| Library / Tipiṭaka / តិបិដក • Tipiṭaka / វិមតិវិនោទនី-ដីកា • Vimativinodanī-ṭīkā |
វិនីតវត្ថុវណ្ណនា
Vinītavatthuvaṇṇanā
២២៣. សេក្ខភូមិយន្តិ ឥមិនា ឈានភូមិម្បិ សង្គណ្ហាតិ។ តិណ្ណំ វិវេកានន្តិ កាយចិត្តឧបធិវិវេកានំ។ បិណ្ឌាយ ចរណស្ស ភោជនបរិយោសានតាយ វុត្តំ ‘‘យាវ ភោជនបអយោសាន’’ន្តិ។ អន្តរឃរេ ភុត្វា អាគច្ឆន្តស្សាបិ វុត្តនយេនេវ សម្ភាវនិច្ឆាយ ចីវរសណ្ឋាបនាទីនិ ករោន្តស្ស ទុក្កដមេវ, បាឡិយំ បន ទុក្ករាទិវត្ថូសុ ‘‘អនាបត្តិ អនុល្លបនាធិប្បាយស្សា’’តិ ឥទំ ថុល្លច្ចយេនាបិ អនាបត្តិទស្សនត្ថំ វុត្តំ។ ឧល្លបនាធិប្បាយស្សាបិ ហិ ‘‘នាវុសោ, ទុក្ករំ អញ្ញំ ព្យាកាតុ’’ន្តិ វុត្តេ ថុល្លច្ចយមេវ អត្តុបនាយិកត្តាភាវតោតិ ទដ្ឋព្ពំ។
223.Sekkhabhūmiyanti iminā jhānabhūmimpi saṅgaṇhāti. Tiṇṇaṃ vivekānanti kāyacittaupadhivivekānaṃ. Piṇḍāya caraṇassa bhojanapariyosānatāya vuttaṃ ‘‘yāva bhojanapaayosāna’’nti. Antaraghare bhutvā āgacchantassāpi vuttanayeneva sambhāvanicchāya cīvarasaṇṭhāpanādīni karontassa dukkaṭameva, pāḷiyaṃ pana dukkarādivatthūsu ‘‘anāpatti anullapanādhippāyassā’’ti idaṃ thullaccayenāpi anāpattidassanatthaṃ vuttaṃ. Ullapanādhippāyassāpi hi ‘‘nāvuso, dukkaraṃ aññaṃ byākātu’’nti vutte thullaccayameva attupanāyikattābhāvatoti daṭṭhabbaṃ.
២២៧. ន ទានាហំ តត្ថ គមិស្សាមីតិ បុន តត្ថ វសិតដ្ឋានេ ន គមិស្សាមិ, ឯវំ សតិ បឋមំ គតោ អយំ បុន ច នាគតោ, តស្មា អរហាតិ មញ្ញិស្សន្តីតិ អធិប្បាយោ។ តំ ឋានន្តិ អាវាសំ វាតិអាទិនា បុព្ពេ បរិច្ឆិន្នដ្ឋានំ។ បទសា គមនំ សន្ធាយ កតិកាយ កតត្តា យានេនាតិអាទិ វុត្តំ។ វិជ្ជាមយិទ្ធិំ សន្ធាយ ‘‘ឥទ្ធិយា’’តិ វុត្តំ ឧល្លបនាធិប្បាយស្ស អភិញ្ញិទ្ធិយា អសម្ភវតោ។ អញ្ញមញ្ញំ រក្ខន្តីតិ ឧល្លបនាធិប្បាយេ សតិបិ ឯកស្សាបិ បឋមគមនាភាវា រក្ខន្តិ។ សចេ បន កតិកំ កត្វា និសិន្នេសុ ឯកំ ទ្វេ ឋបេត្វា អវសេសា ឧល្លបនាធិប្បាយេន ឯកតោ គច្ឆន្តិ, គតានំ សព្ពេសំ បារាជិកមេវ។ តេសុ យស្ស ឧល្លបនាធិប្បាយោ នត្ថិ, តស្ស អនាបត្តិ។ ឯតន្តិ ហេដ្ឋា វុត្តំ សព្ពំ កតិកវត្តំ។ នានាវេរជ្ជកាតិ នានាជនបទវាសិនោ។ សង្ឃលាភោតិ យថាវុឌ្ឍំ បាបុណនកកោដ្ឋាសោ។ អយញ្ច បដិក្ខេបោ អវិសេសេត្វា ករណំ សន្ធាយ កតោ, វិសេសេត្វា បន ‘‘ឯត្តកោ អសុកស្សា’’តិ បរិច្ឆិន្ទិត្វា អបលោកេត្វា ទាតុំ វដ្ដតិ។
227.Na dānāhaṃ tattha gamissāmīti puna tattha vasitaṭṭhāne na gamissāmi, evaṃ sati paṭhamaṃ gato ayaṃ puna ca nāgato, tasmā arahāti maññissantīti adhippāyo. Taṃ ṭhānanti āvāsaṃ vātiādinā pubbe paricchinnaṭṭhānaṃ. Padasā gamanaṃ sandhāya katikāya katattā yānenātiādi vuttaṃ. Vijjāmayiddhiṃ sandhāya ‘‘iddhiyā’’ti vuttaṃ ullapanādhippāyassa abhiññiddhiyā asambhavato. Aññamaññaṃ rakkhantīti ullapanādhippāye satipi ekassāpi paṭhamagamanābhāvā rakkhanti. Sace pana katikaṃ katvā nisinnesu ekaṃ dve ṭhapetvā avasesā ullapanādhippāyena ekato gacchanti, gatānaṃ sabbesaṃ pārājikameva. Tesu yassa ullapanādhippāyo natthi, tassa anāpatti. Etanti heṭṭhā vuttaṃ sabbaṃ katikavattaṃ. Nānāverajjakāti nānājanapadavāsino. Saṅghalābhoti yathāvuḍḍhaṃ pāpuṇanakakoṭṭhāso. Ayañca paṭikkhepo avisesetvā karaṇaṃ sandhāya kato, visesetvā pana ‘‘ettako asukassā’’ti paricchinditvā apaloketvā dātuṃ vaṭṭati.
២២៨. ធម្មធាតូតិ សព្ពញ្ញុតញ្ញាណំ, ធម្មានំ សភាវោ វា។ ឧបបត្តីតិ អត្តភាវំ សន្ធាយ វទតិ។ ទុស្សទ្ធាបយា ហោន្តីតិ បុថុជ្ជនេ សន្ធាយ វុត្តំ, ន លក្ខណត្ថេរាទិកេ អរិយបុគ្គលេ ។ វិតុឌេន្តីតិ វិនិវិជ្ឈិត្វា ឌេន្តិ គច្ឆន្តិ, ផាសុឡន្តរិកាយោ ឆិទ្ទាវឆិទ្ទំ កត្វា តាហិ គច្ឆន្តីតិ និស្សក្កវសេន អត្ថោ។ វិតុទេន្តីតិ បាឋេ ផាសុឡន្តរិកាហីតិ អាធារត្ថេ និស្សក្កវចនំ។ លោហតុណ្ឌេហីតិ កាឡលោហមយេហិ តុណ្ឌេហិ។ អច្ឆរិយំ វតាតិ គរហិតព្ពតាយ អច្ឆរំ បហរិតុំ យុត្តរូបំ។ ចក្ខុភូតាតិ លោកស្ស ចក្ខុ វិយ ភូតា សញ្ជាតា, ចក្ខុសទិសាតិបិ អត្ថោ។ តស្សេវ កម្មស្សាតិ យេន គោឃាតកកម្មេនេវ និរយេ និព្ពត្តោ, តស្សេវាតិ អត្ថេ គយ្ហមានេ ឯកាយ ចេតនាយ ពហុបដិសន្ធិយោ ហោន្តីតិ អាបជ្ជតិ, ន ចេតំ យុត្តំ ឯកស្ស អម្ពាទិពីជស្ស អនេកង្កុរុប្បត្តិ វិយាតិ តំ បរិហរន្តោ អាហ តស្ស នានាចេតនាហិ អាយូហិតស្សាតិអាទិ, តេន គោឃាតកកម្មក្ខណេ បុព្ពចេតនា អបរចេតនា សន្និដ្ឋាបកចេតនាតិ ឯកស្មិម្បិ បាណាតិបាតេ ពហូ ចេតនា ហោន្តិ, នានាបាណាតិបាតេសុ វត្តព្ពមេវ នត្ថិ។ តត្ថ ឯកាយ ចេតនាយ នរកេ បចិត្វា តទញ្ញចេតនាសុ ឯកាយ អបរាបរិយចេតនាយ ឥមស្មិំ បេតត្តភាវេ និព្ពត្តោតិ ទស្សេតិ, តេនាហ ‘‘អវសេសកម្មំ វា កម្មនិមិត្តំ វា’’តិ។ ឯត្ថ ច កម្មសរិក្ខវិបាកុប្បត្តិំ សន្ធាយ កម្មកម្មនិមិត្តានមេវ គហណំ កតំ, ន គតិនិមិត្តស្ស, តេនាហ ‘‘អដ្ឋិរាសិយេវ និមិត្តំ អហោសី’’តិ។ បាឡិយំ វិតច្ឆេន្តីតិ តុណ្ឌេហិ តច្ឆេន្តោ វិយ លុញ្ចន្តិ។ វិរាជេន្តីតិ វិលិខន្តិ។
228.Dhammadhātūti sabbaññutaññāṇaṃ, dhammānaṃ sabhāvo vā. Upapattīti attabhāvaṃ sandhāya vadati. Dussaddhāpayā hontīti puthujjane sandhāya vuttaṃ, na lakkhaṇattherādike ariyapuggale . Vituḍentīti vinivijjhitvā ḍenti gacchanti, phāsuḷantarikāyo chiddāvachiddaṃ katvā tāhi gacchantīti nissakkavasena attho. Vitudentīti pāṭhe phāsuḷantarikāhīti ādhāratthe nissakkavacanaṃ. Lohatuṇḍehīti kāḷalohamayehi tuṇḍehi. Acchariyaṃ vatāti garahitabbatāya accharaṃ paharituṃ yuttarūpaṃ. Cakkhubhūtāti lokassa cakkhu viya bhūtā sañjātā, cakkhusadisātipi attho. Tasseva kammassāti yena goghātakakammeneva niraye nibbatto, tassevāti atthe gayhamāne ekāya cetanāya bahupaṭisandhiyo hontīti āpajjati, na cetaṃ yuttaṃ ekassa ambādibījassa anekaṅkuruppatti viyāti taṃ pariharanto āha tassa nānācetanāhi āyūhitassātiādi, tena goghātakakammakkhaṇe pubbacetanā aparacetanā sanniṭṭhāpakacetanāti ekasmimpi pāṇātipāte bahū cetanā honti, nānāpāṇātipātesu vattabbameva natthi. Tattha ekāya cetanāya narake pacitvā tadaññacetanāsu ekāya aparāpariyacetanāya imasmiṃ petattabhāve nibbattoti dasseti, tenāha ‘‘avasesakammaṃ vā kammanimittaṃ vā’’ti. Ettha ca kammasarikkhavipākuppattiṃ sandhāya kammakammanimittānameva gahaṇaṃ kataṃ, na gatinimittassa, tenāha ‘‘aṭṭhirāsiyeva nimittaṃ ahosī’’ti. Pāḷiyaṃ vitacchentīti tuṇḍehi tacchento viya luñcanti. Virājentīti vilikhanti.
២២៩. វល្លូរវិក្កយេនាតិ សុក្ខាបិតមំសវិក្កយេន។ និប្បក្ខចម្មេតិ វិគតបក្ខលោមចម្មេ។ ឯកំ មិគន្តិ ទីបកមិគំ។ ការណាហីតិ ឃាតនាហិ។ ញត្វាតិ កម្មដ្ឋានំ ញត្វា។
229.Vallūravikkayenāti sukkhāpitamaṃsavikkayena. Nippakkhacammeti vigatapakkhalomacamme. Ekaṃ miganti dīpakamigaṃ. Kāraṇāhīti ghātanāhi. Ñatvāti kammaṭṭhānaṃ ñatvā.
២៣០. មង្គនវសេន ឧលតីតិ មង្គុលិ, វិរូបពីភច្ឆភាវេន បវត្តតីតិ អត្ថោ។ ចិត្តកេឡិន្តិ ចិត្តរុចិយំ អនាចារកីឡំ។
230. Maṅganavasena ulatīti maṅguli, virūpabībhacchabhāvena pavattatīti attho. Cittakeḷinti cittaruciyaṃ anācārakīḷaṃ.
២៣១. និស្សេវាលបណកកទ្ទមោតិ តិលពីជកាទិសេវាលេន នីលមណ្ឌូកបិដ្ឋិវណ្ណេន ឧទកបិដ្ឋេ ឧទកំ នីលវណ្ណំ កុរុមានេន បណកេន កទ្ទមេន ច វិរហិតោ។ ឧណ្ហភាវេន តបនតោ តបំ ឧទកំ អស្សាតិ តបោទកាតិ វត្តព្ពេ ក-ការលោបំ កត្វា ‘‘តបោទា’’តិ វុច្ចតិ។ បេតលោកោតិ បកដ្ឋេន អកុសលកម្មេន សុគតិតោ ទុគ្គតិំ ឥតានំ គតានំ លោកោ សមូហោ, និវាសដ្ឋានំ វា។ កតហត្ថាតិ ធនុសិប្បេ សុដ្ឋុ សិក្ខិតហត្ថា, អវិរជ្ឈនលក្ខវេធាតិ អត្ថោ។ សិប្បទស្សនវសេន រាជកុលាទីសុ រាជសមូហំ ឧបេច្ច កតំ អសនំ សរក្ខេបោ ឯតេសន្តិ កតុបាសនា, សព្ពត្ថ ទស្សិតសិប្បាតិ អត្ថោ។ បភគ្គោតិ បភញ្ជិតោ, បរាជិតោតិ អត្ថោ។
231.Nissevālapaṇakakaddamoti tilabījakādisevālena nīlamaṇḍūkapiṭṭhivaṇṇena udakapiṭṭhe udakaṃ nīlavaṇṇaṃ kurumānena paṇakena kaddamena ca virahito. Uṇhabhāvena tapanato tapaṃ udakaṃ assāti tapodakāti vattabbe ka-kāralopaṃ katvā ‘‘tapodā’’ti vuccati. Petalokoti pakaṭṭhena akusalakammena sugatito duggatiṃ itānaṃ gatānaṃ loko samūho, nivāsaṭṭhānaṃ vā. Katahatthāti dhanusippe suṭṭhu sikkhitahatthā, avirajjhanalakkhavedhāti attho. Sippadassanavasena rājakulādīsu rājasamūhaṃ upecca kataṃ asanaṃ sarakkhepo etesanti katupāsanā, sabbattha dassitasippāti attho. Pabhaggoti pabhañjito, parājitoti attho.
២៣២. អានេញ្ជសមាធិន្តិ អរូបសមាបត្តិយំ និរុទ្ធេ សតិបិ សទ្ទកណ្ដកេន ឧដ្ឋានារហោ រូបាវចរសមាធិយេវ ឥធ វត្តព្ពោតិ អាហ អនេជំ អចលន្តិអាទិ។ សមាធិបរិបន្ថកេតិ វិតក្កាទិកេ សន្ធាយ វទតិ, ឥទំ បន បឋមពោធិយំ ឧប្បន្នម្បិ វត្ថុំ អនាចារមត្តវសេន ភិក្ខូហិ ចោទិតេបិ ភគវតា ‘‘អនាបត្តិ, ភិក្ខវេ, មោគ្គល្លានស្សា’’តិ (បារា. ២២៨) ឯវំ អាយតិំ អត្តនា បញ្ញបិយមានបារាជិកានុគុណំ តទា ឯវ វិនីតន្តិ ធម្មសង្គាហកត្ថេរេហិ បច្ឆា បញ្ញត្តស្ស ឥមស្ស សិក្ខាបទស្ស វិនីតវត្ថុភាវេន សង្គហមារោបិតន្តិ ទដ្ឋព្ពំ។ សាវកានំ ឧប្បដិបាដិយា អនុស្សរណាភាវំ ទស្សេតុំ ‘‘ន ឧប្បដិបាដិយា’’តិ វុត្តំ។ ទុក្ករំ កតន្តិ អនន្តរេ បញ្ចកប្បសតិកេ កាលេ វិញ្ញាណសន្តតិំ អទិស្វាបិ អសម្មុយ្ហិត្វា បរតោ តតិយត្តភាវេ ទិដ្ឋចុតិចិត្តេន សទ្ធិំ វត្តមានភវបដិសន្ធិយា អនុមានេនាបិ ការិយការណាភាវគហណំ នាម សាវកានំ ទុក្ករត្តា វុត្តំ។ បដិវិទ្ធាតិ បដិវិទ្ធសទិសា។ យថា នាម សត្តធា ផាលិតស្ស ចាមរវាលលោមស្ស ឯកាយ អគ្គកោដិយា អបរស្ស វាលលោមំសុនោ កោដិំ ទូរេ ឋត្វា វិជ្ឈេយ្យ អាវុនន្តោ វិយ បដិបាទេយ្យ, ឯវមេវ ឥមិនាបិ ទុក្ករំ កតន្តិ វុត្តំ ហោតិ។ ឯតទគ្គន្តិ ឯសោ អគ្គោ។ យទិទន្តិ យោ អយំ។
232.Āneñjasamādhinti arūpasamāpattiyaṃ niruddhe satipi saddakaṇṭakena uṭṭhānāraho rūpāvacarasamādhiyeva idha vattabboti āha anejaṃ acalantiādi. Samādhiparipanthaketi vitakkādike sandhāya vadati, idaṃ pana paṭhamabodhiyaṃ uppannampi vatthuṃ anācāramattavasena bhikkhūhi coditepi bhagavatā ‘‘anāpatti, bhikkhave, moggallānassā’’ti (pārā. 228) evaṃ āyatiṃ attanā paññapiyamānapārājikānuguṇaṃ tadā eva vinītanti dhammasaṅgāhakattherehi pacchā paññattassa imassa sikkhāpadassa vinītavatthubhāvena saṅgahamāropitanti daṭṭhabbaṃ. Sāvakānaṃ uppaṭipāṭiyā anussaraṇābhāvaṃ dassetuṃ ‘‘na uppaṭipāṭiyā’’ti vuttaṃ. Dukkaraṃ katanti anantare pañcakappasatike kāle viññāṇasantatiṃ adisvāpi asammuyhitvā parato tatiyattabhāve diṭṭhacuticittena saddhiṃ vattamānabhavapaṭisandhiyā anumānenāpi kāriyakāraṇābhāvagahaṇaṃ nāma sāvakānaṃ dukkarattā vuttaṃ. Paṭividdhāti paṭividdhasadisā. Yathā nāma sattadhā phālitassa cāmaravālalomassa ekāya aggakoṭiyā aparassa vālalomaṃsuno koṭiṃ dūre ṭhatvā vijjheyya āvunanto viya paṭipādeyya, evameva imināpi dukkaraṃ katanti vuttaṃ hoti. Etadagganti eso aggo. Yadidanti yo ayaṃ.
Related texts:
តិបិដក (មូល) • Tipiṭaka (Mūla) / វិនយបិដក • Vinayapiṭaka / មហាវិភង្គ • Mahāvibhaṅga / ៤. ចតុត្ថបារាជិកំ • 4. Catutthapārājikaṃ
អដ្ឋកថា • Aṭṭhakathā / វិនយបិដក (អដ្ឋកថា) • Vinayapiṭaka (aṭṭhakathā) / មហាវិភង្គ-អដ្ឋកថា • Mahāvibhaṅga-aṭṭhakathā / ៤. ចតុត្ថបារាជិកំ • 4. Catutthapārājikaṃ
ដីកា • Tīkā / វិនយបិដក (ដីកា) • Vinayapiṭaka (ṭīkā) / សារត្ថទីបនី-ដីកា • Sāratthadīpanī-ṭīkā / វិនីតវត្ថុវណ្ណនា • Vinītavatthuvaṇṇanā
ដីកា • Tīkā / វិនយបិដក (ដីកា) • Vinayapiṭaka (ṭīkā) / វជិរពុទ្ធិ-ដីកា • Vajirabuddhi-ṭīkā / វិនីតវត្ថុវណ្ណនា • Vinītavatthuvaṇṇanā
