Only Dharma. Since 1992
/ Vedanta / Upanishads (Sanskrit)

Adhyatma Upanishad of Shukla Yajurveda

Sanskrit Devanagari with Roman transliteration (IAST)

 

अध्यात्मोपनिषत्

adhyātmopaniṣat

यत्रान्तर्याम्यादिभेदस्तत्त्वतो न हि युज्यते ।
निर्भेदं परमाद्वैतं स्वमात्रमवशिष्यते ॥

yatrāntaryāmyādibhedastattvato na hi yujyate ।
nirbhedaṃ paramādvaitaṃ svamātramavaśiṣyate ॥

ॐ पूर्णमदः पूर्णमिदं पूर्णात्पूर्णमुदच्यते ।
पूर्णस्य पूर्णमादाय पूर्णमेवावशिष्यते ॥

oṃ pūrṇamadaḥ pūrṇamidaṃ pūrṇātpūrṇamudacyate ।
pūrṇasya pūrṇamādāya pūrṇamevāvaśiṣyate ॥

ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥

oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ॥

हरिः ॐ ॥ अन्तःशरीरे निहितो गुहायामज एको नित्यमस्य
पृथिवी शरीरं यः पृथिवीमन्तरे संचरन्यं पृथिवी न वेद ।
यस्यापःशरीरं यो अपोऽन्तरे संचरन्यमापो न विदुः ।
यस्य तेजः शरीरं यस्तेजोऽन्तरे संचरन्यं तेजो न वेद ।
यस्य वायुः शरीरं यो वायुमन्तरे संचरन्यं वायुर्न वेद ।
यस्याकाशः शरीरं य आकाशमन्तरे संचरन्यमाकाशो न वेद ।
यस्य मनः शरीरं यो मनोऽन्तरे संचरन्यं मनो न वेद ।
यस्य बुद्धिः शरीरं यो बुद्धिमन्तरे संचरन्यं बुद्धिर्न वेद ।
यस्याहंकारः शरीरं योऽहंकारमन्तरे संचरन्यमहंकारो न वेद ।
यस्य चित्तं शरीरं यश्चित्तमन्तरे संचरन्यं चित्तं न वेद ।
यस्याव्यक्तं शरीरं योऽव्यक्तमन्तरे संचरन्यमव्यक्तं न वेद ।
यस्याक्षरं शरीरं योऽक्षरमन्तरे संचरन्यम्क्षरं न वेद ।
यस्य मृयुः शरीरं यो मृत्युमन्तरे संचरन्यं मृत्युर्न वेद ।
स एष सर्वभूतान्तरात्मापहतपाप्मा दिव्यो देव एको नारायणः ।
अहं ममेति यो भावो देहाक्षादावनात्मनि । अध्यासोऽयं निरस्तव्यो
विदुषा ब्रह्मनिष्ठया ॥ १॥

hariḥ oṃ ॥ antaḥśarīre nihito guhāyāmaja eko nityamasya
pṛthivī śarīraṃ yaḥ pṛthivīmantare saṃcaranyaṃ pṛthivī na veda ।
yasyāpaḥśarīraṃ yo apo'ntare saṃcaranyamāpo na viduḥ ।
yasya tejaḥ śarīraṃ yastejo'ntare saṃcaranyaṃ tejo na veda ।
yasya vāyuḥ śarīraṃ yo vāyumantare saṃcaranyaṃ vāyurna veda ।
yasyākāśaḥ śarīraṃ ya ākāśamantare saṃcaranyamākāśo na veda ।
yasya manaḥ śarīraṃ yo mano'ntare saṃcaranyaṃ mano na veda ।
yasya buddhiḥ śarīraṃ yo buddhimantare saṃcaranyaṃ buddhirna veda ।
yasyāhaṃkāraḥ śarīraṃ yo'haṃkāramantare saṃcaranyamahaṃkāro na veda ।
yasya cittaṃ śarīraṃ yaścittamantare saṃcaranyaṃ cittaṃ na veda ।
yasyāvyaktaṃ śarīraṃ yo'vyaktamantare saṃcaranyamavyaktaṃ na veda ।
yasyākṣaraṃ śarīraṃ yo'kṣaramantare saṃcaranyamkṣaraṃ na veda ।
yasya mṛyuḥ śarīraṃ yo mṛtyumantare saṃcaranyaṃ mṛtyurna veda ।
sa eṣa sarvabhūtāntarātmāpahatapāpmā divyo deva eko nārāyaṇaḥ ।
ahaṃ mameti yo bhāvo dehākṣādāvanātmani । adhyāso'yaṃ nirastavyo
viduṣā brahmaniṣṭhayā ॥ 1॥

