Only Dharma. Since 1992
/ Yoga / Yoga Sutra

पातञ्जलयोगसूत्राणि

pātañjalayogasūtrāṇi

साधन-पादः

Sādhana-pādaḥ

॥ द्वितीयोऽध्यायः ॥
॥ साधन-पादः ॥

॥ dvitīyo'dhyāyaḥ ॥
॥ sādhana-pādaḥ ॥

तपःस्वाध्यायेश्वरप्रणिधानानि क्रियायोगः ॥ २.१॥

tapaḥsvādhyāyeśvarapraṇidhānāni kriyāyogaḥ ॥ 2.1॥

समाधिभावनार्थः क्लेशतनूकरणार्थश्च ॥ २.२॥

samādhibhāvanārthaḥ kleśatanūkaraṇārthaśca ॥ 2.2॥

अविद्यास्मितारागद्वेषाभिनिवेशाः क्लेशाः ॥ २.३॥

avidyāsmitārāgadveṣābhiniveśāḥ kleśāḥ ॥ 2.3॥

अविद्या क्षेत्रमुत्तरेषां प्रसुप्ततनुविच्छिन्नोदाराणाम् ॥ २.४॥

avidyā kṣetramuttareṣāṃ prasuptatanuvicchinnodārāṇām ॥ 2.4॥

अनित्याशुचिदुःखानात्मसु नित्यशुचिसुखात्मख्यातिरविद्या ॥ २.५॥

anityāśuciduḥkhānātmasu nityaśucisukhātmakhyātiravidyā ॥ 2.5॥

दृग्दर्शनशक्त्योरेकात्मतेवास्मिता ॥ २.६॥

dṛgdarśanaśaktyorekātmatevāsmitā ॥ 2.6॥

सुखानुशयी रागः ॥ २.७॥

sukhānuśayī rāgaḥ ॥ 2.7॥

दुःखानुशयी द्वेषः ॥ २.८॥

duḥkhānuśayī dveṣaḥ ॥ 2.8॥

स्वरसवाही विदुषोऽपि तथारूढोऽभिनिवेशः ॥ २.९॥

svarasavāhī viduṣo'pi tathārūḍho'bhiniveśaḥ ॥ 2.9॥

ते प्रतिप्रसवहेयाः सूक्ष्माः ॥ २.१०॥

te pratiprasavaheyāḥ sūkṣmāḥ ॥ 2.10॥

ध्यानहेयास्तद्वृत्तयः ॥ २.११॥

dhyānaheyāstadvṛttayaḥ ॥ 2.11॥

क्लेशमूलः कर्माशयो दृष्टादृष्टजन्मवेदनीयः ॥ २.१२॥

kleśamūlaḥ karmāśayo dṛṣṭādṛṣṭajanmavedanīyaḥ ॥ 2.12॥

सति मूले तद्विपाको जात्यायुर्भोगाः ॥ २.१३॥

sati mūle tadvipāko jātyāyurbhogāḥ ॥ 2.13॥

ते ह्लादपरितापफलाः पुण्यापुण्यहेतुत्वात् ॥ २.१४॥

te hlādaparitāpaphalāḥ puṇyāpuṇyahetutvāt ॥ 2.14॥

परिणामतापसंस्कारदुःखैर्गुणवृत्तिविरोधाच्च
दुःखमेव सर्वं विवेकिनः ॥ २.१५॥

pariṇāmatāpasaṃskāraduḥkhairguṇavṛttivirodhācca
duḥkhameva sarvaṃ vivekinaḥ ॥ 2.15॥

हेयं दुःखमनागतम् ॥ २.१६॥

heyaṃ duḥkhamanāgatam ॥ 2.16॥

द्रष्टृदृश्ययोः संयोगो हेयहेतुः ॥ २.१७॥

draṣṭṛdṛśyayoḥ saṃyogo heyahetuḥ ॥ 2.17॥

प्रकाशक्रियास्थितिशीलं भूतेन्द्रियात्मकं
भोगापवर्गार्थं दृश्यम् ॥ २.१८॥

prakāśakriyāsthitiśīlaṃ bhūtendriyātmakaṃ
bhogāpavargārthaṃ dṛśyam ॥ 2.18॥

विशेषाविशेषलिङ्गमात्रालिङ्गानि गुणपर्वाणि ॥ २.१९॥

viśeṣāviśeṣaliṅgamātrāliṅgāni guṇaparvāṇi ॥ 2.19॥

द्रष्टा दृशिमात्रः शुद्धोऽपि प्रत्ययानुपश्यः ॥ २.२०॥

draṣṭā dṛśimātraḥ śuddho'pi pratyayānupaśyaḥ ॥ 2.20॥

तदर्थ एव दृश्यस्यात्मा ॥ २.२१॥

tadartha eva dṛśyasyātmā ॥ 2.21॥

कृतार्थं प्रति नष्टमप्यनष्टं तदन्यसाधारणत्वात् ॥ २.२२॥

kṛtārthaṃ prati naṣṭamapyanaṣṭaṃ tadanyasādhāraṇatvāt ॥ 2.22॥

स्वस्वामिशक्त्योः स्वरूपोपलब्धिहेतुः संयोगः ॥ २.२३॥

svasvāmiśaktyoḥ svarūpopalabdhihetuḥ saṃyogaḥ ॥ 2.23॥

तस्य हेतुरविद्या ॥ २.२४॥

tasya heturavidyā ॥ 2.24॥

तदभावात् संयोगाभावो हानं तद्दृशेः कैवल्यम् ॥ २.२५॥

tadabhāvāt saṃyogābhāvo hānaṃ taddṛśeḥ kaivalyam ॥ 2.25॥

विवेकख्यातिरविप्लवा हानोपायः ॥ २.२६॥

vivekakhyātiraviplavā hānopāyaḥ ॥ 2.26॥

तस्य सप्तधा प्रान्तभूमिः प्रज्ञा ॥ २.२७॥

tasya saptadhā prāntabhūmiḥ prajñā ॥ 2.27॥

योगाङ्गानुष्ठानादशुद्धिक्षये ज्ञानदीप्तिरा विवेकख्यातेः ॥ २.२८॥

yogāṅgānuṣṭhānādaśuddhikṣaye jñānadīptirā vivekakhyāteḥ ॥ 2.28॥

यमनियमासनप्राणायामप्रत्याहारधारणाध्यानसमाधयोऽष्टावङ्गानि ॥ २.२९॥

yamaniyamāsanaprāṇāyāmapratyāhāradhāraṇādhyānasamādhayo'ṣṭāvaṅgāni ॥ 2.29॥

अहिंसासत्यास्तेयब्रह्मचर्यापरिग्रहा यमाः ॥ २.३०॥

ahiṃsāsatyāsteyabrahmacaryāparigrahā yamāḥ ॥ 2.30॥

जातिदेशकालसमयानवच्छिन्नाः सार्वभौमा महाव्रतम् ॥ २.३१॥

jātideśakālasamayānavacchinnāḥ sārvabhaumā mahāvratam ॥ 2.31॥

शौचसंतोषतपःस्वाध्यायेश्वरप्रणिधानानि नियमाः ॥ २.३२॥

śaucasaṃtoṣatapaḥsvādhyāyeśvarapraṇidhānāni niyamāḥ ॥ 2.32॥

वितर्कबाधने प्रतिपक्षभावनम् ॥ २.३३॥

vitarkabādhane pratipakṣabhāvanam ॥ 2.33॥

वितर्का हिंसादयः कृतकारितानुमोदिता लोभक्रोधमोहपूर्वका
मृदुमध्याधिमात्रा दुःखाज्ञानानन्तफला इति प्रतिपक्षभावनम् ॥ २.३४॥

vitarkā hiṃsādayaḥ kṛtakāritānumoditā lobhakrodhamohapūrvakā
mṛdumadhyādhimātrā duḥkhājñānānantaphalā iti pratipakṣabhāvanam ॥ 2.34॥

अहिंसाप्रतिष्ठायां तत्सन्निधौ वैरत्यागः ॥ २.३५॥

ahiṃsāpratiṣṭhāyāṃ tatsannidhau vairatyāgaḥ ॥ 2.35॥

सत्यप्रतिष्ठायां क्रियाफलाश्रयत्वम् ॥ २.३६॥

satyapratiṣṭhāyāṃ kriyāphalāśrayatvam ॥ 2.36॥

अस्तेयप्रतिष्ठायां सर्वरत्नोपस्थानम् ॥ २.३७॥

asteyapratiṣṭhāyāṃ sarvaratnopasthānam ॥ 2.37॥

ब्रह्मचर्यप्रतिष्ठायां वीर्यलाभः ॥ २.३८॥

brahmacaryapratiṣṭhāyāṃ vīryalābhaḥ ॥ 2.38॥

अपरिग्रहस्थैर्ये जन्मकथंतासम्बोधः ॥ २.३९॥

aparigrahasthairye janmakathaṃtāsambodhaḥ ॥ 2.39॥

शौचात् स्वाङ्गजुगुप्सा परैरसंसर्गः ॥ २.४०॥

śaucāt svāṅgajugupsā parairasaṃsargaḥ ॥ 2.40॥

सत्त्वशुद्धिसौमनस्यैकाग्र्येन्द्रियजयात्मदर्शन-योग्यत्वानि च ॥ २.४१॥

sattvaśuddhisaumanasyaikāgryendriyajayātmadarśana-yogyatvāni ca ॥ 2.41॥

संतोषादनुत्तमसुखलाभः ॥ २.४२॥

saṃtoṣādanuttamasukhalābhaḥ ॥ 2.42॥

कायेन्द्रियसिद्धिरशुद्धिक्षयात् तपसः ॥ २.४३॥

kāyendriyasiddhiraśuddhikṣayāt tapasaḥ ॥ 2.43॥

स्वाध्यायाद् इष्टदेवतासंप्रयोगः ॥ २.४४॥

svādhyāyād iṣṭadevatāsaṃprayogaḥ ॥ 2.44॥

समाधिसिद्धिरीश्वरप्रणिधानात् ॥ २.४५॥

samādhisiddhirīśvarapraṇidhānāt ॥ 2.45॥

स्थिरसुखम् आसनम् ॥ २.४६॥

sthirasukham āsanam ॥ 2.46॥

प्रयत्नशैथिल्यानन्तसमापत्तिभ्याम् ॥ २.४७॥

prayatnaśaithilyānantasamāpattibhyām ॥ 2.47॥

ततो द्वन्द्वानभिघातः ॥ २.४८॥

tato dvandvānabhighātaḥ ॥ 2.48॥

तस्मिन्सति श्वासप्रश्वासयोर्गतिविच्छेदः प्राणायामः ॥ २.४९॥

tasminsati śvāsapraśvāsayorgativicchedaḥ prāṇāyāmaḥ ॥ 2.49॥

बाह्याभ्यन्तरस्तम्भवृत्तिर्देशकालसंख्याभिः
परिदृष्टो दीर्घसूक्ष्मः ॥ २.५०॥

bāhyābhyantarastambhavṛttirdeśakālasaṃkhyābhiḥ
paridṛṣṭo dīrghasūkṣmaḥ ॥ 2.50॥

बाह्याभ्यन्तरविषयाक्षेपी चतुर्थः ॥ २.५१॥

bāhyābhyantaraviṣayākṣepī caturthaḥ ॥ 2.51॥

ततः क्षीयते प्रकाशावरणम् ॥ २.५२॥

tataḥ kṣīyate prakāśāvaraṇam ॥ 2.52॥

धारणासु च योग्यता मनसः ॥ २.५३॥

dhāraṇāsu ca yogyatā manasaḥ ॥ 2.53॥

स्वविषयासंप्रयोगे चित्तस्वरूपानुकार इवेन्द्रियाणां प्रत्याहारः ॥ २.५४॥

svaviṣayāsaṃprayoge cittasvarūpānukāra ivendriyāṇāṃ pratyāhāraḥ ॥ 2.54॥

ततः परमा वश्यतेन्द्रियाणाम् ॥ २.५५॥

tataḥ paramā vaśyatendriyāṇām ॥ 2.55॥

॥ इति पतञ्जलि-विरचिते योग-सूत्रे द्वितीयः साधन-पादः ॥

॥ iti patañjali-viracite yoga-sūtre dvitīyaḥ sādhana-pādaḥ ॥


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact