Only Dharma. Since 1992
Library / Tipiṭaka / ತಿಪಿಟಕ • Tipiṭaka / ಜಾತಕ-ಅಟ್ಠಕಥಾ • Jātaka-aṭṭhakathā

[೪೩೦] ೪. ಚೂಳಸುವಜಾತಕವಣ್ಣನಾ

[430] 4. Cūḷasuvajātakavaṇṇanā

ಸನ್ತಿ ರುಕ್ಖಾತಿ ಇದಂ ಸತ್ಥಾ ಸಾವತ್ಥಿಯಂ ಜೇತವನೇ ವಿಹರನ್ತೋ ವೇರಞ್ಜಕಣ್ಡಂ ಆರಬ್ಭ ಕಥೇಸಿ। ಸತ್ಥರಿ ವೇರಞ್ಜಾಯಂ ವಸ್ಸಂ ವಸಿತ್ವಾ ಅನುಪುಬ್ಬೇನ ಸಾವತ್ಥಿಂ ಅನುಪ್ಪತ್ತೇ ಭಿಕ್ಖೂ ಧಮ್ಮಸಭಾಯಂ ಕಥಂ ಸಮುಟ್ಠಾಪೇಸುಂ ‘‘ಆವುಸೋ, ತಥಾಗತೋ ಖತ್ತಿಯಸುಖುಮಾಲೋ ಬುದ್ಧಸುಖುಮಾಲೋ ಮಹನ್ತೇನ ಇದ್ಧಾನುಭಾವೇನ ಸಮನ್ನಾಗತೋಪಿ ವೇರಞ್ಜಬ್ರಾಹ್ಮಣೇನ ನಿಮನ್ತಿತೋ ತೇಮಾಸಂ ವಸನ್ತೋ ಮಾರಾವಟ್ಟನವಸೇನ ತಸ್ಸ ಸನ್ತಿಕಾ ಏಕದಿವಸಮ್ಪಿ ಭಿಕ್ಖಂ ಅಲಭಿತ್ವಾ ಲೋಲುಪ್ಪಚಾರಂ ಪಹಾಯ ತೇಮಾಸಂ ಪತ್ಥಪುಲಕಪಿಟ್ಠೋದಕೇನ ಯಾಪೇನ್ತೋ ಅಞ್ಞತ್ಥ ನ ಅಗಮಾಸಿ, ಅಹೋ ತಥಾಗತಾನಂ ಅಪ್ಪಿಚ್ಛಸನ್ತುಟ್ಠಭಾವೋ’’ತಿ। ಸತ್ಥಾ ಆಗನ್ತ್ವಾ ‘‘ಕಾಯ ನುತ್ಥ, ಭಿಕ್ಖವೇ, ಏತರಹಿ ಕಥಾಯ ಸನ್ನಿಸಿನ್ನಾ’’ತಿ ಪುಚ್ಛಿತ್ವಾ ‘‘ಇಮಾಯ ನಾಮಾ’’ತಿ ವುತ್ತೇ ‘‘ಅನಚ್ಛರಿಯಂ, ಭಿಕ್ಖವೇ, ತಥಾಗತಸ್ಸ ಇದಾನಿ ಲೋಲುಪ್ಪಚಾರಪ್ಪಹಾನಂ, ಪುಬ್ಬೇಪಿ ತಿರಚ್ಛಾನಯೋನಿಯಂ ನಿಬ್ಬತ್ತೋಪಿ ಲೋಲುಪ್ಪಚಾರಂ ಪಹಾಸಿ’’ನ್ತಿ ವತ್ವಾ ಅತೀತಂ ಆಹರಿ। ಸಬ್ಬಮ್ಪಿ ವತ್ಥು ಪುರಿಮನಯೇನೇವ ವಿತ್ಥಾರೇತಬ್ಬಂ।

Santirukkhāti idaṃ satthā sāvatthiyaṃ jetavane viharanto verañjakaṇḍaṃ ārabbha kathesi. Satthari verañjāyaṃ vassaṃ vasitvā anupubbena sāvatthiṃ anuppatte bhikkhū dhammasabhāyaṃ kathaṃ samuṭṭhāpesuṃ ‘‘āvuso, tathāgato khattiyasukhumālo buddhasukhumālo mahantena iddhānubhāvena samannāgatopi verañjabrāhmaṇena nimantito temāsaṃ vasanto mārāvaṭṭanavasena tassa santikā ekadivasampi bhikkhaṃ alabhitvā loluppacāraṃ pahāya temāsaṃ patthapulakapiṭṭhodakena yāpento aññattha na agamāsi, aho tathāgatānaṃ appicchasantuṭṭhabhāvo’’ti. Satthā āgantvā ‘‘kāya nuttha, bhikkhave, etarahi kathāya sannisinnā’’ti pucchitvā ‘‘imāya nāmā’’ti vutte ‘‘anacchariyaṃ, bhikkhave, tathāgatassa idāni loluppacārappahānaṃ, pubbepi tiracchānayoniyaṃ nibbattopi loluppacāraṃ pahāsi’’nti vatvā atītaṃ āhari. Sabbampi vatthu purimanayeneva vitthāretabbaṃ.

೩೦.

30.

‘‘ಸನ್ತಿ ರುಕ್ಖಾ ಹರಿಪತ್ತಾ, ದುಮಾ ನೇಕಫಲಾ ಬಹೂ।

‘‘Santi rukkhā haripattā, dumā nekaphalā bahū;

ಕಸ್ಮಾ ನು ಸುಕ್ಖೇ ಕೋಳಾಪೇ, ಸುವಸ್ಸ ನಿರತೋ ಮನೋ॥

Kasmā nu sukkhe koḷāpe, suvassa nirato mano.

೩೧.

31.

‘‘ಫಲಸ್ಸ ಉಪಭುಞ್ಜಿಮ್ಹಾ, ನೇಕವಸ್ಸಗಣೇ ಬಹೂ।

‘‘Phalassa upabhuñjimhā, nekavassagaṇe bahū;

ಅಫಲಮ್ಪಿ ವಿದಿತ್ವಾನ, ಸಾವ ಮೇತ್ತಿ ಯಥಾ ಪುರೇ॥

Aphalampi viditvāna, sāva metti yathā pure.

೩೨.

32.

‘‘ಸುಕ್ಖಞ್ಚ ರುಕ್ಖಂ ಕೋಳಾಪಂ, ಓಪತ್ತಮಫಲಂ ದುಮಂ।

‘‘Sukkhañca rukkhaṃ koḷāpaṃ, opattamaphalaṃ dumaṃ;

ಓಹಾಯ ಸಕುಣಾ ಯನ್ತಿ, ಕಿಂ ದೋಸಂ ಪಸ್ಸಸೇ ದಿಜ॥

Ohāya sakuṇā yanti, kiṃ dosaṃ passase dija.

೩೩.

33.

‘‘ಯೇ ಫಲತ್ಥಾ ಸಮ್ಭಜನ್ತಿ, ಅಫಲೋತಿ ಜಹನ್ತಿ ನಂ।

‘‘Ye phalatthā sambhajanti, aphaloti jahanti naṃ;

ಅತ್ತತ್ಥಪಞ್ಞಾ ದುಮ್ಮೇಧಾ, ತೇ ಹೋನ್ತಿ ಪಕ್ಖಪಾತಿನೋ॥

Attatthapaññā dummedhā, te honti pakkhapātino.

೩೪.

34.

‘‘ಸಾಧು ಸಕ್ಖಿ ಕತಂ ಹೋತಿ, ಮೇತ್ತಿ ಸಂಸತಿ ಸನ್ಥವೋ।

‘‘Sādhu sakkhi kataṃ hoti, metti saṃsati santhavo;

ಸಚೇತಂ ಧಮ್ಮಂ ರೋಚೇಸಿ, ಪಾಸಂಸೋಸಿ ವಿಜಾನತಂ॥

Sacetaṃ dhammaṃ rocesi, pāsaṃsosi vijānataṃ.

೩೫.

35.

‘‘ಸೋ ತೇ ಸುವ ವರಂ ದಮ್ಮಿ, ಪತ್ತಯಾನ ವಿಹಙ್ಗಮ।

‘‘So te suva varaṃ dammi, pattayāna vihaṅgama;

ವರಂ ವರಸ್ಸು ವಕ್ಕಙ್ಗ, ಯಂ ಕಿಞ್ಚಿ ಮನಸಿಚ್ಛಸಿ॥

Varaṃ varassu vakkaṅga, yaṃ kiñci manasicchasi.

೩೬.

36.

‘‘ಅಪಿ ನಾಮ ನಂ ಪಸ್ಸೇಯ್ಯಂ, ಸಪತ್ತಂ ಸಫಲಂ ದುಮಂ।

‘‘Api nāma naṃ passeyyaṃ, sapattaṃ saphalaṃ dumaṃ;

ದಲಿದ್ದೋವ ನಿಧಿಂ ಲದ್ಧಾ, ನನ್ದೇಯ್ಯಾಹಂ ಪುನಪ್ಪುನಂ॥

Daliddova nidhiṃ laddhā, nandeyyāhaṃ punappunaṃ.

೩೭.

37.

‘‘ತತೋ ಅಮತಮಾದಾಯ, ಅಭಿಸಿಞ್ಚಿ ಮಹೀರುಹಂ।

‘‘Tato amatamādāya, abhisiñci mahīruhaṃ;

ತಸ್ಸ ಸಾಖಾ ವಿರೂಹಿಂಸು, ಸೀತಚ್ಛಾಯಾ ಮನೋರಮಾ॥

Tassa sākhā virūhiṃsu, sītacchāyā manoramā.

೩೮.

38.

‘‘ಏವಂ ಸಕ್ಕ ಸುಖೀ ಹೋಹಿ, ಸಹ ಸಬ್ಬೇಹಿ ಞಾತಿಭಿ।

‘‘Evaṃ sakka sukhī hohi, saha sabbehi ñātibhi;

ಯಥಾಹಮಜ್ಜ ಸುಖಿತೋ, ದಿಸ್ವಾನ ಸಫಲಂ ದುಮಂ॥

Yathāhamajja sukhito, disvāna saphalaṃ dumaṃ.

೩೯.

39.

‘‘ಸುವಸ್ಸ ಚ ವರಂ ದತ್ವಾ, ಕತ್ವಾನ ಸಫಲಂ ದುಮಂ।

‘‘Suvassa ca varaṃ datvā, katvāna saphalaṃ dumaṃ;

ಪಕ್ಕಾಮಿ ಸಹ ಭರಿಯಾಯ, ದೇವಾನಂ ನನ್ದನಂ ವನ’’ನ್ತಿ॥ –

Pakkāmi saha bhariyāya, devānaṃ nandanaṃ vana’’nti. –

ಪಞ್ಹಪಟಿಪಞ್ಹಾಪಿ ಅತ್ಥೋಪಿ ಪುರಿಮನಯೇನೇವ ವೇದಿತಬ್ಬಾ, ಅನುತ್ತಾನಪದಮೇವ ಪನ ವಣ್ಣಯಿಸ್ಸಾಮ।

Pañhapaṭipañhāpi atthopi purimanayeneva veditabbā, anuttānapadameva pana vaṇṇayissāma.

ಹರಿಪತ್ತಾತಿ ನೀಲಪತ್ತಸಚ್ಛನ್ನಾ। ಕೋಳಾಪೇತಿ ವಾತೇ ಪಹರನ್ತೇ ಆಕೋಟಿತಸದ್ದಂ ವಿಯ ಮುಞ್ಚಮಾನೇ ನಿಸ್ಸಾರೇ। ಸುವಸ್ಸಾತಿ ಆಯಸ್ಮತೋ ಸುವರಾಜಸ್ಸ ಕಸ್ಮಾ ಏವರೂಪೇ ರುಕ್ಖೇ ಮನೋ ನಿರತೋ। ಫಲಸ್ಸಾತಿ ಫಲಂ ಅಸ್ಸ ರುಕ್ಖಸ್ಸ। ನೇಕವಸ್ಸಗಣೇತಿ ಅನೇಕವಸ್ಸಗಣೇ। ಬಹೂತಿ ಸಮಾನೇಪಿ ಅನೇಕಸತೇ ನ ದ್ವೇ ತಯೋ, ಅಥ ಖೋ ಬಹೂವ। ವಿದಿತ್ವಾನಾತಿ ಹಂಸರಾಜ ಇದಾನಿ ಅಮ್ಹಾಕಂ ಇಮಂ ರುಕ್ಖಂ ಅಫಲಂ ವಿದಿತ್ವಾಪಿ ಯಥಾ ಪುರೇ ಏತೇನ ಸದ್ಧಿಂ ಮೇತ್ತಿ, ಸಾವ ಮೇತ್ತಿ, ತಞ್ಹಿ ಮಯಂ ನ ಭಿನ್ದಾಮ, ಮೇತ್ತಿಂ ಭಿನ್ದನ್ತಾ ಹಿ ಅನರಿಯಾ ಅಸಪ್ಪುರಿಸಾ ನಾಮ ಹೋನ್ತೀತಿ ಪಕಾಸೇನ್ತೋ ಏವಮಾಹ।

Haripattāti nīlapattasacchannā. Koḷāpeti vāte paharante ākoṭitasaddaṃ viya muñcamāne nissāre. Suvassāti āyasmato suvarājassa kasmā evarūpe rukkhe mano nirato. Phalassāti phalaṃ assa rukkhassa. Nekavassagaṇeti anekavassagaṇe. Bahūti samānepi anekasate na dve tayo, atha kho bahūva. Viditvānāti haṃsarāja idāni amhākaṃ imaṃ rukkhaṃ aphalaṃ viditvāpi yathā pure etena saddhiṃ metti, sāva metti, tañhi mayaṃ na bhindāma, mettiṃ bhindantā hi anariyā asappurisā nāma hontīti pakāsento evamāha.

ಓಪತ್ತನ್ತಿ ಅವಪತ್ತಂ ನಿಪ್ಪತ್ತಂ ಪತಿತಪತ್ತಂ। ಕಿಂ ದೋಸಂ ಪಸ್ಸಸೇತಿ ಅಞ್ಞೇ ಸಕುಣಾ ಏತಂ ಓಹಾಯ ಅಞ್ಞತ್ಥ ಗಚ್ಛನ್ತಿ, ತ್ವಂ ಏವಂ ಗಮನೇ ಕಿಂ ನಾಮ ದೋಸಂ ಪಸ್ಸಸಿ। ಯೇ ಫಲತ್ಥಾತಿ ಯೇ ಪಕ್ಖಿನೋ ಫಲತ್ಥಾಯ ಫಲಕಾರಣಾ ಸಮ್ಭಜನ್ತಿ ಉಪಗಚ್ಛನ್ತಿ, ಅಫಲೋತಿ ಞತ್ವಾ ಏತಂ ಜಹನ್ತಿ। ಅತ್ತತ್ಥಪಞ್ಞಾತಿ ಅತ್ತನೋ ಅತ್ಥಾಯ ಪಞ್ಞಾ, ಪರಂ ಅನೋಲೋಕೇತ್ವಾ ಅತ್ತನಿಯೇವ ವಾ ಠಿತಾ ಏತೇಸಂ ಪಞ್ಞಾತಿ ಅತ್ತತ್ಥಪಞ್ಞಾ। ಪಕ್ಖಪಾತಿನೋತಿ ತೇ ಅತ್ತನೋಯೇವ ವುಡ್ಢಿಂ ಪಚ್ಚಾಸೀಸಮಾನಾ ಮಿತ್ತಪಕ್ಖಂ ಪಾತೇನ್ತಿ ನಾಸೇನ್ತೀತಿ ಪಕ್ಖಪಾತಿನೋ ನಾಮ ಹೋನ್ತಿ। ಅತ್ತಪಕ್ಖೇಯೇವ ವಾ ಪತನ್ತೀತಿ ಪಕ್ಖಪಾತಿನೋ

Opattanti avapattaṃ nippattaṃ patitapattaṃ. Kiṃ dosaṃ passaseti aññe sakuṇā etaṃ ohāya aññattha gacchanti, tvaṃ evaṃ gamane kiṃ nāma dosaṃ passasi. Ye phalatthāti ye pakkhino phalatthāya phalakāraṇā sambhajanti upagacchanti, aphaloti ñatvā etaṃ jahanti. Attatthapaññāti attano atthāya paññā, paraṃ anoloketvā attaniyeva vā ṭhitā etesaṃ paññāti attatthapaññā. Pakkhapātinoti te attanoyeva vuḍḍhiṃ paccāsīsamānā mittapakkhaṃ pātenti nāsentīti pakkhapātino nāma honti. Attapakkheyeva vā patantīti pakkhapātino.

ಅಪಿ ನಾಮ ನನ್ತಿ ಹಂಸರಾಜ, ಸಚೇ ಮೇ ಮನೋರಥೋ ನಿಪ್ಫಜ್ಜೇಯ್ಯ, ತಯಾ ದಿನ್ನೋ ವರೋ ಸಮ್ಪಜ್ಜೇಯ್ಯ, ಅಪಿ ನಾಮ ಅಹಂ ಇಮಂ ರುಕ್ಖಂ ಸಪತ್ತಂ ಸಫಲಂ ಪುನ ಪಸ್ಸೇಯ್ಯಂ, ತತೋ ದಲಿದ್ದೋ ನಿಧಿಂ ಲಭಿತ್ವಾವ ಪುನಪ್ಪುನಂ ಏತಂ ಅಭಿನನ್ದೇಯ್ಯಂ, ತಂ ದಿಸ್ವಾವ ಪಮೋದೇಯ್ಯಂ। ಅಮತಮಾದಾಯಾತಿ ಅತ್ತನೋ ಆನುಭಾವೇನ ಠಿತೋ ಗಙ್ಗೋದಕಂ ಗಹೇತ್ವಾ ಅಭಿಸಿಞ್ಚಯೀತಿ ಅತ್ಥೋ। ಇಮಸ್ಮಿಂ ಜಾತಕೇ ಇಮಾಯ ಸದ್ಧಿಂ ದ್ವೇ ಅಭಿಸಮ್ಬುದ್ಧಗಾಥಾ ಹೋನ್ತಿ।

Apināma nanti haṃsarāja, sace me manoratho nipphajjeyya, tayā dinno varo sampajjeyya, api nāma ahaṃ imaṃ rukkhaṃ sapattaṃ saphalaṃ puna passeyyaṃ, tato daliddo nidhiṃ labhitvāva punappunaṃ etaṃ abhinandeyyaṃ, taṃ disvāva pamodeyyaṃ. Amatamādāyāti attano ānubhāvena ṭhito gaṅgodakaṃ gahetvā abhisiñcayīti attho. Imasmiṃ jātake imāya saddhiṃ dve abhisambuddhagāthā honti.

ಸತ್ಥಾ ಇಮಂ ಧಮ್ಮದೇಸನಂ ಆಹರಿತ್ವಾ ಜಾತಕಂ ಸಮೋಧಾನೇಸಿ – ‘‘ತದಾ ಸಕ್ಕೋ ಅನುರುದ್ಧೋ ಅಹೋಸಿ, ಸುವರಾಜಾ ಪನ ಅಹಮೇವ ಅಹೋಸಿ’’ನ್ತಿ।

Satthā imaṃ dhammadesanaṃ āharitvā jātakaṃ samodhānesi – ‘‘tadā sakko anuruddho ahosi, suvarājā pana ahameva ahosi’’nti.

ಚೂಳಸುವಜಾತಕವಣ್ಣನಾ ಚತುತ್ಥಾ।

Cūḷasuvajātakavaṇṇanā catutthā.







Related texts:



ತಿಪಿಟಕ (ಮೂಲ) • Tipiṭaka (Mūla) / ಸುತ್ತಪಿಟಕ • Suttapiṭaka / ಖುದ್ದಕನಿಕಾಯ • Khuddakanikāya / ಜಾತಕಪಾಳಿ • Jātakapāḷi / ೪೩೦. ಚೂಳಸುವಜಾತಕಂ • 430. Cūḷasuvajātakaṃ


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact