| Library / Tipiṭaka / ತಿಪಿಟಕ • Tipiṭaka / ಜಾತಕ-ಅಟ್ಠಕಥಾ • Jātaka-aṭṭhakathā |
[೫೦೪] ೮. ಭಲ್ಲಾತಿಯಜಾತಕವಣ್ಣನಾ
[504] 8. Bhallātiyajātakavaṇṇanā
ಭಲ್ಲಾತಿಯೋ ನಾಮ ಅಹೋಸಿ ರಾಜಾತಿ ಇದಂ ಸತ್ಥಾ ಜೇತವನೇ ವಿಹರನ್ತೋ ಮಲ್ಲಿಕಂ ದೇವಿಂ ಆರಬ್ಭ ಕಥೇಸಿ। ತಸ್ಸಾ ಕಿರ ಏಕದಿವಸಂ ರಞ್ಞಾ ಸದ್ಧಿಂ ಸಯನಂ ನಿಸ್ಸಾಯ ಕಲಹೋ ಅಹೋಸಿ। ರಾಜಾ ಕುಜ್ಝಿತ್ವಾ ನಂ ನ ಓಲೋಕೇಸಿ। ಸಾ ಚಿನ್ತೇಸಿ ‘‘ನನು ತಥಾಗತೋ ರಞ್ಞೋ ಮಯಿ ಕುದ್ಧಭಾವಂ ನ ಜಾನಾತೀ’’ತಿ। ಸತ್ಥಾ ತಂ ಕಾರಣಂ ಞತ್ವಾ ಪುನದಿವಸೇ ಭಿಕ್ಖುಸಙ್ಘಪರಿವುತೋ ಸಾವತ್ಥಿಂ ಪಿಣ್ಡಾಯ ಪವಿಸಿತ್ವಾ ರಞ್ಞೋ ಗೇಹದ್ವಾರಂ ಗತೋ। ರಾಜಾ ಪಚ್ಚುಗ್ಗನ್ತ್ವಾ ಪತ್ತಂ ಗಹೇತ್ವಾ ಸತ್ಥಾರಂ ಪಾಸಾದಂ ಆರೋಪೇತ್ವಾ ಪಟಿಪಾಟಿಯಾ ಭಿಕ್ಖುಸಙ್ಘಂ ನಿಸೀದಾಪೇತ್ವಾ ದಕ್ಖಿಣೋದಕಂ ದತ್ವಾ ಪಣೀತೇನಾಹಾರೇನ ಪರಿವಿಸಿತ್ವಾ ಭತ್ತಕಿಚ್ಚಾವಸಾನೇ ಏಕಮನ್ತಂ ನಿಸೀದಿ। ಸತ್ಥಾ ‘‘ಕಿಂ ನು ಖೋ, ಮಹಾರಾಜ, ಮಲ್ಲಿಕಾ ನ ಪಞ್ಞಾಯತೀ’’ತಿ ಪುಚ್ಛಿತ್ವಾ ‘‘ಅತ್ತನೋ ಸುಖಮದಮತ್ತತಾಯಾ’’ತಿ ವುತ್ತೇ ‘‘ನನು, ಮಹಾರಾಜ, ತ್ವಂ ಪುಬ್ಬೇ ಕಿನ್ನರಯೋನಿಯಂ ನಿಬ್ಬತ್ತಿತ್ವಾ ಏಕರತ್ತಿಂ ಕಿನ್ನರಿಯಾ ವಿನಾ ಹುತ್ವಾ ಸತ್ತ ವಸ್ಸಸತಾನಿ ಪರಿದೇವಮಾನೋ ವಿಚರೀ’’ತಿ ವತ್ವಾ ತೇನ ಯಾಚಿತೋ ಅತೀತಂ ಆಹರಿ।
Bhallātiyonāma ahosi rājāti idaṃ satthā jetavane viharanto mallikaṃ deviṃ ārabbha kathesi. Tassā kira ekadivasaṃ raññā saddhiṃ sayanaṃ nissāya kalaho ahosi. Rājā kujjhitvā naṃ na olokesi. Sā cintesi ‘‘nanu tathāgato rañño mayi kuddhabhāvaṃ na jānātī’’ti. Satthā taṃ kāraṇaṃ ñatvā punadivase bhikkhusaṅghaparivuto sāvatthiṃ piṇḍāya pavisitvā rañño gehadvāraṃ gato. Rājā paccuggantvā pattaṃ gahetvā satthāraṃ pāsādaṃ āropetvā paṭipāṭiyā bhikkhusaṅghaṃ nisīdāpetvā dakkhiṇodakaṃ datvā paṇītenāhārena parivisitvā bhattakiccāvasāne ekamantaṃ nisīdi. Satthā ‘‘kiṃ nu kho, mahārāja, mallikā na paññāyatī’’ti pucchitvā ‘‘attano sukhamadamattatāyā’’ti vutte ‘‘nanu, mahārāja, tvaṃ pubbe kinnarayoniyaṃ nibbattitvā ekarattiṃ kinnariyā vinā hutvā satta vassasatāni paridevamāno vicarī’’ti vatvā tena yācito atītaṃ āhari.
ಅತೀತೇ ಬಾರಾಣಸಿಯಂ ಭಲ್ಲಾತಿಯೋ ನಾಮ ರಾಜಾ ರಜ್ಜಂ ಕಾರೇನ್ತೋ ‘‘ಅಙ್ಗಾರಪಕ್ಕಮಿಗಮಂಸಂ ಖಾದಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ ರಜ್ಜಂ ಅಮಚ್ಚಾನಂ ನಿಯ್ಯಾದೇತ್ವಾ ಸನ್ನದ್ಧಪಞ್ಚಾವುಧೋ ಸುಸಿಕ್ಖಿತಕೋಲೇಯ್ಯಕಸುಣಖಗಣಪರಿವುತೋ ನಗರಾ ನಿಕ್ಖಮಿತ್ವಾ ಹಿಮವನ್ತಂ ಪವಿಸಿತ್ವಾ ಅನುಗಙ್ಗಂ ಗನ್ತ್ವಾ ಉಪರಿ ಅಭಿರುಹಿತುಂ ಅಸಕ್ಕೋನ್ತೋ ಏಕಂ ಗಙ್ಗಂ ಓತಿಣ್ಣನದಿಂ ದಿಸ್ವಾ ತದನುಸಾರೇನ ಗಚ್ಛನ್ತೋ ಮಿಗಸೂಕರಾದಯೋ ವಧಿತ್ವಾ ಅಙ್ಗಾರಪಕ್ಕಮಂಸಂ ಖಾದನ್ತೋ ಉಚ್ಚಟ್ಠಾನಂ ಅಭಿರುಹಿ। ತತ್ಥ ರಮಣೀಯಾ ನದಿಕಾ ಪರಿಪುಣ್ಣಕಾಲೇ ಥನಪಮಾಣೋದಕಾ ಹುತ್ವಾ ಸನ್ದತಿ, ಅಞ್ಞದಾ ಜಣ್ಣುಕಪಮಾಣೋದಕಾ ಹೋತಿ। ತತ್ಥ ನಾನಪ್ಪಕಾರಕಾ ಮಚ್ಛಕಚ್ಛಪಾ ವಿಚರನ್ತಿ। ಉದಕಪರಿಯನ್ತೇ ರಜತಪಟ್ಟವಣ್ಣವಾಲುಕಾ ಉಭೋಸು ತೀರೇಸು ನಾನಾಪುಪ್ಫಫಲಭರಿತವಿನಮಿತಾ ರುಕ್ಖಾ ಪುಪ್ಫಫಲರಸಮತ್ತೇಹಿ ನಾನಾವಿಹಙ್ಗಮಭಮರಗಣೇಹಿ ಸಮ್ಪರಿಕಿಣ್ಣಾ ವಿವಿಧಮಿಗಸಙ್ಘನಿಸೇವಿತಾ ಸೀತಚ್ಛಾಯಾ। ಏವಂ ರಮಣೀಯಾಯ ಹೇಮವತನದಿಯಾ ತೀರೇ ದ್ವೇ ಕಿನ್ನರಾ ಅಞ್ಞಮಞ್ಞಂ ಆಲಿಙ್ಗಿತ್ವಾ ಪರಿಚುಮ್ಬಿತ್ವಾ ನಾನಪ್ಪಕಾರೇಹಿ ಪರಿದೇವನ್ತಾ ರೋದನ್ತಿ।
Atīte bārāṇasiyaṃ bhallātiyo nāma rājā rajjaṃ kārento ‘‘aṅgārapakkamigamaṃsaṃ khādissāmī’’ti rajjaṃ amaccānaṃ niyyādetvā sannaddhapañcāvudho susikkhitakoleyyakasuṇakhagaṇaparivuto nagarā nikkhamitvā himavantaṃ pavisitvā anugaṅgaṃ gantvā upari abhiruhituṃ asakkonto ekaṃ gaṅgaṃ otiṇṇanadiṃ disvā tadanusārena gacchanto migasūkarādayo vadhitvā aṅgārapakkamaṃsaṃ khādanto uccaṭṭhānaṃ abhiruhi. Tattha ramaṇīyā nadikā paripuṇṇakāle thanapamāṇodakā hutvā sandati, aññadā jaṇṇukapamāṇodakā hoti. Tattha nānappakārakā macchakacchapā vicaranti. Udakapariyante rajatapaṭṭavaṇṇavālukā ubhosu tīresu nānāpupphaphalabharitavinamitā rukkhā pupphaphalarasamattehi nānāvihaṅgamabhamaragaṇehi samparikiṇṇā vividhamigasaṅghanisevitā sītacchāyā. Evaṃ ramaṇīyāya hemavatanadiyā tīre dve kinnarā aññamaññaṃ āliṅgitvā paricumbitvā nānappakārehi paridevantā rodanti.
ರಾಜಾ ತಸ್ಸಾ ನದಿಯಾ ತೀರೇನ ಗನ್ಧಮಾದನಂ ಅಭಿರುಹನ್ತೋ ತೇ ಕಿನ್ನರೇ ದಿಸ್ವಾ ‘‘ಕಿಂ ನು ಖೋ ಏತೇ ಏವಂ ಪರಿದೇವನ್ತಿ, ಪುಚ್ಛಿಸ್ಸಾಮಿ ನೇ’’ತಿ ಚಿನ್ತೇತ್ವಾ ಸುನಖೇ ಓಲೋಕೇತ್ವಾ ಅಚ್ಛರಂ ಪಹರಿ। ಸುಸಿಕ್ಖಿತಕೋಲೇಯ್ಯಕಸುನಖಾ ತಾಯ ಸಞ್ಞಾಯ ಗುಮ್ಬಂ ಪವಿಸಿತ್ವಾ ಉರೇನ ನಿಪಜ್ಜಿಂಸು। ಸೋ ತೇಸಂ ಪಟಿಸಲ್ಲೀನಭಾವಂ ಞತ್ವಾ ಧನುಕಲಾಪಞ್ಚೇವ ಸೇಸಾವುಧಾನಿ ಚ ರುಕ್ಖಂ ನಿಸ್ಸಾಯ ಠಪೇತ್ವಾ ಪದಸದ್ದಂ ಅಕರೋನ್ತೋ ಸಣಿಕಂ ತೇಸಂ ಸನ್ತಿಕಂ ಗನ್ತ್ವಾ ‘‘ಕಿಂಕಾರಣಾ ತುಮ್ಹೇ ರೋದಥಾ’’ತಿ ಕಿನ್ನರೇ ಪುಚ್ಛಿ। ತಮತ್ಥಂ ಪಕಾಸೇನ್ತೋ ಸತ್ಥಾ ತಿಸ್ಸೋ ಗಾಥಾ ಅಭಾಸಿ –
Rājā tassā nadiyā tīrena gandhamādanaṃ abhiruhanto te kinnare disvā ‘‘kiṃ nu kho ete evaṃ paridevanti, pucchissāmi ne’’ti cintetvā sunakhe oloketvā accharaṃ pahari. Susikkhitakoleyyakasunakhā tāya saññāya gumbaṃ pavisitvā urena nipajjiṃsu. So tesaṃ paṭisallīnabhāvaṃ ñatvā dhanukalāpañceva sesāvudhāni ca rukkhaṃ nissāya ṭhapetvā padasaddaṃ akaronto saṇikaṃ tesaṃ santikaṃ gantvā ‘‘kiṃkāraṇā tumhe rodathā’’ti kinnare pucchi. Tamatthaṃ pakāsento satthā tisso gāthā abhāsi –
೧೮೬.
186.
‘‘ಭಲ್ಲಾತಿಯೋ ನಾಮ ಅಹೋಸಿ ರಾಜಾ, ರಟ್ಠಂ ಪಹಾಯ ಮಿಗವಂ ಅಚಾರಿ ಸೋ।
‘‘Bhallātiyo nāma ahosi rājā, raṭṭhaṃ pahāya migavaṃ acāri so;
ಅಗಮಾ ಗಿರಿವರಂ ಗನ್ಧಮಾದನಂ, ಸುಪುಪ್ಫಿತಂ ಕಿಮ್ಪುರಿಸಾನುಚಿಣ್ಣಂ॥
Agamā girivaraṃ gandhamādanaṃ, supupphitaṃ kimpurisānuciṇṇaṃ.
೧೮೭.
187.
‘‘ಸಾಳೂರಸಙ್ಘಞ್ಚ ನಿಸೇಧಯಿತ್ವಾ, ಧನುಂ ಕಲಾಪಞ್ಚ ಸೋ ನಿಕ್ಖಿಪಿತ್ವಾ।
‘‘Sāḷūrasaṅghañca nisedhayitvā, dhanuṃ kalāpañca so nikkhipitvā;
ಉಪಾಗಮಿ ವಚನಂ ವತ್ತುಕಾಮೋ, ಯತ್ಥಟ್ಠಿತಾ ಕಿಮ್ಪುರಿಸಾ ಅಹೇಸುಂ॥
Upāgami vacanaṃ vattukāmo, yatthaṭṭhitā kimpurisā ahesuṃ.
೧೮೮.
188.
‘‘ಹಿಮಚ್ಚಯೇ ಹೇಮವತಾಯ ತೀರೇ, ಕಿಮಿಧಟ್ಠಿತಾ ಮನ್ತಯವ್ಹೋ ಅಭಿಣ್ಹಂ।
‘‘Himaccaye hemavatāya tīre, kimidhaṭṭhitā mantayavho abhiṇhaṃ;
ಪುಚ್ಛಾಮಿ ವೋ ಮಾನುಸದೇಹವಣ್ಣೇ, ಕಥಂ ವೋ ಜಾನನ್ತಿ ಮನುಸ್ಸಲೋಕೇ’’ತಿ॥
Pucchāmi vo mānusadehavaṇṇe, kathaṃ vo jānanti manussaloke’’ti.
ತತ್ಥ ಸಾಳೂರಸಙ್ಘನ್ತಿ ಸುನಖಗಣಂ। ಹಿಮಚ್ಚಯೇತಿ ಚತುನ್ನಂ ಹೇಮನ್ತಮಾಸಾನಂ ಅತಿಕ್ಕಮೇ। ಹೇಮವತಾಯಾತಿ ಇಮಿಸ್ಸಾ ಹೇಮವತಾಯ ನದಿಯಾ ತೀರೇ।
Tattha sāḷūrasaṅghanti sunakhagaṇaṃ. Himaccayeti catunnaṃ hemantamāsānaṃ atikkame. Hemavatāyāti imissā hemavatāya nadiyā tīre.
ರಞ್ಞೋ ವಚನಂ ಸುತ್ವಾ ಕಿನ್ನರೋ ತುಣ್ಹೀ ಅಹೋಸಿ, ಕಿನ್ನರೀ ಪನ ರಞ್ಞಾ ಸದ್ಧಿಂ ಸಲ್ಲಪಿ –
Rañño vacanaṃ sutvā kinnaro tuṇhī ahosi, kinnarī pana raññā saddhiṃ sallapi –
೧೮೯.
189.
‘‘ಮಲ್ಲಂ ಗಿರಿಂ ಪಣ್ಡರಕಂ ತಿಕೂಟಂ, ಸೀತೋದಕಾ ಅನುವಿಚರಾಮ ನಜ್ಜೋ।
‘‘Mallaṃ giriṃ paṇḍarakaṃ tikūṭaṃ, sītodakā anuvicarāma najjo;
ಮಿಗಾ ಮನುಸ್ಸಾವ ನಿಭಾಸವಣ್ಣಾ, ಜಾನನ್ತಿ ನೋ ಕಿಮ್ಪುರಿಸಾತಿ ಲುದ್ದಾ’’ತಿ॥
Migā manussāva nibhāsavaṇṇā, jānanti no kimpurisāti luddā’’ti.
ತತ್ಥ ಮಲ್ಲಂ ಗಿರಿನ್ತಿ ಸಮ್ಮ ಲುದ್ದಕ, ಮಯಂ ಇಮಂ ಮಲ್ಲಗಿರಿಞ್ಚ ಪಣ್ಡರಕಞ್ಚ ತಿಕೂಟಞ್ಚ ಇಮಾ ಚ ನಜ್ಜೋ ಅನುವಿಚರಾಮ। ‘‘ಮಾಲಾಗಿರಿ’’ನ್ತಿಪಿ ಪಾಠೋ। ನಿಭಾಸವಣ್ಣಾತಿ ನಿಭಾಸಮಾನವಣ್ಣಾ, ದಿಸ್ಸಮಾನಸರೀರಾತಿ ಅತ್ಥೋ।
Tattha mallaṃ girinti samma luddaka, mayaṃ imaṃ mallagiriñca paṇḍarakañca tikūṭañca imā ca najjo anuvicarāma. ‘‘Mālāgiri’’ntipi pāṭho. Nibhāsavaṇṇāti nibhāsamānavaṇṇā, dissamānasarīrāti attho.
ತತೋ ರಾಜಾ ತಿಸ್ಸೋ ಗಾಥಾ ಅಭಾಸಿ –
Tato rājā tisso gāthā abhāsi –
೧೯೦.
190.
‘‘ಸುಕಿಚ್ಛರೂಪಂ ಪರಿದೇವಯವ್ಹೋ, ಆಲಿಙ್ಗಿತೋ ಚಾಸಿ ಪಿಯೋ ಪಿಯಾಯ।
‘‘Sukiccharūpaṃ paridevayavho, āliṅgito cāsi piyo piyāya;
ಪುಚ್ಛಾಮಿ ವೋ ಮಾನುಸದೇಹವಣ್ಣೇ, ಕಿಮಿಧ ವನೇ ರೋದಥ ಅಪ್ಪತೀತಾ॥
Pucchāmi vo mānusadehavaṇṇe, kimidha vane rodatha appatītā.
೧೯೧.
191.
‘‘ಸುಕಿಚ್ಛರೂಪಂ ಪರಿದೇವಯವ್ಹೋ, ಆಲಿಙ್ಗಿತೋ ಚಾಸಿ ಪಿಯೋ ಪಿಯಾಯ।
‘‘Sukiccharūpaṃ paridevayavho, āliṅgito cāsi piyo piyāya;
ಪುಚ್ಛಾಮಿ ವೋ ಮಾನುಸದೇಹವಣ್ಣೇ, ಕಿಮಿಧ ವನೇ ವಿಲಪಥ ಅಪ್ಪತೀತಾ॥
Pucchāmi vo mānusadehavaṇṇe, kimidha vane vilapatha appatītā.
೧೯೨.
192.
‘‘ಸುಕಿಚ್ಛರೂಪಂ ಪರಿದೇವಯವ್ಹೋ, ಆಲಿಙ್ಗಿತೋ ಚಾಸಿ ಪಿಯೋ ಪಿಯಾಯ।
‘‘Sukiccharūpaṃ paridevayavho, āliṅgito cāsi piyo piyāya;
ಪುಚ್ಛಾಮಿ ವೋ ಮಾನುಸದೇಹವಣ್ಣೇ, ಕಿಮಿಧ ವನೇ ಸೋಚಥ ಅಪ್ಪತೀತಾ’’ತಿ॥
Pucchāmi vo mānusadehavaṇṇe, kimidha vane socatha appatītā’’ti.
ತತ್ಥ ಸುಕಿಚ್ಛರೂಪನ್ತಿ ಸುಟ್ಠು ದುಕ್ಖಪ್ಪತ್ತಾ ವಿಯ ಹುತ್ವಾ। ಆಲಿಙ್ಗಿತೋ ಚಾಸಿ ಪಿಯೋ ಪಿಯಾಯಾತಿ ತಯಾ ಪಿಯಾಯ ತವ ಪಿಯೋ ಆಲಿಙ್ಗಿತೋ ಚ ಆಸಿ। ‘‘ಆಲಿಙ್ಗಿಯೋ ಚಾಸೀ’’ತಿಪಿ ಪಾಠೋ, ಅಯಮೇವತ್ಥೋ। ಕಿಮಿಧ ವನೇತಿ ಕಿಂಕಾರಣಾ ಇಧ ವನೇ ಅನ್ತರನ್ತರಾ ಆಲಿಙ್ಗಿತ್ವಾ ಪರಿಚುಮ್ಬಿತ್ವಾ ಪಿಯಕಥಂ ಕಥೇತ್ವಾ ಪುನ ಅಪ್ಪತೀತಾ ರೋದಥಾತಿ।
Tattha sukiccharūpanti suṭṭhu dukkhappattā viya hutvā. Āliṅgito cāsi piyo piyāyāti tayā piyāya tava piyo āliṅgito ca āsi. ‘‘Āliṅgiyo cāsī’’tipi pāṭho, ayamevattho. Kimidha vaneti kiṃkāraṇā idha vane antarantarā āliṅgitvā paricumbitvā piyakathaṃ kathetvā puna appatītā rodathāti.
ತತೋ ಪರಾ ಉಭಿನ್ನಮ್ಪಿ ಆಲಾಪಸಲ್ಲಾಪಗಾಥಾ ಹೋನ್ತಿ –
Tato parā ubhinnampi ālāpasallāpagāthā honti –
೧೯೩.
193.
‘‘ಮಯೇಕರತ್ತಂ ವಿಪ್ಪವಸಿಮ್ಹ ಲುದ್ದ, ಅಕಾಮಕಾ ಅಞ್ಞಮಞ್ಞಂ ಸರನ್ತಾ।
‘‘Mayekarattaṃ vippavasimha ludda, akāmakā aññamaññaṃ sarantā;
ತಮೇಕರತ್ತಂ ಅನುತಪ್ಪಮಾನಾ, ಸೋಚಾಮ ‘ಸಾ ರತ್ತಿ ಪುನಂ ನ ಹೋಸ್ಸತಿ’॥
Tamekarattaṃ anutappamānā, socāma ‘sā ratti punaṃ na hossati’.
೧೯೪.
194.
‘‘ಯಮೇಕರತ್ತಂ ಅನುತಪ್ಪಥೇತಂ, ಧನಂವ ನಟ್ಠಂ ಪಿತರಂವ ಪೇತಂ।
‘‘Yamekarattaṃ anutappathetaṃ, dhanaṃva naṭṭhaṃ pitaraṃva petaṃ;
ಪುಚ್ಛಾಮಿ ವೋ ಮಾನುಸದೇಹವಣ್ಣೇ, ಕಥಂ ವಿನಾ ವಾಸಮಕಪ್ಪಯಿತ್ಥ॥
Pucchāmi vo mānusadehavaṇṇe, kathaṃ vinā vāsamakappayittha.
೧೯೫.
195.
‘‘ಯಮಿಮಂ ನದಿಂ ಪಸ್ಸಸಿ ಸೀಘಸೋತಂ, ನಾನಾದುಮಚ್ಛಾದನಂ ಸೇಲಕೂಲಂ।
‘‘Yamimaṃ nadiṃ passasi sīghasotaṃ, nānādumacchādanaṃ selakūlaṃ;
ತಂ ಮೇ ಪಿಯೋ ಉತ್ತರಿ ವಸ್ಸಕಾಲೇ, ಮಮಞ್ಚ ಮಞ್ಞಂ ಅನುಬನ್ಧತೀತಿ॥
Taṃ me piyo uttari vassakāle, mamañca maññaṃ anubandhatīti.
೧೯೬.
196.
‘‘ಅಹಞ್ಚ ಅಙ್ಕೋಲಕಮೋಚಿನಾಮಿ, ಅತಿಮುತ್ತಕಂ ಸತ್ತಲಿಯೋಥಿಕಞ್ಚ।
‘‘Ahañca aṅkolakamocināmi, atimuttakaṃ sattaliyothikañca;
‘ಪಿಯೋ ಚ ಮೇ ಹೇಹಿತಿ ಮಾಲಭಾರೀ, ಅಹಞ್ಚ ನಂ ಮಾಲಿನೀ ಅಜ್ಝುಪೇಸ್ಸಂ’॥
‘Piyo ca me hehiti mālabhārī, ahañca naṃ mālinī ajjhupessaṃ’.
೧೯೭.
197.
‘‘ಅಹಞ್ಚಿದಂ ಕುರವಕಮೋಚಿನಾಮಿ, ಉದ್ದಾಲಕಾ ಪಾಟಲಿಸಿನ್ಧುವಾರಕಾ।
‘‘Ahañcidaṃ kuravakamocināmi, uddālakā pāṭalisindhuvārakā;
‘ಪಿಯೋ ಚ ಮೇ ಹೇಹಿತಿ ಮಾಲಭಾರೀ, ಅಹಞ್ಚ ನಂ ಮಾಲಿನೀ ಅಜ್ಝುಪೇಸ್ಸಂ’॥
‘Piyo ca me hehiti mālabhārī, ahañca naṃ mālinī ajjhupessaṃ’.
೧೯೮.
198.
‘‘ಅಹಞ್ಚ ಸಾಲಸ್ಸ ಸುಪುಪ್ಫಿತಸ್ಸ, ಓಚೇಯ್ಯ ಪುಪ್ಫಾನಿ ಕರೋಮಿ ಮಾಲಂ।
‘‘Ahañca sālassa supupphitassa, oceyya pupphāni karomi mālaṃ;
‘ಪಿಯೋ ಚ ಮೇ ಹೇಹಿತಿ ಮಾಲಭಾರೀ, ಅಹಞ್ಚ ನಂ ಮಾಲಿನೀ ಅಜ್ಝುಪೇಸ್ಸಂ’॥
‘Piyo ca me hehiti mālabhārī, ahañca naṃ mālinī ajjhupessaṃ’.
೧೯೯.
199.
‘‘ಅಹಞ್ಚ ಸಾಲಸ್ಸ ಸುಪುಪ್ಫಿತಸ್ಸ, ಓಚೇಯ್ಯ ಪುಪ್ಫಾನಿ ಕರೋಮಿ ಭಾರಂ।
‘‘Ahañca sālassa supupphitassa, oceyya pupphāni karomi bhāraṃ;
ಇದಞ್ಚ ನೋ ಹೇಹಿತಿ ಸನ್ಥರತ್ಥಂ, ಯತ್ಥಜ್ಜಿಮಂ ವಿಹರಿಸ್ಸಾಮ ರತ್ತಿಂ॥
Idañca no hehiti santharatthaṃ, yatthajjimaṃ viharissāma rattiṃ.
೨೦೦.
200.
‘‘ಅಹಞ್ಚ ಖೋ ಅಗಳುಂ ಚನ್ದನಞ್ಚ, ಸಿಲಾಯ ಪಿಂಸಾಮಿ ಪಮತ್ತರೂಪಾ।
‘‘Ahañca kho agaḷuṃ candanañca, silāya piṃsāmi pamattarūpā;
‘ಪಿಯೋ ಚ ಮೇ ಹೇಹಿತಿ ರೋಸಿತಙ್ಗೋ, ಅಹಞ್ಚ ನಂ ರೋಸಿತಾ ಅಜ್ಝುಪೇಸ್ಸಂ’॥
‘Piyo ca me hehiti rositaṅgo, ahañca naṃ rositā ajjhupessaṃ’.
೨೦೧.
201.
‘‘ಅಥಾಗಮಾ ಸಲಿಲಂ ಸೀಘಸೋತಂ, ನುದಂ ಸಾಲೇ ಸಲಳೇ ಕಣ್ಣಿಕಾರೇ।
‘‘Athāgamā salilaṃ sīghasotaṃ, nudaṃ sāle salaḷe kaṇṇikāre;
ಆಪೂರಥ ತೇನ ಮುಹುತ್ತಕೇನ, ಸಾಯಂ ನದೀ ಆಸಿ ಮಯಾ ಸುದುತ್ತರಾ॥
Āpūratha tena muhuttakena, sāyaṃ nadī āsi mayā suduttarā.
೨೦೨.
202.
‘‘ಉಭೋಸು ತೀರೇಸು ಮಯಂ ತದಾ ಠಿತಾ, ಸಮ್ಪಸ್ಸನ್ತಾ ಉಭಯೋ ಅಞ್ಞಮಞ್ಞಂ।
‘‘Ubhosu tīresu mayaṃ tadā ṭhitā, sampassantā ubhayo aññamaññaṃ;
ಸಕಿಮ್ಪಿ ರೋದಾಮ ಸಕಿಂ ಹಸಾಮ, ಕಿಚ್ಛೇನ ನೋ ಆಗಮಾ ಸಂವರೀ ಸಾ॥
Sakimpi rodāma sakiṃ hasāma, kicchena no āgamā saṃvarī sā.
೨೦೩.
203.
‘‘ಪಾತೋವ ಖೋ ಉಗ್ಗತೇ ಸೂರಿಯಮ್ಹಿ, ಚತುಕ್ಕಂ ನದಿಂ ಉತ್ತರಿಯಾನ ಲುದ್ದ।
‘‘Pātova kho uggate sūriyamhi, catukkaṃ nadiṃ uttariyāna ludda;
ಆಲಿಙ್ಗಿಯಾ ಅಞ್ಞಮಞ್ಞಂ ಮಯಂ ಉಭೋ, ಸಕಿಮ್ಪಿ ರೋದಾಮ ಸಕಿಂ ಹಸಾಮ॥
Āliṅgiyā aññamaññaṃ mayaṃ ubho, sakimpi rodāma sakiṃ hasāma.
೨೦೪.
204.
‘‘ತೀಹೂನಕಂ ಸತ್ತ ಸತಾನಿ ಲುದ್ದ, ಯಮಿಧ ಮಯಂ ವಿಪ್ಪವಸಿಮ್ಹ ಪುಬ್ಬೇ।
‘‘Tīhūnakaṃ satta satāni ludda, yamidha mayaṃ vippavasimha pubbe;
ವಸ್ಸೇಕಿಮಂ ಜೀವಿತಂ ಭೂಮಿಪಾಲ, ಕೋ ನೀಧ ಕನ್ತಾಯ ವಿನಾ ವಸೇಯ್ಯ॥
Vassekimaṃ jīvitaṃ bhūmipāla, ko nīdha kantāya vinā vaseyya.
೨೦೫.
205.
‘‘ಆಯುಞ್ಚ ವೋ ಕೀವತಕೋ ನು ಸಮ್ಮ, ಸಚೇಪಿ ಜಾನಾಥ ವದೇಥ ಆಯುಂ।
‘‘Āyuñca vo kīvatako nu samma, sacepi jānātha vadetha āyuṃ;
ಅನುಸ್ಸವಾ ವುಡ್ಢತೋ ಆಗಮಾ ವಾ, ಅಕ್ಖಾಥ ಮೇತಂ ಅವಿಕಮ್ಪಮಾನಾ॥
Anussavā vuḍḍhato āgamā vā, akkhātha metaṃ avikampamānā.
೨೦೬.
206.
‘‘ಆಯುಞ್ಚ ನೋ ವಸ್ಸಸಹಸ್ಸಂ ಲುದ್ದ, ನ ಚನ್ತರಾ ಪಾಪಕೋ ಅತ್ಥಿ ರೋಗೋ।
‘‘Āyuñca no vassasahassaṃ ludda, na cantarā pāpako atthi rogo;
ಅಪ್ಪಞ್ಚ ದುಕ್ಖಂ ಸುಖಮೇವ ಭಿಯ್ಯೋ, ಅವೀತರಾಗಾ ವಿಜಹಾಮ ಜೀವಿತ’’ನ್ತಿ॥
Appañca dukkhaṃ sukhameva bhiyyo, avītarāgā vijahāma jīvita’’nti.
ತತ್ಥ ಮಯೇಕರತ್ತನ್ತಿ ಮಯಂ ಏಕರತ್ತಂ। ವಿಪ್ಪವಸಿಮ್ಹಾತಿ ವಿಪ್ಪಯುತ್ತಾ ಹುತ್ವಾ ವಸಿಮ್ಹ। ಅನುತಪ್ಪಮಾನಾತಿ ‘‘ಅನಿಚ್ಛಮಾನಾನಂ ನೋ ಏಕರತ್ತೋ ಅತೀತೋ’’ತಿ ತಂ ಏಕರತ್ತಂ ಅನುಚಿನ್ತಯಮಾನಾ। ಪುನಂ ನ ಹೇಸ್ಸತೀತಿ ಪುನ ನ ಭವಿಸ್ಸತಿ ನಾಗಮಿಸ್ಸತೀತಿ ಸೋಚಾಮ। ಧನಂವ ನಟ್ಠಂ ಪಿತರಂವ ಪೇತನ್ತಿ ಧನಂ ವಾ ನಟ್ಠಂ ಪಿತರಂ ವಾ ಮಾತರಂ ವಾಪೇತಂ ಕಾಲಕತಂ ಕಿಂ ನು ಖೋ ತುಮ್ಹೇ ಚಿನ್ತಯಮಾನಾ ಕೇನ ಕಾರಣೇನ ತಂ ಏಕರತ್ತಂ ವಿನಾ ವಾಸಂ ಅಕಪ್ಪಯಿತ್ಥ, ಇದಂ ಮೇ ಆಚಿಕ್ಖಥಾತಿ ಪುಚ್ಛತಿ। ಯಮಿಮನ್ತಿ ಯಂ ಇಮಂ। ಸೇಲಕೂಲನ್ತಿ ದ್ವಿನ್ನಂ ಸೇಲಾನಂ ಅನ್ತರೇ ಸನ್ದಮಾನಂ। ವಸ್ಸಕಾಲೇತಿ ಏಕಸ್ಸ ಮೇಘಸ್ಸ ಉಟ್ಠಾಯ ವಸ್ಸನಕಾಲೇ । ಅಮ್ಹಾಕಞ್ಹಿ ಇಮಸ್ಮಿಂ ವನಸಣ್ಡೇ ರತಿವಸೇನ ಚರನ್ತಾನಂ ಏಕೋ ಮೇಘೋ ಉಟ್ಠಹಿ। ಅಥ ಮೇ ಪಿಯಸಾಮಿಕೋ ಕಿನ್ನರೋಮಂ ‘‘ಪಚ್ಛತೋ ಆಗಚ್ಛತೀ’’ತಿ ಮಞ್ಞಮಾನೋ ಏತಂ ನದಿಂ ಉತ್ತರೀತಿ ಆಹ।
Tattha mayekarattanti mayaṃ ekarattaṃ. Vippavasimhāti vippayuttā hutvā vasimha. Anutappamānāti ‘‘anicchamānānaṃ no ekaratto atīto’’ti taṃ ekarattaṃ anucintayamānā. Punaṃ na hessatīti puna na bhavissati nāgamissatīti socāma. Dhanaṃva naṭṭhaṃ pitaraṃva petanti dhanaṃ vā naṭṭhaṃ pitaraṃ vā mātaraṃ vāpetaṃ kālakataṃ kiṃ nu kho tumhe cintayamānā kena kāraṇena taṃ ekarattaṃ vinā vāsaṃ akappayittha, idaṃ me ācikkhathāti pucchati. Yamimanti yaṃ imaṃ. Selakūlanti dvinnaṃ selānaṃ antare sandamānaṃ. Vassakāleti ekassa meghassa uṭṭhāya vassanakāle . Amhākañhi imasmiṃ vanasaṇḍe rativasena carantānaṃ eko megho uṭṭhahi. Atha me piyasāmiko kinnaromaṃ ‘‘pacchato āgacchatī’’ti maññamāno etaṃ nadiṃ uttarīti āha.
ಅಹಞ್ಚಾತಿ ಅಹಂ ಪನೇತಸ್ಸ ಪರತೀರಂ ಗತಭಾವಂ ಅಜಾನನ್ತೀ ಸುಪುಪ್ಫಿತಾನಿ ಅಙ್ಕೋಲಕಾದೀನಿ ಪುಪ್ಫಾನಿ ಓಚಿನಾಮಿ। ತತ್ಥ ಸತ್ತಲಿಯೋಥಿಕಞ್ಚಾತಿ ಕುನ್ದಾಲಪುಪ್ಫಞ್ಚ ಸುವಣ್ಣಯೋಥಿಕಞ್ಚ ಓಚಿನನ್ತೀ ಪನ ‘‘ಪಿಯೋ ಚ ಮೇ ಮಾಲಭಾರೀ ಭವಿಸ್ಸತಿ, ಅಹಞ್ಚ ನಂ ಮಾಲಿನೀ ಹುತ್ವಾ ಅಜ್ಝುಪೇಸ್ಸ’’ನ್ತಿ ಇಮಿನಾ ಕಾರಣೇನ ಓಚಿನಾಮಿ। ಉದ್ದಾಲಕಾ ಪಾಟಲಿಸಿನ್ಧುವಾರಕಾತಿ ತೇಪಿ ಮಯಾ ಓಚಿತಾಯೇವಾತಿ ವದತಿ। ಓಚೇಯ್ಯಾತಿ ಓಚಿನಿತ್ವಾ। ಅಗಳುಂ ಚನ್ದನಞ್ಚಾತಿ ಕಾಳಾಗಳುಞ್ಚ ರತ್ತಚನ್ದನಞ್ಚ। ರೋಸಿತಙ್ಗೋತಿ ವಿಲಿತ್ತಸರೀರೋ। ರೋಸಿತಾತಿ ವಿಲಿತ್ತಾ ಹುತ್ವಾ। ಅಜ್ಝುಪೇಸ್ಸನ್ತಿ ಸಯನೇ ಉಪಗಮಿಸ್ಸಾಮಿ। ನುದಂ ಸಾಲೇ ಸಲಳೇ ಕಣ್ಣಿಕಾರೇತಿ ಏತಾನಿ ಮಯಾ ಓಚಿನಿತ್ವಾ ತೀರೇ ಠಪಿತಾನಿ ಪುಪ್ಫಾನಿ ನುದನ್ತಂ ಹರನ್ತಂ। ಸುದುತ್ತರಾತಿ ತಸ್ಸಾ ಹಿ ಓರಿಮತೀರೇ ಠಿತಕಾಲೇಯೇವ ನದಿಯಾ ಉದಕಂ ಆಗತಂ, ತಙ್ಖಣಞ್ಞೇವ ಸೂರಿಯೋ ಅತ್ಥಙ್ಗತೋ, ವಿಜ್ಜುಲತಾ ನಿಚ್ಛರನ್ತಿ, ಕಿನ್ನರಾ ನಾಮ ಉದಕಭೀರುಕಾ ಹೋನ್ತಿ, ಇತಿ ಸಾ ಓತರಿತುಂ ನ ವಿಸಹಿ। ತೇನಾಹ ‘‘ಸಾಯಂ ನದೀ ಆಸಿ ಮಯಾ ಸುದುತ್ತರಾ’’ತಿ।
Ahañcāti ahaṃ panetassa paratīraṃ gatabhāvaṃ ajānantī supupphitāni aṅkolakādīni pupphāni ocināmi. Tattha sattaliyothikañcāti kundālapupphañca suvaṇṇayothikañca ocinantī pana ‘‘piyo ca me mālabhārī bhavissati, ahañca naṃ mālinī hutvā ajjhupessa’’nti iminā kāraṇena ocināmi. Uddālakā pāṭalisindhuvārakāti tepi mayā ocitāyevāti vadati. Oceyyāti ocinitvā. Agaḷuṃ candanañcāti kāḷāgaḷuñca rattacandanañca. Rositaṅgoti vilittasarīro. Rositāti vilittā hutvā. Ajjhupessanti sayane upagamissāmi. Nudaṃ sāle salaḷe kaṇṇikāreti etāni mayā ocinitvā tīre ṭhapitāni pupphāni nudantaṃ harantaṃ. Suduttarāti tassā hi orimatīre ṭhitakāleyeva nadiyā udakaṃ āgataṃ, taṅkhaṇaññeva sūriyo atthaṅgato, vijjulatā niccharanti, kinnarā nāma udakabhīrukā honti, iti sā otarituṃ na visahi. Tenāha ‘‘sāyaṃ nadī āsi mayā suduttarā’’ti.
ಸಮ್ಪಸ್ಸನ್ತಾತಿ ವಿಜ್ಜುಲತಾನಿಚ್ಛರಣಕಾಲೇ ಪಸ್ಸನ್ತಾ। ರೋದಾಮಾತಿ ಅನ್ಧಕಾರಕಾಲೇ ಅಪಸ್ಸನ್ತಾ ರೋದಾಮ, ವಿಜ್ಜುಲತಾನಿಚ್ಛರಣಕಾಲೇ ಪಸ್ಸನ್ತಾ ಹಸಾಮ। ಸಂವರೀತಿ ರತ್ತಿ। ಚತುಕ್ಕನ್ತಿ ತುಚ್ಛಂ। ಉತ್ತರಿಯಾನಾತಿ ಉತ್ತರಿತ್ವಾ। ತೀಹೂನಕನ್ತಿ ತೀಹಿ ಊನಾನಿ ಸತ್ತ ವಸ್ಸಸತಾನಿ। ಯಮಿಧ ಮಯನ್ತಿ ಯಂ ಕಾಲಂ ಇಧ ಮಯಂ ವಿಪ್ಪವಸಿಮ್ಹ, ಸೋ ಇತೋ ತೀಹಿ ಊನಕಾನಿ ಸತ್ತ ವಸ್ಸಸತಾನಿ ಹೋನ್ತೀತಿ ವದತಿ। ವಸ್ಸೇಕಿಮನ್ತಿ ವಸ್ಸಂ ಏಕಂ ಇಮಂ, ತುಮ್ಹಾಕಂ ಏಕಮೇವ ವಸ್ಸಸತಂ ಇಮಂ ಜೀವಿತನ್ತಿ ವದತಿ। ಕೋ ನೀಧಾತಿ ಏವಂ ಪರಿತ್ತಕೇ ಜೀವಿತೇ ಕೋ ನು ಇಧ ಕನ್ತಾಯ ವಿನಾ ಭವೇಯ್ಯ, ಅಯುತ್ತಂ ತವ ಪಿಯಭರಿಯಾಯ ವಿನಾ ಭವಿತುನ್ತಿ ದೀಪೇತಿ।
Sampassantāti vijjulatāniccharaṇakāle passantā. Rodāmāti andhakārakāle apassantā rodāma, vijjulatāniccharaṇakāle passantā hasāma. Saṃvarīti ratti. Catukkanti tucchaṃ. Uttariyānāti uttaritvā. Tīhūnakanti tīhi ūnāni satta vassasatāni. Yamidha mayanti yaṃ kālaṃ idha mayaṃ vippavasimha, so ito tīhi ūnakāni satta vassasatāni hontīti vadati. Vassekimanti vassaṃ ekaṃ imaṃ, tumhākaṃ ekameva vassasataṃ imaṃ jīvitanti vadati. Ko nīdhāti evaṃ parittake jīvite ko nu idha kantāya vinā bhaveyya, ayuttaṃ tava piyabhariyāya vinā bhavitunti dīpeti.
ಕೀವತಕೋ ನೂತಿ ರಾಜಾ ಕಿನ್ನರಿಯಾ ವಚನಂ ಸುತ್ವಾ ‘‘ಇಮೇಸಂ ಆಯುಪ್ಪಮಾಣಂ ಪುಚ್ಛಿಸ್ಸಾಮೀ’’ತಿ ಚಿನ್ತೇತ್ವಾ ‘‘ತುಮ್ಹಾಕಂ ಕಿತ್ತಕೋ ಆಯೂ’’ತಿ ಪುಚ್ಛತಿ। ಅನುಸ್ಸವಾತಿ ಸಚೇ ವೋ ಕಸ್ಸಚಿ ವದನ್ತಸ್ಸ ವಾ ಸುತಂ, ಮಾತಾಪಿತೂನಂ ವಾ ವುಡ್ಢಾನಂ ಮಹಲ್ಲಕಾನಂ ಸನ್ತಿಕಾ ಆಗಮೋ ಅತ್ಥಿ, ಅಥ ಮೇ ತತೋ ಅನುಸ್ಸವಾ ವುಡ್ಢತೋ ಆಗಮಾ ವಾ ಏತಂ ಅವಿಕಮ್ಪಮಾನಾ ಅಕ್ಖಾಥ। ನ ಚನ್ತರಾತಿ ಅಮ್ಹಾಕಂ ವಸ್ಸಸಹಸ್ಸಂ ಆಯು, ಅನ್ತರಾ ಚ ನೋ ಪಾಪಕೋ ಜೀವಿತನ್ತರಾಯಕರೋ ರೋಗೋಪಿ ನತ್ಥಿ। ಅವೀತರಾಗಾತಿ ಅಞ್ಞಮಞ್ಞಂ ಅವಿಗತಪೇಮಾವ ಹುತ್ವಾ।
Kīvatako nūti rājā kinnariyā vacanaṃ sutvā ‘‘imesaṃ āyuppamāṇaṃ pucchissāmī’’ti cintetvā ‘‘tumhākaṃ kittako āyū’’ti pucchati. Anussavāti sace vo kassaci vadantassa vā sutaṃ, mātāpitūnaṃ vā vuḍḍhānaṃ mahallakānaṃ santikā āgamo atthi, atha me tato anussavā vuḍḍhato āgamā vā etaṃ avikampamānā akkhātha. Na cantarāti amhākaṃ vassasahassaṃ āyu, antarā ca no pāpako jīvitantarāyakaro rogopi natthi. Avītarāgāti aññamaññaṃ avigatapemāva hutvā.
ತಂ ಸುತ್ವಾ ರಾಜಾ ‘‘ಇಮೇ ಹಿ ನಾಮ ತಿರಚ್ಛಾನಗತಾ ಹುತ್ವಾ ಏಕರತ್ತಿಂ ವಿಪ್ಪಯೋಗೇನ ಸತ್ತ ವಸ್ಸಸತಾನಿ ರೋದನ್ತಾ ವಿಚರನ್ತಿ, ಅಹಂ ಪನ ತಿಯೋಜನಸತಿಕೇ ರಜ್ಜೇ ಮಹಾಸಮ್ಪತ್ತಿಂ ಪಹಾಯ ಅರಞ್ಞೇ ವಿಚರಾಮಿ, ಅಹೋ ಅಕಿಚ್ಚಕಾರಿಮ್ಹೀ’’ತಿ ತತೋವ ನಿವತ್ತೋ ಬಾರಾಣಸಿಂ ಗನ್ತ್ವಾ ‘‘ಕಿಂ ತೇ, ಮಹಾರಾಜ, ಹಿಮವನ್ತೇ ಅಚ್ಛರಿಯಂ ದಿಟ್ಠ’’ನ್ತಿ ಅಮಚ್ಚೇಹಿ ಪುಟ್ಠೋ ಸಬ್ಬಂ ಆರೋಚೇತ್ವಾ ತತೋ ಪಟ್ಠಾಯ ದಾನಾನಿ ದದನ್ತೋ ಭೋಗೇ ಭುಞ್ಜಿ। ತಮತ್ಥಂ ಪಕಾಸೇನ್ತೋ ಸತ್ಥಾ –
Taṃ sutvā rājā ‘‘ime hi nāma tiracchānagatā hutvā ekarattiṃ vippayogena satta vassasatāni rodantā vicaranti, ahaṃ pana tiyojanasatike rajje mahāsampattiṃ pahāya araññe vicarāmi, aho akiccakārimhī’’ti tatova nivatto bārāṇasiṃ gantvā ‘‘kiṃ te, mahārāja, himavante acchariyaṃ diṭṭha’’nti amaccehi puṭṭho sabbaṃ ārocetvā tato paṭṭhāya dānāni dadanto bhoge bhuñji. Tamatthaṃ pakāsento satthā –
೨೦೭.
207.
‘‘ಇದಞ್ಚ ಸುತ್ವಾನ ಅಮಾನುಸಾನಂ, ಭಲ್ಲಾತಿಯೋ ಇತ್ತರಂ ಜೀವಿತನ್ತಿ।
‘‘Idañca sutvāna amānusānaṃ, bhallātiyo ittaraṃ jīvitanti;
ನಿವತ್ತಥ ನ ಮಿಗವಂ ಅಚರಿ, ಅದಾಸಿ ದಾನಾನಿ ಅಭುಞ್ಜಿ ಭೋಗೇ’’ತಿ॥ –
Nivattatha na migavaṃ acari, adāsi dānāni abhuñji bhoge’’ti. –
ಇಮಂ ಗಾಥಂ ವತ್ವಾ ಪುನ ಓವದನ್ತೋ ದ್ವೇ ಗಾಥಾ ಅಭಾಸಿ –
Imaṃ gāthaṃ vatvā puna ovadanto dve gāthā abhāsi –
೨೦೮.
208.
‘‘ಇದಞ್ಚ ಸುತ್ವಾನ ಅಮಾನುಸಾನಂ, ಸಮ್ಮೋದಥ ಮಾ ಕಲಹಂ ಅಕತ್ಥ।
‘‘Idañca sutvāna amānusānaṃ, sammodatha mā kalahaṃ akattha;
ಮಾ ವೋ ತಪೀ ಅತ್ತಕಮ್ಮಾಪರಾಧೋ, ಯಥಾಪಿ ತೇ ಕಿಮ್ಪುರಿಸೇಕರತ್ತಂ॥
Mā vo tapī attakammāparādho, yathāpi te kimpurisekarattaṃ.
೨೦೯.
209.
‘‘ಇದಞ್ಚ ಸುತ್ವಾನ ಅಮಾನುಸಾನಂ, ಸಮ್ಮೋದಥ ಮಾ ವಿವಾದಂ ಅಕತ್ಥ।
‘‘Idañca sutvāna amānusānaṃ, sammodatha mā vivādaṃ akattha;
ಮಾ ವೋ ತಪೀ ಅತ್ತಕಮ್ಮಾಪರಾಧೋ, ಯಥಾಪಿ ತೇ ಕಿಮ್ಪುರಿಸೇಕರತ್ತ’’ನ್ತಿ॥
Mā vo tapī attakammāparādho, yathāpi te kimpurisekaratta’’nti.
ತತ್ಥ ಅಮಾನುಸಾನನ್ತಿ ಕಿನ್ನರಾನಂ। ಅತ್ತಕಮ್ಮಾಪರಾಧೋತಿ ಅತ್ತನೋ ಕಮ್ಮದೋಸೋ। ಕಿಮ್ಪುರಿಸೇಕರತ್ತನ್ತಿ ಯಥಾ ತೇ ಕಿಮ್ಪುರಿಸೇ ಏಕರತ್ತಿಂ ಕತೋ ಅತ್ತನೋ ಕಮ್ಮದೋಸೋ ತಪಿ, ತಥಾ ತುಮ್ಹೇಪಿ ಮಾ ತಪೀತಿ ಅತ್ಥೋ।
Tattha amānusānanti kinnarānaṃ. Attakammāparādhoti attano kammadoso. Kimpurisekarattanti yathā te kimpurise ekarattiṃ kato attano kammadoso tapi, tathā tumhepi mā tapīti attho.
ಮಲ್ಲಿಕಾ ದೇವೀ ತಥಾಗತಸ್ಸ ಧಮ್ಮದೇಸನಂ ಸುತ್ವಾ ಉಟ್ಠಾಯಾಸನಾ ಅಞ್ಜಲಿಂ ಪಗ್ಗಯ್ಹ ದಸಬಲಸ್ಸ ಥುತಿಂ ಕರೋನ್ತೀ ಓಸಾನಗಾಥಮಾಹ –
Mallikā devī tathāgatassa dhammadesanaṃ sutvā uṭṭhāyāsanā añjaliṃ paggayha dasabalassa thutiṃ karontī osānagāthamāha –
೨೧೦.
210.
‘‘ವಿವಿಧಂ ಅಧಿಮನಾ ಸುಣೋಮಹಂ, ವಚನಪಥಂ ತವ ಅತ್ಥಸಂಹಿತಂ।
‘‘Vividhaṃ adhimanā suṇomahaṃ, vacanapathaṃ tava atthasaṃhitaṃ;
ಮುಞ್ಚಂ ಗಿರಂ ನುದಸೇವ ಮೇ ದರಂ, ಸಮಣ ಸುಖಾವಹ ಜೀವ ಮೇ ಚಿರ’’ನ್ತಿ॥
Muñcaṃ giraṃ nudaseva me daraṃ, samaṇa sukhāvaha jīva me cira’’nti.
ತತ್ಥ ವಿವಿಧಂ ಅಧಿಮನಾ ಸುಣೋಮಹನ್ತಿ ಭನ್ತೇ, ತುಮ್ಹೇಹಿ ವಿವಿಧೇಹಿ ನಾನಾಕಾರಣೇಹಿ ಅಲಙ್ಕರಿತ್ವಾ ದೇಸಿತಂ ಧಮ್ಮದೇಸನಂ ಅಹಂ ಅಧಿಮನಾ ಪಸನ್ನಚಿತ್ತಾ ಹುತ್ವಾ ಸುಣೋಮಿ। ವಚನಪಥನ್ತಿ ತಂ ತುಮ್ಹೇಹಿ ವುತ್ತಂ ವಿವಿಧವಚನಂ। ಮುಞ್ಚಂ ಗಿರಂ ನುದಸೇವ ಮೇ ದರನ್ತಿ ಕಣ್ಣಸುಖಂ ಮಧುರಂ ಗಿರಂ ಮುಞ್ಚನ್ತೋ ಮಮ ಹದಯೇ ಸೋಕದರಥಂ ನುದಸಿಯೇವ ಹರಸಿಯೇವ। ಸಮಣ ಸುಖಾವಹ ಜೀವ ಮೇ ಚಿರನ್ತಿ ಭನ್ತೇ ಬುದ್ಧಸಮಣ, ದಿಬ್ಬಮಾನುಸಲೋಕಿಯಲೋಕುತ್ತರಸುಖಾವಹ ಮಮ ಸಾಮಿ ಧಮ್ಮರಾಜ, ಚಿರಂ ಜೀವಾತಿ।
Tattha vividhaṃ adhimanā suṇomahanti bhante, tumhehi vividhehi nānākāraṇehi alaṅkaritvā desitaṃ dhammadesanaṃ ahaṃ adhimanā pasannacittā hutvā suṇomi. Vacanapathanti taṃ tumhehi vuttaṃ vividhavacanaṃ. Muñcaṃ giraṃ nudaseva me daranti kaṇṇasukhaṃ madhuraṃ giraṃ muñcanto mama hadaye sokadarathaṃ nudasiyeva harasiyeva. Samaṇasukhāvaha jīva me ciranti bhante buddhasamaṇa, dibbamānusalokiyalokuttarasukhāvaha mama sāmi dhammarāja, ciraṃ jīvāti.
ಕೋಸಲರಾಜಾ ತತೋ ಪಟ್ಠಾಯ ತಾಯ ಸದ್ಧಿಂ ಸಮಗ್ಗವಾಸಂ ವಸಿ।
Kosalarājā tato paṭṭhāya tāya saddhiṃ samaggavāsaṃ vasi.
ಸತ್ಥಾ ಇಮಂ ಧಮ್ಮದೇಸನಂ ಆಹರಿತ್ವಾ ಜಾತಕಂ ಸಮೋಧಾನೇಸಿ – ‘‘ತದಾ ಕಿನ್ನರೋ ಕೋಸಲರಾಜಾ ಅಹೋಸಿ, ಕಿನ್ನರೀ ಮಲ್ಲಿಕಾ ದೇವೀ, ಭಲ್ಲಾತಿಯರಾಜಾ ಅಹಮೇವ ಅಹೋಸಿ’’ನ್ತಿ।
Satthā imaṃ dhammadesanaṃ āharitvā jātakaṃ samodhānesi – ‘‘tadā kinnaro kosalarājā ahosi, kinnarī mallikā devī, bhallātiyarājā ahameva ahosi’’nti.
ಭಲ್ಲಾತಿಯಜಾತಕವಣ್ಣನಾ ಅಟ್ಠಮಾ।
Bhallātiyajātakavaṇṇanā aṭṭhamā.
Related texts:
ತಿಪಿಟಕ (ಮೂಲ) • Tipiṭaka (Mūla) / ಸುತ್ತಪಿಟಕ • Suttapiṭaka / ಖುದ್ದಕನಿಕಾಯ • Khuddakanikāya / ಜಾತಕಪಾಳಿ • Jātakapāḷi / ೫೦೪. ಭಲ್ಲಾತಿಯಜಾತಕಂ • 504. Bhallātiyajātakaṃ
