Only Dharma. Since 1992
Library / Tipiṭaka / តិបិដក • Tipiṭaka / មជ្ឈិមនិកាយ (ដីកា) • Majjhimanikāya (ṭīkā)

៧. វនបត្ថបរិយាយសុត្តវណ្ណនា

7. Vanapatthapariyāyasuttavaṇṇanā

១៩០. វនីយតិ វិវេកកាមេហិ ភជីយតិ, វនុតេ វា តេ អត្តសម្បត្តិយា វសនត្ថាយ យាចន្តោ វិយ ហោតីតិ វនំ, បតិដ្ឋន្តិ ឯត្ថ វិវេកកាមា យថាធិប្បេតវិសេសាធិគមេនាតិ បត្ថំ, វនេសុ បត្ថំ គហនដ្ឋានេ សេនាសនំ វនបត្ថំ។ បរិយាយតិ អត្តនោ ផលំ បរិគ្គហេត្វា វត្តតីតិ បរិយាយោ, ការណន្តិ អាហ ‘‘វនបត្ថបរិយាយន្តិ វនបត្ថការណ’’ន្តិ។ វនបត្ថញ្ហិ តំ ឧបនិស្សាយ វិហរតោ ឧបនិស្សយការណំ។ តេនាហ ‘‘វនបត្ថំ ឧបនិស្សាយ វិហរតី’’តិ។ បរិយាយតិ ទេសេតព្ពមត្ថំ បតិដ្ឋបេតីតិ បរិយាយោ, ទេសនា។ វនបត្ថំ អារព្ភ បវត្តា ទេសនា វនបត្ថទេសនា, តំ, ឧភយត្ថាបិ វនបត្ថគ្គហណំ លក្ខណមត្តំ គាមាទីនម្បេត្ថ ការណភាវស្ស, ទេសនាយ វិសយភាវស្ស ច លព្ភមានត្តា។

190. Vanīyati vivekakāmehi bhajīyati, vanute vā te attasampattiyā vasanatthāya yācanto viya hotīti vanaṃ, patiṭṭhanti ettha vivekakāmā yathādhippetavisesādhigamenāti patthaṃ, vanesu patthaṃ gahanaṭṭhāne senāsanaṃ vanapatthaṃ. Pariyāyati attano phalaṃ pariggahetvā vattatīti pariyāyo, kāraṇanti āha ‘‘vanapatthapariyāyanti vanapatthakāraṇa’’nti. Vanapatthañhi taṃ upanissāya viharato upanissayakāraṇaṃ. Tenāha ‘‘vanapatthaṃ upanissāya viharatī’’ti. Pariyāyati desetabbamatthaṃ patiṭṭhapetīti pariyāyo, desanā. Vanapatthaṃ ārabbha pavattā desanā vanapatthadesanā, taṃ, ubhayatthāpi vanapatthaggahaṇaṃ lakkhaṇamattaṃ gāmādīnampettha kāraṇabhāvassa, desanāya visayabhāvassa ca labbhamānattā.

១៩១. និស្សាយាតិ អបស្សាយ, វិវេកវាសស្ស អបស្សយំ កត្វាតិ អត្ថោ។ ន ឧបដ្ឋាតីតិអាទីហិ តស្មិំ វនបត្ថេ សេនាសនសប្បាយាភាវំ, ឧតុបុគ្គលធម្មស្សវនសប្បាយាភាវម្បិ វា ទស្សេតិ។ ជីវិតសម្ភារាតិ (អ. និ. ដី. ៣.៩.៦) ជីវិតប្បវត្តិយា សម្ភារា បច្ចយា។ សមុទានេតព្ពាតិ សម្មា ញាយេន អនវជ្ជឧញ្ឆាចរិយាទិនា ឧទ្ធំ ឧទ្ធំ អានេតព្ពា បាបុណិតព្ពា។ តេ បន តថា សមុទានិតា សមាហដា នាម ហោន្តីតិ អាហ ‘‘សមាហរិតព្ពា’’តិ។ ទុក្ខេន ឧប្បជ្ជន្តីតិ សុលភុប្បាទា ន ហោន្តិ។ ឯតេន ភោជនសប្បាយាទិអភាវំ ទស្សេតិ។ រត្តិភាគំ វា ទិវសភាគំ វាតិ ភុម្មត្ថេ ឧបយោគវចនន្តិ អាហ ‘‘រត្តិកោដ្ឋាសេ វា ទិវសកោដ្ឋាសេ វា’’តិ។ រត្តិំយេវ បក្កមិតព្ពំ សមណធម្មស្ស តត្ថ អនិប្ផជ្ជនតោ។

191.Nissāyāti apassāya, vivekavāsassa apassayaṃ katvāti attho. Na upaṭṭhātītiādīhi tasmiṃ vanapatthe senāsanasappāyābhāvaṃ, utupuggaladhammassavanasappāyābhāvampi vā dasseti. Jīvitasambhārāti (a. ni. ṭī. 3.9.6) jīvitappavattiyā sambhārā paccayā. Samudānetabbāti sammā ñāyena anavajjauñchācariyādinā uddhaṃ uddhaṃ ānetabbā pāpuṇitabbā. Te pana tathā samudānitā samāhaṭā nāma hontīti āha ‘‘samāharitabbā’’ti. Dukkhena uppajjantīti sulabhuppādā na honti. Etena bhojanasappāyādiabhāvaṃ dasseti. Rattibhāgaṃ vā divasabhāgaṃ vāti bhummatthe upayogavacananti āha ‘‘rattikoṭṭhāse vā divasakoṭṭhāse vā’’ti. Rattiṃyeva pakkamitabbaṃ samaṇadhammassa tattha anipphajjanato.

១៩២-៣. សង្ខាបីតិ ‘‘យទត្ថមហំ បព្ពជិតោ, ន មេតំ ឥធ និប្ផជ្ជតិ, ចីវរាទិ បន សមុទាគច្ឆតិ, នាហំ តទត្ថំ បព្ពជិតោ, កិំ មេ ឥធ វាសេនា’’តិ បដិសង្ខាយបិ។ អនន្តរវារេ សង្ខាបីតិ ‘‘យទត្ថមហំ បព្ពជិតោ, តំ មេ ឥធ និប្ផជ្ជតិ, ចីវរាទិ បន ន សមុទាគច្ឆតិ, នាហំ តទត្ថំ បព្ពជិតោ’’តិ បដិសង្ខាយបីតិ អត្ថោ។ តេនាហ ‘‘សមណធម្មស្ស និប្ផជ្ជនភាវំ ជានិត្វា’’តិ។

192-3.Saṅkhāpīti ‘‘yadatthamahaṃ pabbajito, na metaṃ idha nipphajjati, cīvarādi pana samudāgacchati, nāhaṃ tadatthaṃ pabbajito, kiṃ me idha vāsenā’’ti paṭisaṅkhāyapi. Anantaravāre saṅkhāpīti ‘‘yadatthamahaṃ pabbajito, taṃ me idha nipphajjati, cīvarādi pana na samudāgacchati, nāhaṃ tadatthaṃ pabbajito’’ti paṭisaṅkhāyapīti attho. Tenāha ‘‘samaṇadhammassa nipphajjanabhāvaṃ jānitvā’’ti.

១៩៥-៧. សោ បុគ្គលោ អនាបុច្ឆា បក្កមិតព្ពំ, នានុពន្ធិតព្ពោតិ ‘‘សោ បុគ្គលោ’’តិ បទស្ស ‘‘នានុពន្ធិតព្ពោ’’តិ ឥមិនា សម្ពន្ធោ។ យស្ស យេន ហិ សម្ពន្ធោ, ទូរដ្ឋេនបិ សោ ភវតិ ។ តំ បុគ្គលន្តិ ‘‘សោ បុគ្គលោ’’តិ បច្ចត្តវចនំ ឧបយោគវសេន បរិណាមេត្វា តំ បុគ្គលំ អនាបុច្ឆា បក្កមិតព្ពន្តិ អត្ថោ។ អត្ថវសេន ហិ វិភត្តិវិបរិណាមោតិ។ តំ អាបុច្ឆា បក្កមិតព្ពន្តិ ឯត្ថាបិ ឯសេវ នយោ។ អាបុច្ឆា បក្កមិតព្ពន្តិ ច កតញ្ញុតកតវេទិតាយ និយោជនំ។

195-7.Sopuggalo anāpucchā pakkamitabbaṃ, nānubandhitabboti ‘‘so puggalo’’ti padassa ‘‘nānubandhitabbo’’ti iminā sambandho. Yassa yena hi sambandho, dūraṭṭhenapi so bhavati . Taṃ puggalanti ‘‘so puggalo’’ti paccattavacanaṃ upayogavasena pariṇāmetvā taṃ puggalaṃ anāpucchā pakkamitabbanti attho. Atthavasena hi vibhattivipariṇāmoti. Taṃ āpucchā pakkamitabbanti etthāpi eseva nayo. Āpucchā pakkamitabbanti ca kataññutakataveditāya niyojanaṃ.

១៩៨. ឯវរូបោតិ យំ និស្សាយ ភិក្ខុនោ គុណេហិ វុទ្ធិយេវ បាដិកង្ខា, បច្ចយេហិ ច ន បរិស្សមោ, ឯវរូបោ ទណ្ឌកម្មាទីហិ និគ្គណ្ហាតិ ចេបិ, ន បរិច្ចជិតព្ពោតិ ទស្សេតិ ‘‘សចេបី’’តិអាទិនា។

198.Evarūpoti yaṃ nissāya bhikkhuno guṇehi vuddhiyeva pāṭikaṅkhā, paccayehi ca na parissamo, evarūpo daṇḍakammādīhi niggaṇhāti cepi, na pariccajitabboti dasseti ‘‘sacepī’’tiādinā.

វនបត្ថបរិយាយសុត្តវណ្ណនាយ លីនត្ថប្បកាសនា សមត្តា។

Vanapatthapariyāyasuttavaṇṇanāya līnatthappakāsanā samattā.







Related texts:



តិបិដក (មូល) • Tipiṭaka (Mūla) / សុត្តបិដក • Suttapiṭaka / មជ្ឈិមនិកាយ • Majjhimanikāya / ៧. វនបត្ថសុត្តំ • 7. Vanapatthasuttaṃ

អដ្ឋកថា • Aṭṭhakathā / សុត្តបិដក (អដ្ឋកថា) • Suttapiṭaka (aṭṭhakathā) / មជ្ឈិមនិកាយ (អដ្ឋកថា) • Majjhimanikāya (aṭṭhakathā) / ៧. វនបត្ថបរិយាយសុត្តវណ្ណនា • 7. Vanapatthapariyāyasuttavaṇṇanā


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact