahāvaṭṭadaḷhappahāribhīti tharuggahehi āvaṭṭadaḷhappahārīhi, ito cito ca āvattitvā parivattitvā daḷhaṃ paharantehi gahitakhaggaratanatharudaṇḍehi pattiyodhehi cāti attho. Parivāritā takkasilā samantatoti yathā ayaṃ takkasilā parivāritā hoti, sīghaṃ tathā karothāti attho.
अभिधावथ चूपधावथ चाति वेगेन धावथ चेव उपधावथ च। विविधा विनादिता वदन्तिभीति वरवारणेहि सद्धिं विविधा विनदिता भवथ, सेलितगज्जितवादितेहि नानाविरवा होथाति अत्थो। वत्ततज्ज तुमुलो घोसोति वत्ततु अज्ज तुमुलो महन्तो असनिसद्दसदिसो घोसो। यथा विज्जुलता जलधरस्स गज्जतोति यथा गज्जन्तस्स जलधरस्स मुखतो निग्गता विज्जुलता चरन्ति, एवं विचरन्ता नगरं परिवारेत्वा रज्जं गण्हथाति वदति।
Abhidhāvathacūpadhāvatha cāti vegena dhāvatha ceva upadhāvatha ca. Vividhā vināditā vadantibhīti varavāraṇehi saddhiṃ vividhā vinaditā bhavatha, selitagajjitavāditehi nānāviravā hothāti attho. Vattatajja tumulo ghosoti vattatu ajja tumulo mahanto asanisaddasadiso ghoso. Yathā vijjulatā jaladharassa gajjatoti yathā gajjantassa jaladharassa mukhato niggatā vijjulatā caranti, evaṃ vicarantā nagaraṃ parivāretvā rajjaṃ gaṇhathāti vadati.
इति सो राजा गज्जित्वा सेनं विचारेत्वा नगरद्वारसमीपं गन्त्वा द्वारकोट्ठकं दिस्वा ‘‘इदं रञ्ञो वसनगेह’’न्ति पुच्छित्वा ‘‘अयं नगरद्वारकोट्ठको’’ति वुत्ते ‘‘नगरद्वारकोट्ठको ताव एवरूपो, रञ्ञो निवेसनं कीदिसं भविस्सती’’ति वत्वा ‘‘वेजयन्तपासादसदिस’’न्ति सुत्वा ‘‘एवं यससम्पन्नेन रञ्ञा सद्धिं युज्झितुं न सक्खिस्सामा’’ति द्वारकोट्ठकं दिस्वाव निवत्तित्वा पलायित्वा बाराणसिमेव अगमासि।
Iti so rājā gajjitvā senaṃ vicāretvā nagaradvārasamīpaṃ gantvā dvārakoṭṭhakaṃ disvā ‘‘idaṃ rañño vasanageha’’nti pucchitvā ‘‘ayaṃ nagaradvārakoṭṭhako’’ti vutte ‘‘nagaradvārakoṭṭhako tāva evarūpo, rañño nivesanaṃ kīdisaṃ bhavissatī’’ti vatvā ‘‘vejayantapāsādasadisa’’nti sutvā ‘‘evaṃ yasasampannena raññā saddhiṃ yujjhituṃ na sakkhissāmā’’ti dvārakoṭṭhakaṃ disvāva nivattitvā palāyitvā bārāṇasimeva agamāsi.
सत्था इमं धम्मदेसनं आहरित्वा जातकं समोधानेसि – ‘‘तदा बाराणसिराजा पलायितपरिब्बाजको अहोसि, तक्कसिलराजा पन अहमेव अहोसि’’न्ति।
Satthā imaṃ dhammadesanaṃ āharitvā jātakaṃ samodhānesi – ‘‘tadā bārāṇasirājā palāyitaparibbājako ahosi, takkasilarājā pana ahameva ahosi’’nti.
पलायितजातकवण्णना नवमा।
Palāyitajātakavaṇṇanā navamā.
Related texts:
तिपिटक (मूल) • Tipiṭaka (Mūla) / सुत्तपिटक • Suttapiṭaka / खुद्दकनिकाय • Khuddakanikāya / जातकपाळि • Jātakapāḷi / २२९. पलायितजातकं • 229. Palāyitajātakaṃ
