Only Dharma. Since 1992
Library / Tipiṭaka / តិបិដក • Tipiṭaka / ចរិយាបិដក-អដ្ឋកថា • Cariyāpiṭaka-aṭṭhakathā

៥. មហិំសរាជចរិយាវណ្ណនា

5. Mahiṃsarājacariyāvaṇṇanā

៣៧. បញ្ចមេ មហិំសោ បវនចារកោតិ មហាវនចារី វនមហិំសោ យទា ហោមីតិ យោជនា។ បវឌ្ឍកាយោតិ វយសម្បត្តិយា អង្គបច្ចង្គានញ្ច ថូលភាវេន អភិវឌ្ឍកាយោ។ ពលវាតិ មហាពលោ ថាមសម្បន្នោ។ មហន្តោតិ វិបុលសរីរោ។ ហត្ថិកលភប្បមាណោ កិរ តទា ពោធិសត្តស្ស កាយោ ហោតិ។ ភីមទស្សនោតិ មហាសរីរតាយ វនមហិំសជាតិតាយ ច សីលំ អជានន្តានំ ភយំ ជននតោ ភយានកទស្សនោ។

37. Pañcame mahiṃso pavanacārakoti mahāvanacārī vanamahiṃso yadā homīti yojanā. Pavaḍḍhakāyoti vayasampattiyā aṅgapaccaṅgānañca thūlabhāvena abhivaḍḍhakāyo. Balavāti mahābalo thāmasampanno. Mahantoti vipulasarīro. Hatthikalabhappamāṇo kira tadā bodhisattassa kāyo hoti. Bhīmadassanoti mahāsarīratāya vanamahiṃsajātitāya ca sīlaṃ ajānantānaṃ bhayaṃ jananato bhayānakadassano.

៣៨. បព្ភារេតិ ឱលម្ពកសិលាកុច្ឆិយំ។ ទកាសយេតិ ជលាសយសមីបេ។ ហោតេត្ថ ឋានន្តិ ឯត្ថ មហាវនេ យោ កោចិ បទេសោ វនមហិំសានំ តិដ្ឋនដ្ឋានំ ហោតិ។ តហិំ តហិន្តិ តត្ថ តត្ថ។

38.Pabbhāreti olambakasilākucchiyaṃ. Dakāsayeti jalāsayasamīpe. Hotettha ṭhānanti ettha mahāvane yo koci padeso vanamahiṃsānaṃ tiṭṭhanaṭṭhānaṃ hoti. Tahiṃ tahinti tattha tattha.

៣៩. វិចរន្តោតិ វិហារផាសុកំ វីមំសិតុំ វិចរន្តោ។ ឋានំ អទ្ទស ភទ្ទកន្តិ ឯវំ វិចរន្តោ តស្មិំ មហារញ្ញេ ភទ្ទកំ មយ្ហំ ផាសុកំ រុក្ខមូលដ្ឋានំ អទ្ទក្ខិំ។ ទិស្វា ច តំ ឋានំ ឧបគន្ត្វាន, តិដ្ឋាមិ ច សយាមិ ច គោចរំ គហេត្វា ទិវា តំ រុក្ខមូលដ្ឋានំ គន្ត្វា ឋានសយនេហិ វីតិនាមេមីតិ ទស្សេតិ។

39.Vicarantoti vihāraphāsukaṃ vīmaṃsituṃ vicaranto. Ṭhānaṃ addasa bhaddakanti evaṃ vicaranto tasmiṃ mahāraññe bhaddakaṃ mayhaṃ phāsukaṃ rukkhamūlaṭṭhānaṃ addakkhiṃ. Disvā ca taṃ ṭhānaṃ upagantvāna, tiṭṭhāmi ca sayāmi ca gocaraṃ gahetvā divā taṃ rukkhamūlaṭṭhānaṃ gantvā ṭhānasayanehi vītināmemīti dasseti.

៤០. តទា កិរ ពោធិសត្តោ ហិមវន្តប្បទេសេ មហិំសយោនិយំ និព្ពត្តិត្វា វយប្បត្តោ ថាមសម្បន្នោ មហាសរីរោ ហត្ថិកលភប្បមាណោ បព្ពតបាទបព្ភារគិរិទុគ្គវនឃដាទីសុ វិចរន្តោ ឯកំ ផាសុកំ មហារុក្ខមូលំ ទិស្វា គោចរំ គហេត្វា ទិវា តត្ថ វសតិ។ អថេកោ លោលមក្កដោ រុក្ខា ឱតរិត្វា មហាសត្តស្ស បិដ្ឋិំ អភិរុហិត្វា ឧច្ចារបស្សាវំ កត្វា សិង្គេសុ គណ្ហិត្វា ឱលម្ពន្តោ នង្គុដ្ឋេ គហេត្វា ទោលាយន្តោ កីឡិ។ ពោធិសត្តោ ខន្តិមេត្តានុទ្ទយសម្បទាយ តំ តស្ស អនាចារំ ន មនសាកាសិ។ មក្កដោ បុនប្បុនំ តថេវ ករោតិ។ តេន វុត្តំ ‘‘អថេត្ថ កបិ មាគន្ត្វា’’តិអាទិ។

40. Tadā kira bodhisatto himavantappadese mahiṃsayoniyaṃ nibbattitvā vayappatto thāmasampanno mahāsarīro hatthikalabhappamāṇo pabbatapādapabbhāragiriduggavanaghaṭādīsu vicaranto ekaṃ phāsukaṃ mahārukkhamūlaṃ disvā gocaraṃ gahetvā divā tattha vasati. Atheko lolamakkaṭo rukkhā otaritvā mahāsattassa piṭṭhiṃ abhiruhitvā uccārapassāvaṃ katvā siṅgesu gaṇhitvā olambanto naṅguṭṭhe gahetvā dolāyanto kīḷi. Bodhisatto khantimettānuddayasampadāya taṃ tassa anācāraṃ na manasākāsi. Makkaṭo punappunaṃ tatheva karoti. Tena vuttaṃ ‘‘athettha kapi māgantvā’’tiādi.

តត្ថ កបិ មាគន្ត្វាតិ កបិ អាគន្ត្វា, ម-ការោ បទសន្ធិករោ។ បាបោតិ លាមកោ។ អនរិយោតិ អនយេ ឥរិយនេន អយេ ច ន ឥរិយនេន អនរិយោ, និហីនាចារោតិ អត្ថោ។ លហូតិ លោលោ។ ខន្ធេតិ ខន្ធប្បទេសេ។ មុត្តេតីតិ បស្សាវំ ករោតិ។ ឱហទេតីតិ ករីសំ ឱស្សជ្ជតិ។ ន្តិ តំ មំ, តទា មហិំសភូតំ មំ។

Tattha kapi māgantvāti kapi āgantvā, ma-kāro padasandhikaro. Pāpoti lāmako. Anariyoti anaye iriyanena aye ca na iriyanena anariyo, nihīnācāroti attho. Lahūti lolo. Khandheti khandhappadese. Muttetīti passāvaṃ karoti. Ohadetīti karīsaṃ ossajjati. Tanti taṃ maṃ, tadā mahiṃsabhūtaṃ maṃ.

៤១. សកិម្បិ ទិវសន្តិ ឯកទិវសម្បិ ទូសេតិ មំ សព្ពកាលម្បិ។ តេនាហ ‘‘ទូសេតិ មំ សព្ពកាល’’ន្តិ។ ន កេវលញ្ច ទុតិយតតិយចតុត្ថទិវសមត្តំ, អថ ខោ សព្ពកាលម្បិ មំ បស្សាវាទីហិ ទូសេតិ។ យទា យទា មុត្តាទីនិ កាតុកាមោ, តទា តទា មយ្ហមេវ ឧបរិ ករោតីតិ ទស្សេតិ។ ឧបទ្ទុតោតិ ពាធិតោ, តេន សិង្គេសុ ឱលម្ពនាទិនា មុត្តាទិអសុចិមក្ខណេន តស្ស ច អបហរណត្ថំ អនេកវារំ សិង្គកោដីហិ វាលគ្គេន ច អនេកវារំ កទ្ទមបំសុមិស្សកំ ឧទកំ សិញ្ចិត្វា ធោវនេន ច និប្បីឡិតោ ហោមីតិ អត្ថោ។

41.Sakimpidivasanti ekadivasampi dūseti maṃ sabbakālampi. Tenāha ‘‘dūseti maṃ sabbakāla’’nti. Na kevalañca dutiyatatiyacatutthadivasamattaṃ, atha kho sabbakālampi maṃ passāvādīhi dūseti. Yadā yadā muttādīni kātukāmo, tadā tadā mayhameva upari karotīti dasseti. Upaddutoti bādhito, tena siṅgesu olambanādinā muttādiasucimakkhaṇena tassa ca apaharaṇatthaṃ anekavāraṃ siṅgakoṭīhi vālaggena ca anekavāraṃ kaddamapaṃsumissakaṃ udakaṃ siñcitvā dhovanena ca nippīḷito homīti attho.

៤២. យក្ខោតិ តស្មិំ រុក្ខេ អធិវត្ថា ទេវតា។ មំ ឥទមព្រវីតិ រុក្ខក្ខន្ធេ ឋត្វា ‘‘មហិំសរាជ, កស្មា ឥមស្ស ទុដ្ឋមក្កដស្ស អវមានំ សហសី’’តិ ឥមមត្ថំ បកាសេន្តោ នាសេហេតំ ឆវំ បាបំ , សិង្គេហិ ច ខុរេហិ ចាតិ ឥទំ វចនំ មំ អភាសិ។

42.Yakkhoti tasmiṃ rukkhe adhivatthā devatā. Maṃ idamabravīti rukkhakkhandhe ṭhatvā ‘‘mahiṃsarāja, kasmā imassa duṭṭhamakkaṭassa avamānaṃ sahasī’’ti imamatthaṃ pakāsento nāsehetaṃ chavaṃ pāpaṃ, siṅgehi ca khurehi cāti idaṃ vacanaṃ maṃ abhāsi.

៤៣. ឯវំ វុត្តេ តទា យក្ខេតិ តទា តស្មិំ កាលេ តស្មិំ យក្ខេ ឯវំ វុត្តេ សតិ។ អហំ តំ ឥទមព្រវិន្តិ អហំ តំ យក្ខំ ឥទំ ឥទានិ វក្ខមានំ អព្រវិំ អភាសិំ។ កុណបេនាតិ កិលេសាសុចិបគ្ឃរណេន សុចិជាតិកានំ សាធូនំ បរមជិគុច្ឆនីយតាយ អតិទុគ្គន្ធវាយនេន ច កុណបសទិសតាយ កុណបេន។ បាបេនាតិ បាណាតិបាតបាបេន។ អនរិយេនាតិ អនរិយានំ អសាធូនំ មាគវិកនេសាទាទីនំ ហីនបុរិសានំ ធម្មត្តា អនរិយេន, កិំ កេន ការណេន, ត្វំ ទេវតេ មំ មក្ខេសិ, អយុត្តំ តយា វុត្តំ មំ បាបេ និយោជេន្តិយាតិ ទស្សេតិ។

43.Evaṃ vutte tadā yakkheti tadā tasmiṃ kāle tasmiṃ yakkhe evaṃ vutte sati. Ahaṃ taṃ idamabravinti ahaṃ taṃ yakkhaṃ idaṃ idāni vakkhamānaṃ abraviṃ abhāsiṃ. Kuṇapenāti kilesāsucipaggharaṇena sucijātikānaṃ sādhūnaṃ paramajigucchanīyatāya atiduggandhavāyanena ca kuṇapasadisatāya kuṇapena. Pāpenāti pāṇātipātapāpena. Anariyenāti anariyānaṃ asādhūnaṃ māgavikanesādādīnaṃ hīnapurisānaṃ dhammattā anariyena, kiṃ kena kāraṇena, tvaṃ devate maṃ makkhesi, ayuttaṃ tayā vuttaṃ maṃ pāpe niyojentiyāti dasseti.

៤៤. ឥទានិ តស្មិំ បាបធម្មេ អាទីនវំ បកាសេន្តោ ‘‘យទិហ’’ន្តិអាទិមាហ។ តស្សត្ថោ – ភទ្ទេ ទេវតេ, អហំ តស្ស យទិ កុជ្ឈេយ្យំ, តតោបិ លាមកតរោ ភវេយ្យំ។ យេន ហិ អធម្មចរណេន សោ ពាលមក្កដោ និហីនោ នាម ជាតោ, សចេ បនាហំ តតោបិ ពលវតរំ បាបធម្មំ ចរេយ្យំ, ននុ តេន តតោ បាបតរោ ភវេយ្យំ, អដ្ឋានញ្ចេតំ យទិហំ ឥធលោកបរលោកំ តទុត្តរិ ច ជានិត្វា ឋិតោ ឯកន្តេនេវ បរហិតាយ បដិបន្នោ ឯវរូបំ បាបធម្មំ ចរេយ្យន្តិ។ កិញ្ច ភិយ្យោ – សីលញ្ច មេ បភិជ្ជេយ្យាតិ អហញ្ចេវ ខោ បន ឯវរូបំ បាបំ ករេយ្យំ, មយ្ហំ សីលបារមី ខណ្ឌិតា សិយា។ វិញ្ញូ ច គរហេយ្យុ មន្តិ បណ្ឌិតា ច ទេវមនុស្សា មំ គរហេយ្យុំ ‘‘បស្សថ, ភោ, អយំ ពោធិសត្តោ ពោធិបរិយេសនំ ចរមានោ ឯវរូបំ បាបំ អកាសី’’តិ។

