Only Dharma. Since 1992
Library / Tipiṭaka / តិបិដក • Tipiṭaka / វជិរពុទ្ធិ-ដីកា • Vajirabuddhi-ṭīkā

២. កាយសំសគ្គសិក្ខាបទវណ្ណនា

2. Kāyasaṃsaggasikkhāpadavaṇṇanā

២៧០. ‘‘ឱតិណ្ណោ’’តិ ឥមិនាស្ស សេវនាធិប្បាយតា ទស្សិតា។ ‘‘វិបរិណតេន ចិត្តេន មាតុគាមេន សទ្ធិ’’ន្តិ ឥមិនាស្ស វាយាមោ ទស្សិតោ។ ‘‘សទ្ធិ’’ន្តិ ហិ បទំ សំយោគំ ទីបេតិ, សោ ច បយោគោ សមាគមោ អល្លីយនំ។ កេន ចិត្តេន? វិបរិណតេន ចិត្តេន, ន បត្តបដិគ្គហណាធិប្បាយាទិនាតិ អធិប្បាយោ។ ‘‘កាយសំសគ្គំ សមាបជ្ជេយ្យា’’តិ ឥមិនាស្ស វាយមតោ ផស្សបដិវិជាននា ទស្សិតា ហោតិ។ វាយមិត្វា ផស្សំ បដិវិជានន្តោ ហិ សមាបជ្ជតិ នាម។ ឯវមស្ស តិវង្គសម្បត្តិ ទស្សិតា ហោតិ។ អថ វា ឱតិណ្ណោ។ កេន? វិបរិណតេន ចិត្តេន យក្ខាទិនា សត្តោ វិយ។ ឧបយោគត្ថេ វា ឯតំ ករណវចនំ។ ឱតិណ្ណោ វិបរិណតំ ចិត្តំ កូបាទិំ វិយ សត្តោ។ អថ វា ‘‘រាគតោ ឧត្តិណ្ណោ ភវិស្សាមី’’តិ ភិក្ខុភាវំ ឧបគតោ, តតោ ឧត្តិណ្ណាធិប្បាយតោ វិបរិណតេន ចិត្តេន ហេតុភូតេន តមេវ រាគំ ឱតិណ្ណោ។ មាតុគាមេន អត្តនោ សមីបំ អាគតេន, អត្តនា ឧបគតេន វា។ ឯតេន មាតុគាមស្ស សារត្តតា វា ហោតុ វិរត្តតា វា, សា ឥធ អប្បមាណា, ន ភិក្ខុនីនំ កាយសំសគ្គេ វិយ ឧភិន្នំ សារត្តតាយ បយោជនំ អត្ថិ។

270. ‘‘Otiṇṇo’’ti imināssa sevanādhippāyatā dassitā. ‘‘Vipariṇatena cittena mātugāmena saddhi’’nti imināssa vāyāmo dassito. ‘‘Saddhi’’nti hi padaṃ saṃyogaṃ dīpeti, so ca payogo samāgamo allīyanaṃ. Kena cittena? Vipariṇatena cittena, na pattapaṭiggahaṇādhippāyādināti adhippāyo. ‘‘Kāyasaṃsaggaṃ samāpajjeyyā’’ti imināssa vāyamato phassapaṭivijānanā dassitā hoti. Vāyamitvā phassaṃ paṭivijānanto hi samāpajjati nāma. Evamassa tivaṅgasampatti dassitā hoti. Atha vā otiṇṇo. Kena? Vipariṇatena cittena yakkhādinā satto viya. Upayogatthe vā etaṃ karaṇavacanaṃ. Otiṇṇo vipariṇataṃ cittaṃ kūpādiṃ viya satto. Atha vā ‘‘rāgato uttiṇṇo bhavissāmī’’ti bhikkhubhāvaṃ upagato, tato uttiṇṇādhippāyato vipariṇatena cittena hetubhūtena tameva rāgaṃ otiṇṇo. Mātugāmena attano samīpaṃ āgatena, attanā upagatena vā. Etena mātugāmassa sārattatā vā hotu virattatā vā, sā idha appamāṇā, na bhikkhunīnaṃ kāyasaṃsagge viya ubhinnaṃ sārattatāya payojanaṃ atthi.

កាយសំសគ្គន្តិ ឧភិន្នំ កាយានំ សម្បយោគំ។ បទភាជនេ បន ‘‘សមាបជ្ជេយ្យាតិ អជ្ឈាចារោ វុច្ចតី’’តិ វុត្តំ, តំ សមាបជ្ជនំ សន្ធាយ, ន កាយសំសគ្គំ។ កាយសំសគ្គស្ស សមាបជ្ជនា ហិ ‘‘អជ្ឈាចារោ’’តិ វុច្ចតិ។ អដ្ឋកថាយំ បន ‘‘យោ សោ កាយសំសគ្គោ នាម, សោ អត្ថតោ អជ្ឈាចារោ ហោតី’’តិ វុត្តំ, តំ បរតោ បាឡិយំ ‘‘សេវនាធិប្បាយោ, ន ច កាយេន វាយមតិ, ផស្សំ បដិវិជានាតិ, អនាបត្តី’’តិ (បារា. ២៧៩) វុត្តលក្ខណេន វិរុជ្ឈតីតិ។ ផស្សបដិវិជាននាយ ហិ សំសគ្គោ ទីបិតោ។ សោ ចេ អជ្ឈាចារោ ហោតិ, កថំ អនាបត្តិ ហោតីតិ។ សុវុត្តមេតំ, កិន្តុ ‘‘កាយសំសគ្គំ សមាបជ្ជេយ្យា’’តិ បទំ ឧទ្ធរិត្វា ‘‘អជ្ឈាចារោ វុច្ចតី’’តិ ឧភិន្នម្បិ បទានំ សាមញ្ញភាជនីយត្តា, សមាបជ្ជិតព្ពាភាវេ សមាបជ្ជនាភាវេន ‘‘សោ អត្ថតោ អជ្ឈាចារោ ហោតី’’តិ វុត្តំ សិយា។

Kāyasaṃsagganti ubhinnaṃ kāyānaṃ sampayogaṃ. Padabhājane pana ‘‘samāpajjeyyāti ajjhācāro vuccatī’’ti vuttaṃ, taṃ samāpajjanaṃ sandhāya, na kāyasaṃsaggaṃ. Kāyasaṃsaggassa samāpajjanā hi ‘‘ajjhācāro’’ti vuccati. Aṭṭhakathāyaṃ pana ‘‘yo so kāyasaṃsaggo nāma, so atthato ajjhācāro hotī’’ti vuttaṃ, taṃ parato pāḷiyaṃ ‘‘sevanādhippāyo, na ca kāyena vāyamati, phassaṃ paṭivijānāti, anāpattī’’ti (pārā. 279) vuttalakkhaṇena virujjhatīti. Phassapaṭivijānanāya hi saṃsaggo dīpito. So ce ajjhācāro hoti, kathaṃ anāpatti hotīti. Suvuttametaṃ, kintu ‘‘kāyasaṃsaggaṃ samāpajjeyyā’’ti padaṃ uddharitvā ‘‘ajjhācāro vuccatī’’ti ubhinnampi padānaṃ sāmaññabhājanīyattā, samāpajjitabbābhāve samāpajjanābhāvena ‘‘so atthato ajjhācāro hotī’’ti vuttaṃ siyā.

‘‘ហត្ថគ្គាហំ វា’’តិ ឯត្ថ ហត្ថេន សព្ពោបិ ឧបាទិន្នកោ កាយោ សង្គហិតោ, ន ភិន្នសន្តានោ តប្បដិពទ្ធោ ហត្ថាលង្ការាទិ។ វេណិគ្គហណេន អនុបាទិន្នកោ អភិន្នសន្តានោ កេសលោមនខទន្តាទិកោ កម្មបច្ចយឧតុសមុដ្ឋានោ គហិតោតិ វេទិតព្ពំ។ តេនេវាហ អដ្ឋកថាយំ ‘‘អនុបាទិន្នកេនបិ កេនចិ កេសាទិនា ឧបាទិន្នកំ វា អនុបាទិន្នកំ វា ផុសន្តោបិ សង្ឃាទិសេសំ អាបជ្ជតិយេវា’’តិ (បារា. អដ្ឋ. ២.២៧៤)។ តេន អនុបាទិន្នកានម្បិ កេសលោមាទីនំ អង្គភាវោ វេទិតព្ពោ។ ឯវំ សន្តេបិ ‘‘ផស្សំ បដិជានាតីតិ តិវង្គសម្បត្តិយា សង្ឃាទិសេសោ។ ផស្សស្ស អប្បដិវិជាននតោ ទុវង្គសម្បត្តិយា ទុក្កដ’’ន្តិ ឥមិនា បាឡិអដ្ឋកថានយេន វិរុជ្ឈតីតិ ចេ? ន, តទត្ថជាននតោ។ ផុដ្ឋភាវញ្ហិ បដិវិជានន្តោបិ ផស្សំ បដិវិជានាតិ នាម, អយមេកោ អត្ថោ, តស្មា មាតុគាមស្ស, អត្តនោ ច កាយបរិយាបន្នានំ កេសាទីនំ អញ្ញមញ្ញំ ផុដ្ឋភាវំ ផុសិត្វា តំ សាទិយនំ ផស្សំ បដិវិជានាតិ នាម, ន កាយវិញ្ញាណុប្បត្តិយា ឯវ។ អនេកន្តិកញ្ហេត្ថ កាយវិញ្ញាណំ។ មាតុគាមស្ស ឧបាទិន្នកេន កាយេន, អនុបាទិន្នកេន វា កាយេន ភិក្ខុនោ ឧបាទិន្នកកាយេ ផុដ្ឋេ បសន្នកាយិន្ទ្រិយោ ចេ ហោតិ, តស្ស កាយវិញ្ញាណំ ឧប្បជ្ជតិ, តេនេវ ផស្សំ បដិវិជានាតិ នាម សោ ហោតិ។ អនុបាទិន្នកកាយោ, លោលុប្បោ អប្បសន្នកាយិន្ទ្រិយោ វា ហោតិ, តិមិរវាតេន ឧបហតកាយោ វា តស្ស កាយវិញ្ញាណំ នុប្បជ្ជតិ។ ន ច តេន ផស្សំ បដិវិជានាតិ នាម, កេវលំ សេវនាធិប្បាយេន វាយមិត្វា កាយសំសគ្គំ សមាបជ្ជន្តោ ផស្សំ បដិវិជានាតិ នាម មនោវិញ្ញាណេន, តេន វុត្តំ ‘‘កាយសំសគ្គំ សមាបជ្ជេយ្យាតិ ឥមិនាស្ស វាយមតោ ផស្សបដិវិជាននា ទស្សិតា’’តិ។ អបរោបិ ភិក្ខុ មាតុគាមស្ស កាយបដិពទ្ធេន វា និស្សគ្គិយេន វា ផុដ្ឋោ កាយវិញ្ញាណំ ឧប្បាទេន្តេន ផស្សំ បដិវិជានាតិ នាម, តស្មា វុត្តំ ‘‘អនេកន្តិកញ្ហេត្ថ កាយវិញ្ញាណ’’ន្តិ។ អបរោ វត្ថំ បារុបិត្វា និទ្ទាយន្តំ មាតុគាមំ កាយសំសគ្គរាគេន វត្ថស្ស ឧបរិភាគេ សណិកំ ផុសន្តោ វត្ថន្តរេន និក្ខន្តលោមសម្ផស្សំ អប្បដិវិជានន្តោបិ សេវនាធិប្បាយោ កាយេន វាយមិត្វា ផស្សំ បដិវិជានាតិ នាម, សង្ឃាទិសេសំ អាបជ្ជតិ។ ‘‘នីលំ ឃដ្ដេស្សាមីតិ កាយំ ឃដ្ដេតិ, សង្ឃាទិសេសោ’’តិ ហិ វុត្តំ។ អយំ ទុតិយោ អត្ថោ។ ឯវំ អនេកត្ថត្តា, ឯវំ ទុវិញ្ញេយ្យាធិប្បាយតោ ច មាតិកាដ្ឋកថាយំ ផស្សបដិវិជាននំ អង្គន្ត្វេវ ន វុត្តំ។ តស្មិញ្ហិ វុត្តេ ឋានមេតំ វិជ្ជតិ, យំ ភិក្ខុ សង្ឃាទិសេសំ អាបជ្ជិត្វាបិ នខេន លោមេន សំសគ្គោ ទិដ្ឋោ, ន ច មេ លោមឃដ្ដនេន កាយវិញ្ញាណំ ឧប្បន្នំ, តិមិរវាតថទ្ធគត្តោ ចាហំ ន ផស្សំ បដិវិជានាមីតិ អនាបន្នសញ្ញី សិយាតិ ន វុត្តំ, អបិច ‘‘ផស្សំ បដិវិជានាតិ, ន ច ផស្សំ បដិវិជានាតី’’តិ ច ឯតេសំ បទានំ អដ្ឋកថាយំ វុត្តនយំ ទស្សេត្វា សោ បញ្ញាបេតព្ពោ។ ឯត្តាវតា ន តទត្ថជាននតោតិ ការណំ វិត្ថារិតំ ហោតិ។

‘‘Hatthaggāhaṃ vā’’ti ettha hatthena sabbopi upādinnako kāyo saṅgahito, na bhinnasantāno tappaṭibaddho hatthālaṅkārādi. Veṇiggahaṇena anupādinnako abhinnasantāno kesalomanakhadantādiko kammapaccayautusamuṭṭhāno gahitoti veditabbaṃ. Tenevāha aṭṭhakathāyaṃ ‘‘anupādinnakenapi kenaci kesādinā upādinnakaṃ vā anupādinnakaṃ vā phusantopi saṅghādisesaṃ āpajjatiyevā’’ti (pārā. aṭṭha. 2.274). Tena anupādinnakānampi kesalomādīnaṃ aṅgabhāvo veditabbo. Evaṃ santepi ‘‘phassaṃ paṭijānātīti tivaṅgasampattiyā saṅghādiseso. Phassassa appaṭivijānanato duvaṅgasampattiyā dukkaṭa’’nti iminā pāḷiaṭṭhakathānayena virujjhatīti ce? Na, tadatthajānanato. Phuṭṭhabhāvañhi paṭivijānantopi phassaṃ paṭivijānāti nāma, ayameko attho, tasmā mātugāmassa, attano ca kāyapariyāpannānaṃ kesādīnaṃ aññamaññaṃ phuṭṭhabhāvaṃ phusitvā taṃ sādiyanaṃ phassaṃ paṭivijānāti nāma, na kāyaviññāṇuppattiyā eva. Anekantikañhettha kāyaviññāṇaṃ. Mātugāmassa upādinnakena kāyena, anupādinnakena vā kāyena bhikkhuno upādinnakakāye phuṭṭhe pasannakāyindriyo ce hoti, tassa kāyaviññāṇaṃ uppajjati, teneva phassaṃ paṭivijānāti nāma so hoti. Anupādinnakakāyo, loluppo appasannakāyindriyo vā hoti, timiravātena upahatakāyo vā tassa kāyaviññāṇaṃ nuppajjati. Na ca tena phassaṃ paṭivijānāti nāma, kevalaṃ sevanādhippāyena vāyamitvā kāyasaṃsaggaṃ samāpajjanto phassaṃ paṭivijānāti nāma manoviññāṇena, tena vuttaṃ ‘‘kāyasaṃsaggaṃ samāpajjeyyāti imināssa vāyamato phassapaṭivijānanā dassitā’’ti. Aparopi bhikkhu mātugāmassa kāyapaṭibaddhena vā nissaggiyena vā phuṭṭho kāyaviññāṇaṃ uppādentena phassaṃ paṭivijānāti nāma, tasmā vuttaṃ ‘‘anekantikañhettha kāyaviññāṇa’’nti. Aparo vatthaṃ pārupitvā niddāyantaṃ mātugāmaṃ kāyasaṃsaggarāgena vatthassa uparibhāge saṇikaṃ phusanto vatthantarena nikkhantalomasamphassaṃ appaṭivijānantopi sevanādhippāyo kāyena vāyamitvā phassaṃ paṭivijānāti nāma, saṅghādisesaṃ āpajjati. ‘‘Nīlaṃ ghaṭṭessāmīti kāyaṃ ghaṭṭeti, saṅghādiseso’’ti hi vuttaṃ. Ayaṃ dutiyo attho. Evaṃ anekatthattā, evaṃ duviññeyyādhippāyato ca mātikāṭṭhakathāyaṃ phassapaṭivijānanaṃ aṅgantveva na vuttaṃ. Tasmiñhi vutte ṭhānametaṃ vijjati, yaṃ bhikkhu saṅghādisesaṃ āpajjitvāpi nakhena lomena saṃsaggo diṭṭho, na ca me lomaghaṭṭanena kāyaviññāṇaṃ uppannaṃ, timiravātathaddhagatto cāhaṃ na phassaṃ paṭivijānāmīti anāpannasaññī siyāti na vuttaṃ, apica ‘‘phassaṃ paṭivijānāti, na ca phassaṃ paṭivijānātī’’ti ca etesaṃ padānaṃ aṭṭhakathāyaṃ vuttanayaṃ dassetvā so paññāpetabbo. Ettāvatā na tadatthajānanatoti kāraṇaṃ vitthāritaṃ hoti.







Related texts:



តិបិដក (មូល) • Tipiṭaka (Mūla) / វិនយបិដក • Vinayapiṭaka / មហាវិភង្គ • Mahāvibhaṅga / ២. កាយសំសគ្គសិក្ខាបទំ • 2. Kāyasaṃsaggasikkhāpadaṃ

អដ្ឋកថា • Aṭṭhakathā / វិនយបិដក (អដ្ឋកថា) • Vinayapiṭaka (aṭṭhakathā) / មហាវិភង្គ-អដ្ឋកថា • Mahāvibhaṅga-aṭṭhakathā / ២. កាយសំសគ្គសិក្ខាបទវណ្ណនា • 2. Kāyasaṃsaggasikkhāpadavaṇṇanā

ដីកា • Tīkā / វិនយបិដក (ដីកា) • Vinayapiṭaka (ṭīkā) / សារត្ថទីបនី-ដីកា • Sāratthadīpanī-ṭīkā / ២. កាយសំសគ្គសិក្ខាបទវណ្ណនា • 2. Kāyasaṃsaggasikkhāpadavaṇṇanā

ដីកា • Tīkā / វិនយបិដក (ដីកា) • Vinayapiṭaka (ṭīkā) / វិមតិវិនោទនី-ដីកា • Vimativinodanī-ṭīkā / ២. កាយសំសគ្គសិក្ខាបទវណ្ណនា • 2. Kāyasaṃsaggasikkhāpadavaṇṇanā


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact