Only Dharma. Since 1992
/ Yoga / Hatha Yoga Pradipika

हठयोगप्रदीपिका

Haṭhayogapradīpikā

॥ १॥ प्रथमोपदेशः

॥ 1॥ prathamopadeśaḥ

श्री-आदि-नाथाय नमोऽस्तु तस्मै
येनोपदिष्टा हठ-योग-विद्या ।
विभ्राजते प्रोन्नत-राज-योगम्
आरोढुमिच्छोरधिरोहिणीव ॥ १॥

śrī-ādi-nāthāya namo'stu tasmai
yenopadiṣṭā haṭha-yoga-vidyā ।
vibhrājate pronnata-rāja-yogam
āroḍhumicchoradhirohiṇīva ॥ 1॥

प्रणम्य श्री-गुरुं नाथं स्वात्मारामेण योगिना ।
केवलं राज-योगाय हठ-विद्योपदिश्यते ॥ २॥

praṇamya śrī-guruṃ nāthaṃ svātmārāmeṇa yoginā ।
kevalaṃ rāja-yogāya haṭha-vidyopadiśyate ॥ 2॥

भ्रान्त्या बहुमत-ध्वान्ते राज-योगमजानताम् ।
हठ-प्रदीपिकां धत्ते स्वात्मारामः कृपाकरः ॥ ३॥

bhrāntyā bahumata-dhvānte rāja-yogamajānatām ।
haṭha-pradīpikāṃ dhatte svātmārāmaḥ kṛpākaraḥ ॥ 3॥

हठ-विद्यां हि मत्स्येन्द्र-गोरक्षाद्या विजानते ।
स्वात्मारामोऽथवा योगी जानीते तत्-प्रसादतः ॥ ४॥

haṭha-vidyāṃ hi matsyendra-gorakṣādyā vijānate ।
svātmārāmo'thavā yogī jānīte tat-prasādataḥ ॥ 4॥

श्री-आदिनाथ-मत्स्येन्द्र-शावरानन्द-भैरवाः ।
चौरङ्गी-मीन-गोरक्ष-विरूपाक्ष-बिलेशयाः ॥ ५॥

śrī-ādinātha-matsyendra-śāvarānanda-bhairavāḥ ।
cauraṅgī-mīna-gorakṣa-virūpākṣa-bileśayāḥ ॥ 5॥

मन्थानो भैरवो योगी सिद्धिर्बुद्धश्च कन्थडिः ।
कोरंटकः सुरानन्दः सिद्धपादश्च चर्पटिः ॥ ६॥

manthāno bhairavo yogī siddhirbuddhaśca kanthaḍiḥ ।
koraṃṭakaḥ surānandaḥ siddhapādaśca carpaṭiḥ ॥ 6॥

कानेरी पूज्यपादश्च नित्य-नाथो निरञ्जनः ।
कपाली बिन्दुनाथश्च काकचण्डीश्वराह्वयः ॥ ७॥

kānerī pūjyapādaśca nitya-nātho nirañjanaḥ ।
kapālī bindunāthaśca kākacaṇḍīśvarāhvayaḥ ॥ 7॥

अल्लामः प्रभुदेवश्च घोडा चोली च टिंटिणिः ।
भानुकी नारदेवश्च खण्डः कापालिकस्तथा ॥ ८॥

allāmaḥ prabhudevaśca ghoḍā colī ca ṭiṃṭiṇiḥ ।
bhānukī nāradevaśca khaṇḍaḥ kāpālikastathā ॥ 8॥

इत्यादयो महासिद्धा हठ-योग-प्रभावतः ।
खण्डयित्वा काल-दण्डं ब्रह्माण्डे विचरन्ति ते ॥ ९॥

ityādayo mahāsiddhā haṭha-yoga-prabhāvataḥ ।
khaṇḍayitvā kāla-daṇḍaṃ brahmāṇḍe vicaranti te ॥ 9॥

अशेष-ताप-तप्तानां समाश्रय-मठो हठः ।
अशेष-योग-युक्तानामाधार-कमठो हठः ॥ १०॥

aśeṣa-tāpa-taptānāṃ samāśraya-maṭho haṭhaḥ ।
aśeṣa-yoga-yuktānāmādhāra-kamaṭho haṭhaḥ ॥ 10॥

हठ-विद्या परं गोप्या योगिना सिद्धिमिच्छता ।
भवेद्वीर्यवती गुप्ता निर्वीर्या तु प्रकाशिता ॥ ११॥

haṭha-vidyā paraṃ gopyā yoginā siddhimicchatā ।
bhavedvīryavatī guptā nirvīryā tu prakāśitā ॥ 11॥

सुराज्ये धार्मिके देशे सुभिक्षे निरुपद्रवे ।
धनुः प्रमाण-पर्यन्तं शिलाग्नि-जल-वर्जिते ।
एकान्ते मठिका-मध्ये स्थातव्यं हठ-योगिना ॥ १२॥

surājye dhārmike deśe subhikṣe nirupadrave ।
dhanuḥ pramāṇa-paryantaṃ śilāgni-jala-varjite ।
ekānte maṭhikā-madhye sthātavyaṃ haṭha-yoginā ॥ 12॥

अल्प-द्वारमरन्ध्र-गर्त-विवरं नात्युच्च-नीचायतं
सम्यग्-गोमय-सान्द्र-लिप्तममलं निःशेस-जन्तूज्झितम् ।
बाह्ये मण्डप-वेदि-कूप-रुचिरं प्राकार-संवेष्टितं
प्रोक्तं योग-मठस्य लक्षणमिदं सिद्धैर्हठाभ्यासिभिः ॥ १३॥

alpa-dvāramarandhra-garta-vivaraṃ nātyucca-nīcāyataṃ
samyag-gomaya-sāndra-liptamamalaṃ niḥśesa-jantūjjhitam ।
bāhye maṇḍapa-vedi-kūpa-ruciraṃ prākāra-saṃveṣṭitaṃ
proktaṃ yoga-maṭhasya lakṣaṇamidaṃ siddhairhaṭhābhyāsibhiḥ ॥ 13॥

एवं विधे मठे स्थित्वा सर्व-चिन्ता-विवर्जितः ।
गुरूपदिष्ट-मार्गेण योगमेव समभ्यसेत् ॥ १४॥

evaṃ vidhe maṭhe sthitvā sarva-cintā-vivarjitaḥ ।
gurūpadiṣṭa-mārgeṇa yogameva samabhyaset ॥ 14॥

अत्याहारः प्रयासश्च प्रजल्पो नियमाग्रहः ।
जन-सङ्गश्च लौल्यं च षड्भिर्योगो विनश्यति ॥ १५॥

atyāhāraḥ prayāsaśca prajalpo niyamāgrahaḥ ।
jana-saṅgaśca laulyaṃ ca ṣaḍbhiryogo vinaśyati ॥ 15॥

उत्साहात्साहसाद्धैर्यात्तत्त्व-ज्ञानाश्च निश्चयात् ।
जन-सङ्ग-परित्यागात्षड्भिर्योगः प्रसिद्ध्यति ॥ १६॥

utsāhātsāhasāddhairyāttattva-jñānāśca niścayāt ।
jana-saṅga-parityāgātṣaḍbhiryogaḥ prasiddhyati ॥ 16॥

अथ यम-नियमाः
अहिंसा सत्यमस्तेयं ब्रह्मचर्यं क्षमा धृतिः ।
दयार्जवं मिताहारः शौचं चैव यमा दश ॥ १७॥

atha yama-niyamāḥ
ahiṃsā satyamasteyaṃ brahmacaryaṃ kṣamā dhṛtiḥ ।
dayārjavaṃ mitāhāraḥ śaucaṃ caiva yamā daśa ॥ 17॥

तपः सन्तोष आस्तिक्यं दानमीश्वर-पूजनम् ।
सिद्धान्त-वाक्य-श्रवणं ह्रीमती च तपो हुतम् ।
नियमा दश सम्प्रोक्ता योग-शास्त्र-विशारदैः ॥ १८॥

tapaḥ santoṣa āstikyaṃ dānamīśvara-pūjanam ।
siddhānta-vākya-śravaṇaṃ hrīmatī ca tapo hutam ।
niyamā daśa samproktā yoga-śāstra-viśāradaiḥ ॥ 18॥

अथ आसनम्
हठस्य प्रथमाङ्गत्वादासनं पूर्वमुच्यते ।
कुर्यात्तदासनं स्थैर्यमारोग्यं चाङ्ग-लाघवम् ॥ १९॥

atha āsanam
haṭhasya prathamāṅgatvādāsanaṃ pūrvamucyate ।
kuryāttadāsanaṃ sthairyamārogyaṃ cāṅga-lāghavam ॥ 19॥

वशिष्ठाद्यैश्च मुनिभिर्मत्स्येन्द्राद्यैश्च योगिभिः ।
अङ्गीकृतान्यासनानि कथ्यन्ते कानिचिन्मया ॥ २०॥

vaśiṣṭhādyaiśca munibhirmatsyendrādyaiśca yogibhiḥ ।
aṅgīkṛtānyāsanāni kathyante kānicinmayā ॥ 20॥

जानूर्वोरन्तरे सम्यक्कृत्वा पाद-तले उभे ।
ऋजु-कायः समासीनः स्वस्तिकं तत्प्रचक्षते ॥ २१॥

jānūrvorantare samyakkṛtvā pāda-tale ubhe ।
ṛju-kāyaḥ samāsīnaḥ svastikaṃ tatpracakṣate ॥ 21॥

सव्ये दक्षिण-गुल्कं तु पृष्ठ-पार्श्वे नियोजयेत् ।
दक्षिणेऽपि तथा सव्यं गोमुखं गोमुखाकृतिः ॥ २२॥

savye dakṣiṇa-gulkaṃ tu pṛṣṭha-pārśve niyojayet ।
dakṣiṇe'pi tathā savyaṃ gomukhaṃ gomukhākṛtiḥ ॥ 22॥

एकं पादं तथैकस्मिन्विन्यसेदुरुणि स्थिरम् ।
इतरस्मिंस्तथा चोरुं वीरासनमितीरितम् ॥ २३॥

ekaṃ pādaṃ tathaikasminvinyaseduruṇi sthiram ।
itarasmiṃstathā coruṃ vīrāsanamitīritam ॥ 23॥

गुदं निरुध्य गुल्फाभ्यां व्युत्क्रमेण समाहितः ।
कूर्मासनं भवेदेतदिति योग-विदो विदुः ॥ २४॥

gudaṃ nirudhya gulphābhyāṃ vyutkrameṇa samāhitaḥ ।
kūrmāsanaṃ bhavedetaditi yoga-vido viduḥ ॥ 24॥

पद्मासनं तु संस्थाप्य जानूर्वोरन्तरे करौ ।
निवेश्य भूमौ संस्थाप्य व्योमस्थं कुक्कुटासनम् ॥ २५॥

padmāsanaṃ tu saṃsthāpya jānūrvorantare karau ।
niveśya bhūmau saṃsthāpya vyomasthaṃ kukkuṭāsanam ॥ 25॥

कुक्कुटासन-बन्ध-स्थो दोर्भ्यां सम्बद्य कन्धराम् ।
भवेद्कूर्मवदुत्तान एतदुत्तान-कूर्मकम् ॥ २६॥

kukkuṭāsana-bandha-stho dorbhyāṃ sambadya kandharām ।
bhavedkūrmavaduttāna etaduttāna-kūrmakam ॥ 26॥

पादाङ्गुष्ठौ तु पाणिभ्यां गृहीत्वा श्रवणावधि ।
धनुराकर्षणं कुर्याद्धनुर्-आसनमुच्यते ॥ २७॥

pādāṅguṣṭhau tu pāṇibhyāṃ gṛhītvā śravaṇāvadhi ।
dhanurākarṣaṇaṃ kuryāddhanur-āsanamucyate ॥ 27॥

वामोरु-मूलार्पित-दक्ष-पादं
जानोर्बहिर्वेष्टित-वाम-पादम् ।
प्रगृह्य तिष्ठेत्परिवर्तिताङ्गः
श्री-मत्य्सनाथोदितमासनं स्यात् ॥ २८॥

vāmoru-mūlārpita-dakṣa-pādaṃ
jānorbahirveṣṭita-vāma-pādam ।
pragṛhya tiṣṭhetparivartitāṅgaḥ
śrī-matysanāthoditamāsanaṃ syāt ॥ 28॥

मत्स्येन्द्र-पीठं जठर-प्रदीप्तिं
प्रचण्ड-रुग्मण्डल-खण्डनास्त्रम् ।
अभ्यासतः कुण्डलिनी-प्रबोधं
चन्द्र-स्थिरत्वं च ददाति पुंसाम् ॥ २९॥

matsyendra-pīṭhaṃ jaṭhara-pradīptiṃ
pracaṇḍa-rugmaṇḍala-khaṇḍanāstram ।
abhyāsataḥ kuṇḍalinī-prabodhaṃ
candra-sthiratvaṃ ca dadāti puṃsām ॥ 29॥

प्रसार्य पादौ भुवि दण्ड-रूपौ
दोर्भ्यां पदाग्र-द्वितयं गृहीत्वा ।
जानूपरिन्यस्त-ललाट-देशो
वसेदिदं पश्चिमतानमाहुः ॥ ३०॥

prasārya pādau bhuvi daṇḍa-rūpau
dorbhyāṃ padāgra-dvitayaṃ gṛhītvā ।
jānūparinyasta-lalāṭa-deśo
vasedidaṃ paścimatānamāhuḥ ॥ 30॥

इति पश्चिमतानमासनाग्र्यं
पवनं पश्चिम-वाहिनं करोति ।
उदयं जठरानलस्य कुर्याद्
उदरे कार्श्यमरोगतां च पुंसाम् ॥ ३१॥

iti paścimatānamāsanāgryaṃ
pavanaṃ paścima-vāhinaṃ karoti ।
udayaṃ jaṭharānalasya kuryād
udare kārśyamarogatāṃ ca puṃsām ॥ 31॥

धरामवष्टभ्य कर-द्वयेन
तत्-कूर्पर-स्थापित-नाभि-पार्श्वः ।
उच्चासनो दण्डवदुत्थितः खे
मायूरमेतत्प्रवदन्ति पीठम् ॥ ३२॥

dharāmavaṣṭabhya kara-dvayena
tat-kūrpara-sthāpita-nābhi-pārśvaḥ ।
uccāsano daṇḍavadutthitaḥ khe
māyūrametatpravadanti pīṭham ॥ 32॥

हरति सकल-रोगानाशु गुल्मोदरादीन्
अभिभवति च दोषानासनं श्री-मयूरम् ।
बहु कदशन-भुक्तं भस्म कुर्यादशेषं
जनयति जठराग्निं जारयेत्काल-कूटम् ॥ ३३॥

harati sakala-rogānāśu gulmodarādīn
abhibhavati ca doṣānāsanaṃ śrī-mayūram ।
bahu kadaśana-bhuktaṃ bhasma kuryādaśeṣaṃ
janayati jaṭharāgniṃ jārayetkāla-kūṭam ॥ 33॥

उत्तानं शबवद्भूमौ शयनं तच्छवासनम् ।
शवासनं श्रान्ति-हरं चित्त-विश्रान्ति-कारकम् ॥ ३४॥

uttānaṃ śabavadbhūmau śayanaṃ tacchavāsanam ।
śavāsanaṃ śrānti-haraṃ citta-viśrānti-kārakam ॥ 34॥

चतुरशीत्यासनानि शिवेन कथितानि च ।
तेभ्यश्चतुष्कमादाय सारभूतं ब्रवीम्यहम् ॥ ३५॥

caturaśītyāsanāni śivena kathitāni ca ।
tebhyaścatuṣkamādāya sārabhūtaṃ bravīmyaham ॥ 35॥

सिद्धं पद्मं तथा सिंहं भद्रं वेति चतुष्टयम् ।
श्रेष्ठं तत्रापि च सुखे तिष्ठेत्सिद्धासने सदा ॥ ३६॥

siddhaṃ padmaṃ tathā siṃhaṃ bhadraṃ veti catuṣṭayam ।
śreṣṭhaṃ tatrāpi ca sukhe tiṣṭhetsiddhāsane sadā ॥ 36॥

अथ सिद्धासनम्
योनि-स्थानकमङ्घ्रि-मूल-घटितं कृत्वा दृढं विन्यसेत्
मेण्ढ्रे पादमथैकमेव हृदये कृत्वा हनुं सुस्थिरम् ।
स्थाणुः संयमितेन्द्रियोऽचल-दृशा पश्येद्भ्रुवोरन्तरं
ह्येतन्मोक्ष-कपाट-भेद-जनकं सिद्धासनं प्रोच्यते ॥ ३७॥

atha siddhāsanam
yoni-sthānakamaṅghri-mūla-ghaṭitaṃ kṛtvā dṛḍhaṃ vinyaset
meṇḍhre pādamathaikameva hṛdaye kṛtvā hanuṃ susthiram ।
sthāṇuḥ saṃyamitendriyo'cala-dṛśā paśyedbhruvorantaraṃ
hyetanmokṣa-kapāṭa-bheda-janakaṃ siddhāsanaṃ procyate ॥ 37॥

मेण्ढ्रादुपरि विन्यस्य सव्यं गुल्फं तथोपरि ।
गुल्फान्तरं च निक्षिप्य सिद्धासनमिदं भवेत् ॥ ३८॥

meṇḍhrādupari vinyasya savyaṃ gulphaṃ tathopari ।
gulphāntaraṃ ca nikṣipya siddhāsanamidaṃ bhavet ॥ 38॥

एतत्सिद्धासनं प्राहुरन्ये वज्रासनं विदुः ।
मुक्तासनं वदन्त्येके प्राहुर्गुप्तासनं परे ॥ ३९॥

etatsiddhāsanaṃ prāhuranye vajrāsanaṃ viduḥ ।
muktāsanaṃ vadantyeke prāhurguptāsanaṃ pare ॥ 39॥

यमेष्विव मिताहारमहिंसा नियमेष्विव ।
मुख्यं सर्वासनेष्वेकं सिद्धाः सिद्धासनं विदुः ॥ ४०॥

yameṣviva mitāhāramahiṃsā niyameṣviva ।
mukhyaṃ sarvāsaneṣvekaṃ siddhāḥ siddhāsanaṃ viduḥ ॥ 40॥

चतुरशीति-पीठेषु सिद्धमेव सदाभ्यसेत् ।
द्वासप्तति-सहस्राणां नाडीनां मल-शोधनम् ॥ ४१॥

caturaśīti-pīṭheṣu siddhameva sadābhyaset ।
dvāsaptati-sahasrāṇāṃ nāḍīnāṃ mala-śodhanam ॥ 41॥

आत्म-ध्यायी मिताहारी यावद्द्वादश-वत्सरम् ।
सदा सिद्धासनाभ्यासाद्योगी निष्पत्तिमाप्नुयात् ॥ ४२॥

ātma-dhyāyī mitāhārī yāvaddvādaśa-vatsaram ।
sadā siddhāsanābhyāsādyogī niṣpattimāpnuyāt ॥ 42॥

किमन्यैर्बहुभिः पीठैः सिद्धे सिद्धासने सति ।
प्राणानिले सावधाने बद्धे केवल-कुम्भके ।
उत्पद्यते निरायासात्स्वयमेवोन्मनी कला ॥ ४३॥

kimanyairbahubhiḥ pīṭhaiḥ siddhe siddhāsane sati ।
prāṇānile sāvadhāne baddhe kevala-kumbhake ।
utpadyate nirāyāsātsvayamevonmanī kalā ॥ 43॥

तथैकास्मिन्नेव दृढे सिद्धे सिद्धासने सति ।
बन्ध-त्रयमनायासात्स्वयमेवोपजायते ॥ ४४॥

tathaikāsminneva dṛḍhe siddhe siddhāsane sati ।
bandha-trayamanāyāsātsvayamevopajāyate ॥ 44॥

नासनं सिद्ध-सदृशं न कुम्भः केवलोपमः ।
न खेचरी-समा मुद्रा न नाद-सदृशो लयः ॥ ४५॥

nāsanaṃ siddha-sadṛśaṃ na kumbhaḥ kevalopamaḥ ।
na khecarī-samā mudrā na nāda-sadṛśo layaḥ ॥ 45॥

अथ पद्मासनम्
वामोरूपरि दक्षिणं च चरणं संस्थाप्य वामं तथा
दक्षोरूपरि पश्चिमेन विधिना धृत्वा कराभ्यां दृढम् ।
अङ्गुष्ठौ हृदये निधाय चिबुकं नासाग्रमालोकयेत्
एतद्व्याधि-विनाश-कारि यमिनां पद्मासनं प्रोच्यते ॥ ४६॥

atha padmāsanam
vāmorūpari dakṣiṇaṃ ca caraṇaṃ saṃsthāpya vāmaṃ tathā
dakṣorūpari paścimena vidhinā dhṛtvā karābhyāṃ dṛḍham ।
aṅguṣṭhau hṛdaye nidhāya cibukaṃ nāsāgramālokayet
etadvyādhi-vināśa-kāri yamināṃ padmāsanaṃ procyate ॥ 46॥

उत्तानौ चरणौ कृत्वा ऊरु-संस्थौ प्रयत्नतः ।
ऊरु-मध्ये तथोत्तानौ पाणी कृत्वा ततो दृशौ ॥ ४७॥

uttānau caraṇau kṛtvā ūru-saṃsthau prayatnataḥ ।
ūru-madhye tathottānau pāṇī kṛtvā tato dṛśau ॥ 47॥

नासाग्रे विन्यसेद्राजद्-अन्त-मूले तु जिह्वया ।
उत्तम्भ्य चिबुकं वक्षस्युत्थाप्य् पवनं शनैः ॥ ४८॥

nāsāgre vinyasedrājad-anta-mūle tu jihvayā ।
uttambhya cibukaṃ vakṣasyutthāpy pavanaṃ śanaiḥ ॥ 48॥

इदं पद्मासनं प्रोक्तं सर्व-व्याधि-विनाशनम् ।
दुर्लभं येन केनापि धीमता लभ्यते भुवि ॥ ४९॥

idaṃ padmāsanaṃ proktaṃ sarva-vyādhi-vināśanam ।
durlabhaṃ yena kenāpi dhīmatā labhyate bhuvi ॥ 49॥

कृत्वा सम्पुटितौ करौ दृढतरं बद्ध्वा तु पद्ममासनं
गाढं वक्षसि सन्निधाय चिबुकं ध्यायंश्च तच्चेतसि ।
वारं वारमपानमूर्ध्वमनिलं प्रोत्सारयन्पूरितं
न्यञ्चन्प्राणमुपैति बोधमतुलं शक्ति-प्रभावान्नरः ॥ ५०॥

kṛtvā sampuṭitau karau dṛḍhataraṃ baddhvā tu padmamāsanaṃ
gāḍhaṃ vakṣasi sannidhāya cibukaṃ dhyāyaṃśca taccetasi ।
vāraṃ vāramapānamūrdhvamanilaṃ protsārayanpūritaṃ
nyañcanprāṇamupaiti bodhamatulaṃ śakti-prabhāvānnaraḥ ॥ 50॥

पद्मासने स्थितो योगी नाडी-द्वारेण पूरितम् ।
मारुतं धारयेद्यस्तु स मुक्तो नात्र संशयः ॥ ५१॥

padmāsane sthito yogī nāḍī-dvāreṇa pūritam ।
mārutaṃ dhārayedyastu sa mukto nātra saṃśayaḥ ॥ 51॥

अथ सिंहासनम्
गुल्फौ च वृषणस्याधः सीवन्त्याः पार्श्वयोः क्षिपेत् ।
दक्षिणे सव्य-गुल्फं तु दक्ष-गुल्फं तु सव्यके ॥ ५२॥

atha siṃhāsanam
gulphau ca vṛṣaṇasyādhaḥ sīvantyāḥ pārśvayoḥ kṣipet ।
dakṣiṇe savya-gulphaṃ tu dakṣa-gulphaṃ tu savyake ॥ 52॥

हस्तौ तु जान्वोः संस्थाप्य स्वाङ्गुलीः सम्प्रसार्य च ।
व्यात्त-वक्तो निरीक्षेत नासाग्रं सुसमाहितः ॥ ५३॥

hastau tu jānvoḥ saṃsthāpya svāṅgulīḥ samprasārya ca ।
vyātta-vakto nirīkṣeta nāsāgraṃ susamāhitaḥ ॥ 53॥

सिंहासनं भवेदेतत्पूजितं योगि-पुङ्गवैः ।
बन्ध-त्रितय-सन्धानं कुरुते चासनोत्तमम् ॥ ५४॥

siṃhāsanaṃ bhavedetatpūjitaṃ yogi-puṅgavaiḥ ।
bandha-tritaya-sandhānaṃ kurute cāsanottamam ॥ 54॥

अथ भद्रासनम्
गुल्फौ च वृषणस्याधः सीवन्त्याः पार्श्वयोः क्षिप्ते ।
सव्य-गुल्फं तथा सव्ये दक्ष-गुल्फं तु दक्षिणे ॥ ५५॥

atha bhadrāsanam
gulphau ca vṛṣaṇasyādhaḥ sīvantyāḥ pārśvayoḥ kṣipte ।
savya-gulphaṃ tathā savye dakṣa-gulphaṃ tu dakṣiṇe ॥ 55॥

पार्श्व-पादौ च पाणिभ्यां दृढं बद्ध्वा सुनिश्चलम् ।
भद्रासनं भवेदेतत्सर्व-व्याधि-विनाशनम् ।
गोरक्षासनमित्याहुरिदं वै सिद्ध-योगिनः ॥ ५६॥

pārśva-pādau ca pāṇibhyāṃ dṛḍhaṃ baddhvā suniścalam ।
bhadrāsanaṃ bhavedetatsarva-vyādhi-vināśanam ।
gorakṣāsanamityāhuridaṃ vai siddha-yoginaḥ ॥ 56॥

एवमासन-बन्धेषु योगीन्द्रो विगत-श्रमः ।
अभ्यसेन्नाडिका-शुद्धिं मुद्रादि-पवनी-क्रियाम् ॥ ५७॥

evamāsana-bandheṣu yogīndro vigata-śramaḥ ।
abhyasennāḍikā-śuddhiṃ mudrādi-pavanī-kriyām ॥ 57॥

आसनं कुम्भकं चित्रं मुद्राख्यं करणं तथा ।
अथ नादानुसन्धानमभ्यासानुक्रमो हठे ॥ ५८॥

āsanaṃ kumbhakaṃ citraṃ mudrākhyaṃ karaṇaṃ tathā ।
atha nādānusandhānamabhyāsānukramo haṭhe ॥ 58॥

ब्रह्मचारी मिताहारी त्यागी योग-परायणः ।
अब्दादूर्ध्वं भवेद्सिद्धो नात्र कार्या विचारणा ॥ ५९॥

brahmacārī mitāhārī tyāgī yoga-parāyaṇaḥ ।
abdādūrdhvaṃ bhavedsiddho nātra kāryā vicāraṇā ॥ 59॥

सुस्निग्ध-मधुराहारश्चतुर्थांश-विवर्जितः ।
भुज्यते शिव-सम्प्रीत्यै मिताहारः स उच्यते ॥ ६०॥

susnigdha-madhurāhāraścaturthāṃśa-vivarjitaḥ ।
bhujyate śiva-samprītyai mitāhāraḥ sa ucyate ॥ 60॥

कट्वाम्ल-तीक्ष्ण-लवणोष्ण-हरीत-शाक-
सौवीर-तैल-तिल-सर्षप-मद्य-मत्स्यान् ।
आजादि-मांस-दधि-तक्र-कुलत्थकोल-
पिण्याक-हिङ्गु-लशुनाद्यमपथ्यमाहुः ॥ ६१॥

kaṭvāmla-tīkṣṇa-lavaṇoṣṇa-harīta-śāka-
sauvīra-taila-tila-sarṣapa-madya-matsyān ।
ājādi-māṃsa-dadhi-takra-kulatthakola-
piṇyāka-hiṅgu-laśunādyamapathyamāhuḥ ॥ 61॥

भोजनमहितं विद्यात्पुनरस्योष्णी-कृतं रूक्षम् ।
अतिलवणमम्ल-युक्तं कदशन-शाकोत्कं वर्ज्यम् ॥ ६२॥

bhojanamahitaṃ vidyātpunarasyoṣṇī-kṛtaṃ rūkṣam ।
atilavaṇamamla-yuktaṃ kadaśana-śākotkaṃ varjyam ॥ 62॥

वह्नि-स्त्री-पथि-सेवानामादौ वर्जनमाचरेत् ॥ ६३॥

vahni-strī-pathi-sevānāmādau varjanamācaret ॥ 63॥

तथा हि गोरक्ष-वचनम्
वर्जयेद्दुर्जन-प्रान्तं वह्नि-स्त्री-पथि-सेवनम् ।
प्रातः-स्नानोपवासादि काय-क्लेश-विधिं तथा ॥ ६४॥

tathā hi gorakṣa-vacanam
varjayeddurjana-prāntaṃ vahni-strī-pathi-sevanam ।
prātaḥ-snānopavāsādi kāya-kleśa-vidhiṃ tathā ॥ 64॥

गोधूम-शालि-यव-षाष्टिक-शोभनान्नं
क्षीराज्य-खण्ड-नवनीत-सिद्धा-मधूनि ।
शुण्ठी-पटोल-कफलादिक-पञ्च-शाकं
मुद्गादि-दिव्यमुदकं च यमीन्द्र-पथ्यम् ॥ ६५॥

godhūma-śāli-yava-ṣāṣṭika-śobhanānnaṃ
kṣīrājya-khaṇḍa-navanīta-siddhā-madhūni ।
śuṇṭhī-paṭola-kaphalādika-pañca-śākaṃ
mudgādi-divyamudakaṃ ca yamīndra-pathyam ॥ 65॥

पुष्टं सुमधुरं स्निग्धं गव्यं धातु-प्रपोषणम् ।
मनोभिलषितं योग्यं योगी भोजनमाचरेत् ॥ ६६॥

puṣṭaṃ sumadhuraṃ snigdhaṃ gavyaṃ dhātu-prapoṣaṇam ।
manobhilaṣitaṃ yogyaṃ yogī bhojanamācaret ॥ 66॥

युवो वृद्धोऽतिवृद्धो वा व्याधितो दुर्बलोऽपि वा ।
अभ्यासात्सिद्धिमाप्नोति सर्व-योगेष्वतन्द्रितः ॥ ६७॥

yuvo vṛddho'tivṛddho vā vyādhito durbalo'pi vā ।
abhyāsātsiddhimāpnoti sarva-yogeṣvatandritaḥ ॥ 67॥

क्रिया-युक्तस्य सिद्धिः स्यादक्रियस्य कथं भवेत् ।
न शास्त्र-पाठ-मात्रेण योग-सिद्धिः प्रजायते ॥ ६८॥

kriyā-yuktasya siddhiḥ syādakriyasya kathaṃ bhavet ।
na śāstra-pāṭha-mātreṇa yoga-siddhiḥ prajāyate ॥ 68॥

न वेष-धारणं सिद्धेः कारणं न च तत्-कथा ।
क्रियैव कारणं सिद्धेः सत्यमेतन्न संशयः ॥ ६९॥

na veṣa-dhāraṇaṃ siddheḥ kāraṇaṃ na ca tat-kathā ।
kriyaiva kāraṇaṃ siddheḥ satyametanna saṃśayaḥ ॥ 69॥

पीठानि कुम्भकाश्चित्रा दिव्यानि करणानि च ।
सर्वाण्यपि हठाभ्यासे राज-योग-फलावधि ॥ ७०॥

pīṭhāni kumbhakāścitrā divyāni karaṇāni ca ।
sarvāṇyapi haṭhābhyāse rāja-yoga-phalāvadhi ॥ 70॥

इति हठ-प्रदीपिकायां प्रथमोपदेशः ।

iti haṭha-pradīpikāyāṃ prathamopadeśaḥ ।


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact