Only Dharma. Since 1992
/ Vedanta / Upanishads (Sanskrit)

Rudrahridaya Upanishad

Sanskrit Devanagari with Roman transliteration (IAST)

 

॥ रुद्रहृदयोपनिषत् ॥

॥ rudrahṛdayopaniṣat ॥

यद्ब्रह्म रुद्रहृदयमहाविद्याप्रकाशितम् ।
तद्ब्रह्ममात्रावस्थानपदवीमधुना भजे ॥

yadbrahma rudrahṛdayamahāvidyāprakāśitam ।
tadbrahmamātrāvasthānapadavīmadhunā bhaje ॥

ॐ सह नाववतु ॥

oṃ saha nāvavatu ॥

सह नौ भुनक्तु ॥

saha nau bhunaktu ॥

सह वीर्यं करवावहै ॥

saha vīryaṃ karavāvahai ॥

तेजस्विनावधीतमस्तु मा विद्विषावहै ॥

tejasvināvadhītamastu mā vidviṣāvahai ॥

ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥

oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ॥

हरिः ॐ ॥

hariḥ oṃ ॥

हृदयं कुण्डली भस्मरुद्राक्षगणदर्शनम् ।
तारसारं महावाक्यं पञ्चब्रह्माग्निहोत्रकम् ॥ १॥

hṛdayaṃ kuṇḍalī bhasmarudrākṣagaṇadarśanam ।
tārasāraṃ mahāvākyaṃ pañcabrahmāgnihotrakam ॥ 1॥

प्रणम्य शिरसा पादौ शुको व्यासमुवाच ह ।
को देवः सर्वदेवेषु कस्मिन्देवाश्च सर्वशः ॥ २॥

praṇamya śirasā pādau śuko vyāsamuvāca ha ।
ko devaḥ sarvadeveṣu kasmindevāśca sarvaśaḥ ॥ 2॥

कस्य शुश्रूषणान्नित्यं प्रीता देवा भवन्ति मे ।
तस्य तद्वचनं श्रुत्वा प्रत्युवाच पिता शुकम् ॥ ३॥

kasya śuśrūṣaṇānnityaṃ prītā devā bhavanti me ।
tasya tadvacanaṃ śrutvā pratyuvāca pitā śukam ॥ 3॥

सर्वदेवात्मको रुद्रः सर्वे देवाः शिवात्मकाः ।
रुद्रस्य दक्षिणे पार्श्वे रविर्ब्रह्मा त्रयोऽग्नयः ॥ ४॥

sarvadevātmako rudraḥ sarve devāḥ śivātmakāḥ ।
rudrasya dakṣiṇe pārśve ravirbrahmā trayo'gnayaḥ ॥ 4॥

वामपार्श्वे उमा देवी विष्णुः सोमोऽपि ते त्रयः ।
या उमा सा स्वयं विष्णुर्यो विष्णुः स हि चन्द्रमाः ॥ ५॥

vāmapārśve umā devī viṣṇuḥ somo'pi te trayaḥ ।
yā umā sā svayaṃ viṣṇuryo viṣṇuḥ sa hi candramāḥ ॥ 5॥

ये नमस्यन्ति गोविन्दं ते नमस्यन्ति शङ्करम् ।
येऽर्चयन्ति हरिं भक्त्या तेऽर्चयन्ति वृषध्वजम् ॥ ६॥

ye namasyanti govindaṃ te namasyanti śaṅkaram ।
ye'rcayanti hariṃ bhaktyā te'rcayanti vṛṣadhvajam ॥ 6॥

ये द्विषन्ति विरूपाक्षं ते द्विषन्ति जनार्दनम् ।
ये रुद्रं नाभिजानन्ति ते न जानन्ति केशवम् ॥ ७॥

ye dviṣanti virūpākṣaṃ te dviṣanti janārdanam ।
ye rudraṃ nābhijānanti te na jānanti keśavam ॥ 7॥

रुद्रात्प्रवर्तते बीजं बीजयोनिर्जनार्दनः ।
यो रुद्रः स स्वयं ब्रह्मा यो ब्रह्मा स हुताशनः ॥ ८॥

rudrātpravartate bījaṃ bījayonirjanārdanaḥ ।
yo rudraḥ sa svayaṃ brahmā yo brahmā sa hutāśanaḥ ॥ 8॥

ब्रह्मविष्णुमयो रुद्र अग्नीषोमात्कं जगत् ।
पुंलिङ्गं सर्वमीशानं स्त्रीलिङ्गं भगवत्युमा ॥ ९॥

brahmaviṣṇumayo rudra agnīṣomātkaṃ jagat ।
puṃliṅgaṃ sarvamīśānaṃ strīliṅgaṃ bhagavatyumā ॥ 9॥

उमारुद्रात्मिकाः सर्वाः ग्रजाः स्थावरजङ्गमाः ।
व्यक्तं सर्वमुमारूपमव्यक्तं तु महेश्वरम् ॥ १०॥

umārudrātmikāḥ sarvāḥ grajāḥ sthāvarajaṅgamāḥ ।
vyaktaṃ sarvamumārūpamavyaktaṃ tu maheśvaram ॥ 10॥

उमा शङ्करयोगो यः स योगो विष्णुरुच्यते ।
यस्तु तस्मै नमस्कारं कुर्याद्भक्तिसमन्वितः ॥ ११॥

umā śaṅkarayogo yaḥ sa yogo viṣṇurucyate ।
yastu tasmai namaskāraṃ kuryādbhaktisamanvitaḥ ॥ 11॥

आत्मानं परमात्मानमन्तरात्मानमेव च ।
ज्ञात्वा त्रिविधमात्मानं परमात्मानमाश्रयेत् ॥ १२॥

ātmānaṃ paramātmānamantarātmānameva ca ।
jñātvā trividhamātmānaṃ paramātmānamāśrayet ॥ 12॥

अन्तरात्मा भवेद्ब्रह्मा परमात्मा महेश्वरः ।
सर्वेषामेव भूतानां विष्णुरात्मा सनातनः ॥ १३॥

antarātmā bhavedbrahmā paramātmā maheśvaraḥ ।
sarveṣāmeva bhūtānāṃ viṣṇurātmā sanātanaḥ ॥ 13॥

अस्य त्रैलोक्यवृक्षस्य भूमौ विटपशाखिनः ।
अग्रं मध्यं तथा मूलं विष्णुब्रह्ममहेश्वराः ॥ १४॥

asya trailokyavṛkṣasya bhūmau viṭapaśākhinaḥ ।
agraṃ madhyaṃ tathā mūlaṃ viṣṇubrahmamaheśvarāḥ ॥ 14॥

कार्यं विष्णुः क्रिया ब्रह्मा कारणं तु महेश्वरः ।
प्रयोजनार्थं रुद्रेण मूर्तिरेका त्रिधा कृता ॥ १५॥

kāryaṃ viṣṇuḥ kriyā brahmā kāraṇaṃ tu maheśvaraḥ ।
prayojanārthaṃ rudreṇa mūrtirekā tridhā kṛtā ॥ 15॥

धर्मो रुद्रो जगद्विष्णुः सर्वज्ञानं पितामहः ।
श्रीरुद्र रुद्र रुद्रेति यस्तं ब्रूयाद्विचक्षणः ॥ १६॥

dharmo rudro jagadviṣṇuḥ sarvajñānaṃ pitāmahaḥ ।
śrīrudra rudra rudreti yastaṃ brūyādvicakṣaṇaḥ ॥ 16॥

कीर्तनात्सर्वदेवस्य सर्वपापैः प्रमुच्यते ।
रुद्रो नर उमा नारी तस्मै तस्यै नमो नमः ॥ १७॥

kīrtanātsarvadevasya sarvapāpaiḥ pramucyate ।
rudro nara umā nārī tasmai tasyai namo namaḥ ॥ 17॥

रुद्रो ब्रह्मा उमा वाणी तस्मै तस्यै नमो नमः ।
रुद्रो विष्णुरुमा लक्ष्मीस्तस्मै तस्यै नमो नमः ॥ १८॥

rudro brahmā umā vāṇī tasmai tasyai namo namaḥ ।
rudro viṣṇurumā lakṣmīstasmai tasyai namo namaḥ ॥ 18॥

रुद्रः सूर्य उमा छाया तस्मै तस्यै नमो नमः ।
रुद्रः सोम उमा तारा तस्मै तस्यै नमो नमः ॥ १९॥

rudraḥ sūrya umā chāyā tasmai tasyai namo namaḥ ।
rudraḥ soma umā tārā tasmai tasyai namo namaḥ ॥ 19॥

रुद्रो दिवा उमा रात्रिस्तस्मै तस्यै नमो नमः ।
रुद्रो यज्ञ उमा वेदिस्तस्मै तस्यै नमो नमः ॥ २०॥

rudro divā umā rātristasmai tasyai namo namaḥ ।
rudro yajña umā vedistasmai tasyai namo namaḥ ॥ 20॥

रुद्रो वह्निरुमा स्वाहा तस्मै तस्यै नमो नमः ।
रुद्रो वेद उमा शास्तं तस्मै तस्यै नमो नमः ॥ २१॥

rudro vahnirumā svāhā tasmai tasyai namo namaḥ ।
rudro veda umā śāstaṃ tasmai tasyai namo namaḥ ॥ 21॥

रुद्रो वृक्ष उमा वल्ली तस्मै तस्यै नमो नमः ।
रुद्रो गन्ध उमा पुष्पं तस्मै तस्यै नमो नमः ॥ २२॥

rudro vṛkṣa umā vallī tasmai tasyai namo namaḥ ।
rudro gandha umā puṣpaṃ tasmai tasyai namo namaḥ ॥ 22॥

रुद्रोऽर्थ अक्षरः सोमा तस्मै तस्यै नमो नमः ।
रुद्रो लिङ्गमुमा पीठं तस्मै तस्यै नमो नमः ॥ २३॥

rudro'rtha akṣaraḥ somā tasmai tasyai namo namaḥ ।
rudro liṅgamumā pīṭhaṃ tasmai tasyai namo namaḥ ॥ 23॥

सर्वदेवात्मकं रुद्रं नमस्कुर्यात्पृथक्पृथक् ।
एभिर्मन्त्रपदैरेव नमस्यामीशपार्वती ॥ २४॥

sarvadevātmakaṃ rudraṃ namaskuryātpṛthakpṛthak ।
ebhirmantrapadaireva namasyāmīśapārvatī ॥ 24॥

यत्र यत्र भवेत्सार्धमिमं मन्त्रमुदीरयेत् ।
ब्रह्महा जलमध्ये तु सर्वपापैः प्रमुच्यते ॥ २५॥

yatra yatra bhavetsārdhamimaṃ mantramudīrayet ।
brahmahā jalamadhye tu sarvapāpaiḥ pramucyate ॥ 25॥

सर्वाधिष्ठानमद्वन्द्वं परं ब्रह्म सनातनम् ।
सच्चिदानन्दरूपं तदवाङ्मनसगोचरम् ॥ २६॥

sarvādhiṣṭhānamadvandvaṃ paraṃ brahma sanātanam ।
saccidānandarūpaṃ tadavāṅmanasagocaram ॥ 26॥

तस्मिन्सुविदिते सर्वं विज्ञातं स्यादिदं शुक ।
तदात्मकत्वात्सर्वस्य तस्माद्भिन्नं नहि क्वचित् ॥ २७॥

tasminsuvidite sarvaṃ vijñātaṃ syādidaṃ śuka ।
tadātmakatvātsarvasya tasmādbhinnaṃ nahi kvacit ॥ 27॥

द्वे विद्ये वेदितव्ये हि परा चैवापरा च ते ।
तत्रापरा तु विद्यैषा ऋग्वेदो यजुरेव च ॥ २८॥

dve vidye veditavye hi parā caivāparā ca te ।
tatrāparā tu vidyaiṣā ṛgvedo yajureva ca ॥ 28॥

सामवेदस्तथाथर्ववेदः शिक्षा मुनीश्वर ।
कल्पो व्याकरणं चैव निरुक्तं छन्द एव च ॥ २९॥

sāmavedastathātharvavedaḥ śikṣā munīśvara ।
kalpo vyākaraṇaṃ caiva niruktaṃ chanda eva ca ॥ 29॥

ज्योतिषं च यथा नात्मविषया अपि बुद्धयः ।
अथैषा परमा विद्या ययात्मा परमाक्षरम् ॥ ३०॥

jyotiṣaṃ ca yathā nātmaviṣayā api buddhayaḥ ।
athaiṣā paramā vidyā yayātmā paramākṣaram ॥ 30॥

यत्तदद्रेश्यमग्राह्यमगोत्रं रूपवर्जितम् ।
अचक्षुःश्रोत्रमत्यर्थं तदपाणिपदं तथा ॥ ३१॥

yattadadreśyamagrāhyamagotraṃ rūpavarjitam ।
acakṣuḥśrotramatyarthaṃ tadapāṇipadaṃ tathā ॥ 31॥

नित्यं विभुं सर्वगतं सुसूक्ष्मं च तदव्ययम् ।
तद्भूतयोनिं पश्यन्ति धीरा आत्मानमात्मनि ॥ ३२॥

nityaṃ vibhuṃ sarvagataṃ susūkṣmaṃ ca tadavyayam ।
tadbhūtayoniṃ paśyanti dhīrā ātmānamātmani ॥ 32॥

यः सर्वज्ञः सर्वविद्यो यस्य ज्ञानमयं तपः ।
तस्मादत्रान्नरूपेण जायते जगदावलिः ॥ ३३॥

yaḥ sarvajñaḥ sarvavidyo yasya jñānamayaṃ tapaḥ ।
tasmādatrānnarūpeṇa jāyate jagadāvaliḥ ॥ 33॥

सत्यवद्भाति तत्सर्वं रज्जुसर्पवदास्थितम् ।
तदेतदक्षरं सत्यं तद्विज्ञाय विमुच्यते ॥ ३४॥

satyavadbhāti tatsarvaṃ rajjusarpavadāsthitam ।
tadetadakṣaraṃ satyaṃ tadvijñāya vimucyate ॥ 34॥

ज्ञानेनैव हि संसारविनाशो नैव कर्मणा ।
श्रोत्रियं ब्रह्मनिष्ठं स्वगुरुं गच्छेद्यथाविधि ॥ ३५॥

jñānenaiva hi saṃsāravināśo naiva karmaṇā ।
śrotriyaṃ brahmaniṣṭhaṃ svaguruṃ gacchedyathāvidhi ॥ 35॥

गुरुस्तस्मै परां विद्यां दद्याद्ब्रह्मात्मबोधिनीम् ।
गुहायां निहितं साक्षादक्षरं वेद चेन्नरः ॥ ३६॥

gurustasmai parāṃ vidyāṃ dadyādbrahmātmabodhinīm ।
guhāyāṃ nihitaṃ sākṣādakṣaraṃ veda cennaraḥ ॥ 36॥

छित्वाऽविद्यामहाग्रन्थिं शिवं गच्छेत्सनातनम् ।
तदेतदमृतं सत्यं तद्बोद्धव्यं मुमुक्षिभिः ॥ ३७॥

chitvā'vidyāmahāgranthiṃ śivaṃ gacchetsanātanam ।
tadetadamṛtaṃ satyaṃ tadboddhavyaṃ mumukṣibhiḥ ॥ 37॥

धनुस्तारं शरो ह्यात्मा ब्रह्म तल्लक्ष्यमुच्यते ।
अप्रमत्तेन वेद्धव्यं शरवत्तन्मयो भवेत् ॥ ३८॥

dhanustāraṃ śaro hyātmā brahma tallakṣyamucyate ।
apramattena veddhavyaṃ śaravattanmayo bhavet ॥ 38॥

लक्ष्यं सर्वगतं चैव शरः सर्वगतो मुखः ।
वेद्धा सर्वगतश्चैव शिवलक्ष्यं न संशयः ॥ ३९॥

lakṣyaṃ sarvagataṃ caiva śaraḥ sarvagato mukhaḥ ।
veddhā sarvagataścaiva śivalakṣyaṃ na saṃśayaḥ ॥ 39॥

न तत्र चन्द्रार्कवपुः प्रकाशते
न वान्ति वाताः सकला देवताश्च ।
स एष देवः कृतभावभूतः
स्वयं विशुद्धो विरजः प्रकाशते ॥ ४०॥

na tatra candrārkavapuḥ prakāśate
na vānti vātāḥ sakalā devatāśca ।
sa eṣa devaḥ kṛtabhāvabhūtaḥ
svayaṃ viśuddho virajaḥ prakāśate ॥ 40॥

द्वौ सुपर्णौ शरीरेऽस्मिञ्जीवेशाक्ष्यौ सह स्थितौ ।
तयोर्जीवः फलं भुङ्क्ते कर्मणो न महेश्वरः ॥ ४१॥

dvau suparṇau śarīre'smiñjīveśākṣyau saha sthitau ।
tayorjīvaḥ phalaṃ bhuṅkte karmaṇo na maheśvaraḥ ॥ 41॥

केवलं साक्षिरूपेण विना भोगं महेश्वरः ।
प्रकाशते स्वयं भेदः कल्पितो मायया तयोः ॥ ४२॥

kevalaṃ sākṣirūpeṇa vinā bhogaṃ maheśvaraḥ ।
prakāśate svayaṃ bhedaḥ kalpito māyayā tayoḥ ॥ 42॥

घटाकाशमठाकाशौ यथाकाशप्रभेदतः ।
कल्पितौ परमौ जीवशिवरूपेण कल्पितौ ॥ ४३॥

ghaṭākāśamaṭhākāśau yathākāśaprabhedataḥ ।
kalpitau paramau jīvaśivarūpeṇa kalpitau ॥ 43॥

तत्त्वतश्च शिवः साक्षाच्चिज्जीवश्च स्वतः सदा ।
चिच्चिदाकारतो भिन्ना न भिन्ना चित्त्वहानितः ॥ ४४॥

tattvataśca śivaḥ sākṣāccijjīvaśca svataḥ sadā ।
ciccidākārato bhinnā na bhinnā cittvahānitaḥ ॥ 44॥

चितश्चिन्न चिदाकारद्भिद्यते जडरूपतः ।
भिद्यते चेज्जडो भेदश्चिदेका सर्वदा खलु ॥ ४५॥

citaścinna cidākāradbhidyate jaḍarūpataḥ ।
bhidyate cejjaḍo bhedaścidekā sarvadā khalu ॥ 45॥

तर्कतश्च प्रमाणाच्च चिदेकत्वव्यवस्थितेः ।
चिदेकत्वपरिज्ञाने न शोचति न मुह्यति ॥ ४६॥

tarkataśca pramāṇācca cidekatvavyavasthiteḥ ।
cidekatvaparijñāne na śocati na muhyati ॥ 46॥

अद्वैतं परमानन्दं शिवं याति तु कैवलम् ॥ ४७॥

advaitaṃ paramānandaṃ śivaṃ yāti tu kaivalam ॥ 47॥

अधिष्ठानं समस्तस्य जगतः सत्यचिद्घनम् ।
अहमस्मीति निश्चित्य वीतशोको भवेन्मुनिः ॥ ४८॥

adhiṣṭhānaṃ samastasya jagataḥ satyacidghanam ।
ahamasmīti niścitya vītaśoko bhavenmuniḥ ॥ 48॥

स्वशरीरे स्वयं ज्योतिःस्वरूपं सर्वसाक्षिणम् ।
क्षीणदोषाः प्रपश्यन्ति नेतरे माययावृताः ॥ ४९॥

svaśarīre svayaṃ jyotiḥsvarūpaṃ sarvasākṣiṇam ।
kṣīṇadoṣāḥ prapaśyanti netare māyayāvṛtāḥ ॥ 49॥

एवं रूपपरिज्ञानं यस्यास्ति परयोगिनः ।
कुत्रचिद्गमनं नास्ति तस्य पूर्णस्वरूपिणः ॥ ५०॥

evaṃ rūpaparijñānaṃ yasyāsti parayoginaḥ ।
kutracidgamanaṃ nāsti tasya pūrṇasvarūpiṇaḥ ॥ 50॥

आकाशमेकं सम्पूर्णं कुत्रचिन्नैव गच्छति ।
तद्वत्स्वात्मपरिज्ञानी कुत्रचिन्नैव गच्छति ॥ ५१॥

ākāśamekaṃ sampūrṇaṃ kutracinnaiva gacchati ।
tadvatsvātmaparijñānī kutracinnaiva gacchati ॥ 51॥

स यो ह वै तत्परमं ब्रह्म यो वेद वै मुनिः ।
ब्रह्मैव भवति स्वस्थः सच्चिदानन्द मातृकः ॥ ५२॥

sa yo ha vai tatparamaṃ brahma yo veda vai muniḥ ।
brahmaiva bhavati svasthaḥ saccidānanda mātṛkaḥ ॥ 52॥

इत्युपनिषत् ॥

ityupaniṣat ॥

ॐ सह नाववतु ॥

oṃ saha nāvavatu ॥

सह नौ भुनक्तु ॥

saha nau bhunaktu ॥

सह वीर्यं करवावहै ॥

saha vīryaṃ karavāvahai ॥

तेजस्विनावधीतमस्तु मा विद्विषावहै ॥

tejasvināvadhītamastu mā vidviṣāvahai ॥

ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥

oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ॥

इति रुद्रहृदयोपनिषत्समाप्ता ॥

iti rudrahṛdayopaniṣatsamāptā ॥


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact