| Library / Tipiṭaka / ತಿಪಿಟಕ • Tipiṭaka / ಜಾತಕ-ಅಟ್ಠಕಥಾ • Jātaka-aṭṭhakathā |
[೨೫೦] ೧೦. ಕಪಿಜಾತಕವಣ್ಣನಾ
[250] 10. Kapijātakavaṇṇanā
ಅಯಂ ಇಸೀ ಉಪಸಮಸಂಯಮೇ ರತೋತಿ ಇದಂ ಸತ್ಥಾ ಜೇತವನೇ ವಿಹರನ್ತೋ ಏಕಂ ಕುಹಕಂ ಭಿಕ್ಖುಂ ಆರಬ್ಭ ಕಥೇಸಿ। ತಸ್ಸ ಹಿ ಕುಹಕಭಾವೋ ಭಿಕ್ಖೂಸು ಪಾಕಟೋ ಜಾತೋ। ಭಿಕ್ಖೂ ಧಮ್ಮಸಭಾಯಂ ಕಥಂ ಸಮುಟ್ಠಾಪೇಸುಂ – ‘‘ಆವುಸೋ, ಅಸುಕೋ ಭಿಕ್ಖು ನಿಯ್ಯಾನಿಕೇ ಬುದ್ಧಸಾಸನೇ ಪಬ್ಬಜಿತ್ವಾ ಕುಹಕವತ್ತಂ ಪೂರೇತೀ’’ತಿ। ಸತ್ಥಾ ಆಗನ್ತ್ವಾ ‘‘ಕಾಯ ನುತ್ಥ, ಭಿಕ್ಖವೇ , ಏತರಹಿ ಕಥಾಯ ಸನ್ನಿಸಿನ್ನಾ’’ತಿ ಪುಚ್ಛಿತ್ವಾ ‘‘ಇಮಾಯ ನಾಮಾ’’ತಿ ವುತ್ತೇ ‘‘ನ, ಭಿಕ್ಖವೇ, ಏಸ ಭಿಕ್ಖು ಇದಾನೇವ, ಪುಬ್ಬೇಪಿ ಕುಹಕೋಯೇವ, ಅಗ್ಗಿಮತ್ತಸ್ಸ ಕಾರಣಾ ಮಕ್ಕಟೋ ಹುತ್ವಾ ಕೋಹಞ್ಞಮಕಾಸೀ’’ತಿ ವತ್ವಾ ಅತೀತಂ ಆಹರಿ।
Ayaṃ isī upasamasaṃyame ratoti idaṃ satthā jetavane viharanto ekaṃ kuhakaṃ bhikkhuṃ ārabbha kathesi. Tassa hi kuhakabhāvo bhikkhūsu pākaṭo jāto. Bhikkhū dhammasabhāyaṃ kathaṃ samuṭṭhāpesuṃ – ‘‘āvuso, asuko bhikkhu niyyānike buddhasāsane pabbajitvā kuhakavattaṃ pūretī’’ti. Satthā āgantvā ‘‘kāya nuttha, bhikkhave , etarahi kathāya sannisinnā’’ti pucchitvā ‘‘imāya nāmā’’ti vutte ‘‘na, bhikkhave, esa bhikkhu idāneva, pubbepi kuhakoyeva, aggimattassa kāraṇā makkaṭo hutvā kohaññamakāsī’’ti vatvā atītaṃ āhari.
ಅತೀತೇ ಬಾರಾಣಸಿಯಂ ಬ್ರಹ್ಮದತ್ತೇ ರಜ್ಜಂ ಕಾರೇನ್ತೇ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಕಾಸಿರಟ್ಠೇ ಬ್ರಾಹ್ಮಣಕುಲೇ ನಿಬ್ಬತ್ತಿತ್ವಾ ವಯಪ್ಪತ್ತೋ ಪುತ್ತಸ್ಸ ಆಧಾವಿತ್ವಾ ಪರಿಧಾವಿತ್ವಾ ವಿಚರಣಕಾಲೇ ಬ್ರಾಹ್ಮಣಿಯಾ ಮತಾಯ ಪುತ್ತಂ ಅಙ್ಕೇನಾದಾಯ ಹಿಮವನ್ತಂ ಪವಿಸಿತ್ವಾ ಇಸಿಪಬ್ಬಜ್ಜಂ ಪಬ್ಬಜಿತ್ವಾ ತಮ್ಪಿ ಪುತ್ತಂ ತಾಪಸಕುಮಾರಕಂ ಕತ್ವಾ ಪಣ್ಣಸಾಲಾಯ ವಾಸಂ ಕಪ್ಪೇಸಿ। ವಸ್ಸಾರತ್ತಸಮಯೇ ಅಚ್ಛಿನ್ನಧಾರೇ ದೇವೇ ವಸ್ಸನ್ತೇ ಏಕೋ ಮಕ್ಕಟೋ ಸೀತಪೀಳಿತೋ ದನ್ತೇ ಖಾದನ್ತೋ ಕಮ್ಪನ್ತೋ ವಿಚರತಿ। ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಮಹನ್ತೇ ದಾರುಕ್ಖನ್ಧೇ ಆಹರಿತ್ವಾ ಅಗ್ಗಿಂ ಕತ್ವಾ ಮಞ್ಚಕೇ ನಿಪಜ್ಜಿ, ಪುತ್ತಕೋಪಿಸ್ಸ ಪಾದೇ ಪರಿಮಜ್ಜಮಾನೋ ನಿಸೀದಿ। ಸೋ ಮಕ್ಕಟೋ ಏಕಸ್ಸ ಮತತಾಪಸಸ್ಸ ಸನ್ತಕಾನಿ ವಕ್ಕಲಾನಿ ನಿವಾಸೇತ್ವಾ ಚ ಪಾರುಪಿತ್ವಾ ಚ ಅಜಿನಚಮ್ಮಂ ಅಂಸೇ ಕತ್ವಾ ಕಾಜಕಮಣ್ಡಲುಂ ಆದಾಯ ಇಸಿವೇಸೇನಾಗನ್ತ್ವಾ ಪಣ್ಣಸಾಲದ್ವಾರೇ ಅಗ್ಗಿಸ್ಸ ಕಾರಣಾ ಕುಹಕಕಮ್ಮಂ ಕತ್ವಾ ಅಟ್ಠಾಸಿ। ತಾಪಸಕುಮಾರಕೋ ತಂ ದಿಸ್ವಾ ‘‘ತಾತ, ತಾಪಸೋ ಏಕೋ ಸೀತಪೀಳಿತೋ ಕಮ್ಪಮಾನೋ ತಿಟ್ಠತಿ, ಇಧ ನಂ ಪಕ್ಕೋಸಥ, ವಿಸಿಬ್ಬೇಸ್ಸತೀ’’ತಿ ಪಿತರಂ ಆಯಾಚನ್ತೋ ಪಠಮಂ ಗಾಥಮಾಹ –
Atīte bārāṇasiyaṃ brahmadatte rajjaṃ kārente bodhisatto kāsiraṭṭhe brāhmaṇakule nibbattitvā vayappatto puttassa ādhāvitvā paridhāvitvā vicaraṇakāle brāhmaṇiyā matāya puttaṃ aṅkenādāya himavantaṃ pavisitvā isipabbajjaṃ pabbajitvā tampi puttaṃ tāpasakumārakaṃ katvā paṇṇasālāya vāsaṃ kappesi. Vassārattasamaye acchinnadhāre deve vassante eko makkaṭo sītapīḷito dante khādanto kampanto vicarati. Bodhisatto mahante dārukkhandhe āharitvā aggiṃ katvā mañcake nipajji, puttakopissa pāde parimajjamāno nisīdi. So makkaṭo ekassa matatāpasassa santakāni vakkalāni nivāsetvā ca pārupitvā ca ajinacammaṃ aṃse katvā kājakamaṇḍaluṃ ādāya isivesenāgantvā paṇṇasāladvāre aggissa kāraṇā kuhakakammaṃ katvā aṭṭhāsi. Tāpasakumārako taṃ disvā ‘‘tāta, tāpaso eko sītapīḷito kampamāno tiṭṭhati, idha naṃ pakkosatha, visibbessatī’’ti pitaraṃ āyācanto paṭhamaṃ gāthamāha –
೨೦೦.
200.
‘‘ಅಯಂ ಇಸೀ ಉಪಸಮಸಂಯಮೇ ರತೋ, ಸ ತಿಟ್ಠತಿ ಸಿಸಿರಭಯೇನ ಅಟ್ಟಿತೋ।
‘‘Ayaṃ isī upasamasaṃyame rato, sa tiṭṭhati sisirabhayena aṭṭito;
ಹನ್ದ ಅಯಂ ಪವಿಸತುಮಂ ಅಗಾರಕಂ, ವಿನೇತು ಸೀತಂ ದರಥಞ್ಚ ಕೇವಲ’’ನ್ತಿ॥
Handa ayaṃ pavisatumaṃ agārakaṃ, vinetu sītaṃ darathañca kevala’’nti.
ತತ್ಥ ಉಪಸಮಸಂಯಮೇ ರತೋತಿ ರಾಗಾದಿಕಿಲೇಸಉಪಸಮೇ ಚ ಸೀಲಸಂಯಮೇ ಚ ರತೋ। ಸ ತಿಟ್ಠತೀತಿ ಸೋ ತಿಟ್ಠತಿ। ಸಿಸಿರಭಯೇನಾತಿ ವಾತವುಟ್ಠಿಜನಿತಸ್ಸ ಸಿಸಿರಸ್ಸ ಭಯೇನ। ಅಟ್ಟಿತೋತಿ ಪೀಳಿತೋ। ಪವಿಸತುಮನ್ತಿ ಪವಿಸತು ಇಮಂ। ಕೇವಲನ್ತಿ ಸಕಲಂ ಅನವಸೇಸಂ।
Tattha upasamasaṃyame ratoti rāgādikilesaupasame ca sīlasaṃyame ca rato. Sa tiṭṭhatīti so tiṭṭhati. Sisirabhayenāti vātavuṭṭhijanitassa sisirassa bhayena. Aṭṭitoti pīḷito. Pavisatumanti pavisatu imaṃ. Kevalanti sakalaṃ anavasesaṃ.
ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಪುತ್ತಸ್ಸ ವಚನಂ ಸುತ್ವಾ ಉಟ್ಠಾಯ ಓಲೋಕೇನ್ತೋ ಮಕ್ಕಟಭಾವಂ ಞತ್ವಾ ದುತಿಯಂ ಗಾಥಮಾಹ –
Bodhisatto puttassa vacanaṃ sutvā uṭṭhāya olokento makkaṭabhāvaṃ ñatvā dutiyaṃ gāthamāha –
೨೦೧.
201.
‘‘ನಾಯಂ ಇಸೀ ಉಪಸಮಸಂಯಮೇ ರತೋ, ಕಪೀ ಅಯಂ ದುಮವರಸಾಖಗೋಚರೋ।
‘‘Nāyaṃ isī upasamasaṃyame rato, kapī ayaṃ dumavarasākhagocaro;
ಸೋ ದೂಸಕೋ ರೋಸಕೋ ಚಾಪಿ ಜಮ್ಮೋ, ಸಚೇ ವಜೇಮಮ್ಪಿ ದೂಸೇಯ್ಯಗಾರ’’ನ್ತಿ॥
So dūsako rosako cāpi jammo, sace vajemampi dūseyyagāra’’nti.
ತತ್ಥ ದುಮವರಸಾಖಗೋಚರೋತಿ ದುಮವರಾನಂ ಸಾಖಗೋಚರೋ। ಸೋ ದೂಸಕೋ ರೋಸಕೋ ಚಾಪಿ ಜಮ್ಮೋತಿ ಸೋ ಏವಂ ಗತಗತಟ್ಠಾನಸ್ಸ ದೂಸನತೋ ದೂಸಕೋ, ಘಟ್ಟನತಾಯ ರೋಸಕೋ, ಲಾಮಕಭಾವೇನ ಜಮ್ಮೋ। ಸಚೇ ವಜೇತಿ ಯದಿ ಇಮಂ ಪಣ್ಣಸಾಲಂ ವಜೇ ಪವಿಸೇಯ್ಯ, ಸಬ್ಬಂ ಉಚ್ಚಾರಪಸ್ಸಾವಕರಣೇನ ಚ ಅಗ್ಗಿದಾನೇನ ಚ ದೂಸೇಯ್ಯಾತಿ।
Tattha dumavarasākhagocaroti dumavarānaṃ sākhagocaro. So dūsako rosako cāpi jammoti so evaṃ gatagataṭṭhānassa dūsanato dūsako, ghaṭṭanatāya rosako, lāmakabhāvena jammo. Sace vajeti yadi imaṃ paṇṇasālaṃ vaje paviseyya, sabbaṃ uccārapassāvakaraṇena ca aggidānena ca dūseyyāti.
ಏವಞ್ಚ ಪನ ವತ್ವಾ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಉಮ್ಮುಕಂ ಗಹೇತ್ವಾ ತಂ ಸನ್ತಾಸೇತ್ವಾ ಪಲಾಪೇಸಿ। ಸೋ ಉಪ್ಪತಿತ್ವಾ ವನಂ ಪಕ್ಖನ್ತೋ ತಥಾ ಪಕ್ಖನ್ತೋವ ಅಹೋಸಿ, ನ ಪುನ ತಂ ಠಾನಂ ಅಗಮಾಸಿ। ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ಅಭಿಞ್ಞಾ ಚ ಸಮಾಪತ್ತಿಯೋ ಚ ನಿಬ್ಬತ್ತೇತ್ವಾ ತಾಪಸಕುಮಾರಸ್ಸ ಕಸಿಣಪರಿಕಮ್ಮಂ ಆಚಿಕ್ಖಿ, ಸೋಪಿ ಅಭಿಞ್ಞಾ ಚ ಸಮಾಪತ್ತಿಯೋ ಚ ಉಪ್ಪಾದೇಸಿ। ತೇ ಉಭೋಪಿ ಅಪರಿಹೀನಜ್ಝಾನಾ ಬ್ರಹ್ಮಲೋಕಪರಾಯಣಾ ಅಹೇಸುಂ।
Evañca pana vatvā bodhisatto ummukaṃ gahetvā taṃ santāsetvā palāpesi. So uppatitvā vanaṃ pakkhanto tathā pakkhantova ahosi, na puna taṃ ṭhānaṃ agamāsi. Bodhisatto abhiññā ca samāpattiyo ca nibbattetvā tāpasakumārassa kasiṇaparikammaṃ ācikkhi, sopi abhiññā ca samāpattiyo ca uppādesi. Te ubhopi aparihīnajjhānā brahmalokaparāyaṇā ahesuṃ.
ಸತ್ಥಾ ‘‘ನ, ಭಿಕ್ಖವೇ, ಇದಾನೇವ, ಪೋರಾಣತೋ ಪಟ್ಠಾಯಪೇಸ ಕುಹಕೋಯೇವಾ’’ತಿ ಇಮಂ ಧಮ್ಮದೇಸನಂ ಆಹರಿತ್ವಾ ಸಚ್ಚಾನಿ ಪಕಾಸೇತ್ವಾ ಜಾತಕಂ ಸಮೋಧಾನೇಸಿ। ಸಚ್ಚಪರಿಯೋಸಾನೇ ಕೇಚಿ ಸೋತಾಪನ್ನಾ, ಕೇಚಿ ಸಕದಾಗಾಮಿನೋ, ಕೇಚಿ ಅನಾಗಾಮಿನೋ ಕೇಚಿ ಅರಹನ್ತೋ ಅಹೇಸುಂ। ‘‘ತದಾ ಮಕ್ಕಟೋ ಕುಹಕಭಿಕ್ಖು ಅಹೋಸಿ, ಪುತ್ತೋ ರಾಹುಲೋ, ಪಿತಾ ಪನ ಅಹಮೇವ ಅಹೋಸಿ’’ನ್ತಿ।
Satthā ‘‘na, bhikkhave, idāneva, porāṇato paṭṭhāyapesa kuhakoyevā’’ti imaṃ dhammadesanaṃ āharitvā saccāni pakāsetvā jātakaṃ samodhānesi. Saccapariyosāne keci sotāpannā, keci sakadāgāmino, keci anāgāmino keci arahanto ahesuṃ. ‘‘Tadā makkaṭo kuhakabhikkhu ahosi, putto rāhulo, pitā pana ahameva ahosi’’nti.
ಕಪಿಜಾತಕವಣ್ಣನಾ ದಸಮಾ।
Kapijātakavaṇṇanā dasamā.
ಸಿಙ್ಗಾಲವಗ್ಗೋ ದಸಮೋ।
Siṅgālavaggo dasamo.
ತಸ್ಸುದ್ದಾನಂ –
Tassuddānaṃ –
ಸಬ್ಬದಾಠೀ ಚ ಸುನಖೋ, ಗುತ್ತಿಲೋ ವಿಗತಿಚ್ಛಾ ಚ।
Sabbadāṭhī ca sunakho, guttilo vigaticchā ca;
ಮೂಲಪರಿಯಾಯಂ ಬಾಲೋವಾದಂ, ಪಾದಞ್ಜಲಿ ಕಿಂ ಸುಕೋಪಮಂ।
Mūlapariyāyaṃ bālovādaṃ, pādañjali kiṃ sukopamaṃ;
ಸಾಲಕಂ ಕಪಿ ತೇ ದಸ॥
Sālakaṃ kapi te dasa.
ಅಥ ವಗ್ಗುದ್ದಾನಂ –
Atha vagguddānaṃ –
ದಳ್ಹವಗ್ಗೋ ಚ ಸನ್ಥವೋ, ಕಲ್ಯಾಣಧಮ್ಮಾಸದಿಸೋ।
Daḷhavaggo ca santhavo, kalyāṇadhammāsadiso;
ರೂಹಕೋ ದಳ್ಹವಗ್ಗೋ ಚ, ಬೀರಣಥಮ್ಭಕಾಸಾವೋ।
Rūhako daḷhavaggo ca, bīraṇathambhakāsāvo;
ಉಪಾಹನೋ ಸಿಙ್ಗಾಲೋ ಚ, ದಸವಗ್ಗಾ ದುಕೇ ಸಿಯುಂ॥
Upāhano siṅgālo ca, dasavaggā duke siyuṃ.
ದುಕನಿಪಾತವಣ್ಣನಾ ನಿಟ್ಠಿತಾ।
Dukanipātavaṇṇanā niṭṭhitā.
Related texts:
ತಿಪಿಟಕ (ಮೂಲ) • Tipiṭaka (Mūla) / ಸುತ್ತಪಿಟಕ • Suttapiṭaka / ಖುದ್ದಕನಿಕಾಯ • Khuddakanikāya / ಜಾತಕಪಾಳಿ • Jātakapāḷi / ೨೫೦. ಕಪಿಜಾತಕಂ • 250. Kapijātakaṃ