44. Idāni tasmiṃ pāpadhamme ādīnavaṃ pakāsento ‘‘yadiha’’ntiādimāha. Tassattho – bhadde devate, ahaṃ tassa yadi kujjheyyaṃ, tatopi lāmakataro bhaveyyaṃ. Yena hi adhammacaraṇena so bālamakkaṭo nihīno nāma jāto, sace panāhaṃ tatopi balavataraṃ pāpadhammaṃ careyyaṃ, nanu tena tato pāpataro bhaveyyaṃ, aṭṭhānañcetaṃ yadihaṃ idhalokaparalokaṃ taduttari ca jānitvā ṭhito ekanteneva parahitāya paṭipanno evarūpaṃ pāpadhammaṃ careyyanti. Kiñca bhiyyo – sīlañca me pabhijjeyyāti ahañceva kho pana evarūpaṃ pāpaṃ kareyyaṃ, mayhaṃ sīlapāramī khaṇḍitā siyā. Viññū ca garaheyyu manti paṇḍitā ca devamanussā maṃ garaheyyuṃ ‘‘passatha, bho, ayaṃ bodhisatto bodhipariyesanaṃ caramāno evarūpaṃ pāpaṃ akāsī’’ti.

៤៥. ហីឡិតា ជីវិតា វាបីតិ វា-សទ្ទោ អវធារណេ។ ឯវំ វិញ្ញូហិ ហីឡិតា គរហិតា ជីវិតាបិ បរិសុទ្ធេន បរិសុទ្ធសីលេន ហុត្វា មតំ វា មរណមេវ វរំ ឧត្តមំ សេយ្យោ។ ក្យាហំ ជីវិតហេតុបិ , កាហាមិ បរហេឋនន្តិ ឯវំ ជានន្តោ ច អហំ មយ្ហំ ជីវិតនិមិត្តម្បិ បរសត្តវិហិំសនំ កិំ កាហាមិ កិំ ករិស្សាមិ, ឯតស្ស ករណេ ការណំ នត្ថីតិ អត្ថោ។

45.Hīḷitā jīvitā vāpīti -saddo avadhāraṇe. Evaṃ viññūhi hīḷitā garahitā jīvitāpi parisuddhena parisuddhasīlena hutvā mataṃ vā maraṇameva varaṃ uttamaṃ seyyo. Kyāhaṃ jīvitahetupi, kāhāmi paraheṭhananti evaṃ jānanto ca ahaṃ mayhaṃ jīvitanimittampi parasattavihiṃsanaṃ kiṃ kāhāmi kiṃ karissāmi, etassa karaṇe kāraṇaṃ natthīti attho.

អយំ បន អញ្ញេបិ មំ វិយ មញ្ញមានោ ឯវំ អនាចារំ ករិស្សតិ, តតោ យេសំ ចណ្ឌមហិំសានំ ឯវំ ករិស្សតិ, តេ ឯវ ឯតំ វធិស្សន្តិ, សា ឯតស្ស អញ្ញេហិ មារណា មយ្ហំ ទុក្ខតោ ច បាណាតិបាតតោ ច មុត្តិ ភវិស្សតីតិ អាហ។ តេន វុត្តំ –

Ayaṃ pana aññepi maṃ viya maññamāno evaṃ anācāraṃ karissati, tato yesaṃ caṇḍamahiṃsānaṃ evaṃ karissati, te eva etaṃ vadhissanti, sā etassa aññehi māraṇā mayhaṃ dukkhato ca pāṇātipātato ca mutti bhavissatīti āha. Tena vuttaṃ –

៤៦.

46.

‘‘មមេវាយំ មញ្ញមានោ, អញ្ញេបេវំ ករិស្សតិ;

‘‘Mamevāyaṃ maññamāno, aññepevaṃ karissati;

តេវ តស្ស វធិស្សន្តិ, សា មេ មុត្តិ ភវិស្សតី’’តិ។

Teva tassa vadhissanti, sā me mutti bhavissatī’’ti.

តត្ថ មមេវាយន្តិ មំ វិយ អយំ។ អញ្ញេបីតិ អញ្ញេសម្បិ។ សេសំ វុត្តត្ថមេវ។

Tattha mamevāyanti maṃ viya ayaṃ. Aññepīti aññesampi. Sesaṃ vuttatthameva.

៤៧. ហីនមជ្ឈិមឧក្កដ្ឋេតិ ហីនេ ច មជ្ឈិមេ ច ឧក្កដ្ឋេ ច និមិត្តភូតេ។ សហន្តោ អវមានិតន្តិ វិភាគំ អកត្វា តេហិ បវត្តិតំ អវមានំ បរិភវំ សហន្តោ ខមន្តោ។ ឯវំ លភតិ សប្បញ្ញោតិ ឯវំ ហីនាទីសុ វិភាគំ អកត្វា ខន្តិមេត្តានុទ្ទយំ ឧបដ្ឋបេត្វា តទបរាធំ សហន្តោ សីលាទិបារមិយោ ព្រូហេត្វា មនសា យថាបត្ថិតំ យថិច្ឆិតំ សព្ពញ្ញុតញ្ញាណំ លភតិ បដិវិជ្ឈតិ, តស្ស តំ ន ទូរេតិ។

47.Hīnamajjhimaukkaṭṭheti hīne ca majjhime ca ukkaṭṭhe ca nimittabhūte. Sahanto avamānitanti vibhāgaṃ akatvā tehi pavattitaṃ avamānaṃ paribhavaṃ sahanto khamanto. Evaṃ labhati sappaññoti evaṃ hīnādīsu vibhāgaṃ akatvā khantimettānuddayaṃ upaṭṭhapetvā tadaparādhaṃ sahanto sīlādipāramiyo brūhetvā manasā yathāpatthitaṃ yathicchitaṃ sabbaññutaññāṇaṃ labhati paṭivijjhati, tassa taṃ na dūreti.

ឯវំ មហាសត្តោ អត្តនោ អជ្ឈាសយំ បកាសេន្តោ ទេវតាយ ធម្មំ ទេសេសិ។ សោ កតិបាហច្ចយេន អញ្ញត្ថ គតោ។ អញ្ញោ ចណ្ឌមហិំសោ និវាសផាសុតាយ តំ ឋានំ គន្ត្វា អដ្ឋាសិ។ ទុដ្ឋមក្កដោ ‘‘សោ ឯវ អយ’’ន្តិ សញ្ញាយ តស្ស បិដ្ឋិំ អភិរុហិត្វា តថេវ អនាចារំ អកាសិ។ អថ នំ សោ វិធុនន្តោ ភូមិយំ បាតេត្វា សិង្គេន ហទយេ វិជ្ឈិត្វា បាទេហិ មទ្ទិត្វា សញ្ចុណ្ណេសិ។

Evaṃ mahāsatto attano ajjhāsayaṃ pakāsento devatāya dhammaṃ desesi. So katipāhaccayena aññattha gato. Añño caṇḍamahiṃso nivāsaphāsutāya taṃ ṭhānaṃ gantvā aṭṭhāsi. Duṭṭhamakkaṭo ‘‘so eva aya’’nti saññāya tassa piṭṭhiṃ abhiruhitvā tatheva anācāraṃ akāsi. Atha naṃ so vidhunanto bhūmiyaṃ pātetvā siṅgena hadaye vijjhitvā pādehi madditvā sañcuṇṇesi.

តទា សីលវា មហិំសរាជា លោកនាថោ។

Tadā sīlavā mahiṃsarājā lokanātho.

តស្ស ឥធាបិ ហេដ្ឋា វុត្តនយេនេវ យថារហំ សេសបារមិយោ និទ្ធារេតព្ពា។ តថា ហត្ថិនាគ- (ចរិយា. ២.១ អាទយោ) ភូរិទត្ត- (ចរិយា. ២.១១ អាទយោ) ចម្បេយ្យនាគរាជ- (ចរិយា. ២.២០ អាទយោ) ចរិយាសុ វិយ ឥធ មហាសត្តស្ស គុណានុភាវា វេទិតព្ពា។

Tassa idhāpi heṭṭhā vuttanayeneva yathārahaṃ sesapāramiyo niddhāretabbā. Tathā hatthināga- (cariyā. 2.1 ādayo) bhūridatta- (cariyā. 2.11 ādayo) campeyyanāgarāja- (cariyā. 2.20 ādayo) cariyāsu viya idha mahāsattassa guṇānubhāvā veditabbā.

មហិំសរាជចរិយាវណ្ណនា និដ្ឋិតា។

Mahiṃsarājacariyāvaṇṇanā niṭṭhitā.







Related texts:



តិបិដក (មូល) • Tipiṭaka (Mūla) / សុត្តបិដក • Suttapiṭaka / ខុទ្ទកនិកាយ • Khuddakanikāya / ចរិយាបិដកបាឡិ • Cariyāpiṭakapāḷi / ៥. មហិំសរាជចរិយា • 5. Mahiṃsarājacariyā


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact