| Library / Tipiṭaka / ติปิฎก • Tipiṭaka / จูฬนิเทฺทส-อฎฺฐกถา • Cūḷaniddesa-aṭṭhakathā |
๑๘. ปารายนานุคีติคาถานิเทฺทสวณฺณนา
18. Pārāyanānugītigāthāniddesavaṇṇanā
๑๐๒. ปารายนมนุคายิสฺสนฺติ อสฺส อยํ สมฺพโนฺธ – ภควตา หิ ปารายเน เทสิเต โสฬสสหสฺสชฎิลา อรหตฺตํ ปาปุณิํสุ, อวเสสานญฺจ จุทฺทสโกฎิสงฺขานํ เทวมนุสฺสานํ ธมฺมาภิสมโย อโหสิฯ วุตฺตเญฺหตํ โปราเณหิ –
102.Pārāyanamanugāyissanti assa ayaṃ sambandho – bhagavatā hi pārāyane desite soḷasasahassajaṭilā arahattaṃ pāpuṇiṃsu, avasesānañca cuddasakoṭisaṅkhānaṃ devamanussānaṃ dhammābhisamayo ahosi. Vuttañhetaṃ porāṇehi –
‘‘ตโต ปาสาณเก รเมฺม, ปารายนสมาคเม;
‘‘Tato pāsāṇake ramme, pārāyanasamāgame;
อมตํ ปาปยี พุโทฺธ, จุทฺทส ปาณโกฎิโย’’ติฯ (สุ. นิ. อฎฺฐ. ๒.๑๑๓๘);
Amataṃ pāpayī buddho, cuddasa pāṇakoṭiyo’’ti. (su. ni. aṭṭha. 2.1138);
นิฎฺฐิตาย ปน ธมฺมเทสนาย ตโต ตโต อาคตา มนุสฺสา ภควโต อานุภาเวน อตฺตโน อตฺตโน คามนิคมาทีเสฺวว ปาตุรเหสุํฯ ภควาปิ สาวตฺถิเมว อคมาสิ ปริจารกโสฬสาทีหิ อเนเกหิ ภิกฺขุสหเสฺสหิ ปริวุโตฯ ตตฺถ ปิงฺคิโย ภควนฺตํ วนฺทิตฺวา อาห – ‘‘คจฺฉามหํ, ภเนฺต, พาวริสฺส พุทฺธุปฺปาทํ อาโรเจตุํ, ปฎิสฺสุตญฺหิ ตเสฺสว มยา’’ติฯ อถ ภควตา อนุญฺญาโต ญาณคมเนเนว โคธาวรีตีรํ คนฺตฺวา ปาทคมเนน อสฺสมาภิมุโข อคมาสิฯ ตเมนํ พาวรี พฺราหฺมโณ มคฺคํ โอโลเกโนฺต นิสิโนฺน ทูรโตว ตํ ขาริชฎาทิวิรหิตํ ภิกฺขุเวเสนาคจฺฉนฺตํ ทิสฺวา ‘‘พุโทฺธ โลเก อุปฺปโนฺน’’ติ นิฎฺฐมคมาสิฯ สมฺปตฺตญฺจาปิ นํ ปุจฺฉิ – ‘‘กิํ, ปิงฺคิย, พุโทฺธ โลเก อุปฺปโนฺน’’ติ? ‘‘อาม, พฺราหฺมณ, อุปฺปโนฺน, ปาสาณเก เจติเย นิสิโนฺน อมฺหากํ ธมฺมํ เทเสสิ, ตมหํ ตุยฺหํ เทเสสฺสามี’’ติฯ ตโต พาวรี มหตา สกฺกาเรน สปริโส ตํ ปูเชตฺวา อาสนํ ปญฺญาเปสิฯ ตตฺถ นิสีทิตฺวา ปิงฺคิโย ‘‘ปารายนมนุคายิสฺส’’นฺติอาทิมาหฯ
Niṭṭhitāya pana dhammadesanāya tato tato āgatā manussā bhagavato ānubhāvena attano attano gāmanigamādīsveva pāturahesuṃ. Bhagavāpi sāvatthimeva agamāsi paricārakasoḷasādīhi anekehi bhikkhusahassehi parivuto. Tattha piṅgiyo bhagavantaṃ vanditvā āha – ‘‘gacchāmahaṃ, bhante, bāvarissa buddhuppādaṃ ārocetuṃ, paṭissutañhi tasseva mayā’’ti. Atha bhagavatā anuññāto ñāṇagamaneneva godhāvarītīraṃ gantvā pādagamanena assamābhimukho agamāsi. Tamenaṃ bāvarī brāhmaṇo maggaṃ olokento nisinno dūratova taṃ khārijaṭādivirahitaṃ bhikkhuvesenāgacchantaṃ disvā ‘‘buddho loke uppanno’’ti niṭṭhamagamāsi. Sampattañcāpi naṃ pucchi – ‘‘kiṃ, piṅgiya, buddho loke uppanno’’ti? ‘‘Āma, brāhmaṇa, uppanno, pāsāṇake cetiye nisinno amhākaṃ dhammaṃ desesi, tamahaṃ tuyhaṃ desessāmī’’ti. Tato bāvarī mahatā sakkārena sapariso taṃ pūjetvā āsanaṃ paññāpesi. Tattha nisīditvā piṅgiyo ‘‘pārāyanamanugāyissa’’ntiādimāha.
ตตฺถ อนุคายิสฺสนฺติ ภควโต คีตํ อนุคายิสฺสํฯ ยถาทฺทกฺขีติ ยถา สามํ สจฺจาภิสโมฺพเธน อสาธารณญาเณน จ อทฺทกฺขิฯ นิกฺกาโมติ ปหีนกาโมฯ ‘‘นิกฺกโม’’ติปิ ปาโฐ, วีริยวาติ อโตฺถฯ นิกฺขโนฺต วา อกุสลปกฺขาฯ นิพฺพโนติ กิเลสวนวิรหิโต, ตณฺหาวิรหิโต เอว วาฯ กิสฺส เหตุ มุสา ภเณติ เยหิ กิเลเสหิ มุสา ภเณยฺย, เอเต ตสฺส ปหีนาติ ทเสฺสติฯ เอเตน พฺราหฺมณสฺส สวเน อุสฺสาหํ ชเนติ (สุ. นิ. อฎฺฐ. ๒.๑๑๓๘)ฯ
Tattha anugāyissanti bhagavato gītaṃ anugāyissaṃ. Yathāddakkhīti yathā sāmaṃ saccābhisambodhena asādhāraṇañāṇena ca addakkhi. Nikkāmoti pahīnakāmo. ‘‘Nikkamo’’tipi pāṭho, vīriyavāti attho. Nikkhanto vā akusalapakkhā. Nibbanoti kilesavanavirahito, taṇhāvirahito eva vā. Kissa hetu musā bhaṇeti yehi kilesehi musā bhaṇeyya, ete tassa pahīnāti dasseti. Etena brāhmaṇassa savane ussāhaṃ janeti (su. ni. aṭṭha. 2.1138).
อมโลติ กิเลสมลวิรหิโตฯ วิมโลติ วิคตกิเลสมโลฯ นิมฺมโลติ กิเลสมลสุโทฺธฯ มลาปคโตติ กิเลสมลา ทูรีภูโต หุตฺวา จรติฯ มลวิปฺปหีโนติ กิเลสมลปฺปหีโนฯ มลวิมุโตฺตติ กิเลเสหิ วิมุโตฺตฯ สพฺพมลวีติวโตฺตติ วาสนาทิสพฺพกิเลสมลํ อติกฺกโนฺตฯ เต วนาติ เอเต วุตฺตปฺปการา กิเลสาฯ
Amaloti kilesamalavirahito. Vimaloti vigatakilesamalo. Nimmaloti kilesamalasuddho. Malāpagatoti kilesamalā dūrībhūto hutvā carati. Malavippahīnoti kilesamalappahīno. Malavimuttoti kilesehi vimutto. Sabbamalavītivattoti vāsanādisabbakilesamalaṃ atikkanto. Te vanāti ete vuttappakārā kilesā.
๑๐๓. วณฺณูปสํหิตนฺติ คุณูปสํหิตํฯ
103. Vaṇṇūpasaṃhitanti guṇūpasaṃhitaṃ.
๑๐๔. สจฺจวฺหโยติ พุโทฺธ หิ สเจฺจเนว อวฺหาเนน นาเมน ยุโตฺตฯ พฺรเหฺมติ ตํ พฺราหฺมณํ อาลปติฯ
104.Saccavhayoti buddho hi sacceneva avhānena nāmena yutto. Brahmeti taṃ brāhmaṇaṃ ālapati.
ตตฺถ โลโกติ ลุชฺชนเฎฺฐน โลโกฯ เอโก โลโก ภวโลโกติ เตภูมกวิปาโกฯ โส หิ ภวตีติ ภโว, ภโว เอว โลโก ภวโลโกฯ ภวโลโก จ สมฺภวโลโก จาติ เอตฺถ เอเกโก เทฺว เทฺว โหติฯ ภวโลโก หิ สมฺปตฺติภววิปตฺติภววเสน ทุวิโธฯ สมฺภวโลโกปิ สมฺปตฺติสมฺภววิปตฺติสมฺภววเสน ทุวิโธฯ ตตฺถ สมฺปตฺติภวโลโกติ สุคติโลโกฯ โส หิ อิฎฺฐผลตฺตา สุนฺทโร โลโกติ สมฺปตฺติ, ภวตีติ ภโว, สมฺปตฺติ เอว ภโว สมฺปตฺติภโว, โส เอว โลโก สมฺปตฺติภวโลโกฯ สมฺปตฺติสมฺภวโลโกติ สุคตูปคํ กมฺมํฯ ตญฺหิ สมฺภวติ เอตสฺมา ผลนฺติ สมฺภโว, สมฺปตฺติยา สมฺภโว สมฺปตฺติสมฺภโว, สมฺปตฺติสมฺภโว เอว โลโก สมฺปตฺติสมฺภวโลโกติฯ
Tattha lokoti lujjanaṭṭhena loko. Eko loko bhavalokoti tebhūmakavipāko. So hi bhavatīti bhavo, bhavo eva loko bhavaloko. Bhavaloko ca sambhavaloko cāti ettha ekeko dve dve hoti. Bhavaloko hi sampattibhavavipattibhavavasena duvidho. Sambhavalokopi sampattisambhavavipattisambhavavasena duvidho. Tattha sampattibhavalokoti sugatiloko. So hi iṭṭhaphalattā sundaro lokoti sampatti, bhavatīti bhavo, sampatti eva bhavo sampattibhavo, so eva loko sampattibhavaloko. Sampattisambhavalokoti sugatūpagaṃ kammaṃ. Tañhi sambhavati etasmā phalanti sambhavo, sampattiyā sambhavo sampattisambhavo, sampattisambhavo eva loko sampattisambhavalokoti.
วิปตฺติภวโลโกติ อปายโลโกฯ โส หิ อนิฎฺฐผลตฺตา วิรูโป โลโกติ วิปตฺติ, ภวตีติ ภโว, วิปตฺติ เอว ภโว วิปตฺติภโว, วิปตฺติภโว เอว โลโก วิปตฺติภวโลโกฯ วิปตฺติสมฺภวโลโกติ อปายูปคํ กมฺมํฯ ตญฺหิ สมฺภวติ เอตสฺมา ผลนฺติ สมฺภโว, วิปตฺติยา สมฺภโว วิปตฺติสมฺภโว, วิปตฺติสมฺภโว เอว โลโก วิปตฺติสมฺภวโลโกติฯ ติโสฺส เวทนาติ สุขา เวทนา, ทุกฺขา เวทนา, อทุกฺขมสุขา เวทนา โลกิยา เอวฯ อาหาราติ ปจฺจยาฯ ปจฺจยา หิ อตฺตโน ผลํ อาหรนฺตีติ อาหาราฯ กพฬีการาหาโร ผสฺสาหาโร มโนสเญฺจตนาหาโร วิญฺญาณาหาโรติ จตฺตาโรฯ วตฺถุวเสน กพฬีกตฺตพฺพตฺตา กพฬีกาโร, อโชฺฌหริตพฺพตฺตา อาหาโร, โอทนกุมฺมาสาทิวตฺถุกาย โอชาเยตํ นามํฯ สา หิ โอชฎฺฐมกรูปานิ อาหรตีติ อาหาโรฯ จกฺขุสมฺผสฺสาทิโก ฉพฺพิโธ ผโสฺส ติโสฺส เวทนา อาหรตีติ อาหาโรฯ มนโส สเญฺจตนา น สตฺตสฺสาติ มโนสเญฺจตนา ยถา จิเตฺตกคฺคตา, มนสา วา สมฺปยุตฺตา สเญฺจตนา มโนสเญฺจตนา ยถา อาชญฺญรโถ, เตภูมกกุสลากุสลเจตนาฯ สา หิ ตโย ภเว อาหรตีติ อาหาโรฯ วิญฺญาณนฺติ เอกูนวีสติเภทํ ปฎิสนฺธิวิญฺญาณํฯ ตญฺหิ ปฎิสนฺธินามรูปํ อาหรตีติ อาหาโรฯ
Vipattibhavalokoti apāyaloko. So hi aniṭṭhaphalattā virūpo lokoti vipatti, bhavatīti bhavo, vipatti eva bhavo vipattibhavo, vipattibhavo eva loko vipattibhavaloko. Vipattisambhavalokoti apāyūpagaṃ kammaṃ. Tañhi sambhavati etasmā phalanti sambhavo, vipattiyā sambhavo vipattisambhavo, vipattisambhavo eva loko vipattisambhavalokoti. Tisso vedanāti sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā lokiyā eva. Āhārāti paccayā. Paccayā hi attano phalaṃ āharantīti āhārā. Kabaḷīkārāhāro phassāhāro manosañcetanāhāro viññāṇāhāroti cattāro. Vatthuvasena kabaḷīkattabbattā kabaḷīkāro, ajjhoharitabbattā āhāro, odanakummāsādivatthukāya ojāyetaṃ nāmaṃ. Sā hi ojaṭṭhamakarūpāni āharatīti āhāro. Cakkhusamphassādiko chabbidho phasso tisso vedanā āharatīti āhāro. Manaso sañcetanā na sattassāti manosañcetanā yathā cittekaggatā, manasā vā sampayuttā sañcetanā manosañcetanā yathā ājaññaratho, tebhūmakakusalākusalacetanā. Sā hi tayo bhave āharatīti āhāro. Viññāṇanti ekūnavīsatibhedaṃ paṭisandhiviññāṇaṃ. Tañhi paṭisandhināmarūpaṃ āharatīti āhāro.
อุปาทานกฺขนฺธาติ อุปาทานโคจรา ขนฺธา อุปาทานกฺขนฺธา, มเชฺฌ ปทโลโป ทฎฺฐโพฺพฯ อุปาทานสมฺภูตา วา ขนฺธา อุปาทานกฺขนฺธา ยถา ติณคฺคิ, ถุสคฺคิฯ อุปาทานวิเธยฺยา วา ขนฺธา อุปาทานกฺขนฺธา ยถา ราชปุริโสฯ อุปาทานปฺปภวา วา ขนฺธา อุปาทานกฺขนฺธา ยถา ปุปฺผรุโกฺข, ผลรุโกฺขฯ อุปาทานานิ ปน กามุปาทานํ ทิฎฺฐุปาทานํ สีลพฺพตุปาทานํ อตฺตวาทุปาทานนฺติ จตฺตาริฯ อตฺถโต ปน ภุสํ อาทานนฺติ อุปาทานํฯ รูปุปาทานกฺขโนฺธ, เวทนุปาทานกฺขโนฺธ, สญฺญุปาทานกฺขโนฺธ, สงฺขารุปาทานกฺขโนฺธ, วิญฺญาณุปาทานกฺขโนฺธติ ปญฺจฯ ฉ อชฺฌตฺติกานิ อายตนานีติ จกฺขายตนํ, โสตายตนํ, ฆานายตนํ, ชิวฺหายตนํ, กายายตนํ, มนายตนํฯ สตฺต วิญฺญาณฎฺฐิติโย วุตฺตนยา เอวฯ ตถา อฎฺฐ โลกธมฺมาฯ อปิ จ – ลาโภ, อลาโภ, ยโส, อยโส, นินฺทา, ปสํสา, สุขํ, ทุกฺขนฺติ อิเม อฎฺฐ โลกปฺปวตฺติยา สติ อนุปริวตฺตนธมฺมกตฺตา โลกสฺส ธมฺมาติ โลกธมฺมาฯ เอเตหิ มุโตฺต สโตฺต นาม นตฺถิ, พุทฺธานมฺปิ โหนฺติเยวฯ ยถาห –
Upādānakkhandhāti upādānagocarā khandhā upādānakkhandhā, majjhe padalopo daṭṭhabbo. Upādānasambhūtā vā khandhā upādānakkhandhā yathā tiṇaggi, thusaggi. Upādānavidheyyā vā khandhā upādānakkhandhā yathā rājapuriso. Upādānappabhavā vā khandhā upādānakkhandhā yathā puppharukkho, phalarukkho. Upādānāni pana kāmupādānaṃ diṭṭhupādānaṃ sīlabbatupādānaṃ attavādupādānanti cattāri. Atthato pana bhusaṃ ādānanti upādānaṃ. Rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandhoti pañca. Cha ajjhattikāni āyatanānīti cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ. Satta viññāṇaṭṭhitiyo vuttanayā eva. Tathā aṭṭhalokadhammā. Api ca – lābho, alābho, yaso, ayaso, nindā, pasaṃsā, sukhaṃ, dukkhanti ime aṭṭha lokappavattiyā sati anuparivattanadhammakattā lokassa dhammāti lokadhammā. Etehi mutto satto nāma natthi, buddhānampi hontiyeva. Yathāha –
‘‘อฎฺฐิเม, ภิกฺขเว, โลกธมฺมา โลกํ อนุปริวตฺตนฺติ, โลโก จ อฎฺฐ โลกธเมฺม อนุปริวตฺตติฯ กตเม อฎฺฐ? ลาโภ จ อลาโภ จ…เป.… สุขญฺจ ทุกฺขญฺจฯ อิเม โข, ภิกฺขเว, อฎฺฐ โลกธมฺมา โลกํ อนุปริวตฺตนฺติ, โลโก จ อิเม อฎฺฐ โลกธเมฺม อนุปริวตฺตตี’’ติ (อ. นิ. ๘.๖)ฯ
‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, lokadhammā lokaṃ anuparivattanti, loko ca aṭṭha lokadhamme anuparivattati. Katame aṭṭha? Lābho ca alābho ca…pe… sukhañca dukkhañca. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha lokadhammā lokaṃ anuparivattanti, loko ca ime aṭṭha lokadhamme anuparivattatī’’ti (a. ni. 8.6).
ตตฺถ อนุปริวตฺตนฺตีติ อนุพนฺธนฺติ นปฺปชหนฺติ, โลกโต น นิวตฺตนฺตีติ อโตฺถฯ ลาโภติ ปพฺพชิตสฺส จีวราทิ, คหฎฺฐสฺส ธนธญฺญาทิลาโภฯ โสเยว อลพฺภมาโน ลาโภ อลาโภ น ลาโภ อลาโภติ วุจฺจติ, โน จ อตฺตาภาวปฺปตฺติโต ปริเญฺญโยฺย สิยาฯ ยโสติ ปริวาโรฯ โสเยว อลพฺภมาโน ยโส อยโสฯ นินฺทาติ อวณฺณภณนํฯ ปสํสาติ วณฺณภณนํฯ สุขนฺติ กามาวจรกายิกเจตสิกํฯ ทุกฺขนฺติ ปุถุชฺชนโสตาปนฺนสกทาคามีนํ กายิกเจตสิกํ, อนาคามิอรหนฺตานํ กายิกเมวฯ สตฺตาวาสาติ สตฺตานํ อาวาสา, วสนฎฺฐานานีติ อโตฺถฯ ตานิ ปน ตถา ปกาสิตา ขนฺธา เอวฯ สตฺตสุ วิญฺญาณฎฺฐิตีสุ อสญฺญสเตฺตน จ เนวสญฺญานาสญฺญายตเนน จ สทฺธิํ นว สตฺตาวาสาฯ ทสายตนานีติ จกฺขายตนํ, รูปายตนํ, โสตายตนํ, สทฺทายตนํ, ฆานายตนํ, คนฺธายตนํ, ชิวฺหายตนํ, รสายตนํ, กายายตนํ, โผฎฺฐพฺพายตนนฺติ เอวํ ทสฯ ทฺวาทสายตนานีติ มนายตนธมฺมายตเนหิ สทฺธิํ เอวํ ทฺวาทสฯ อฎฺฐารส ธาตุโยติ จกฺขุธาตุ, รูปธาตุ, จกฺขุวิญฺญาณธาตุ…เป.… มโนธาตุ, ธมฺมธาตุ, มโนวิญฺญาณธาตูติ เอเกกสฺมิํ ตีณิ ตีณิ กตฺวา อฎฺฐารส ธาตุโยฯ
Tattha anuparivattantīti anubandhanti nappajahanti, lokato na nivattantīti attho. Lābhoti pabbajitassa cīvarādi, gahaṭṭhassa dhanadhaññādilābho. Soyeva alabbhamāno lābho alābho na lābho alābhoti vuccati, no ca attābhāvappattito pariññeyyo siyā. Yasoti parivāro. Soyeva alabbhamāno yaso ayaso. Nindāti avaṇṇabhaṇanaṃ. Pasaṃsāti vaṇṇabhaṇanaṃ. Sukhanti kāmāvacarakāyikacetasikaṃ. Dukkhanti puthujjanasotāpannasakadāgāmīnaṃ kāyikacetasikaṃ, anāgāmiarahantānaṃ kāyikameva. Sattāvāsāti sattānaṃ āvāsā, vasanaṭṭhānānīti attho. Tāni pana tathā pakāsitā khandhā eva. Sattasu viññāṇaṭṭhitīsu asaññasattena ca nevasaññānāsaññāyatanena ca saddhiṃ nava sattāvāsā. Dasāyatanānīti cakkhāyatanaṃ, rūpāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, saddāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatananti evaṃ dasa. Dvādasāyatanānīti manāyatanadhammāyatanehi saddhiṃ evaṃ dvādasa. Aṭṭhārasa dhātuyoti cakkhudhātu, rūpadhātu, cakkhuviññāṇadhātu…pe… manodhātu, dhammadhātu, manoviññāṇadhātūti ekekasmiṃ tīṇi tīṇi katvā aṭṭhārasa dhātuyo.
สทิสนาโมติ เตสํ สทิสนาโม เอกคุณวณฺณนาโมฯ สทิสวฺหโยติ เอกคุณวณฺณนาเมน อวฺหายโนฯ สจฺจสทิสวฺหโยติ อวิตถเอกคุณวณฺณนาเมน อวิปรีเตน อวฺหายโนฯ
Sadisanāmoti tesaṃ sadisanāmo ekaguṇavaṇṇanāmo. Sadisavhayoti ekaguṇavaṇṇanāmena avhāyano. Saccasadisavhayoti avitathaekaguṇavaṇṇanāmena aviparītena avhāyano.
อาสิโตติ อุปสงฺกมิโตฯ อุปาสิโตติ อุปคนฺตฺวา เสวิโตฯ ปยิรุปาสิโตติ ภตฺติวเสน อตีว เสวิโตฯ
Āsitoti upasaṅkamito. Upāsitoti upagantvā sevito. Payirupāsitoti bhattivasena atīva sevito.
๑๐๕. กุพฺพนกนฺติ ปริตฺตวนํฯ พหุปฺผลํ กานนมาวเสยฺยาติ อเนกผลาทิวิกติภริตกานนํ อาคมฺม วเสยฺยฯ อปฺปทเสฺสติ พาวริปฺปภุติเก ปริตฺตปเญฺญฯ มโหทธินฺติ อโนตตฺตาทิํ มหนฺตํ อุทกราสิํฯ
105.Kubbanakanti parittavanaṃ. Bahupphalaṃ kānanamāvaseyyāti anekaphalādivikatibharitakānanaṃ āgamma vaseyya. Appadasseti bāvarippabhutike parittapaññe. Mahodadhinti anotattādiṃ mahantaṃ udakarāsiṃ.
อปฺปทสฺสาติ มนฺททสฺสิโนฯ ปริตฺตทสฺสาติ อติมนฺททสฺสิโนฯ โถกทสฺสาติ ปริตฺตโตปิ อติปริตฺตทสฺสิโนฯ โอมกทสฺสาติ เหฎฺฐิมทสฺสิโนฯ ลามกทสฺสาติ อปฺปธานทสฺสิโนฯ ฉตุกฺกทสฺสาติ น อุตฺตมทสฺสิโนฯ อปฺปมาณทสฺสนฺติ ปมาณํ อติกฺกมิตฺวา อปฺปมาณํ นิพฺพานทสฺสํฯ อคฺคทสฺสนฺติ ‘‘อคฺคโต เว ปสนฺนาน’’นฺติอาทินา (อ. นิ. ๔.๓๔; อิติวุ. ๙๐) นเยน อคฺคธมฺมทสฺสํฯ เสฎฺฐทสฺสนฺติ สมฺพุโทฺธ ทฺวิปทเสโฎฺฐติ เสฎฺฐทสฺสํฯ วิเสฎฺฐทสฺสนฺติอาทีนิ จตฺตาริ อุปสเคฺคน วฑฺฒิตานิฯ อสมนฺติ น สมํ อสมํ สพฺพญฺญุํฯ อสมสมนฺติ อสเมหิ อตีตพุเทฺธหิ สมํ อสมสมํฯ อปฺปฎิสมนฺติ อตฺตโน สทิสวิรหิตํฯ อปฺปฎิภาคนฺติ อตฺตโน ปฎิพิมฺพวิรหิตํฯ อปฺปฎิปุคฺคลนฺติ ปฎิมลฺลปุคฺคลวิรหิตํฯ เทวาติเทวนฺติ วิสุทฺธิเทวานมฺปิ อติเทวํฯ อภิมงฺคลสมฺมตเฎฺฐน อุสภํฯ อฉมฺภิตเฎฺฐน ปุริสสีหํฯ นิโทฺทสเฎฺฐน ปุริสนาคํฯ อุตฺตมเฎฺฐน ปุริสาชญฺญํฯ อฎฺฐปริสปถวิํ อุปฺปีเฬตฺวา สเทวเก โลเก เกนจิ ปจฺจตฺถิเกน ปจฺจามิเตฺตน อกมฺปิเย อจลฎฺฐาเน ติฎฺฐนเฎฺฐน ปุริสนิสภํฯ ธมฺมเทสนาธุรวหนเฎฺฐน ปุริสโธรยฺหํฯ
Appadassāti mandadassino. Parittadassāti atimandadassino. Thokadassāti parittatopi atiparittadassino. Omakadassāti heṭṭhimadassino. Lāmakadassāti appadhānadassino. Chatukkadassāti na uttamadassino. Appamāṇadassanti pamāṇaṃ atikkamitvā appamāṇaṃ nibbānadassaṃ. Aggadassanti ‘‘aggato ve pasannāna’’ntiādinā (a. ni. 4.34; itivu. 90) nayena aggadhammadassaṃ. Seṭṭhadassanti sambuddho dvipadaseṭṭhoti seṭṭhadassaṃ. Viseṭṭhadassantiādīni cattāri upasaggena vaḍḍhitāni. Asamanti na samaṃ asamaṃ sabbaññuṃ. Asamasamanti asamehi atītabuddhehi samaṃ asamasamaṃ. Appaṭisamanti attano sadisavirahitaṃ. Appaṭibhāganti attano paṭibimbavirahitaṃ. Appaṭipuggalanti paṭimallapuggalavirahitaṃ. Devātidevanti visuddhidevānampi atidevaṃ. Abhimaṅgalasammataṭṭhena usabhaṃ. Achambhitaṭṭhena purisasīhaṃ. Niddosaṭṭhena purisanāgaṃ. Uttamaṭṭhena purisājaññaṃ. Aṭṭhaparisapathaviṃ uppīḷetvā sadevake loke kenaci paccatthikena paccāmittena akampiye acalaṭṭhāne tiṭṭhanaṭṭhena purisanisabhaṃ. Dhammadesanādhuravahanaṭṭhena purisadhorayhaṃ.
มานสกํ วา สรนฺติ มนสา จิเนฺตตฺวา กตํ ปลฺลํ วา นามเมว วาฯ อโนตตฺตํ วา ทหนฺติ จนฺทิมสูริยา ทกฺขิเณน วา อุตฺตเรน วา คจฺฉนฺตา ปพฺพตนฺตเรน ตํ โอภาเสนฺติ, อุชุํ คจฺฉนฺตา น โอภาเสนฺติ, เตเนวสฺส ‘‘อโนตตฺต’’นฺติ สงฺขา อุทปาทิฯ เอวรูปํ อโนตตฺตํ วา ทหํฯ อโกฺขภํ อมิโตทกนฺติ จาเลตุํ อสกฺกุเณยฺยํ อปริมิตํ อุทกชลราสิํฯ เอวเมวาติ โอปมฺมสํสนฺทนํ, พุทฺธํ ภควนฺตํ อโกฺขภํ อาสภํ ฐานฎฺฐาเนน จาเลตุํ อสกฺกุเณยฺยํฯ อมิตเตชนฺติ อปริมิตญาณเตชํฯ ปภินฺนญาณนฺติ ทสพลญาณาทิวเสน ปเภทคตญาณํฯ วิวฎจกฺขุนฺติ สมนฺตจกฺขุํฯ
Mānasakaṃ vā saranti manasā cintetvā kataṃ pallaṃ vā nāmameva vā. Anotattaṃ vā dahanti candimasūriyā dakkhiṇena vā uttarena vā gacchantā pabbatantarena taṃ obhāsenti, ujuṃ gacchantā na obhāsenti, tenevassa ‘‘anotatta’’nti saṅkhā udapādi. Evarūpaṃ anotattaṃ vā dahaṃ. Akkhobhaṃ amitodakanti cāletuṃ asakkuṇeyyaṃ aparimitaṃ udakajalarāsiṃ. Evamevāti opammasaṃsandanaṃ, buddhaṃ bhagavantaṃ akkhobhaṃ āsabhaṃ ṭhānaṭṭhānena cāletuṃ asakkuṇeyyaṃ. Amitatejanti aparimitañāṇatejaṃ. Pabhinnañāṇanti dasabalañāṇādivasena pabhedagatañāṇaṃ. Vivaṭacakkhunti samantacakkhuṃ.
ปญฺญาปเภทกุสลนฺติ ‘‘ยา ปญฺญา ปชานนา วิจโย ปวิจโย’’ติอาทินา (ธ. ส. ๑๖; วิภ. ๕๒๕) นเยน ปญฺญาย ปเภทชานเน เฉกํฯ อธิคตปฎิสมฺภิทนฺติ ปฎิลทฺธจตุปฎิสมฺภิทํฯ จตุเวสารชฺชปฺปตฺตนฺติ ‘‘สมฺมาสมฺพุทฺธสฺส เต ปฎิชานโต อิเม ธมฺมา อนภิสมฺพุทฺธา’’ติอาทินา (ม. นิ. ๑.๑๕๐; อ. นิ. ๔.๘) นเยน วุเตฺตสุ จตูสุ ฐาเนสุ วิสารทภาวปฺปตฺตํฯ สทฺธาธิมุตฺตนฺติ ปริสุเทฺธ ผลสมาปตฺติจิเตฺต อธิมุตฺตํ, ตตฺถ ปวิฎฺฐํฯ เสตปจฺจตฺตนฺติ วาสนาย วิปฺปหีนตฺตา ปริสุทฺธํ อาเวณิกอตฺตภาวํฯ อทฺวยภาณินฺติ ปริจฺฉินฺนวจนตฺตา ทฺวิวจนวิรหิตํฯ ตาทินฺติ ตาทิสํ, อิฎฺฐานิเฎฺฐสุ อกมฺปนํ วาฯ ตถา ปฎิญฺญา อสฺสาติ ตถาปฎิโญฺญ, ตํฯ อปริตฺตนฺติ น ขุทฺทกํฯ มหนฺตนฺติ เตธาตุํ อติกฺกมิตฺวา มหนฺตปฺปตฺตํฯ
Paññāpabhedakusalanti ‘‘yā paññā pajānanā vicayo pavicayo’’tiādinā (dha. sa. 16; vibha. 525) nayena paññāya pabhedajānane chekaṃ. Adhigatapaṭisambhidanti paṭiladdhacatupaṭisambhidaṃ. Catuvesārajjappattanti ‘‘sammāsambuddhassa te paṭijānato ime dhammā anabhisambuddhā’’tiādinā (ma. ni. 1.150; a. ni. 4.8) nayena vuttesu catūsu ṭhānesu visāradabhāvappattaṃ. Saddhādhimuttanti parisuddhe phalasamāpatticitte adhimuttaṃ, tattha paviṭṭhaṃ. Setapaccattanti vāsanāya vippahīnattā parisuddhaṃ āveṇikaattabhāvaṃ. Advayabhāṇinti paricchinnavacanattā dvivacanavirahitaṃ. Tādinti tādisaṃ, iṭṭhāniṭṭhesu akampanaṃ vā. Tathā paṭiññā assāti tathāpaṭiñño, taṃ. Aparittanti na khuddakaṃ. Mahantanti tedhātuṃ atikkamitvā mahantappattaṃ.
คมฺภีรนฺติ อเญฺญสํ ทุปฺปเวสํฯ อปฺปเมยฺยนฺติ อตุลเฎฺฐน อปฺปเมยฺยํฯ ทุปฺปริโยคาหนฺติ ปริโยคาหิตุํ ทุกฺขปฺปเวสํฯ ปหูตรตนนฺติ สทฺธาทิรตเนหิ ปหูตรตนํฯ สาครสมนฺติ รตนากรโต สมุทฺทสทิสํฯ ฉฬงฺคุเปกฺขาย สมนฺนาคตนฺติ ‘‘จกฺขุนา รูปํ ทิสฺวา เนว สุมโน โหติ น ทุมฺมโน’’ติ (อ. นิ. ๖.๑) วุตฺตนเยน ฉฬงฺคุเปกฺขาย ปริปุณฺณํฯ อตุลนฺติ ตุลวิรหิตํ, ตุลยิตุํ อสกฺกุเณยฺยํฯ วิปุลนฺติ อติมหนฺตํฯ อปฺปเมยฺยนฺติ ปเมตุํ อสกฺกุเณยฺยํฯ ตํ ตาทิสนฺติ ตํ ภควนฺตํ ตาทิคุณสมฺปนฺนํฯ ปวทตํ มคฺควาทินนฺติ ปวทนฺตานํ กเถนฺตานํ อุตฺตมํ กถยนฺตํ วทนฺตํ อธิคจฺฉินฺติ สมฺพโนฺธฯ เมรุมิว นคานนฺติ ปพฺพตานํ อนฺตเร สิเนรุํ วิยฯ ครุฬมิว ทิชานนฺติ ปกฺขิชาตานํ อนฺตเร สุปณฺณํ วิยฯ สีหมิว มิคานนฺติ จตุปฺปทานมนฺตเร สีหํ วิยฯ อุทธิมิว อณฺณวานนฺติ วิตฺถิณฺณอณฺณวานํ อนฺตเร สมุทฺทํ วิย อธิคจฺฉิํฯ ชินปวรนฺติ พุทฺธุตฺตมํฯ
Gambhīranti aññesaṃ duppavesaṃ. Appameyyanti atulaṭṭhena appameyyaṃ. Duppariyogāhanti pariyogāhituṃ dukkhappavesaṃ. Pahūtaratananti saddhādiratanehi pahūtaratanaṃ. Sāgarasamanti ratanākarato samuddasadisaṃ. Chaḷaṅgupekkhāya samannāgatanti ‘‘cakkhunā rūpaṃ disvā neva sumano hoti na dummano’’ti (a. ni. 6.1) vuttanayena chaḷaṅgupekkhāya paripuṇṇaṃ. Atulanti tulavirahitaṃ, tulayituṃ asakkuṇeyyaṃ. Vipulanti atimahantaṃ. Appameyyanti pametuṃ asakkuṇeyyaṃ. Taṃ tādisanti taṃ bhagavantaṃ tādiguṇasampannaṃ. Pavadataṃ maggavādinanti pavadantānaṃ kathentānaṃ uttamaṃ kathayantaṃ vadantaṃ adhigacchinti sambandho. Merumiva nagānanti pabbatānaṃ antare sineruṃ viya. Garuḷamiva dijānanti pakkhijātānaṃ antare supaṇṇaṃ viya. Sīhamiva migānanti catuppadānamantare sīhaṃ viya. Udadhimiva aṇṇavānanti vitthiṇṇaaṇṇavānaṃ antare samuddaṃ viya adhigacchiṃ. Jinapavaranti buddhuttamaṃ.
๑๐๖. เยเม ปุเพฺพติ เย อิเม ปุเพฺพฯ
106.Yeme pubbeti ye ime pubbe.
๑๐๗. ตโมนุทาสีโนติ ตโมนุโท อาสีโนฯ ภูริปญฺญาโณติ ญาณทฺธโชฯ ภูริเมธโสติ วิปุลปโญฺญฯ
107.Tamonudāsīnoti tamonudo āsīno. Bhūripaññāṇoti ñāṇaddhajo. Bhūrimedhasoti vipulapañño.
นิเทฺทเส ปภงฺกโรติ เตชํกโรฯ อาโลกกโรติ อนนฺธการกโรฯ โอภาสกโรติ โอภาสํ โชติํ กโรตีติ โอภาสกโรฯ ทีปสทิสํ อาโลกํ กโรตีติ ทีปงฺกโรฯ ปทีปสทิสํ อาโลกํ กโรตีติ ปทีปกโรฯ อุโชฺชตกโรติ ปตาปกโรฯ ปโชฺชตกโรติ ทิสาวิทิสา ปตาปกโรฯ
Niddese pabhaṅkaroti tejaṃkaro. Ālokakaroti anandhakārakaro. Obhāsakaroti obhāsaṃ jotiṃ karotīti obhāsakaro. Dīpasadisaṃ ālokaṃ karotīti dīpaṅkaro. Padīpasadisaṃ ālokaṃ karotīti padīpakaro. Ujjotakaroti patāpakaro. Pajjotakaroti disāvidisā patāpakaro.
ภูริปญฺญาโณติ ปุถุลญาโณฯ ญาณปญฺญาโณติ ญาเณน ปากโฎฯ ปญฺญาธโชติ อุสฺสิตเฎฺฐน ปญฺญาว ธโช อสฺสาติ ปญฺญาธโช, ธโช รถสฺส ปญฺญาณนฺติอาทีสุ (ชา. ๒.๒๒.๑๘๔๑; จูฬนิ. ปารายนานุคีติคาถานิเทฺทส ๑๐๗) วิยฯ วิภูตวิหารีติ ปากฎวิหาโรฯ
Bhūripaññāṇoti puthulañāṇo. Ñāṇapaññāṇoti ñāṇena pākaṭo. Paññādhajoti ussitaṭṭhena paññāva dhajo assāti paññādhajo, dhajo rathassa paññāṇantiādīsu (jā. 2.22.1841; cūḷani. pārāyanānugītigāthāniddesa 107) viya. Vibhūtavihārīti pākaṭavihāro.
๑๐๘. สนฺทิฎฺฐิกมกาลิกนฺติ สามํ ปสฺสิตพฺพํ ผลํ, น จ กาลนฺตเร ปตฺตพฺพผลํฯ อนีติกนฺติ กิเลสาทิอีติวิรหิตํฯ
108.Sandiṭṭhikamakālikanti sāmaṃ passitabbaṃ phalaṃ, na ca kālantare pattabbaphalaṃ. Anītikanti kilesādiītivirahitaṃ.
สนฺทิฎฺฐิกนฺติ โลกุตฺตรธโมฺม เยน อธิคโต โหติ, เตน ปรสทฺธาย คนฺตพฺพตํ หิตฺวา ปจฺจเวกฺขณญาเณน สยํ ทฎฺฐโพฺพติ สนฺทิฎฺฐิโก, ตํ สนฺทิฎฺฐิกํฯ อตฺตโน ผลํทานํ สนฺธาย นาสฺส กาโลติ อกาโล, อกาโลเยว อกาลิโกฯ โย เอตฺถ อริยมคฺคธโมฺม, โส อตฺตโน สมนนฺตรเมว ผลํ เทตีติ อโตฺถ, ตํ อกาลิกํฯ เอหิ ปสฺส อิมํ ธมฺมนฺติ เอวํ ปวตฺตํ เอหิปสฺสวิธิํ อรหตีติ เอหิปสฺสิโก, ตํ เอหิปสฺสิกํฯ อาทิตฺตํ เจลํ วา สีสํ วา อชฺฌุเปกฺขิตฺวาปิ อตฺตโน จิเตฺต อุปนยํ อรหตีติ โอปเนยฺยิโก, ตํ โอปเนยฺยิกํฯ สเพฺพหิปิ อุคฺฆฎิตญฺญูอาทีหิ ‘‘ภาวิโต เม มโคฺค, อธิคตํ ผลํ, สจฺฉิกโต นิโรโธ’’ติ อตฺตนิ อตฺตนิ เวทิตพฺพนฺติ ปจฺจตฺตํ เวทิตพฺพํ วิญฺญูหิฯ
Sandiṭṭhikanti lokuttaradhammo yena adhigato hoti, tena parasaddhāya gantabbataṃ hitvā paccavekkhaṇañāṇena sayaṃ daṭṭhabboti sandiṭṭhiko, taṃ sandiṭṭhikaṃ. Attano phalaṃdānaṃ sandhāya nāssa kāloti akālo, akāloyeva akāliko. Yo ettha ariyamaggadhammo, so attano samanantarameva phalaṃ detīti attho, taṃ akālikaṃ. Ehi passa imaṃ dhammanti evaṃ pavattaṃ ehipassavidhiṃ arahatīti ehipassiko, taṃ ehipassikaṃ. Ādittaṃ celaṃ vā sīsaṃ vā ajjhupekkhitvāpi attano citte upanayaṃ arahatīti opaneyyiko, taṃ opaneyyikaṃ. Sabbehipi ugghaṭitaññūādīhi ‘‘bhāvito me maggo, adhigataṃ phalaṃ, sacchikato nirodho’’ti attani attani veditabbanti paccattaṃ veditabbaṃ viññūhi.
๑๐๙. อถ นํ พาวรี อาห ‘‘กิํ นุ ตมฺหา’’ติ เทฺว คาถาฯ
109. Atha naṃ bāvarī āha ‘‘kiṃ nu tamhā’’ti dve gāthā.
มุหุตฺตมฺปีติ โถกมฺปิฯ ขณมฺปีติ น พหุกมฺปิฯ ลยมฺปีติ มนมฺปิฯ วยมฺปีติ โกฎฺฐาสมฺปิฯ อทฺธมฺปีติ ทิวสมฺปิฯ
Muhuttampīti thokampi. Khaṇampīti na bahukampi. Layampīti manampi. Vayampīti koṭṭhāsampi. Addhampīti divasampi.
๑๑๑-๑๑๓. ตโต ปิงฺคิโย ภควโต สนฺติกา อวิปฺปวาสเมว ทีเปโนฺต ‘‘นาหํ ตมฺหา’’ติอาทิมาหฯ นาหํ โย เม…เป.… ปสฺสามิ นํ มนสา จกฺขุนาวาติ ตํ พุทฺธํ มํสจกฺขุนา วิย มนสา ปสฺสามิฯ นมสฺสมาโน วิวเสมิ รตฺตินฺติ นมสฺสมาโนว รตฺติํ อตินาเมมิฯ
111-113. Tato piṅgiyo bhagavato santikā avippavāsameva dīpento ‘‘nāhaṃ tamhā’’tiādimāha. Nāhaṃ yo me…pe… passāmi naṃ manasā cakkhunāvāti taṃ buddhaṃ maṃsacakkhunā viya manasā passāmi. Namassamāno vivasemi rattinti namassamānova rattiṃ atināmemi.
๑๑๔. เตน เตเนว นโตติ เยน เยน ทิสาภาเคน พุโทฺธ, เตน เตเนวาหมฺปิ นโต, ตนฺนิโนฺน ตโปฺปโณติ ทเสฺสติฯ
114. Tena teneva natoti yena yena disābhāgena buddho, tena tenevāhampi nato, tanninno tappoṇoti dasseti.
๑๑๕. ทุพฺพลถามกสฺสาติ อปฺปถามกสฺสฯ อถ วา ทุพฺพลสฺส ทุตฺถามกสฺส จ, พลวีริยหีนสฺสาปีติ วุตฺตํ โหติฯ เตเนว กาโย น ปเลตีติ เตเนว ทุพฺพลตฺถามกเตฺตน กาโย น คจฺฉติ, เยน พุโทฺธ, น เตน คจฺฉติฯ ‘‘น ปเรตี’’ติปิ ปาโฐ, โส เอวโตฺถฯ ตตฺถาติ พุทฺธสฺส สนฺติเกฯ สงฺกปฺปยนฺตายาติ สงฺกปฺปคมเนนฯ เตน ยุโตฺตติ เยน พุโทฺธ, เตน ยุโตฺต ปยุโตฺต อนุยุโตฺตติ ทเสฺสติฯ
115.Dubbalathāmakassāti appathāmakassa. Atha vā dubbalassa dutthāmakassa ca, balavīriyahīnassāpīti vuttaṃ hoti. Teneva kāyo na paletīti teneva dubbalatthāmakattena kāyo na gacchati, yena buddho, na tena gacchati. ‘‘Na paretī’’tipi pāṭho, so evattho. Tatthāti buddhassa santike. Saṅkappayantāyāti saṅkappagamanena. Tena yuttoti yena buddho, tena yutto payutto anuyuttoti dasseti.
เยน พุโทฺธติ เยน ทิสาภาเคน พุโทฺธ อุปสงฺกมิตโพฺพ, เตน ทิสาภาเคน น ปเลติฯ อถ วา ภุมฺมเตฺถ กรณวจนํฯ ยตฺถ พุโทฺธ ตตฺถ น ปเลติ น คจฺฉติฯ น วชตีติ ปุรโต น ยาติฯ น คจฺฉตีติ นิวตฺตติฯ นาติกฺกมตีติ น อุปสงฺกมติฯ
Yena buddhoti yena disābhāgena buddho upasaṅkamitabbo, tena disābhāgena na paleti. Atha vā bhummatthe karaṇavacanaṃ. Yattha buddho tattha na paleti na gacchati. Na vajatīti purato na yāti. Na gacchatīti nivattati. Nātikkamatīti na upasaṅkamati.
๑๑๖. ปเงฺก สยาโนติ กามกทฺทเม สยมาโนฯ ทีปา ทีปํ อุปลฺลวินฺติ สตฺถาราทิโต สตฺถาราทิํ อธิคจฺฉิํฯ อถทฺทสาสิํ สมฺพุทฺธนฺติ โสหํ เอวํ ทุทิฎฺฐิํ คเหตฺวา อนฺวาหิณฺฑโนฺต อถ ปาสาณกเจติเย พุทฺธมทฺทกฺขิํฯ
116.Paṅke sayānoti kāmakaddame sayamāno. Dīpā dīpaṃ upallavinti satthārādito satthārādiṃ adhigacchiṃ. Athaddasāsiṃ sambuddhanti sohaṃ evaṃ dudiṭṭhiṃ gahetvā anvāhiṇḍanto atha pāsāṇakacetiye buddhamaddakkhiṃ.
ตตฺถ เสมาโนติ นิสชฺชมาโนฯ สยมาโนติ เสยฺยํ กปฺปยมาโนฯ อาวสมาโนติ วสมาโนฯ ปริวสมาโนติ นิจฺจํ วสมาโนฯ
Tattha semānoti nisajjamāno. Sayamānoti seyyaṃ kappayamāno. Āvasamānoti vasamāno. Parivasamānoti niccaṃ vasamāno.
ปลฺลวินฺติ อุคฺคมิํฯ อุปลฺลวินฺติ อุตฺตริํ , สมฺปลฺลวินฺติ อุปสเคฺคน ปทํ วฑฺฒิตํฯ อทฺทสนฺติ นิเทฺทสสฺส อุเทฺทสปทํฯ อทฺทสนฺติ ปสฺสิํฯ อทฺทกฺขินฺติ โอโลเกสิํฯ อปสฺสินฺติ เอสิํฯ ปฎิวิชฺฌินฺติ วินิวิชฺฌิํฯ
Pallavinti uggamiṃ. Upallavinti uttariṃ , sampallavinti upasaggena padaṃ vaḍḍhitaṃ. Addasanti niddesassa uddesapadaṃ. Addasanti passiṃ. Addakkhinti olokesiṃ. Apassinti esiṃ. Paṭivijjhinti vinivijjhiṃ.
๑๑๗. อิมิสฺสา คาถาย อวสาเน ปิงฺคิยสฺส จ พาวริสฺส จ อินฺทฺริยปริปากํ วิทิตฺวา ภควา สาวตฺถิยํ ฐิโตเยว สุวโณฺณภาสํ มุญฺจิฯ ปิงฺคิโย พาวริสฺส พุทฺธคุเณ วณฺณยโนฺต นิสิโนฺน เอว ตํ โอภาสํ ทิสฺวา ‘‘กิํ อิท’’นฺติ โอโลเกโนฺต ภควนฺตํ อตฺตโน ปุรโต ฐิตํ วิย ทิสฺวา พาวริพฺราหฺมณสฺส ‘‘พุโทฺธ อาคโต’’ติ อาโรเจสิฯ พฺราหฺมโณ อุฎฺฐายาสนา อญฺชลิํ ปคฺคเหตฺวา อฎฺฐาสิฯ ภควาปิ โอภาสํ ผริตฺวา พฺราหฺมณสฺส อตฺตานํ ทเสฺสโนฺต อุภินฺนมฺปิ สปฺปายํ วิทิตฺวา ปิงฺคิยเมว อาลปมาโน ‘‘ยถา อหู, วกฺกลี’’ติ อิมํ คาถมภาสิฯ
117. Imissā gāthāya avasāne piṅgiyassa ca bāvarissa ca indriyaparipākaṃ viditvā bhagavā sāvatthiyaṃ ṭhitoyeva suvaṇṇobhāsaṃ muñci. Piṅgiyo bāvarissa buddhaguṇe vaṇṇayanto nisinno eva taṃ obhāsaṃ disvā ‘‘kiṃ ida’’nti olokento bhagavantaṃ attano purato ṭhitaṃ viya disvā bāvaribrāhmaṇassa ‘‘buddho āgato’’ti ārocesi. Brāhmaṇo uṭṭhāyāsanā añjaliṃ paggahetvā aṭṭhāsi. Bhagavāpi obhāsaṃ pharitvā brāhmaṇassa attānaṃ dassento ubhinnampi sappāyaṃ viditvā piṅgiyameva ālapamāno ‘‘yathā ahū, vakkalī’’ti imaṃ gāthamabhāsi.
ตสฺสโตฺถ – ยถา วกฺกลิเตฺถโร สทฺธาธิมุโตฺต อโหสิ, สทฺธาธุเรเนว อรหตฺตํ ปาปุณิ, ยถา จ โสฬสนฺนํ เอโก ภทฺราวุโธ นาม, ยถา จ อาฬวิโคตโม จฯ เอวเมว ตฺวมฺปิ ปมุญฺจสฺสุ สทฺธํ , ตโต สทฺธาย อธิมุจฺจโนฺต ‘‘สเพฺพ สงฺขารา อนิจฺจา’’ติอาทินา (ธ. ป. ๒๗๗; เถรคา. ๖๗๖; ปฎิ. ม. ๑.๓๑; กถา. ๗๕๓) นเยน วิปสฺสนํ อารภิตฺวา มจฺจุเธยฺยสฺส ปารํ นิพฺพานํ คมิสฺสสีติ อรหตฺตนิกูเฎน เทสนํ นิฎฺฐาเปสิ, เทสนาปริโยสาเน ปิงฺคิโย อรหเตฺต, พาวรี อนาคามิผเล ปติฎฺฐหิ, พาวริพฺราหฺมณสฺส สิสฺสา ปน ปญฺจสตา โสตาปนฺนา อเหสุํฯ
Tassattho – yathā vakkalitthero saddhādhimutto ahosi, saddhādhureneva arahattaṃ pāpuṇi, yathā ca soḷasannaṃ eko bhadrāvudho nāma, yathā ca āḷavigotamo ca. Evameva tvampi pamuñcassu saddhaṃ, tato saddhāya adhimuccanto ‘‘sabbe saṅkhārā aniccā’’tiādinā (dha. pa. 277; theragā. 676; paṭi. ma. 1.31; kathā. 753) nayena vipassanaṃ ārabhitvā maccudheyyassa pāraṃ nibbānaṃ gamissasīti arahattanikūṭena desanaṃ niṭṭhāpesi, desanāpariyosāne piṅgiyo arahatte, bāvarī anāgāmiphale patiṭṭhahi, bāvaribrāhmaṇassa sissā pana pañcasatā sotāpannā ahesuṃ.
ตตฺถ มุญฺจสฺสูติ โมจสฺสุฯ ปมุญฺจสฺสูติ โมเจหิฯ อธิมุญฺจสฺสูติ ตตฺถ อธิโมกฺขํ กรสฺสุฯ โอกเปฺปหีติ พหุมานํ อุปฺปาเทหีติฯ สเพฺพ สงฺขารา อนิจฺจาติ หุตฺวา อภาวเฎฺฐนฯ สเพฺพ สงฺขารา ทุกฺขาติ ทุกฺขมเฎฺฐนฯ สเพฺพ ธมฺมา อนตฺตาติ อวสวตฺตนเฎฺฐนฯ
Tattha muñcassūti mocassu. Pamuñcassūti mocehi. Adhimuñcassūti tattha adhimokkhaṃ karassu. Okappehīti bahumānaṃ uppādehīti. Sabbe saṅkhārā aniccāti hutvā abhāvaṭṭhena. Sabbe saṅkhārā dukkhāti dukkhamaṭṭhena. Sabbe dhammā anattāti avasavattanaṭṭhena.
๑๑๘. อิทานิ ปิงฺคิโย อตฺตโน ปสาทํ นิเวเทโนฺต ‘‘เอส ภิโยฺยติอาทิมาหฯ ตตฺถ ปฎิภานวาติ ปฎิภานปฺปฎิสมฺภิทาย อุเปโตฯ
118. Idāni piṅgiyo attano pasādaṃ nivedento ‘‘esa bhiyyotiādimāha. Tattha paṭibhānavāti paṭibhānappaṭisambhidāya upeto.
ภิโยฺย ภิโยฺยติ อุปรูปริฯ
Bhiyyo bhiyyoti uparūpari.
๑๑๙. อธิเทเว อภิญฺญายาติ อธิเทวกเร ธเมฺม ญตฺวาฯ ปโรปรนฺติ หีนปณีตํ, อตฺตโน จ ปรสฺส จ อธิเทวตฺตกรํ สพฺพธมฺมชาตํ อเวทีติ วุตฺตํ โหติฯ กงฺขีนํ ปฎิชานตนฺติ กงฺขีนํเยว สตํ ‘‘นิกฺกงฺขมฺหา’’ติ ปฎิชานนฺตานํฯ
119.Adhideve abhiññāyāti adhidevakare dhamme ñatvā. Paroparanti hīnapaṇītaṃ, attano ca parassa ca adhidevattakaraṃ sabbadhammajātaṃ avedīti vuttaṃ hoti. Kaṅkhīnaṃ paṭijānatanti kaṅkhīnaṃyeva sataṃ ‘‘nikkaṅkhamhā’’ti paṭijānantānaṃ.
นิเทฺทเส ปารายนิกปญฺหานนฺติ ปารายนิกพฺราหฺมณานํ ปุจฺฉานํฯ อวสานํ กโรตีติ อนฺตกโรฯ โกฎิํ กโรตีติ ปริยนฺตกโรฯ สีมํ มริยาทํ กโรตีติ ปริเจฺฉทกโรฯ นิคมํ กโรตีติ ปริวฎุมกโรฯ สภิยปญฺหานนฺติ น เกวลํ ปารายนิกพฺราหฺมณานํ ปญฺหานํ เอว, อถ โข สภิยปริพฺพาชกาทีนมฺปิ ปญฺหานํ อนฺตํ กโรตีติ ทเสฺสตุํ ‘‘สภิยปญฺหาน’’นฺติอาทิมาหฯ
Niddese pārāyanikapañhānanti pārāyanikabrāhmaṇānaṃ pucchānaṃ. Avasānaṃ karotīti antakaro. Koṭiṃ karotīti pariyantakaro. Sīmaṃ mariyādaṃ karotīti paricchedakaro. Nigamaṃ karotīti parivaṭumakaro. Sabhiyapañhānanti na kevalaṃ pārāyanikabrāhmaṇānaṃ pañhānaṃ eva, atha kho sabhiyaparibbājakādīnampi pañhānaṃ antaṃ karotīti dassetuṃ ‘‘sabhiyapañhāna’’ntiādimāha.
๑๒๐. อสํหีรนฺติ ราคาทีหิ อสํหาริยํฯ อสงฺกุปฺปนฺติ อสงฺกุปฺปํ อวิปริณามธมฺมํฯ ทฺวีหิปิ ปเทหิ นิพฺพานํ ภณติฯ อทฺธา คมิสฺสามีติ เอกํเสเนว ตํ อนุปาทิเสสนิพฺพานธาตุํ คมิสฺสามิฯ น เมตฺถ กงฺขาติ นตฺถิ เม เอตฺถ นิพฺพาเน กงฺขาฯ เอวํ มํ ธาเรหิ อธิมุตฺตจิตฺตนฺติ ปิงฺคิโย ‘‘เอวเมว ตฺวมฺปิ ปมุญฺจสฺสุ สทฺธ’’นฺติ อิมินา ภควโต โอวาเทน อตฺตนิ สทฺธํ อุปฺปาเทตฺวา สทฺธาธุเรเนว จ วิมุญฺจิตฺวา ตํ สทฺธาธิมุตฺติํ ปกาเสโนฺต ภควนฺตํ อาห – ‘‘เอวํ มํ ธาเรหิ อธิมุตฺตจิตฺต’’นฺติฯ อยเญฺหตฺถ อธิปฺปาโย ‘‘ยถา มํ ตฺวํ อวจ, เอวเมว มํ อธิมุตฺตจิตฺตํ ธาเรหี’’ติฯ
120.Asaṃhīranti rāgādīhi asaṃhāriyaṃ. Asaṅkuppanti asaṅkuppaṃ avipariṇāmadhammaṃ. Dvīhipi padehi nibbānaṃ bhaṇati. Addhā gamissāmīti ekaṃseneva taṃ anupādisesanibbānadhātuṃ gamissāmi. Na mettha kaṅkhāti natthi me ettha nibbāne kaṅkhā. Evaṃ maṃ dhārehi adhimuttacittanti piṅgiyo ‘‘evameva tvampi pamuñcassu saddha’’nti iminā bhagavato ovādena attani saddhaṃ uppādetvā saddhādhureneva ca vimuñcitvā taṃ saddhādhimuttiṃ pakāsento bhagavantaṃ āha – ‘‘evaṃ maṃ dhārehi adhimuttacitta’’nti. Ayañhettha adhippāyo ‘‘yathā maṃ tvaṃ avaca, evameva maṃ adhimuttacittaṃ dhārehī’’ti.
น สํหริยตีติ คเหตฺวา สํหริตุํ น สกฺกาฯ นิโยควจนนฺติ ยุตฺตวจนํฯ อวตฺถาปนวจนนฺติ สนฺนิฎฺฐานวจนํฯ อิมสฺมิํ ปารายนวเคฺค ยํ อนฺตรนฺตรา น วุตฺตํ, ตํ เหฎฺฐา วุตฺตนเยน คเหตพฺพํฯ เสสํ สพฺพตฺถ ปากฎเมวฯ
Na saṃhariyatīti gahetvā saṃharituṃ na sakkā. Niyogavacananti yuttavacanaṃ. Avatthāpanavacananti sanniṭṭhānavacanaṃ. Imasmiṃ pārāyanavagge yaṃ antarantarā na vuttaṃ, taṃ heṭṭhā vuttanayena gahetabbaṃ. Sesaṃ sabbattha pākaṭameva.
สทฺธมฺมปฺปโชฺชติกาย จูฬนิเทฺทส-อฎฺฐกถาย
Saddhammappajjotikāya cūḷaniddesa-aṭṭhakathāya
ปารายนานุคีติคาถานิเทฺทสวณฺณนา นิฎฺฐิตาฯ
Pārāyanānugītigāthāniddesavaṇṇanā niṭṭhitā.
ปารายนวคฺควณฺณนา นิฎฺฐิตาฯ
Pārāyanavaggavaṇṇanā niṭṭhitā.
Related texts:
ติปิฎก (มูล) • Tipiṭaka (Mūla) / สุตฺตปิฎก • Suttapiṭaka / ขุทฺทกนิกาย • Khuddakanikāya / จูฬนิเทฺทสปาฬิ • Cūḷaniddesapāḷi
๑๘. ปารายนานุคีติคาถา • 18. Pārāyanānugītigāthā
๑๘. ปารายนานุคีติคาถานิเทฺทโส • 18. Pārāyanānugītigāthāniddeso
