| Library / Tipiṭaka / ತಿಪಿಟಕ • Tipiṭaka / ಜಾತಕ-ಅಟ್ಠಕಥಾ • Jātaka-aṭṭhakathā |
[೨೦೩] ೩. ಖನ್ಧಜಾತಕವಣ್ಣನಾ
[203] 3. Khandhajātakavaṇṇanā
ವಿರೂಪಕ್ಖೇಹಿ ಮೇ ಮೇತ್ತನ್ತಿ ಇದಂ ಸತ್ಥಾ ಜೇತವನೇ ವಿಹರನ್ತೋ ಅಞ್ಞತರಂ ಭಿಕ್ಖುಂ ಆರಬ್ಭ ಕಥೇಸಿ। ತಂ ಕಿರ ಜನ್ತಾಘರದ್ವಾರೇ ಕಟ್ಠಾನಿ ಫಾಲೇನ್ತಂ ಪೂತಿರುಕ್ಖನ್ತರಾ ನಿಕ್ಖಮಿತ್ವಾ ಏಕೋ ಸಪ್ಪೋ ಪಾದಙ್ಗುಲಿಯಂ ಡಂಸಿ, ಸೋ ತತ್ಥೇವ ಮತೋ। ತಸ್ಸ ಮತಭಾವೋ ಸಕಲವಿಹಾರೇ ಪಾಕಟೋ ಅಹೋಸಿ। ಧಮ್ಮಸಭಾಯಂ ಭಿಕ್ಖೂ ಕಥಂ ಸಮುಟ್ಠಾಪೇಸುಂ – ‘‘ಆವುಸೋ, ಅಸುಕೋ ಕಿರ ಭಿಕ್ಖು ಜನ್ತಾಘರದ್ವಾರೇ ಕಟ್ಠಾನಿ ಫಾಲೇನ್ತೋ ಸಪ್ಪೇನ ದಟ್ಠೋ ತತ್ಥೇವ ಮತೋ’’ತಿ। ಸತ್ಥಾ ಆಗನ್ತ್ವಾ ‘‘ಕಾಯ ನುತ್ಥ, ಭಿಕ್ಖವೇ, ಏತರಹಿ ಕಥಾಯ ಸನ್ನಿಸಿನ್ನಾ’’ತಿ ಪುಚ್ಛಿತ್ವಾ ‘‘ಇಮಾಯ ನಾಮಾ’’ತಿ ವುತ್ತೇ ‘‘ಸಚೇ ಸೋ, ಭಿಕ್ಖವೇ, ಭಿಕ್ಖು ಚತ್ತಾರಿ ಅಹಿರಾಜಕುಲಾನಿ ಆರಬ್ಭ ಮೇತ್ತಂ ಅಭಾವಯಿಸ್ಸ, ನ ನಂ ಸಪ್ಪೋ ಡಂಸೇಯ್ಯ। ಪೋರಾಣಕತಾಪಸಾಪಿ ಅನುಪ್ಪನ್ನೇ ಬುದ್ಧೇ ಚತೂಸು ಅಹಿರಾಜಕುಲೇಸು ಮೇತ್ತಂ ಭಾವೇತ್ವಾ ತಾನಿ ಅಹಿರಾಜಕುಲಾನಿ ನಿಸ್ಸಾಯ ಉಪ್ಪಜ್ಜನಕಭಯತೋ ಮುಚ್ಚಿಂಸೂ’’ತಿ ವತ್ವಾ ಅತೀತಂ ಆಹರಿ।
Virūpakkhehi me mettanti idaṃ satthā jetavane viharanto aññataraṃ bhikkhuṃ ārabbha kathesi. Taṃ kira jantāgharadvāre kaṭṭhāni phālentaṃ pūtirukkhantarā nikkhamitvā eko sappo pādaṅguliyaṃ ḍaṃsi, so tattheva mato. Tassa matabhāvo sakalavihāre pākaṭo ahosi. Dhammasabhāyaṃ bhikkhū kathaṃ samuṭṭhāpesuṃ – ‘‘āvuso, asuko kira bhikkhu jantāgharadvāre kaṭṭhāni phālento sappena daṭṭho tattheva mato’’ti. Satthā āgantvā ‘‘kāya nuttha, bhikkhave, etarahi kathāya sannisinnā’’ti pucchitvā ‘‘imāya nāmā’’ti vutte ‘‘sace so, bhikkhave, bhikkhu cattāri ahirājakulāni ārabbha mettaṃ abhāvayissa, na naṃ sappo ḍaṃseyya. Porāṇakatāpasāpi anuppanne buddhe catūsu ahirājakulesu mettaṃ bhāvetvā tāni ahirājakulāni nissāya uppajjanakabhayato mucciṃsū’’ti vatvā atītaṃ āhari.
ಅತೀತೇ ಬಾರಾಣಸಿಯಂ ಬ್ರಹ್ಮದತ್ತೇ ರಜ್ಜಂ ಕಾರೇನ್ತೇ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಕಾಸಿರಟ್ಠೇ ಬ್ರಾಹ್ಮಣಕುಲೇ ನಿಬ್ಬತ್ತಿತ್ವಾ ವಯಪ್ಪತ್ತೋ ಕಾಮೇ ಪಹಾಯ ಇಸಿಪಬ್ಬಜ್ಜಂ ಪಬ್ಬಜಿತ್ವಾ ಅಭಿಞ್ಞಾ ಚ ಸಮಾಪತ್ತಿಯೋ ಚ ನಿಬ್ಬತ್ತೇತ್ವಾ ಹಿಮವನ್ತಪದೇಸೇ ಏಕಸ್ಮಿಂ ಗಙ್ಗಾನಿವತ್ತನೇ ಅಸ್ಸಮಪದಂ ಮಾಪೇತ್ವಾ ಝಾನಕೀಳಂ ಕೀಳನ್ತೋ ಇಸಿಗಣಪರಿವುತೋ ವಿಹಾಸಿ। ತದಾ ಗಙ್ಗಾತೀರೇ ನಾನಪ್ಪಕಾರಾ ದೀಘಜಾತಿಕಾ ಇಸೀನಂ ಪರಿಪನ್ಥಂ ಕರೋನ್ತಿ, ಯೇಭುಯ್ಯೇನ ಇಸಯೋ ಜೀವಿತಕ್ಖಯಂ ಪಾಪುಣನ್ತಿ। ತಾಪಸಾ ತಮತ್ಥಂ ಬೋಧಿಸತ್ತಸ್ಸ ಆರೋಚೇಸುಂ। ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಸಬ್ಬೇ ತಾಪಸೇ ಸನ್ನಿಪಾತಾಪೇತ್ವಾ ‘‘ಸಚೇ ತುಮ್ಹೇ ಚತೂಸು ಅಹಿರಾಜಕುಲೇಸು ಮೇತ್ತಂ ಭಾವೇಯ್ಯಾಥ, ನ ವೋ ಸಪ್ಪಾ ಡಂಸೇಯ್ಯುಂ, ತಸ್ಮಾ ಇತೋ ಪಟ್ಠಾಯ ಚತೂಸು ಅಹಿರಾಜಕುಲೇಸು ಏವಂ ಮೇತ್ತಂ ಭಾವೇಥಾ’’ತಿ ವತ್ವಾ ಇಮಂ ಗಾಥಮಾಹ –
Atīte bārāṇasiyaṃ brahmadatte rajjaṃ kārente bodhisatto kāsiraṭṭhe brāhmaṇakule nibbattitvā vayappatto kāme pahāya isipabbajjaṃ pabbajitvā abhiññā ca samāpattiyo ca nibbattetvā himavantapadese ekasmiṃ gaṅgānivattane assamapadaṃ māpetvā jhānakīḷaṃ kīḷanto isigaṇaparivuto vihāsi. Tadā gaṅgātīre nānappakārā dīghajātikā isīnaṃ paripanthaṃ karonti, yebhuyyena isayo jīvitakkhayaṃ pāpuṇanti. Tāpasā tamatthaṃ bodhisattassa ārocesuṃ. Bodhisatto sabbe tāpase sannipātāpetvā ‘‘sace tumhe catūsu ahirājakulesu mettaṃ bhāveyyātha, na vo sappā ḍaṃseyyuṃ, tasmā ito paṭṭhāya catūsu ahirājakulesu evaṃ mettaṃ bhāvethā’’ti vatvā imaṃ gāthamāha –
೧೦೫.
105.
‘‘ವಿರೂಪಕ್ಖೇಹಿ ಮೇ ಮೇತ್ತಂ, ಮೇತ್ತಂ ಏರಾಪಥೇಹಿ ಮೇ।
‘‘Virūpakkhehi me mettaṃ, mettaṃ erāpathehi me;
ಛಬ್ಯಾಪುತ್ತೇಹಿ ಮೇ ಮೇತ್ತಂ, ಮೇತ್ತಂ ಕಣ್ಹಾಗೋತಮಕೇಹಿ ಚಾ’’ತಿ॥
Chabyāputtehi me mettaṃ, mettaṃ kaṇhāgotamakehi cā’’ti.
ತತ್ಥ ವಿರೂಪಕ್ಖೇಹಿ ಮೇ ಮೇತ್ತನ್ತಿ ವಿರೂಪಕ್ಖನಾಗರಾಜಕುಲೇಹಿ ಸದ್ಧಿಂ ಮಯ್ಹಂ ಮೇತ್ತಂ। ಏರಾಪಥಾದೀಸುಪಿ ಏಸೇವ ನಯೋ। ಏತಾನಿಪಿ ಹಿ ಏರಾಪಥನಾಗರಾಜಕುಲಂ ಛಬ್ಯಾಪುತ್ತನಾಗರಾಜಕುಲಂ ಕಣ್ಹಾಗೋತಮಕನಾಗರಾಜಕುಲನ್ತಿ ನಾಗರಾಜಕುಲಾನೇವ।
Tattha virūpakkhehi me mettanti virūpakkhanāgarājakulehi saddhiṃ mayhaṃ mettaṃ. Erāpathādīsupi eseva nayo. Etānipi hi erāpathanāgarājakulaṃ chabyāputtanāgarājakulaṃ kaṇhāgotamakanāgarājakulanti nāgarājakulāneva.
ಏವಂ ಚತ್ತಾರಿ ನಾಗರಾಜಕುಲಾನಿ ದಸ್ಸೇತ್ವಾ ‘‘ಸಚೇ ತುಮ್ಹೇ ಏತೇಸು ಮೇತ್ತಂ ಭಾವೇತುಂ ಸಕ್ಖಿಸ್ಸಥ, ದೀಘಜಾತಿಕಾ ವೋ ನ ಡಂಸಿಸ್ಸನ್ತಿ ನ ವಿಹೇಠೇಸ್ಸನ್ತೀ’’ತಿ ವತ್ವಾ ದುತಿಯಂ ಗಾಥಮಾಹ –
Evaṃ cattāri nāgarājakulāni dassetvā ‘‘sace tumhe etesu mettaṃ bhāvetuṃ sakkhissatha, dīghajātikā vo na ḍaṃsissanti na viheṭhessantī’’ti vatvā dutiyaṃ gāthamāha –
‘‘ಅಪಾದಕೇಹಿ ಮೇ ಮೇತ್ತಂ, ಮೇತ್ತಂ ದ್ವಿಪಾದಕೇಹಿ ಮೇ।
‘‘Apādakehi me mettaṃ, mettaṃ dvipādakehi me;
ಚತುಪ್ಪದೇಹಿ ಮೇ ಮೇತ್ತಂ, ಮೇತ್ತಂ ಬಹುಪ್ಪದೇಹಿ ಮೇ’’ತಿ॥
Catuppadehi me mettaṃ, mettaṃ bahuppadehi me’’ti.
ತತ್ಥ ಪಠಮಪದೇನ ಓದಿಸ್ಸಕಂ ಕತ್ವಾ ಸಬ್ಬೇಸು ಅಪಾದಕೇಸು ದೀಘಜಾತಿಕೇಸು ಚೇವ ಮಚ್ಛೇಸು ಚ ಮೇತ್ತಾಭಾವನಾ ದಸ್ಸಿತಾ, ದುತಿಯಪದೇನ ಮನುಸ್ಸೇಸು ಚೇವ ಪಕ್ಖಿಜಾತೇಸು ಚ, ತತಿಯಪದೇನ ಹತ್ಥಿಅಸ್ಸಾದೀಸು ಸಬ್ಬಚತುಪ್ಪದೇಸು, ಚತುತ್ಥಪದೇನ ವಿಚ್ಛಿಕಸತಪದಿಉಚ್ಚಾಲಿಙ್ಗಪಾಣಕಮಕ್ಕಟಕಾದೀಸು।
Tattha paṭhamapadena odissakaṃ katvā sabbesu apādakesu dīghajātikesu ceva macchesu ca mettābhāvanā dassitā, dutiyapadena manussesu ceva pakkhijātesu ca, tatiyapadena hatthiassādīsu sabbacatuppadesu, catutthapadena vicchikasatapadiuccāliṅgapāṇakamakkaṭakādīsu.
ಏವಂ ಸರೂಪೇನ ಮೇತ್ತಾಭಾವನಂ ದಸ್ಸೇತ್ವಾ ಇದಾನಿ ಆಯಾಚನವಸೇನ ದಸ್ಸೇನ್ತೋ ಇಮಂ ಗಾಥಮಾಹ –
Evaṃ sarūpena mettābhāvanaṃ dassetvā idāni āyācanavasena dassento imaṃ gāthamāha –
‘‘ಮಾ ಮಂ ಅಪಾದಕೋ ಹಿಂಸಿ, ಮಾ ಮಂ ಹಿಂಸಿ ದ್ವಿಪಾದಕೋ।
‘‘Mā maṃ apādako hiṃsi, mā maṃ hiṃsi dvipādako;
ಮಾ ಮಂ ಚತುಪ್ಪದೋ ಹಿಂಸಿ, ಮಾ ಮಂ ಹಿಂಸಿ ಬಹುಪ್ಪದೋ’’ತಿ॥
Mā maṃ catuppado hiṃsi, mā maṃ hiṃsi bahuppado’’ti.
ತತ್ಥ ಮಾ ಮನ್ತಿ ಏತೇಸು ಅಪಾದಕಾದೀಸು ಕೋಚಿ ಏಕೋಪಿ ಮಾ ಮಂ ಹಿಂಸತು, ಮಾ ವಿಹೇಠೇತೂತಿ ಏವಂ ಆಯಾಚನ್ತಾ ಮೇತ್ತಂ ಭಾವೇಥಾತಿ ಅತ್ಥೋ।
Tattha mā manti etesu apādakādīsu koci ekopi mā maṃ hiṃsatu, mā viheṭhetūti evaṃ āyācantā mettaṃ bhāvethāti attho.
ಇದಾನಿ ಅನೋದಿಸ್ಸಕವಸೇನ ಮೇತ್ತಾಭಾವನಂ ದಸ್ಸೇನ್ತೋ ಇಮಂ ಗಾಥಮಾಹ –
Idāni anodissakavasena mettābhāvanaṃ dassento imaṃ gāthamāha –
‘‘ಸಬ್ಬೇ ಸತ್ತಾ ಸಬ್ಬೇ ಪಾಣಾ, ಸಬ್ಬೇ ಭೂತಾ ಚ ಕೇವಲಾ।
‘‘Sabbe sattā sabbe pāṇā, sabbe bhūtā ca kevalā;
ಸಬ್ಬೇ ಭದ್ರಾನಿ ಪಸ್ಸನ್ತು, ಮಾ ಕಞ್ಚಿ ಪಾಪಮಾಗಮಾ’’ತಿ॥
Sabbe bhadrāni passantu, mā kañci pāpamāgamā’’ti.
ತತ್ಥ ತಣ್ಹಾದಿಟ್ಠಿವಸೇನ ವಟ್ಟೇ ಪಞ್ಚಸು ಖನ್ಧೇಸು ಆಸತ್ತಾ ವಿಸತ್ತಾ ಲಗ್ಗಾ ಲಗ್ಗಿತಾತಿ ಸತ್ತಾ, ಅಸ್ಸಾಸಪಸ್ಸಾಸಪವತ್ತನಸಙ್ಖಾತೇನ ಪಾಣನವಸೇನ ಪಾಣಾ, ಭೂತಭಾವಿತನಿಬ್ಬತ್ತನವಸೇನ ಭೂತಾತಿ ಏವಂ ವಚನಮತ್ತವಿಸೇಸೋ ವೇದಿತಬ್ಬೋ। ಅವಿಸೇಸೇನ ಪನ ಸಬ್ಬಾನಿಪೇತಾನಿ ಪದಾನಿ ಸಬ್ಬಸತ್ತಸಙ್ಗಾಹಕಾನೇವ। ಕೇವಲಾತಿ ಸಕಲಾ। ಇದಂ ಸಬ್ಬಸದ್ದಸ್ಸೇವ ಹಿ ಪರಿಯಾಯವಚನಂ। ಭದ್ರಾನಿ ಪಸ್ಸನ್ತೂತಿ ಸಬ್ಬೇಪೇತೇ ಸತ್ತಾ ಭದ್ರಾನಿ ಸಾಧೂನಿ ಕಲ್ಯಾಣಾನೇವ ಪಸ್ಸನ್ತು। ಮಾ ಕಞ್ಚಿ ಪಾಪಮಾಗಮಾತಿ ಏತೇಸು ಕಞ್ಚಿ ಏಕಂ ಸತ್ತಮ್ಪಿ ಪಾಪಂ ಲಾಮಕಂ ದುಕ್ಖಂ ಮಾ ಆಗಮಾ, ಮಾ ಆಗಚ್ಛತು ಮಾ ಪಾಪುಣಾತು, ಸಬ್ಬೇ ಅವೇರಾ ಅಬ್ಯಾಪಜ್ಜಾ ಸುಖೀ ನಿದ್ದುಕ್ಖಾ ಹೋನ್ತೂತಿ।
Tattha taṇhādiṭṭhivasena vaṭṭe pañcasu khandhesu āsattā visattā laggā laggitāti sattā, assāsapassāsapavattanasaṅkhātena pāṇanavasena pāṇā, bhūtabhāvitanibbattanavasena bhūtāti evaṃ vacanamattaviseso veditabbo. Avisesena pana sabbānipetāni padāni sabbasattasaṅgāhakāneva. Kevalāti sakalā. Idaṃ sabbasaddasseva hi pariyāyavacanaṃ. Bhadrāni passantūti sabbepete sattā bhadrāni sādhūni kalyāṇāneva passantu. Mā kañci pāpamāgamāti etesu kañci ekaṃ sattampi pāpaṃ lāmakaṃ dukkhaṃ mā āgamā, mā āgacchatu mā pāpuṇātu, sabbe averā abyāpajjā sukhī niddukkhā hontūti.
ಏವಂ ‘‘ಸಬ್ಬಸತ್ತೇಸು ಅನೋದಿಸ್ಸಕವಸೇನ ಮೇತ್ತಂ ಭಾವೇಥಾ’’ತಿ ವತ್ವಾ ಪುನ ತಿಣ್ಣಂ ರತನಾನಂ ಗುಣೇ ಅನುಸ್ಸರಾಪೇತುಂ –
Evaṃ ‘‘sabbasattesu anodissakavasena mettaṃ bhāvethā’’ti vatvā puna tiṇṇaṃ ratanānaṃ guṇe anussarāpetuṃ –
೧೦೬.
106.
‘‘ಅಪ್ಪಮಾಣೋ ಬುದ್ಧೋ, ಅಪ್ಪಮಾಣೋ ಧಮ್ಮೋ।
‘‘Appamāṇo buddho, appamāṇo dhammo;
ಅಪ್ಪಮಾಣೋ ಸಙ್ಘೋ’’ತಿ ಆಹ॥
Appamāṇo saṅgho’’ti āha.
ತತ್ಥ ಪಮಾಣಕರಾನಂ ಕಿಲೇಸಾನಂ ಅಭಾವೇನ ಗುಣಾನಞ್ಚ ಪಮಾಣಾಭಾವೇನ ಬುದ್ಧರತನಂ ಅಪ್ಪಮಾಣಂ। ಧಮ್ಮೋತಿ ನವವಿಧೋ ಲೋಕುತ್ತರಧಮ್ಮೋ। ತಸ್ಸಪಿ ಪಮಾಣಂ ಕಾತುಂ ನ ಸಕ್ಕಾತಿ ಅಪ್ಪಮಾಣೋ। ತೇನ ಅಪ್ಪಮಾಣೇನ ಧಮ್ಮೇನ ಸಮನ್ನಾಗತತ್ತಾ ಸಙ್ಘೋಪಿ ಅಪ್ಪಮಾಣೋ।
Tattha pamāṇakarānaṃ kilesānaṃ abhāvena guṇānañca pamāṇābhāvena buddharatanaṃ appamāṇaṃ. Dhammoti navavidho lokuttaradhammo. Tassapi pamāṇaṃ kātuṃ na sakkāti appamāṇo. Tena appamāṇena dhammena samannāgatattā saṅghopi appamāṇo.
ಇತಿ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ‘‘ಇಮೇಸಂ ತಿಣ್ಣಂ ರತನಾನಂ ಗುಣೇ ಅನುಸ್ಸರಥಾ’’ತಿ ವತ್ವಾ ತಿಣ್ಣಂ ರತನಾನಂ ಅಪ್ಪಮಾಣಗುಣತಂ ದಸ್ಸೇತ್ವಾ ಸಪ್ಪಮಾಣೇ ಸತ್ತೇ ದಸ್ಸೇತುಂ –
Iti bodhisatto ‘‘imesaṃ tiṇṇaṃ ratanānaṃ guṇe anussarathā’’ti vatvā tiṇṇaṃ ratanānaṃ appamāṇaguṇataṃ dassetvā sappamāṇe satte dassetuṃ –
‘‘ಪಮಾಣವನ್ತಾನಿ ಸರೀಸಪಾನಿ, ಅಹಿ ವಿಚ್ಛಿಕ ಸತಪದೀ।
‘‘Pamāṇavantāni sarīsapāni, ahi vicchika satapadī;
ಉಣ್ಣನಾಭಿ ಸರಬೂ ಮೂಸಿಕಾ’’ತಿ ಆಹ॥
Uṇṇanābhi sarabū mūsikā’’ti āha.
ತತ್ಥ ಸರೀಸಪಾನೀತಿ ಸಪ್ಪದೀಘಜಾತಿಕಾನಂ ನಾಮಂ। ತೇ ಹಿ ಸರನ್ತಾ ಗಚ್ಛನ್ತಿ, ಸಿರೇನ ವಾ ಸಪನ್ತೀತಿ ಸರೀಸಪಾ। ‘‘ಅಹೀ’’ತಿಆದಿ ತೇಸಂ ಸರೂಪತೋ ನಿದಸ್ಸನಂ। ತತ್ಥ ಉಣ್ಣನಾಭೀತಿ ಮಕ್ಕಟಕೋ। ತಸ್ಸ ಹಿ ನಾಭಿತೋ ಉಣ್ಣಾಸದಿಸಂ ಸುತ್ತಂ ನಿಕ್ಖಮತಿ, ತಸ್ಮಾ ‘‘ಉಣ್ಣನಾಭೀ’’ತಿ ವುಚ್ಚತಿ। ಸರಬೂತಿ ಘರಗೋಳಿಕಾ।
Tattha sarīsapānīti sappadīghajātikānaṃ nāmaṃ. Te hi sarantā gacchanti, sirena vā sapantīti sarīsapā. ‘‘Ahī’’tiādi tesaṃ sarūpato nidassanaṃ. Tattha uṇṇanābhīti makkaṭako. Tassa hi nābhito uṇṇāsadisaṃ suttaṃ nikkhamati, tasmā ‘‘uṇṇanābhī’’ti vuccati. Sarabūti gharagoḷikā.
ಇತಿ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ‘‘ಯಸ್ಮಾ ಏತೇಸಂ ಅನ್ತೋರಾಗಾದಯೋ ಪಮಾಣಕರಾ ಧಮ್ಮಾ ಅತ್ಥಿ, ತಸ್ಮಾ ತಾನಿ ಸರೀಸಪಾದೀನಿ ಪಮಾಣವನ್ತಾನೀ’’ತಿ ದಸ್ಸೇತ್ವಾ ‘‘ಅಪ್ಪಮಾಣಾನಂ ತಿಣ್ಣಂ ರತನಾನಂ ಆನುಭಾವೇನ ಇಮೇ ಪಮಾಣವನ್ತಾ ಸತ್ತಾ ರತ್ತಿನ್ದಿವಂ ಪರಿತ್ತಕಮ್ಮಂ ಕರೋನ್ತೂತಿ ಏವಂ ತಿಣ್ಣಂ ರತನಾನಂ ಗುಣೇ ಅನುಸ್ಸರಥಾ’’ತಿ ವತ್ವಾ ತತೋ ಉತ್ತರಿ ಕತ್ತಬ್ಬಂ ದಸ್ಸೇತುಂ ಇಮಂ ಗಾಥಮಾಹ –
Iti bodhisatto ‘‘yasmā etesaṃ antorāgādayo pamāṇakarā dhammā atthi, tasmā tāni sarīsapādīni pamāṇavantānī’’ti dassetvā ‘‘appamāṇānaṃ tiṇṇaṃ ratanānaṃ ānubhāvena ime pamāṇavantā sattā rattindivaṃ parittakammaṃ karontūti evaṃ tiṇṇaṃ ratanānaṃ guṇe anussarathā’’ti vatvā tato uttari kattabbaṃ dassetuṃ imaṃ gāthamāha –
‘‘ಕತಾ ಮೇ ರಕ್ಖಾ ಕತಾ ಮೇ ಪರಿತ್ತಾ, ಪಟಿಕ್ಕಮನ್ತು ಭೂತಾನಿ।
‘‘Katā me rakkhā katā me parittā, paṭikkamantu bhūtāni;
ಸೋಹಂ ನಮೋ ಭಗವತೋ, ನಮೋ ಸತ್ತನ್ನಂ ಸಮ್ಮಾಸಮ್ಬುದ್ಧಾನ’’ನ್ತಿ॥
Sohaṃ namo bhagavato, namo sattannaṃ sammāsambuddhāna’’nti.
ತತ್ಥ ಕತಾ ಮೇ ರಕ್ಖಾತಿ ಮಯಾ ರತನತ್ತಯಗುಣೇ ಅನುಸ್ಸರನ್ತೇನ ಅತ್ತನೋ ರಕ್ಖಾ ಗುತ್ತಿ ಕತಾ। ಕತಾ ಮೇ ಪರಿತ್ತಾತಿ ಪರಿತ್ತಾಣಮ್ಪಿ ಮೇ ಅತ್ತನೋ ಕತಂ। ಪಟಿಕ್ಕಮನ್ತು ಭೂತಾನೀತಿ ಮಯಿ ಅಹಿತಜ್ಝಾಸಯಾನಿ ಭೂತಾನಿ ಪಟಿಕ್ಕಮನ್ತು ಅಪಗಚ್ಛನ್ತು। ಸೋಹಂ ನಮೋ ಭಗವತೋತಿ ಸೋ ಅಹಂ ಏವಂ ಕತಪರಿತ್ತೋ ಅತೀತಸ್ಸ ಪರಿನಿಬ್ಬುತಸ್ಸ ಸಬ್ಬಸ್ಸಪಿ ಬುದ್ಧಸ್ಸ ಭಗವತೋ ನಮೋ ಕರೋಮಿ। ನಮೋ ಸತ್ತನ್ನಂ ಸಮ್ಮಾಸಮ್ಬುದ್ಧಾನನ್ತಿ ವಿಸೇಸೇನ ಪನ ಅತೀತೇ ಪಟಿಪಾಟಿಯಾ ಪರಿನಿಬ್ಬುತಾನಂ ಸತ್ತನ್ನಂ ಸಮ್ಮಾಸಮ್ಬುದ್ಧಾನಂ ನಮೋ ಕರೋಮೀತಿ।
Tattha katā me rakkhāti mayā ratanattayaguṇe anussarantena attano rakkhā gutti katā. Katā me parittāti parittāṇampi me attano kataṃ. Paṭikkamantu bhūtānīti mayi ahitajjhāsayāni bhūtāni paṭikkamantu apagacchantu. Sohaṃ namo bhagavatoti so ahaṃ evaṃ kataparitto atītassa parinibbutassa sabbassapi buddhassa bhagavato namo karomi. Namo sattannaṃ sammāsambuddhānanti visesena pana atīte paṭipāṭiyā parinibbutānaṃ sattannaṃ sammāsambuddhānaṃ namo karomīti.
ಏವಂ ‘‘ನಮಕ್ಕಾರಂ ಕರೋನ್ತಾಪಿ ಸತ್ತ ಬುದ್ಧೇ ಅನುಸ್ಸರಥಾ’’ತಿ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಇಸಿಗಣಸ್ಸ ಇಮಂ ಪರಿತ್ತಂ ಬನ್ಧಿತ್ವಾ ಅದಾಸಿ। ಆದಿತೋ ಪನ ಪಟ್ಠಾಯ ದ್ವೀಹಿ ಗಾಥಾಹಿ ಚತೂಸು ಅಹಿರಾಜಕುಲೇಸು ಮೇತ್ತಾಯ ದೀಪಿತತ್ತಾ ಓದಿಸ್ಸಕಾನೋದಿಸ್ಸಕವಸೇನ ವಾ ದ್ವಿನ್ನಂ ಮೇತ್ತಾಭಾವನಾನಂ ದೀಪಿತತ್ತಾ ಇದಂ ಪರಿತ್ತಂ ಇಧ ವುತ್ತನ್ತಿ ವೇದಿತಬ್ಬಂ, ಅಞ್ಞಂ ವಾ ಕಾರಣಂ ಪರಿಯೇಸಿತಬ್ಬಂ। ತತೋ ಪಟ್ಠಾಯ ಇಸಿಗಣೋ ಬೋಧಿಸತ್ತಸ್ಸ ಓವಾದೇ ಠತ್ವಾ ಮೇತ್ತಂ ಭಾವೇಸಿ, ಬುದ್ಧಗುಣೇ ಅನುಸ್ಸರಿ। ಏವಮೇತೇಸು ಬುದ್ಧಗುಣೇ ಅನುಸ್ಸರನ್ತೇಸುಯೇವ ಸಬ್ಬೇ ದೀಘಜಾತಿಕಾ ಪಟಿಕ್ಕಮಿಂಸು। ಬೋಧಿಸತ್ತೋಪಿ ಬ್ರಹ್ಮವಿಹಾರೇ ಭಾವೇತ್ವಾ ಬ್ರಹ್ಮಲೋಕಪರಾಯಣೋ ಅಹೋಸಿ।
Evaṃ ‘‘namakkāraṃ karontāpi satta buddhe anussarathā’’ti bodhisatto isigaṇassa imaṃ parittaṃ bandhitvā adāsi. Ādito pana paṭṭhāya dvīhi gāthāhi catūsu ahirājakulesu mettāya dīpitattā odissakānodissakavasena vā dvinnaṃ mettābhāvanānaṃ dīpitattā idaṃ parittaṃ idha vuttanti veditabbaṃ, aññaṃ vā kāraṇaṃ pariyesitabbaṃ. Tato paṭṭhāya isigaṇo bodhisattassa ovāde ṭhatvā mettaṃ bhāvesi, buddhaguṇe anussari. Evametesu buddhaguṇe anussarantesuyeva sabbe dīghajātikā paṭikkamiṃsu. Bodhisattopi brahmavihāre bhāvetvā brahmalokaparāyaṇo ahosi.
ಸತ್ಥಾ ಇಮಂ ಧಮ್ಮದೇಸನಂ ಆಹರಿತ್ವಾ ಜಾತಕಂ ಸಮೋಧಾನೇಸಿ – ‘‘ತದಾ ಇಸಿಗಣೋ ಬುದ್ಧಪರಿಸಾ ಅಹೋಸಿ, ಗಣಸತ್ಥಾ ಪನ ಅಹಮೇವ ಅಹೋಸಿ’’ನ್ತಿ।
Satthā imaṃ dhammadesanaṃ āharitvā jātakaṃ samodhānesi – ‘‘tadā isigaṇo buddhaparisā ahosi, gaṇasatthā pana ahameva ahosi’’nti.
ಖನ್ಧಜಾತಕವಣ್ಣನಾ ತತಿಯಾ।
Khandhajātakavaṇṇanā tatiyā.
Related texts:
ತಿಪಿಟಕ (ಮೂಲ) • Tipiṭaka (Mūla) / ಸುತ್ತಪಿಟಕ • Suttapiṭaka / ಖುದ್ದಕನಿಕಾಯ • Khuddakanikāya / ಜಾತಕಪಾಳಿ • Jātakapāḷi / ೨೦೩. ಖಣ್ಡಜಾತಕಂ • 203. Khaṇḍajātakaṃ