ज्ञात्वा स्वं प्रत्यगात्मानं बुद्धितद्वृत्तिसाक्षिणम् ।
सोऽहमित्येव तद्वृत्त्या स्वान्यत्रात्म्यमात्मनः ॥ २॥

jñātvā svaṃ pratyagātmānaṃ buddhitadvṛttisākṣiṇam ।
so'hamityeva tadvṛttyā svānyatrātmyamātmanaḥ ॥ 2॥

लोकानुवर्तनं त्यक्त्वा त्यक्त्वा देहानुवर्तनम् ।
शास्त्रानुवर्तनं त्यक्त्वा स्वाध्यासापनयं कुरु ॥ ३॥

lokānuvartanaṃ tyaktvā tyaktvā dehānuvartanam ।
śāstrānuvartanaṃ tyaktvā svādhyāsāpanayaṃ kuru ॥ 3॥

स्वात्मन्येव सदा स्थित्या मनो नश्यति योगिनः ।
युक्त्या श्रुत्या स्वानुभूत्या ज्ञात्वा सार्वात्म्यमात्मनः ॥ ४॥

svātmanyeva sadā sthityā mano naśyati yoginaḥ ।
yuktyā śrutyā svānubhūtyā jñātvā sārvātmyamātmanaḥ ॥ 4॥

निद्राया लोकवार्तायाः शब्दादेरात्मविस्मृतेः ।
क्वचिन्नवसरं दत्त्वा चिन्तयात्मानमात्मनि ॥ ५॥

nidrāyā lokavārtāyāḥ śabdāderātmavismṛteḥ ।
kvacinnavasaraṃ dattvā cintayātmānamātmani ॥ 5॥

मातापित्रोर्मलोद्भूतं मलमांसमयं वपुः ।
त्यक्त्वा चण्डालवद्दूरं ब्रह्मभूय कृती भव ॥ ६॥

mātāpitrormalodbhūtaṃ malamāṃsamayaṃ vapuḥ ।
tyaktvā caṇḍālavaddūraṃ brahmabhūya kṛtī bhava ॥ 6॥

घटाकाशं महाकाश इवात्मानं परात्मनि ।
विलाप्याखण्डभावेन तूष्णीं भव सदा मुने ॥ ७॥

ghaṭākāśaṃ mahākāśa ivātmānaṃ parātmani ।
vilāpyākhaṇḍabhāvena tūṣṇīṃ bhava sadā mune ॥ 7॥

स्वप्रकाशमधिष्ठानं स्वयंभूय सदात्मना ।
ब्रह्माण्डमपि पिण्डाण्डं त्यज्यतां मलभाण्डवत् ॥ ८॥

svaprakāśamadhiṣṭhānaṃ svayaṃbhūya sadātmanā ।
brahmāṇḍamapi piṇḍāṇḍaṃ tyajyatāṃ malabhāṇḍavat ॥ 8॥

चिदात्मनि सदानन्दे देहरूढामहंधियम् ।
निवेश्य लिङ्गमुत्सृज्य केवलो भव सर्वदा ॥ ९॥

cidātmani sadānande deharūḍhāmahaṃdhiyam ।
niveśya liṅgamutsṛjya kevalo bhava sarvadā ॥ 9॥

यत्रैष जगदाभासो दर्पणान्तःपुरं यथा ।
तद्ब्रह्माहमिति ज्ञात्वा कृतकृत्यो भवानघ ॥ १०॥

yatraiṣa jagadābhāso darpaṇāntaḥpuraṃ yathā ।
tadbrahmāhamiti jñātvā kṛtakṛtyo bhavānagha ॥ 10॥

अहंकारग्रहान्मुक्तः स्वरूपमुपपद्यते ।
चन्द्रवद्विमलः पूर्णः सदानन्दः स्वयंप्रभः ॥ ११॥

ahaṃkāragrahānmuktaḥ svarūpamupapadyate ।
candravadvimalaḥ pūrṇaḥ sadānandaḥ svayaṃprabhaḥ ॥ 11॥

क्रियानाशाद्भवेच्चिन्तानाशोऽस्माद्वासनाक्षयः ।
वासनाप्रक्षयो मोक्षः सा जीवन्मुक्तिरिष्यते ॥ १२॥

kriyānāśādbhaveccintānāśo'smādvāsanākṣayaḥ ।
vāsanāprakṣayo mokṣaḥ sā jīvanmuktiriṣyate ॥ 12॥

सर्वत्र सर्वतः सर्वब्रह्ममात्रावलोकनम् ।
सद्भावभावानादाढ्याद्वासनालयमश्नुते ॥ १३॥

sarvatra sarvataḥ sarvabrahmamātrāvalokanam ।
sadbhāvabhāvānādāḍhyādvāsanālayamaśnute ॥ 13॥

प्रमादो ब्रह्मनिष्ठायां न कर्तव्यज़् कदाचन ।
प्रमादो मृत्युरित्याहुर्विद्यायां ब्रह्मवादिनः ॥ १४॥

pramādo brahmaniṣṭhāyāṃ na kartavya kadācana ।
pramādo mṛtyurityāhurvidyāyāṃ brahmavādinaḥ ॥ 14॥

यथापकृष्टं शैवालं क्षणमात्रं न तिष्ठति ।
आवृणोति तथा माया प्राज्ञं वापि पराङ्मुखम् ॥ १५॥

yathāpakṛṣṭaṃ śaivālaṃ kṣaṇamātraṃ na tiṣṭhati ।
āvṛṇoti tathā māyā prājñaṃ vāpi parāṅmukham ॥ 15॥

जीवतो यस्य कैवल्यं विदेहोऽपि स केवलः ।
समाधिनिष्ठतामेत्य निर्विकल्पो भवानघ ॥ १६॥

jīvato yasya kaivalyaṃ videho'pi sa kevalaḥ ।
samādhiniṣṭhatāmetya nirvikalpo bhavānagha ॥ 16॥

अज्ञानहृदयग्रन्थेर्निःशेषविलयस्तदा ।
समाधिना विकल्पेन यदाद्वैतात्मदर्शनम् ॥ १७॥

ajñānahṛdayagrantherniḥśeṣavilayastadā ।
samādhinā vikalpena yadādvaitātmadarśanam ॥ 17॥

अत्रात्मत्वं दृढीकुर्वन्नहमादिषु संत्यजन् ।
उदासीनतया तेषु तिष्ठेद्घटपटादिवत् ॥ १८॥

atrātmatvaṃ dṛḍhīkurvannahamādiṣu saṃtyajan ।
udāsīnatayā teṣu tiṣṭhedghaṭapaṭādivat ॥ 18॥

ब्रह्मादिस्तम्बपर्यन्तं मृषामात्रा उपाधयः ।
ततः पूर्णं स्वमात्मानं पश्येदेकात्मना स्थितम् ॥ १९॥

brahmādistambaparyantaṃ mṛṣāmātrā upādhayaḥ ।
tataḥ pūrṇaṃ svamātmānaṃ paśyedekātmanā sthitam ॥ 19॥

स्वयं ब्रह्मा स्वयं विष्णुः स्वयमिन्द्रः स्वयं शिवः ।
स्वयं विश्वमिदं सर्वं स्वस्मादन्यन्न किंचन ॥ २०॥

svayaṃ brahmā svayaṃ viṣṇuḥ svayamindraḥ svayaṃ śivaḥ ।
svayaṃ viśvamidaṃ sarvaṃ svasmādanyanna kiṃcana ॥ 20॥

स्वात्मन्यारोपिता शेषाभासवस्तुनिरासतः ।
स्वयमेव परंब्रह्म पूर्णमद्वयमक्रियम् ॥ २१॥

svātmanyāropitā śeṣābhāsavastunirāsataḥ ।
svayameva paraṃbrahma pūrṇamadvayamakriyam ॥ 21॥

असत्कल्पो विकल्पोऽयं विश्वमित्येकवस्तुनि ।
निर्विकारे निराकारे निर्विशेषे भिदा कुतः ॥ २२॥

asatkalpo vikalpo'yaṃ viśvamityekavastuni ।
nirvikāre nirākāre nirviśeṣe bhidā kutaḥ ॥ 22॥

द्रष्टृदर्शनदृश्यादिभावशून्ये निरामये ।
कल्पार्णव इवात्यन्तं परिपूर्णे चिदात्मनि ॥ २३॥

draṣṭṛdarśanadṛśyādibhāvaśūnye nirāmaye ।
kalpārṇava ivātyantaṃ paripūrṇe cidātmani ॥ 23॥

तेजसीव तमो यत्र विलीनं भ्रान्तिकारणम् ।
अद्वितीये परे तत्त्वे निर्विशेषे भिदा कुतः ॥ २४॥

tejasīva tamo yatra vilīnaṃ bhrāntikāraṇam ।
advitīye pare tattve nirviśeṣe bhidā kutaḥ ॥ 24॥

एकात्मके परे तत्त्वे भेदकर्ता कथं वसेत् ।
सुषुप्तौ सुखमात्रायां भेदः केनावलोकितः ॥ २५॥

ekātmake pare tattve bhedakartā kathaṃ vaset ।
suṣuptau sukhamātrāyāṃ bhedaḥ kenāvalokitaḥ ॥ 25॥

चित्तमूलो विकल्पोऽयं चित्ताभावे न कश्चन ।
अतश्चित्तं समाधेयि प्रत्यग्रूपे परात्मनि ॥ २६॥

cittamūlo vikalpo'yaṃ cittābhāve na kaścana ।
ataścittaṃ samādheyi pratyagrūpe parātmani ॥ 26॥

अखण्डानन्दमात्मानं विज्ञाय स्वस्वरूपतः ।
बहिरन्तः सदानन्दरसास्वादनमात्मनि ॥ २७॥

akhaṇḍānandamātmānaṃ vijñāya svasvarūpataḥ ।
bahirantaḥ sadānandarasāsvādanamātmani ॥ 27॥

वैराग्यस्य फलं बोधो बोधस्योपरतिः फलम् ।
स्वानन्दानुभवच्छान्तिरेषैवोपरतेः फलम् ॥ २८॥

vairāgyasya phalaṃ bodho bodhasyoparatiḥ phalam ।
svānandānubhavacchāntireṣaivoparateḥ phalam ॥ 28॥

यद्युत्तरोत्तराभावे पूर्वरूपं तु निष्फलम् ।
निवृत्तिः परमा तृप्तिरानन्दोऽनुपमः स्वतः ॥ २९॥

yadyuttarottarābhāve pūrvarūpaṃ tu niṣphalam ।
nivṛttiḥ paramā tṛptirānando'nupamaḥ svataḥ ॥ 29॥

मायोपाधिर्जगद्योनिः सर्वज्ञत्वादिलक्षणः ।
पारोक्ष्यशबलः सत्याद्यात्मकस्तत्पदाभिधः ॥ ३०॥

māyopādhirjagadyoniḥ sarvajñatvādilakṣaṇaḥ ।
pārokṣyaśabalaḥ satyādyātmakastatpadābhidhaḥ ॥ 30॥

आलम्बनतया भाति योऽस्मत्प्रत्ययशब्दयोः ।
अन्तःकरणसंभिन्नबोधः स त्वंपदाभिधः ॥ ३१॥

ālambanatayā bhāti yo'smatpratyayaśabdayoḥ ।
antaḥkaraṇasaṃbhinnabodhaḥ sa tvaṃpadābhidhaḥ ॥ 31॥

मायाविद्ये विहायैव उपाधी परजीवयोः ।
अखण्डं सच्चिदानन्दं परं ब्रह्म विलक्ष्यते ॥ ३२॥

māyāvidye vihāyaiva upādhī parajīvayoḥ ।
akhaṇḍaṃ saccidānandaṃ paraṃ brahma vilakṣyate ॥ 32॥

इत्थं वाक्यैस्तथार्थानुसन्धानं श्रवणं भवेत् ।
युक्त्या संभावितत्वानुसन्धानं मननं तु तत् ॥ ३३॥

itthaṃ vākyaistathārthānusandhānaṃ śravaṇaṃ bhavet ।
yuktyā saṃbhāvitatvānusandhānaṃ mananaṃ tu tat ॥ 33॥

ताभ्यं निर्विचिकित्सेऽर्थे चेतसः स्थापितस्य यत् ।
एकतानत्वमेतद्धि निदिध्यासनमुच्यते ॥ ३४॥

tābhyaṃ nirvicikitse'rthe cetasaḥ sthāpitasya yat ।
ekatānatvametaddhi nididhyāsanamucyate ॥ 34॥

ध्यातृध्याने परित्यज्य क्रमाद्ध्येयैकगोचरम् ।
निवातदीपवच्चित्तं समाधिरभिधीयते ॥ ३५॥

dhyātṛdhyāne parityajya kramāddhyeyaikagocaram ।
nivātadīpavaccittaṃ samādhirabhidhīyate ॥ 35॥

वृत्तयस्तु तदानीमप्यज्ञाता आत्मगोचराः ।
स्मरणादनुमीयन्ते व्युत्थितस्य समुत्थिताः ॥ ३६॥

vṛttayastu tadānīmapyajñātā ātmagocarāḥ ।
smaraṇādanumīyante vyutthitasya samutthitāḥ ॥ 36॥

अनादाविह संसारे संचिताः कर्मकोटयः ।
अनेन विलयं यान्ति शुद्धो धर्मो विवर्धते ॥ ३७॥

anādāviha saṃsāre saṃcitāḥ karmakoṭayaḥ ।
anena vilayaṃ yānti śuddho dharmo vivardhate ॥ 37॥

धर्ममेघमिमं प्राहुः समाधिं योगवित्तमाः ।
वर्षत्येष यथा धर्मामृतधाराः सहस्रशः ॥ ३८॥

dharmameghamimaṃ prāhuḥ samādhiṃ yogavittamāḥ ।
varṣatyeṣa yathā dharmāmṛtadhārāḥ sahasraśaḥ ॥ 38॥

अमुना वासनाजाले निःशेषं प्रविलापिते ।
समूलोन्मूलिते पुण्यपापाख्ये कर्मसंचये ॥ ३९॥

amunā vāsanājāle niḥśeṣaṃ pravilāpite ।
samūlonmūlite puṇyapāpākhye karmasaṃcaye ॥ 39॥

वाक्यमप्रतिबद्धं सत्प्राक्परोक्षावभासिते ।
करामलकमवद्बोधपरोक्षं प्रसूयते ॥ ४०॥

vākyamapratibaddhaṃ satprākparokṣāvabhāsite ।
karāmalakamavadbodhaparokṣaṃ prasūyate ॥ 40॥

वासनानुदयो भोग्ये वैराग्यस्य तदावधिः ।
अहंभावोदयाभावो बोधस्य परमावधिः ॥ ४१॥

vāsanānudayo bhogye vairāgyasya tadāvadhiḥ ।
ahaṃbhāvodayābhāvo bodhasya paramāvadhiḥ ॥ 41॥

लीनवृत्तेरनुत्पत्तिर्मर्यादोपरतेस्तु सा ।
स्थितप्रज्ञो यतिरयं यः सदानन्दमश्नुते ॥ ४२॥

līnavṛtteranutpattirmaryādoparatestu sā ।
sthitaprajño yatirayaṃ yaḥ sadānandamaśnute ॥ 42॥

ब्रह्मण्येव विलीनात्मा निर्विकारो विनिष्क्रियः ।
ब्रह्मात्मनोः शोधितयोरेकभावावगाहिनि ॥ ४३॥

brahmaṇyeva vilīnātmā nirvikāro viniṣkriyaḥ ।
brahmātmanoḥ śodhitayorekabhāvāvagāhini ॥ 43॥

निर्विकल्पा च चिन्मात्रा वृत्तिः प्रज्ञेति कथ्यते ।
सा सर्वदा भवेद्यस्य स जीवन्मुक्त इष्यते ॥ ४४॥

nirvikalpā ca cinmātrā vṛttiḥ prajñeti kathyate ।
sā sarvadā bhavedyasya sa jīvanmukta iṣyate ॥ 44॥

देहेन्द्रियेष्वहंभाव इदंभावस्तदन्यके ।
यस्य नो भवतः क्वापि स जीवन्मुक्त इष्यते ॥ ४५॥

dehendriyeṣvahaṃbhāva idaṃbhāvastadanyake ।
yasya no bhavataḥ kvāpi sa jīvanmukta iṣyate ॥ 45॥

न प्रत्यग्ब्रह्मणोर्भेदं कदापि ब्रह्मसर्गयोः ।
प्रज्ञया यो विजानाति स जीवन्मुक्त इष्यते ॥ ४६॥

na pratyagbrahmaṇorbhedaṃ kadāpi brahmasargayoḥ ।
prajñayā yo vijānāti sa jīvanmukta iṣyate ॥ 46॥

साधुभिः पूज्यमानेऽस्मिन्पीड्यमानेऽपि दुर्जनैः ।
समभावो भवेद्यस्य स जीवन्मुक्त इष्यते ॥ ४७॥

sādhubhiḥ pūjyamāne'sminpīḍyamāne'pi durjanaiḥ ।
samabhāvo bhavedyasya sa jīvanmukta iṣyate ॥ 47॥

विज्ञातब्रह्मतत्त्वस्य यथापूर्वं न संसृतिः ।
अस्ति चेन्न स विज्ञातब्रह्मभावो बहिर्मुखः ॥ ४८॥

vijñātabrahmatattvasya yathāpūrvaṃ na saṃsṛtiḥ ।
asti cenna sa vijñātabrahmabhāvo bahirmukhaḥ ॥ 48॥

सुखाद्यनुभवो यावत्तावत्प्रारब्धमिष्यते ।
फलोदयः क्रियापूर्वो निष्क्रियो नहि कुत्रचित् ॥ ४९॥

sukhādyanubhavo yāvattāvatprārabdhamiṣyate ।
phalodayaḥ kriyāpūrvo niṣkriyo nahi kutracit ॥ 49॥

अहं ब्रह्मेति विज्ञानात्कल्पकोटिशतार्जितम् ।
संचितं विलयं याति प्रबोधात्स्वप्नकर्मवत् ॥ ५०॥

ahaṃ brahmeti vijñānātkalpakoṭiśatārjitam ।
saṃcitaṃ vilayaṃ yāti prabodhātsvapnakarmavat ॥ 50॥

स्वमसङ्गमुदासीनं परिज्ञाय नभो यथा ।
न श्लिष्यते यतिः किंचित्कदाचिद्भाविकर्मभिः ॥ ५१॥

svamasaṅgamudāsīnaṃ parijñāya nabho yathā ।
na śliṣyate yatiḥ kiṃcitkadācidbhāvikarmabhiḥ ॥ 51॥

न नभो घटयोगेन सुरागन्धेन लिप्यते ।
तथात्मोपाधियोगेन तद्धर्मे नैव लिप्यते ॥ ५२॥

na nabho ghaṭayogena surāgandhena lipyate ।
tathātmopādhiyogena taddharme naiva lipyate ॥ 52॥

ज्ञानोदयात्पुरारब्धं कर्म ज्ञानान्न नश्यति ।
अदत्त्वा स्वफलं लक्ष्यमुद्दिश्योत्सृष्टबाणवत् ॥ ५३॥

jñānodayātpurārabdhaṃ karma jñānānna naśyati ।
adattvā svaphalaṃ lakṣyamuddiśyotsṛṣṭabāṇavat ॥ 53॥

व्याघ्रबुद्ध्या विनिर्मुक्तो बाणः पश्चात्तु गोमतौ ।
न तिष्ठति भिनत्त्येव लक्ष्यं वेगेन निर्भरम् ॥ ५४॥

vyāghrabuddhyā vinirmukto bāṇaḥ paścāttu gomatau ।
na tiṣṭhati bhinattyeva lakṣyaṃ vegena nirbharam ॥ 54॥

अजरोऽस्म्यमरोऽस्मीति य आत्मानं प्रपद्यते ।
तदात्मना तिष्ठतोऽस्य कुतः प्रारब्धकल्पना ॥ ५५॥

ajaro'smyamaro'smīti ya ātmānaṃ prapadyate ।
tadātmanā tiṣṭhato'sya kutaḥ prārabdhakalpanā ॥ 55॥

प्रारब्धं सिद्ध्यति तदा यदा देहात्मना स्थितिः ।
देहात्मभावो नैवेष्टः प्रारब्धं त्यज्यतामतः ॥ ५६॥

prārabdhaṃ siddhyati tadā yadā dehātmanā sthitiḥ ।
dehātmabhāvo naiveṣṭaḥ prārabdhaṃ tyajyatāmataḥ ॥ 56॥

प्रारब्धकल्पनाप्यस्य देहस्य भ्रान्तिरेव हि ॥ ५७॥

prārabdhakalpanāpyasya dehasya bhrāntireva hi ॥ 57॥

अध्यस्तस्य कुतस्तत्त्वमसत्यस्य कुतो जनिः ।
अजातस्य कुतो नाशः प्रारब्धमसतः कुतः ॥ ५८॥

adhyastasya kutastattvamasatyasya kuto janiḥ ।
ajātasya kuto nāśaḥ prārabdhamasataḥ kutaḥ ॥ 58॥

ज्ञानेनाज्ञानकार्यस्य समूलस्य लयो यदि ।
तिष्ठत्ययं कथं देह इति शङ्कावतो जडान् ।
समाधातुं बाह्यदृष्ट्या प्रारब्धं वदति श्रुतिः ॥ ५९॥

jñānenājñānakāryasya samūlasya layo yadi ।
tiṣṭhatyayaṃ kathaṃ deha iti śaṅkāvato jaḍān ।
samādhātuṃ bāhyadṛṣṭyā prārabdhaṃ vadati śrutiḥ ॥ 59॥

न तु देहादिसत्यत्वबोधनाय विपश्चिताम् ।
परिपूर्णमनाद्यन्तमप्रमेयमविक्रियम् ॥ ६०॥

na tu dehādisatyatvabodhanāya vipaścitām ।
paripūrṇamanādyantamaprameyamavikriyam ॥ 60॥

सद्घनं चिद्घनं नित्यमानन्दघनमव्ययम् ।
प्रत्यगेकरसं पूर्णमनन्तं सर्वतोमुखम् ॥ ६१॥

sadghanaṃ cidghanaṃ nityamānandaghanamavyayam ।
pratyagekarasaṃ pūrṇamanantaṃ sarvatomukham ॥ 61॥

अहेयमनुपादेयमनाधेयमनाश्रयम् ।
निर्गुणं निष्क्रियं सूक्ष्मं निर्विकल्पं निरञ्जनम् ॥ ६२॥

aheyamanupādeyamanādheyamanāśrayam ।
nirguṇaṃ niṣkriyaṃ sūkṣmaṃ nirvikalpaṃ nirañjanam ॥ 62॥

अनिरूप्यस्वरूपं यन्मनोवाचामगोचरम् ।
सत्समृद्धं स्वतःसिद्धं शुद्धं बुद्धमनोदृशम् ॥ ६३॥

anirūpyasvarūpaṃ yanmanovācāmagocaram ।
satsamṛddhaṃ svataḥsiddhaṃ śuddhaṃ buddhamanodṛśam ॥ 63॥

स्वानुभूत्या स्वयं ज्ञात्वा स्वमात्मानमखण्डितम् ।
स सिद्धः सुसुखं तिष्ठ निर्विकल्पात्मनात्मनि ॥ ६४॥

svānubhūtyā svayaṃ jñātvā svamātmānamakhaṇḍitam ।
sa siddhaḥ susukhaṃ tiṣṭha nirvikalpātmanātmani ॥ 64॥

क्व गतं केन वा नीतं कुत्र लीनमिदं जगत् ।
अधुनैव मया दृष्टं नास्ति किं महदद्भुतम् ॥ ६५॥

kva gataṃ kena vā nītaṃ kutra līnamidaṃ jagat ।
adhunaiva mayā dṛṣṭaṃ nāsti kiṃ mahadadbhutam ॥ 65॥

किं हेयं किमुपादेयं किमन्यत्किं विलक्षणम् ।
अखण्डानन्दपीयूषपूर्णब्रह्ममहार्णवे ॥ ६६॥

kiṃ heyaṃ kimupādeyaṃ kimanyatkiṃ vilakṣaṇam ।
akhaṇḍānandapīyūṣapūrṇabrahmamahārṇave ॥ 66॥

न किंचिदत्र पश्यामि न शृणोमि न वेद्म्यहम् ।
स्वात्मनैव सदानन्दरूपेणास्मि स्वलक्षणः ॥ ६७॥

na kiṃcidatra paśyāmi na śṛṇomi na vedmyaham ।
svātmanaiva sadānandarūpeṇāsmi svalakṣaṇaḥ ॥ 67॥

असङ्गोऽहमनङ्गोऽहमलिङ्गोऽहं हरिः ।
प्रशान्तोऽहमनन्तोऽहं परिपूर्णश्चिरन्तनः ॥ ६८॥

asaṅgo'hamanaṅgo'hamaliṅgo'haṃ hariḥ ।
praśānto'hamananto'haṃ paripūrṇaścirantanaḥ ॥ 68॥

अकर्ताहमभोक्ताहमविकारोऽहमव्ययः ।
शुद्ध बोधस्वरूपोऽहं केवलोऽहं सदाशिवः ॥ ६९॥

akartāhamabhoktāhamavikāro'hamavyayaḥ ।
śuddha bodhasvarūpo'haṃ kevalo'haṃ sadāśivaḥ ॥ 69॥

एतां विद्यामपान्तरतमाय ददौ । अपान्तरतमो ब्रह्मणे ददौ ।
ब्रह्मा घोराङ्गिरसे ददौ । घोराङ्गिरा रैक्वाय ददौ । रैक्वो रामाय ददौ ।
रामः सर्वेभ्यो भूतेभ्यो ददावित्येतन्निर्वाणानुशासनं
वेदानुशासनं वेदानुशासनमित्युपनिषत् ॥

etāṃ vidyāmapāntaratamāya dadau । apāntaratamo brahmaṇe dadau ।
brahmā ghorāṅgirase dadau । ghorāṅgirā raikvāya dadau । raikvo rāmāya dadau ।
rāmaḥ sarvebhyo bhūtebhyo dadāvityetannirvāṇānuśāsanaṃ
vedānuśāsanaṃ vedānuśāsanamityupaniṣat ॥

ॐ पूर्णमदः पूर्णमिदं पूर्णात्पूर्णमुदच्यते ।
पूर्णस्य पूर्णमादाय पूर्णमेवावशिष्यते ॥

oṃ pūrṇamadaḥ pūrṇamidaṃ pūrṇātpūrṇamudacyate ।
pūrṇasya pūrṇamādāya pūrṇamevāvaśiṣyate ॥

ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥ हरिः ॐ तत्सत् ॥

oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ॥ hariḥ oṃ tatsat ॥

इति अध्यात्मोपनिषत्समाप्ता ॥

iti adhyātmopaniṣatsamāptā ॥


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact