| Library / Tipiṭaka / ತಿಪಿಟಕ • Tipiṭaka / ಜಾತಕ-ಅಟ್ಠಕಥಾ • Jātaka-aṭṭhakathā |
[೧೭೬] ೬. ಕಳಾಯಮುಟ್ಠಿಜಾತಕವಣ್ಣನಾ
[176] 6. Kaḷāyamuṭṭhijātakavaṇṇanā
ಬಾಲೋ ವತಾಯಂ ದುಮಸಾಖಗೋಚರೋತಿ ಇದಂ ಸತ್ಥಾ ಜೇತವನೇ ವಿಹರನ್ತೋ ಕೋಸಲರಾಜಾನಂ ಆರಬ್ಭ ಕಥೇಸಿ। ಏಕಸ್ಮಿಞ್ಹಿ ಸಮಯೇ ವಸ್ಸಕಾಲೇ ಕೋಸಲರಞ್ಞೋ ಪಚ್ಚನ್ತೋ ಕುಪಿ। ತತ್ಥ ಠಿತಾ ಯೋಧಾ ದ್ವೇ ತೀಣಿ ಯುದ್ಧಾನಿ ಕತ್ವಾ ಪಚ್ಚತ್ಥಿಕೇ ಅಭಿಭವಿತುಂ ಅಸಕ್ಕೋನ್ತಾ ರಞ್ಞೋ ಸಾಸನಂ ಪೇಸೇಸುಂ। ರಾಜಾ ಅಕಾಲೇ ವಸ್ಸಾನೇಯೇವ ನಿಕ್ಖಮಿತ್ವಾ ಜೇತವನಸಮೀಪೇ ಖನ್ಧಾವಾರಂ ಬನ್ಧಿತ್ವಾ ಚಿನ್ತೇಸಿ – ‘‘ಅಹಂ ಅಕಾಲೇ ನಿಕ್ಖನ್ತೋ, ಕನ್ದರಪದರಾದಯೋ ಉದಕಪೂರಾ, ದುಗ್ಗಮೋ ಮಗ್ಗೋ, ಸತ್ಥಾರಂ ಉಪಸಙ್ಕಮಿಸ್ಸಾಮಿ, ಸೋ ಮಂ ‘ಕಹಂ ಗಚ್ಛಸಿ, ಮಹಾರಾಜಾ’ತಿ ಪುಚ್ಛಿಸ್ಸತಿ, ಅಥಾಹಂ ಏತಮತ್ಥಂ ಆರೋಚೇಸ್ಸಾಮಿ, ನ ಖೋ ಪನ ಮಂ ಸತ್ಥಾ ಸಮ್ಪರಾಯಿಕೇನೇವತ್ಥೇನ ಅನುಗ್ಗಣ್ಹಾತಿ, ದಿಟ್ಠಧಮ್ಮಿಕೇನಾಪಿ ಅನುಗ್ಗಣ್ಹಾತಿಯೇವ, ತಸ್ಮಿಂ ಸಚೇ ಮೇ ಗಮನೇನ ಅವುಡ್ಢಿ ಭವಿಸ್ಸತಿ, ‘ಅಕಾಲೋ, ಮಹಾರಾಜಾ’ತಿ ವಕ್ಖತಿ। ಸಚೇ ಪನ ವುಡ್ಡಿ ಭವಿಸ್ಸತಿ, ತುಣ್ಹೀ ಭವಿಸ್ಸತೀ’’ತಿ। ಸೋ ಜೇತವನಂ ಪವಿಸಿತ್ವಾ ಸತ್ಥಾರಂ ವನ್ದಿತ್ವಾ ಏಕಮನ್ತಂ ನಿಸೀದಿ। ಸತ್ಥಾ ‘‘ಹನ್ದ ಕುತೋ ನು ತ್ವಂ, ಮಹಾರಾಜ, ಆಗಚ್ಛಸಿ ದಿವಾ ದಿವಸ್ಸಾ’’ತಿ ಪುಚ್ಛಿ। ‘‘ಭನ್ತೇ, ಅಹಂ ಪಚ್ಚನ್ತಂ ವೂಪಸಮೇತುಂ ನಿಕ್ಖನ್ತೋ ‘ತುಮ್ಹೇ ವನ್ದಿತ್ವಾ ಗಮಿಸ್ಸಾಮೀ’ತಿ ಆಗತೋಮ್ಹೀ’’ತಿ । ಸತ್ಥಾ ‘‘ಪುಬ್ಬೇಪಿ, ಮಹಾರಾಜ, ರಾಜಾನೋ ಸೇನಾಯ ಅಬ್ಭುಗ್ಗಚ್ಛಮಾನಾಯ ಪಣ್ಡಿತಾನಂ ಕಥಂ ಸುತ್ವಾ ಅಕಾಲೇ ಅಬ್ಭುಗ್ಗಮನಂ ನಾಮ ನ ಗಮಿಂಸೂ’’ತಿ ವತ್ವಾ ತೇನ ಯಾಚಿತೋ ಅತೀತಂ ಆಹರಿ।
Bālovatāyaṃ dumasākhagocaroti idaṃ satthā jetavane viharanto kosalarājānaṃ ārabbha kathesi. Ekasmiñhi samaye vassakāle kosalarañño paccanto kupi. Tattha ṭhitā yodhā dve tīṇi yuddhāni katvā paccatthike abhibhavituṃ asakkontā rañño sāsanaṃ pesesuṃ. Rājā akāle vassāneyeva nikkhamitvā jetavanasamīpe khandhāvāraṃ bandhitvā cintesi – ‘‘ahaṃ akāle nikkhanto, kandarapadarādayo udakapūrā, duggamo maggo, satthāraṃ upasaṅkamissāmi, so maṃ ‘kahaṃ gacchasi, mahārājā’ti pucchissati, athāhaṃ etamatthaṃ ārocessāmi, na kho pana maṃ satthā samparāyikenevatthena anuggaṇhāti, diṭṭhadhammikenāpi anuggaṇhātiyeva, tasmiṃ sace me gamanena avuḍḍhi bhavissati, ‘akālo, mahārājā’ti vakkhati. Sace pana vuḍḍi bhavissati, tuṇhī bhavissatī’’ti. So jetavanaṃ pavisitvā satthāraṃ vanditvā ekamantaṃ nisīdi. Satthā ‘‘handa kuto nu tvaṃ, mahārāja, āgacchasi divā divassā’’ti pucchi. ‘‘Bhante, ahaṃ paccantaṃ vūpasametuṃ nikkhanto ‘tumhe vanditvā gamissāmī’ti āgatomhī’’ti . Satthā ‘‘pubbepi, mahārāja, rājāno senāya abbhuggacchamānāya paṇḍitānaṃ kathaṃ sutvā akāle abbhuggamanaṃ nāma na gamiṃsū’’ti vatvā tena yācito atītaṃ āhari.
ಅತೀತೇ ಬಾರಾಣಸಿಯಂ ಬ್ರಹ್ಮದತ್ತೇ ರಜ್ಜಂ ಕಾರೇನ್ತೇ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ತಸ್ಸ ಅತ್ಥಧಮ್ಮಾನುಸಾಸಕೋ ಸಬ್ಬತ್ಥಕಅಮಚ್ಚೋ ಅಹೋಸಿ। ಅಥ ರಞ್ಞೋ ಪಚ್ಚನ್ತೇ ಕುಪಿತೇ ಪಚ್ಚನ್ತಯೋಧಾ ಪಣ್ಣಂ ಪೇಸೇಸುಂ। ರಾಜಾ ವಸ್ಸಕಾಲೇ ನಿಕ್ಖಮಿತ್ವಾ ಉಯ್ಯಾನೇ ಖನ್ಧಾವಾರಂ ಬನ್ಧಿ, ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ರಞ್ಞೋ ಸನ್ತಿಕೇ ಅಟ್ಠಾಸಿ। ತಸ್ಮಿಂ ಖಣೇ ಅಸ್ಸಾನಂ ಕಳಾಯೇ ಸೇದೇತ್ವಾ ಆಹರಿತ್ವಾ ದೋಣಿಯಂ ಪಕ್ಖಿಪಿಂಸು। ಉಯ್ಯಾನೇ ಮಕ್ಕಟೇಸು ಏಕೋ ಮಕ್ಕಟೋ ರುಕ್ಖಾ ಓತರಿತ್ವಾ ತತೋ ಕಳಾಯೇ ಗಹೇತ್ವಾ ಮುಖಂ ಪೂರೇತ್ವಾ ಹತ್ಥೇಹಿಪಿ ಗಹೇತ್ವಾ ಉಪ್ಪತಿತ್ವಾ ರುಕ್ಖೇ ನಿಸೀದಿತ್ವಾ ಖಾದಿತುಂ ಆರಭಿ, ಅಥಸ್ಸ ಖಾದಮಾನಸ್ಸ ಹತ್ಥಕೋ ಏಕೋ ಕಳಾಯೋ ಭೂಮಿಯಂ ಪತಿ। ಸೋ ಮುಖೇನ ಚ ಹತ್ಥೇಹಿ ಚ ಗಹಿತೇ ಸಬ್ಬೇ ಕಳಾಯೇ ಛಡ್ಡೇತ್ವಾ ರುಕ್ಖಾ ಓರುಯ್ಹ ತಮೇವ ಕಳಾಯಂ ಓಲೋಕೇನ್ತೋ ತಂ ಕಳಾಯಂ ಅದಿಸ್ವಾವ ಪುನ ರುಕ್ಖಂ ಅಭಿರುಹಿತ್ವಾ ಅಡ್ಡೇ ಸಹಸ್ಸಪರಾಜಿತೋ ವಿಯ ಸೋಚಮಾನೋ ದುಮ್ಮುಖೋ ರುಕ್ಖಸಾಖಾಯಂ ನಿಸೀದಿ। ರಾಜಾ ಮಕ್ಕಟಸ್ಸ ಕಿರಿಯಂ ದಿಸ್ವಾ ಬೋಧಿಸತ್ತಂ ಆಮನ್ತೇತ್ವಾ ‘‘ಪಸ್ಸಥ, ಕಿಂ ನಾಮೇತಂ ಮಕ್ಕಟೇನ ಕತ’’ನ್ತಿ ಪುಚ್ಛಿ। ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ‘‘ಮಹಾರಾಜ, ಬಹುಂ ಅನವಲೋಕೇತ್ವಾ ಅಪ್ಪಂ ಓಲೋಕೇತ್ವಾ ದುಬ್ಬುದ್ಧಿನೋ ಬಾಲಾ ಏವರೂಪಂ ಕರೋನ್ತಿಯೇವಾ’’ತಿ ವತ್ವಾ ಪಠಮಂ ಗಾಥಮಾಹ –
Atīte bārāṇasiyaṃ brahmadatte rajjaṃ kārente bodhisatto tassa atthadhammānusāsako sabbatthakaamacco ahosi. Atha rañño paccante kupite paccantayodhā paṇṇaṃ pesesuṃ. Rājā vassakāle nikkhamitvā uyyāne khandhāvāraṃ bandhi, bodhisatto rañño santike aṭṭhāsi. Tasmiṃ khaṇe assānaṃ kaḷāye sedetvā āharitvā doṇiyaṃ pakkhipiṃsu. Uyyāne makkaṭesu eko makkaṭo rukkhā otaritvā tato kaḷāye gahetvā mukhaṃ pūretvā hatthehipi gahetvā uppatitvā rukkhe nisīditvā khādituṃ ārabhi, athassa khādamānassa hatthako eko kaḷāyo bhūmiyaṃ pati. So mukhena ca hatthehi ca gahite sabbe kaḷāye chaḍḍetvā rukkhā oruyha tameva kaḷāyaṃ olokento taṃ kaḷāyaṃ adisvāva puna rukkhaṃ abhiruhitvā aḍḍe sahassaparājito viya socamāno dummukho rukkhasākhāyaṃ nisīdi. Rājā makkaṭassa kiriyaṃ disvā bodhisattaṃ āmantetvā ‘‘passatha, kiṃ nāmetaṃ makkaṭena kata’’nti pucchi. Bodhisatto ‘‘mahārāja, bahuṃ anavaloketvā appaṃ oloketvā dubbuddhino bālā evarūpaṃ karontiyevā’’ti vatvā paṭhamaṃ gāthamāha –
೫೧.
51.
‘‘ಬಾಲೋ ವತಾಯಂ ದುಮಸಾಖಗೋಚರೋ, ಪಞ್ಞಾ ಜನಿನ್ದ ನಯಿಮಸ್ಸ ವಿಜ್ಜತಿ।
‘‘Bālo vatāyaṃ dumasākhagocaro, paññā janinda nayimassa vijjati;
ಕಳಾಯಮುಟ್ಠಿಂ ಅವಕಿರಿಯ ಕೇವಲಂ, ಏಕಂ ಕಳಾಯಂ ಪತಿತಂ ಗವೇಸತೀ’’ತಿ॥
Kaḷāyamuṭṭhiṃ avakiriya kevalaṃ, ekaṃ kaḷāyaṃ patitaṃ gavesatī’’ti.
ತತ್ಥ ದುಮಸಾಖಗೋಚರೋತಿ ಮಕ್ಕಟೋ। ಸೋ ಹಿ ದುಮಸಾಖಾಸು ಗೋಚರಂ ಗಣ್ಹಾತಿ, ಸಾವ ಅಸ್ಸ ಗೋಚರೋ ಸಞ್ಚರಣಭೂಮಿಭೂತಾ, ತಸ್ಮಾ ‘‘ದುಮಸಾಖಗೋಚರೋ’’ತಿ ವುಚ್ಚತಿ। ಜನಿನ್ದಾತಿ ರಾಜಾನಂ ಆಲಪತಿ। ರಾಜಾ ಹಿ ಪರಮಿಸ್ಸರಭಾವೇನ ಜನಸ್ಸ ಇನ್ದೋತಿ ಜನಿನ್ದೋ। ಕಳಾಯಮುಟ್ಠಿನ್ತಿ ಚಣಕಮುಟ್ಠಿಂ। ‘‘ಕಾಳರಾಜಮಾಸಮುಟ್ಠಿ’’ನ್ತಿಪಿ ವದನ್ತಿಯೇವ। ಅವಕಿರಿಯಾತಿ ಅವಕಿರಿತ್ವಾ। ಕೇವಲನ್ತಿ ಸಬ್ಬಂ। ಗವೇಸತೀತಿ ಭೂಮಿಯಂ ಪತಿತಂ ಏಕಮೇವ ಪರಿಯೇಸತಿ।
Tattha dumasākhagocaroti makkaṭo. So hi dumasākhāsu gocaraṃ gaṇhāti, sāva assa gocaro sañcaraṇabhūmibhūtā, tasmā ‘‘dumasākhagocaro’’ti vuccati. Janindāti rājānaṃ ālapati. Rājā hi paramissarabhāvena janassa indoti janindo. Kaḷāyamuṭṭhinti caṇakamuṭṭhiṃ. ‘‘Kāḷarājamāsamuṭṭhi’’ntipi vadantiyeva. Avakiriyāti avakiritvā. Kevalanti sabbaṃ. Gavesatīti bhūmiyaṃ patitaṃ ekameva pariyesati.
ಏವಂ ವತ್ವಾ ಪುನ ಬೋಧಿಸತ್ತೋ ತಂ ಉಪಸಙ್ಕಮಿತ್ವಾ ರಾಜಾನಂ ಆಮನ್ತೇತ್ವಾ ದುತಿಯಂ ಗಾಥಮಾಹ –
Evaṃ vatvā puna bodhisatto taṃ upasaṅkamitvā rājānaṃ āmantetvā dutiyaṃ gāthamāha –
೫೨.
52.
‘‘ಏವಮೇವ ಮಯಂ ರಾಜ, ಯೇ ಚಞ್ಞೇ ಅತಿಲೋಭಿನೋ।
‘‘Evameva mayaṃ rāja, ye caññe atilobhino;
ಅಪ್ಪೇನ ಬಹುಂ ಜಿಯ್ಯಾಮ, ಕಳಾಯೇನೇವ ವಾನರೋ’’ತಿ॥
Appena bahuṃ jiyyāma, kaḷāyeneva vānaro’’ti.
ತತ್ರಾಯಂ ಸಙ್ಖೇಪತ್ಥೋ – ಮಹಾರಾಜ, ಏವಮೇವ ಮಯಞ್ಚ ಯೇ ಚಞ್ಞೇ ಲೋಭಾಭಿಭೂತಾ ಜನಾ ಸಬ್ಬೇಪಿ ಅಪ್ಪೇನ ಬಹುಂ ಜಿಯ್ಯಾಮ। ಮಯಞ್ಹಿ ಏತರಹಿ ಅಕಾಲೇ ವಸ್ಸಾನಸಮಯೇ ಮಗ್ಗಂ ಗಚ್ಛನ್ತಾ ಅಪ್ಪಕಸ್ಸ ಅತ್ಥಸ್ಸ ಕಾರಣಾ ಬಹುಕಾ ಅತ್ಥಾ ಪರಿಹಾಯಾಮ। ಕಳಾಯೇನೇವ ವಾನರೋತಿ ಯಥಾ ಅಯಂ ವಾನರೋ ಏಕಂ ಕಳಾಯಂ ಪರಿಯೇಸಮಾನೋ ತೇನೇಕೇನ ಕಳಾಯೇನ ಸಬ್ಬಕಳಾಯೇಹಿ ಪರಿಹೀನೋ, ಏವಂ ಮಯಮ್ಪಿ ಅಕಾಲೇನ ಕನ್ದರಪದರಾದೀಸು ಪೂರೇಸು ಗಚ್ಛಮಾನಾ ಅಪ್ಪಮತ್ತಕಂ ಅತ್ಥಂ ಪರಿಯೇಸಮಾನಾ ಬಹೂಹಿ ಹತ್ಥಿವಾಹನಅಸ್ಸವಾಹನಾದೀಹಿ ಚೇವ ಬಲಕಾಯೇನ ಚ ಪರಿಹಾಯಿಸ್ಸಾಮ। ತಸ್ಮಾ ಅಕಾಲೇ ಗನ್ತುಂ ನ ವಟ್ಟತೀತಿ ರಞ್ಞೋ ಓವಾದಂ ಅದಾಸಿ।
Tatrāyaṃ saṅkhepattho – mahārāja, evameva mayañca ye caññe lobhābhibhūtā janā sabbepi appena bahuṃ jiyyāma. Mayañhi etarahi akāle vassānasamaye maggaṃ gacchantā appakassa atthassa kāraṇā bahukā atthā parihāyāma. Kaḷāyeneva vānaroti yathā ayaṃ vānaro ekaṃ kaḷāyaṃ pariyesamāno tenekena kaḷāyena sabbakaḷāyehi parihīno, evaṃ mayampi akālena kandarapadarādīsu pūresu gacchamānā appamattakaṃ atthaṃ pariyesamānā bahūhi hatthivāhanaassavāhanādīhi ceva balakāyena ca parihāyissāma. Tasmā akāle gantuṃ na vaṭṭatīti rañño ovādaṃ adāsi.
ರಾಜಾ ತಸ್ಸ ಕಥಂ ಸುತ್ವಾ ತತೋ ನಿವತ್ತಿತ್ವಾ ಬಾರಾಣಸಿಮೇವ ಪಾವಿಸಿ। ಚೋರಾಪಿ ‘‘ರಾಜಾ ಕಿರ ಚೋರಮದ್ದನಂ ಕರಿಸ್ಸಾಮೀತಿ ನಗರಾ ನಿಕ್ಖನ್ತೋ’’ತಿ ಸುತ್ವಾ ಪಚ್ಚನ್ತತೋ ಪಲಾಯಿಂಸು। ಪಚ್ಚುಪ್ಪನ್ನೇಪಿ ಚೋರಾ ‘‘ಕೋಸಲರಾಜಾ ಕಿರ ನಿಕ್ಖನ್ತೋ’’ತಿ ಸುತ್ವಾ ಪಲಾಯಿಂಸು। ರಾಜಾ ಸತ್ಥು ಧಮ್ಮದೇಸನಂ ಸುತ್ವಾ ಉಟ್ಠಾಯಾಸನಾ ವನ್ದಿತ್ವಾ ಪದಕ್ಖಿಣಂ ಕತ್ವಾ ಸಾವತ್ಥಿಮೇವ ಪಾವಿಸಿ।
Rājā tassa kathaṃ sutvā tato nivattitvā bārāṇasimeva pāvisi. Corāpi ‘‘rājā kira coramaddanaṃ karissāmīti nagarā nikkhanto’’ti sutvā paccantato palāyiṃsu. Paccuppannepi corā ‘‘kosalarājā kira nikkhanto’’ti sutvā palāyiṃsu. Rājā satthu dhammadesanaṃ sutvā uṭṭhāyāsanā vanditvā padakkhiṇaṃ katvā sāvatthimeva pāvisi.
ಸತ್ಥಾ ಇಮಂ ಧಮ್ಮದೇಸನಂ ಆಹರಿತ್ವಾ ಜಾತಕಂ ಸಮೋಧಾನೇಸಿ – ‘‘ತದಾ ರಾಜಾ ಆನನ್ದೋ ಅಹೋಸಿ, ಪಣ್ಡಿತಾಮಚ್ಚೋ ಪನ ಅಹಮೇವ ಅಹೋಸಿ’’ನ್ತಿ।
Satthā imaṃ dhammadesanaṃ āharitvā jātakaṃ samodhānesi – ‘‘tadā rājā ānando ahosi, paṇḍitāmacco pana ahameva ahosi’’nti.
ಕಳಾಯಮುಟ್ಠಿಜಾತಕವಣ್ಣನಾ ಛಟ್ಠಾ।
Kaḷāyamuṭṭhijātakavaṇṇanā chaṭṭhā.
Related texts:
ತಿಪಿಟಕ (ಮೂಲ) • Tipiṭaka (Mūla) / ಸುತ್ತಪಿಟಕ • Suttapiṭaka / ಖುದ್ದಕನಿಕಾಯ • Khuddakanikāya / ಜಾತಕಪಾಳಿ • Jātakapāḷi / ೧೭೬. ಕಳಾಯಮುಟ್ಠಿಜಾತಕಂ • 176. Kaḷāyamuṭṭhijātakaṃ
