| Library / Tipiṭaka / ติปิฎก • Tipiṭaka / มหานิเทฺทสปาฬิ • Mahāniddesapāḷi |
๑๒. จูฬวิยูหสุตฺตนิเทฺทโส
12. Cūḷaviyūhasuttaniddeso
อถ จูฬวิยูหสุตฺตนิเทฺทสํ วกฺขติ –
Atha cūḷaviyūhasuttaniddesaṃ vakkhati –
๑๑๓.
113.
สกํ สกํ ทิฎฺฐิปริพฺพสานา, วิคฺคยฺห นานา กุสลา วทนฺติ;
Sakaṃsakaṃ diṭṭhiparibbasānā, viggayha nānā kusalā vadanti;
โย เอวํ ชานาติ 1 ส เวทิ ธมฺมํ, อิทํ ปฎิโกฺกสมเกวลี โสฯ
Yo evaṃ jānāti2sa vedi dhammaṃ, idaṃ paṭikkosamakevalī so.
สกํ สกํ ทิฎฺฐิปริพฺพสานาติฯ สเนฺตเก สมณพฺราหฺมณา ทิฎฺฐิคติกา; เต ทฺวาสฎฺฐิยา ทิฎฺฐิคตานํ อญฺญตรญฺญตรํ ทิฎฺฐิคตํ คเหตฺวา อุคฺคเหตฺวา คณฺหิตฺวา ปรามสิตฺวา อภินิวิสิตฺวา สกาย สกาย ทิฎฺฐิยา วสนฺติ สํวสนฺติ อาวสนฺติ ปริวสนฺติฯ ยถา อคาริกา ฆเรสุ วสนฺติ, สาปตฺติกา วา อาปตฺตีสุ วสนฺติ, สกิเลสา วา กิเลเสสุ วสนฺติ; เอวเมว สเนฺตเก สมณพฺราหฺมณา ทิฎฺฐิคติกา, เต ทฺวาสฎฺฐิยา ทิฎฺฐิคตานํ อญฺญตรญฺญตรํ ทิฎฺฐิคตํ คเหตฺวา อุคฺคเหตฺวา คณฺหิตฺวา ปรามสิตฺวา อภินิวิสิตฺวา สกาย สกาย ทิฎฺฐิยา วสนฺติ สํวสนฺติ อาวสนฺติ ปริวสนฺตีติ – สกํ สกํ ทิฎฺฐิปริพฺพสานาฯ
Sakaṃsakaṃ diṭṭhiparibbasānāti. Santeke samaṇabrāhmaṇā diṭṭhigatikā; te dvāsaṭṭhiyā diṭṭhigatānaṃ aññataraññataraṃ diṭṭhigataṃ gahetvā uggahetvā gaṇhitvā parāmasitvā abhinivisitvā sakāya sakāya diṭṭhiyā vasanti saṃvasanti āvasanti parivasanti. Yathā agārikā gharesu vasanti, sāpattikā vā āpattīsu vasanti, sakilesā vā kilesesu vasanti; evameva santeke samaṇabrāhmaṇā diṭṭhigatikā, te dvāsaṭṭhiyā diṭṭhigatānaṃ aññataraññataraṃ diṭṭhigataṃ gahetvā uggahetvā gaṇhitvā parāmasitvā abhinivisitvā sakāya sakāya diṭṭhiyā vasanti saṃvasanti āvasanti parivasantīti – sakaṃ sakaṃ diṭṭhiparibbasānā.
วิคฺคยฺห นานา กุสลา วทนฺตีติฯ วิคฺคยฺหาติ คเหตฺวา อุคฺคเหตฺวา คณฺหิตฺวา ปรามสิตฺวา อภินิวิสิตฺวา นานา วทนฺติ วิวิธํ วทนฺติ อโญฺญญฺญํ วทนฺติ ปุถุ 3 วทนฺติ, น เอกํ วทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺติฯ กุสลาติ กุสลวาทา ปณฺฑิตวาทา ถิรวาทา ญายวาทา เหตุวาทา ลกฺขณวาทา การณวาทา ฐานวาทา สกาย ลทฺธิยาติ – วิคฺคยฺห นานา กุสลา วทนฺติฯ
Viggayha nānā kusalā vadantīti. Viggayhāti gahetvā uggahetvā gaṇhitvā parāmasitvā abhinivisitvā nānā vadanti vividhaṃ vadanti aññoññaṃ vadanti puthu 4 vadanti, na ekaṃ vadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharanti. Kusalāti kusalavādā paṇḍitavādā thiravādā ñāyavādā hetuvādā lakkhaṇavādā kāraṇavādā ṭhānavādā sakāya laddhiyāti – viggayha nānā kusalā vadanti.
โย เอวํ ชานาติ ส เวทิ ธมฺมนฺติฯ โย อิมํ 5 ธมฺมํ ทิฎฺฐิํ ปฎิปทํ มคฺคํ ชานาติ โส ธมฺมํ เวทิ อญฺญาสิ อปสฺสิ ปฎิวิชฺฌีติ – โย เอวํ ชานาติ ส เวทิ ธมฺมํฯ
Yo evaṃ jānāti sa vedi dhammanti. Yo imaṃ 6 dhammaṃ diṭṭhiṃ paṭipadaṃ maggaṃ jānāti so dhammaṃ vedi aññāsi apassi paṭivijjhīti – yo evaṃ jānāti sa vedi dhammaṃ.
อิทํ ปฎิโกฺกสมเกวลี โสติฯ โย อิมํ ธมฺมํ ทิฎฺฐิํ ปฎิปทํ มคฺคํ ปฎิโกฺกสติ, อเกวลี โส อสมโตฺต โส อปริปุโณฺณ โส หีโน นิหีโน โอมโก ลามโก ฉตุโกฺก ปริโตฺตติ – อิทํ ปฎิโกฺกสมเกวลี โสฯ
Idaṃ paṭikkosamakevalī soti. Yo imaṃ dhammaṃ diṭṭhiṃ paṭipadaṃ maggaṃ paṭikkosati, akevalī so asamatto so aparipuṇṇo so hīno nihīno omako lāmako chatukko parittoti – idaṃ paṭikkosamakevalī so.
เตนาห โส นิมฺมิโต –
Tenāha so nimmito –
‘‘สกํ สกํ ทิฎฺฐิปริพฺพสานา, วิคฺคยฺห นานา กุสลา วทนฺติ;
‘‘Sakaṃ sakaṃ diṭṭhiparibbasānā, viggayha nānā kusalā vadanti;
โย เอวํ ชานาติ ส เวทิ ธมฺมํ, อิทํ ปฎิโกฺกสมเกวลี โส’’ติฯ
Yo evaṃ jānāti sa vedi dhammaṃ, idaṃ paṭikkosamakevalī so’’ti.
๑๑๔.
114.
เอวมฺปิ วิคฺคยฺห วิวาทยนฺติ, พาโล ปโร อกฺกุสโลติ จาหุ;
Evampi viggayha vivādayanti, bālo paro akkusaloti cāhu;
สโจฺจ นุ วาโท กตโม อิเมสํ, สเพฺพว หีเม กุสลาวทานาฯ
Sacco nu vādo katamo imesaṃ, sabbeva hīme kusalāvadānā.
เอวมฺปิ วิคฺคยฺห วิวาทยนฺตีติฯ เอวํ คเหตฺวา อุคฺคเหตฺวา คณฺหิตฺวา ปรามสิตฺวา อภินิวิสิตฺวา วิวาทยนฺติ, กลหํ กโรนฺติ, ภณฺฑนํ กโรนฺติ, วิคฺคหํ กโรนฺติ, วิวาทํ กโรนฺติ, เมธคํ กโรนฺติ – ‘‘น ตฺวํ อิมํ ธมฺมวินยํ อาชานาสิ…เป.… นิเพฺพเฐหิ วา สเจ ปโหสี’’ติ – เอวมฺปิ วิคฺคยฺห วิวาทยนฺติฯ
Evampiviggayha vivādayantīti. Evaṃ gahetvā uggahetvā gaṇhitvā parāmasitvā abhinivisitvā vivādayanti, kalahaṃ karonti, bhaṇḍanaṃ karonti, viggahaṃ karonti, vivādaṃ karonti, medhagaṃ karonti – ‘‘na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāsi…pe… nibbeṭhehi vā sace pahosī’’ti – evampi viggayha vivādayanti.
พาโล ปโร อกฺกุสโลติ จาหูติฯ ปโร พาโล หีโน นิหีโน โอมโก ลามโก ฉตุโกฺก ปริโตฺต อกุสโล อวิทฺวา อวิชฺชาคโต อญฺญาณี อวิภาวี ทุปฺปโญฺญติ, เอวมาหํสุ เอวํ กเถนฺติ เอวํ ภณนฺติ เอวํ ทีปยนฺติ เอวํ โวหรนฺตีติ – พาโล ปโร อกฺกุสโลติ จาหุฯ
Bālo paro akkusaloti cāhūti. Paro bālo hīno nihīno omako lāmako chatukko paritto akusalo avidvā avijjāgato aññāṇī avibhāvī duppaññoti, evamāhaṃsu evaṃ kathenti evaṃ bhaṇanti evaṃ dīpayanti evaṃ voharantīti – bālo paro akkusaloti cāhu.
สโจฺจ นุ วาโท กตโม อิเมสนฺติฯ อิเมสํ สมณพฺราหฺมณานํ วาโท กตโม สโจฺจ ตโจฺฉ ตโถ ภูโต ยาถาโว อวิปรีโตติ – สโจฺจ นุ วาโท กตโม อิเมสํฯ
Sacco nu vādo katamo imesanti. Imesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ vādo katamo sacco taccho tatho bhūto yāthāvo aviparītoti – sacco nu vādo katamo imesaṃ.
สเพฺพว หีเม กุสลาวทานาติฯ สเพฺพวิเม สมณพฺราหฺมณา กุสลวาทา ปณฺฑิตวาทา ถิรวาทา ญายวาทา เหตุวาทา ลกฺขณวาทา การณวาทา ฐานวาทา สกาย ลทฺธิยาติ – สเพฺพว หีเม กุสลาวทานาฯ
Sabbeva hīme kusalāvadānāti. Sabbevime samaṇabrāhmaṇā kusalavādā paṇḍitavādā thiravādā ñāyavādā hetuvādā lakkhaṇavādā kāraṇavādā ṭhānavādā sakāya laddhiyāti – sabbeva hīme kusalāvadānā.
เตนาห โส นิมฺมิโต –
Tenāha so nimmito –
‘‘เอวมฺปิ วิคฺคยฺห วิวาทยนฺติ, พาโล ปโร อกฺกุสโลติ จาหุ;
‘‘Evampi viggayha vivādayanti, bālo paro akkusaloti cāhu;
สโจฺจ นุ วาโท กตโม อิเมสํ, สเพฺพว หีเม กุสลาวทานา’’ติฯ
Sacco nu vādo katamo imesaṃ, sabbeva hīme kusalāvadānā’’ti.
๑๑๕.
115.
ปรสฺส เจ ธมฺมมนานุชานํ, พาโลมโก โหติ นิหีนปโญฺญ;
Parassace dhammamanānujānaṃ, bālomako hoti nihīnapañño;
สเพฺพว พาลา สุนิหีนปญฺญา, สเพฺพวิเม ทิฎฺฐิปริพฺพสานาฯ
Sabbevabālā sunihīnapaññā, sabbevime diṭṭhiparibbasānā.
ปรสฺส เจ ธมฺมมนานุชานนฺติฯ ปรสฺส ธมฺมํ ทิฎฺฐิํ ปฎิปทํ มคฺคํ อนานุชานโนฺต อนานุปสฺสโนฺต อนานุมนโนฺต อนานุมญฺญโนฺต อนานุโมทโนฺตติ – ปรสฺส เจ ธมฺมมนานุชานํฯ
Parassa ce dhammamanānujānanti. Parassa dhammaṃ diṭṭhiṃ paṭipadaṃ maggaṃ anānujānanto anānupassanto anānumananto anānumaññanto anānumodantoti – parassa ce dhammamanānujānaṃ.
พาโลมโก โหติ นิหีนปโญฺญติฯ ปโร พาโล โหติ หีโน นิหีโน โอมโก ลามโก ฉตุโกฺก ปริโตฺต, หีนปโญฺญ นิหีนปโญฺญ โอมกปโญฺญ ลามกปโญฺญ ฉตุกฺกปโญฺญ ปริตฺตปโญฺญติ – พาโลมโก โหติ นิหีนปโญฺญฯ
Bālomakohoti nihīnapaññoti. Paro bālo hoti hīno nihīno omako lāmako chatukko paritto, hīnapañño nihīnapañño omakapañño lāmakapañño chatukkapañño parittapaññoti – bālomako hoti nihīnapañño.
สเพฺพว พาลา สุนิหีนปญฺญาติฯ สเพฺพวิเม สมณพฺราหฺมณา พาลา หีนา นิหีนา โอมกา ลามกา ฉตุกฺกา ปริตฺตา, สเพฺพว หีนปญฺญา นิหีนปญฺญา โอมกปญฺญา ลามกปญฺญา ฉตุกฺกปญฺญา ปริตฺตปญฺญาติ – สเพฺพว พาลา สุนิหีนปญฺญาฯ
Sabbeva bālā sunihīnapaññāti. Sabbevime samaṇabrāhmaṇā bālā hīnā nihīnā omakā lāmakā chatukkā parittā, sabbeva hīnapaññā nihīnapaññā omakapaññā lāmakapaññā chatukkapaññā parittapaññāti – sabbeva bālā sunihīnapaññā.
สเพฺพวิเม ทิฎฺฐิปริพฺพสานาติฯ สเพฺพวิเม สมณพฺราหฺมณา ทิฎฺฐิคติกา; เต ทฺวาสฎฺฐิยา ทิฎฺฐิคตานํ อญฺญตรญฺญตรํ ทิฎฺฐิคตํ คเหตฺวา อุคฺคเหตฺวา คณฺหิตฺวา ปรามสิตฺวา อภินิวิสิตฺวา สกาย สกาย ทิฎฺฐิยา วสนฺติ สํวสนฺติ อาวสนฺติ ปริวสนฺติฯ ยถา อคาริกา วา ฆเรสุ วสนฺติ, สาปตฺติกา วา อาปตฺตีสุ วสนฺติ, สกิเลสา วา กิเลเสสุ วสนฺติ; เอวเมว สเพฺพวิเม สมณพฺราหฺมณา ทิฎฺฐิคติกา…เป.… ปริวสนฺตีติ – สเพฺพวิเม ทิฎฺฐิปริพฺพสานาฯ
Sabbevime diṭṭhiparibbasānāti. Sabbevime samaṇabrāhmaṇā diṭṭhigatikā; te dvāsaṭṭhiyā diṭṭhigatānaṃ aññataraññataraṃ diṭṭhigataṃ gahetvā uggahetvā gaṇhitvā parāmasitvā abhinivisitvā sakāya sakāya diṭṭhiyā vasanti saṃvasanti āvasanti parivasanti. Yathā agārikā vā gharesu vasanti, sāpattikā vā āpattīsu vasanti, sakilesā vā kilesesu vasanti; evameva sabbevime samaṇabrāhmaṇā diṭṭhigatikā…pe… parivasantīti – sabbevime diṭṭhiparibbasānā.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘ปรสฺส เจ ธมฺมมนานุชานํ, พาโลมโก โหติ นิหีนปโญฺญ;
‘‘Parassa ce dhammamanānujānaṃ, bālomako hoti nihīnapañño;
สเพฺพว พาลา สุนิหีนปญฺญา, สเพฺพวิเม ทิฎฺฐิปริพฺพสานา’’ติฯ
Sabbeva bālā sunihīnapaññā, sabbevime diṭṭhiparibbasānā’’ti.
๑๑๖.
116.
สนฺทิฎฺฐิยา เจว นวีวทาตา, 7 สํสุทฺธปญฺญา กุสลา มุตีมา;
Sandiṭṭhiyā ceva navīvadātā,8saṃsuddhapaññā kusalā mutīmā;
น เตสํ โกจิ ปริหีนปโญฺญ, ทิฎฺฐี หิ เตสมฺปิ ตถา สมตฺตาฯ
Na tesaṃ koci parihīnapañño, diṭṭhī hi tesampi tathā samattā.
สนฺทิฎฺฐิยา เจว นวีวทาตาติฯ สกาย ทิฎฺฐิยา สกาย ขนฺติยา สกาย รุจิยา สกาย ลทฺธิยา อนวีวทาตา อโวทาตา อปริโยทาตา สํกิลิฎฺฐา สํกิเลสิกาติ – สนฺทิฎฺฐิยา เจว นวีวทาตาฯ
Sandiṭṭhiyā ceva navīvadātāti. Sakāya diṭṭhiyā sakāya khantiyā sakāya ruciyā sakāya laddhiyā anavīvadātā avodātā apariyodātā saṃkiliṭṭhā saṃkilesikāti – sandiṭṭhiyā ceva navīvadātā.
สํสุทฺธปญฺญา กุสลา มุตีมาติฯ สุทฺธปญฺญา วิสุทฺธปญฺญา ปริสุทฺธปญฺญา โวทาตปญฺญา ปริโยทาตปญฺญาฯ อถ วา สุทฺธทสฺสนา วิสุทฺธทสฺสนา ปริสุทฺธทสฺสนา โวทาตทสฺสนา ปริโยทาตทสฺสนาติ – สํสุทฺธปญฺญาฯ กุสลาติ กุสลา ปณฺฑิตา ปญฺญวโนฺต อิทฺธิมโนฺต ญาณิโน วิภาวิโน เมธาวิโนติ – สํสุทฺธปญฺญา กุสลาฯ มุตีมาติ มุติมา ปณฺฑิตา ปญฺญวโนฺต อิทฺธิมโนฺต ญาณิโน วิภาวิโน เมธาวิโนติ – สํสุทฺธปญฺญา กุสลา มุตีมาฯ
Saṃsuddhapaññākusalā mutīmāti. Suddhapaññā visuddhapaññā parisuddhapaññā vodātapaññā pariyodātapaññā. Atha vā suddhadassanā visuddhadassanā parisuddhadassanā vodātadassanā pariyodātadassanāti – saṃsuddhapaññā. Kusalāti kusalā paṇḍitā paññavanto iddhimanto ñāṇino vibhāvino medhāvinoti – saṃsuddhapaññā kusalā. Mutīmāti mutimā paṇḍitā paññavanto iddhimanto ñāṇino vibhāvino medhāvinoti – saṃsuddhapaññā kusalā mutīmā.
เตสํ น โกจิ ปริหีนปโญฺญติฯ เตสํ สมณพฺราหฺมณานํ น โกจิ หีนปโญฺญ นิหีนปโญฺญ โอมกปโญฺญ ลามกปโญฺญ ฉตุกฺกปโญฺญ ปริตฺตปโญฺญ อตฺถิฯ สเพฺพว เสฎฺฐปญฺญา วิสิฎฺฐปญฺญา ปาโมกฺขปญฺญา อุตฺตมปญฺญา ปวรปญฺญาติ – เตสํ น โกจิ ปริหีนปโญฺญฯ
Tesaṃ na koci parihīnapaññoti. Tesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ na koci hīnapañño nihīnapañño omakapañño lāmakapañño chatukkapañño parittapañño atthi. Sabbeva seṭṭhapaññā visiṭṭhapaññā pāmokkhapaññā uttamapaññā pavarapaññāti – tesaṃ na koci parihīnapañño.
ทิฎฺฐี หิ เตสมฺปิ ตถา สมตฺตาติฯ เตสํ สมณพฺราหฺมณานํ ทิฎฺฐิ ตถา สมตฺตา สมาทินฺนา คหิตา ปรามฎฺฐา อภินิวิฎฺฐา อโชฺฌสิตา อธิมุตฺตาติ – ทิฎฺฐี หิ เตสมฺปิ ตถา สมตฺตาฯ
Diṭṭhī hi tesampi tathā samattāti. Tesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ diṭṭhi tathā samattā samādinnā gahitā parāmaṭṭhā abhiniviṭṭhā ajjhositā adhimuttāti – diṭṭhī hi tesampi tathā samattā.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘สนฺทิฎฺฐิยา เจว นวีวทาตา, สํสุทฺธปญฺญา กุสลา มุตีมา;
‘‘Sandiṭṭhiyā ceva navīvadātā, saṃsuddhapaññā kusalā mutīmā;
เตสํ น โกจิ ปริหีนปโญฺญ, ทิฎฺฐี หิ เตสมฺปิ ตถา สมตฺตา’’ติฯ
Tesaṃ na koci parihīnapañño, diṭṭhī hi tesampi tathā samattā’’ti.
๑๑๗.
117.
น วาหเมตํ ตถิยนฺติ 9 พฺรูมิ, ยมาหุ พาลา มิถุ อญฺญมญฺญํ;
Na vāhametaṃ tathiyanti10brūmi, yamāhu bālā mithu aññamaññaṃ;
สกํ สกํ ทิฎฺฐิมกํสุ สจฺจํ, ตสฺมา หิ พาโลติ ปรํ ทหนฺติฯ
Sakaṃ sakaṃ diṭṭhimakaṃsu saccaṃ, tasmā hi bāloti paraṃ dahanti.
น วาหเมตํ ตถิยนฺติ พฺรูมีติฯ นาติ ปฎิเกฺขโปฯ เอตนฺติ ‘‘ทฺวาสฎฺฐิทิฎฺฐิคตานิ นาหํ เอตํ ตจฺฉํ ตถํ ภูตํ ยาถาวํ อวิปรีต’’นฺติ พฺรูมิ อาจิกฺขามิ เทเสมิ ปญฺญเปมิ ปฎฺฐเปมิ วิวรามิ วิภชามิ อุตฺตานีกโรมิ ปกาเสมีติ – น วาหเมตํ ตถิยนฺติ พฺรูมิฯ
Navāhametaṃ tathiyanti brūmīti. Nāti paṭikkhepo. Etanti ‘‘dvāsaṭṭhidiṭṭhigatāni nāhaṃ etaṃ tacchaṃ tathaṃ bhūtaṃ yāthāvaṃ aviparīta’’nti brūmi ācikkhāmi desemi paññapemi paṭṭhapemi vivarāmi vibhajāmi uttānīkaromi pakāsemīti – na vāhametaṃ tathiyanti brūmi.
ยมาหุ พาลา มิถุ อญฺญมญฺญนฺติฯ มิถูติ เทฺว ชนา, เทฺว กลหการกา, เทฺว ภณฺฑนการกา, เทฺว ภสฺสการกา, เทฺว วิวาทการกา, เทฺว อธิกรณการกา, เทฺว วาทิโน, เทฺว สลฺลปกา; เต อญฺญมญฺญํ พาโล 11 หีโน นิหีโน โอมโก ลามโก ฉตุโกฺก ปริโตฺตติ, เอวมาหํสุ เอวํ กเถนฺติ เอวํ ภณนฺติ เอวํ ทีปยนฺติ เอวํ โวหรนฺตีติ – ยมาหุ พาลา มิถุ อญฺญมญฺญํฯ
Yamāhu bālā mithu aññamaññanti. Mithūti dve janā, dve kalahakārakā, dve bhaṇḍanakārakā, dve bhassakārakā, dve vivādakārakā, dve adhikaraṇakārakā, dve vādino, dve sallapakā; te aññamaññaṃ bālo 12 hīno nihīno omako lāmako chatukko parittoti, evamāhaṃsu evaṃ kathenti evaṃ bhaṇanti evaṃ dīpayanti evaṃ voharantīti – yamāhu bālā mithu aññamaññaṃ.
สกํ สกํ ทิฎฺฐิมกํสุ สจฺจนฺติฯ ‘‘สสฺสโต โลโก, อิทเมว สจฺจํ โมฆมญฺญ’’นฺติ – สกํ สกํ ทิฎฺฐิมกํสุ สจฺจํฯ ‘‘อสสฺสโต โลโก, อิทเมว สจฺจํ โมฆมญฺญ’’นฺติ…เป.… ‘‘เนว โหติ น น โหติ ตถาคโต ปรํ มรณา, อิทเมว สจฺจํ โมฆมญฺญ’’นฺติ – สกํ สกํ ทิฎฺฐิมกํสุ สจฺจํฯ
Sakaṃ sakaṃ diṭṭhimakaṃsu saccanti. ‘‘Sassato loko, idameva saccaṃ moghamañña’’nti – sakaṃ sakaṃ diṭṭhimakaṃsu saccaṃ. ‘‘Asassato loko, idameva saccaṃ moghamañña’’nti…pe… ‘‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā, idameva saccaṃ moghamañña’’nti – sakaṃ sakaṃ diṭṭhimakaṃsu saccaṃ.
ตสฺมา หิ พาโลติ ปรํ ทหนฺตีติฯ ตสฺมาติ ตสฺมา ตํการณา ตํเหตุ ตปฺปจฺจยา ตํนิทานา ปรํ พาโล หีโน นิหีโน โอมโก ลามโก ฉตุโกฺก ปริโตฺตติ ทหนฺติ ปสฺสนฺติ ทกฺขนฺติ โอโลเกนฺติ นิชฺฌายนฺติ อุปปริกฺขนฺตีติ – ตสฺมา หิ พาโลติ ปรํ ทหนฺติฯ
Tasmā hi bāloti paraṃ dahantīti. Tasmāti tasmā taṃkāraṇā taṃhetu tappaccayā taṃnidānā paraṃ bālo hīno nihīno omako lāmako chatukko parittoti dahanti passanti dakkhanti olokenti nijjhāyanti upaparikkhantīti – tasmā hi bāloti paraṃ dahanti.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘น วาหเมตํ ตถิยนฺติ พฺรูมิ, ยมาหุ พาลา มิถุ อญฺญมญฺญํ;
‘‘Na vāhametaṃ tathiyanti brūmi, yamāhu bālā mithu aññamaññaṃ;
สกํ สกํ ทิฎฺฐิมกํสุ สจฺจํ, ตสฺมา หิ พาโลติ ปรํ ทหนฺตี’’ติฯ
Sakaṃ sakaṃ diṭṭhimakaṃsu saccaṃ, tasmā hi bāloti paraṃ dahantī’’ti.
๑๑๘.
118.
ยมาหุ สจฺจํ ตถิยนฺติ เอเก, ตมาหุ อเญฺญปิ 13 ตุจฺฉํ มุสาติ;
Yamāhusaccaṃ tathiyanti eke, tamāhu aññepi14tucchaṃ musāti;
เอวมฺปิ วิคฺคยฺห วิวาทยนฺติ, กสฺมา น เอกํ สมณา วทนฺติฯ
Evampi viggayha vivādayanti, kasmā na ekaṃ samaṇā vadanti.
ยมาหุ สจฺจํ ตถิยนฺติ เอเกติฯ ยํ ธมฺมํ ทิฎฺฐิํ ปฎิปทํ มคฺคํ เอเก สมณพฺราหฺมณา ‘‘อิทํ สจฺจํ ตจฺฉํ ตถํ ภูตํ ยาถาวํ อวิปรีต’’นฺติ, เอวมาหํสุ เอวํ กเถนฺติ เอวํ ภณนฺติ เอวํ ทีปยนฺติ เอวํ โวหรนฺตีติ – ยมาหุ สจฺจํ ตถิยนฺติ เอเกฯ
Yamāhu saccaṃ tathiyanti eketi. Yaṃ dhammaṃ diṭṭhiṃ paṭipadaṃ maggaṃ eke samaṇabrāhmaṇā ‘‘idaṃ saccaṃ tacchaṃ tathaṃ bhūtaṃ yāthāvaṃ aviparīta’’nti, evamāhaṃsu evaṃ kathenti evaṃ bhaṇanti evaṃ dīpayanti evaṃ voharantīti – yamāhu saccaṃ tathiyanti eke.
ตมาหุ อเญฺญปิ ตุจฺฉํ มุสาตีติฯ ตเมว ธมฺมํ ทิฎฺฐิํ ปฎิปทํ มคฺคํ เอเก สมณพฺราหฺมณา ‘‘ตุจฺฉํ เอตํ, มุสา เอตํ, อภูตํ เอตํ, อลิกํ เอตํ, อยาถาวํ เอต’’นฺติ, เอวมาหํสุ เอวํ กเถนฺติ เอวํ ภณนฺติ เอวํ ทีปยนฺติ เอวํ โวหรนฺตีติ – ตมาหุ อเญฺญปิ ตุจฺฉํ มุสาติฯ
Tamāhu aññepi tucchaṃ musātīti. Tameva dhammaṃ diṭṭhiṃ paṭipadaṃ maggaṃ eke samaṇabrāhmaṇā ‘‘tucchaṃ etaṃ, musā etaṃ, abhūtaṃ etaṃ, alikaṃ etaṃ, ayāthāvaṃ eta’’nti, evamāhaṃsu evaṃ kathenti evaṃ bhaṇanti evaṃ dīpayanti evaṃ voharantīti – tamāhu aññepi tucchaṃ musāti.
เอวมฺปิ วิคฺคยฺห วิวาทยนฺตีติฯ เอวํ คเหตฺวา อุคฺคเหตฺวา คณฺหิตฺวา ปรามสิตฺวา อภินิวิสิตฺวา วิวาทยนฺติ, กลหํ กโรนฺติ, ภณฺฑนํ กโรนฺติ, วิคฺคหํ กโรนฺติ, วิวาทํ กโรนฺติ , เมธคํ กโรนฺติ – ‘‘น ตฺวํ อิมํ ธมฺมวินยํ อาชานาสิ…เป.… นิเพฺพเฐหิ วา สเจ ปโหสี’’ติ – เอวมฺปิ วิคฺคยฺห วิวาทยนฺติฯ
Evampiviggayha vivādayantīti. Evaṃ gahetvā uggahetvā gaṇhitvā parāmasitvā abhinivisitvā vivādayanti, kalahaṃ karonti, bhaṇḍanaṃ karonti, viggahaṃ karonti, vivādaṃ karonti , medhagaṃ karonti – ‘‘na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāsi…pe… nibbeṭhehi vā sace pahosī’’ti – evampi viggayha vivādayanti.
กสฺมา น เอกํ สมณา วทนฺตีติฯ กสฺมาติ กสฺมา กิํการณา กิํเหตุ กิํปจฺจยา กิํนิทานา กิํสมุทยา กิํชาติกา กิํปภวา น เอกํ วทนฺติ นานา วทนฺติ วิวิธํ วทนฺติ อโญฺญญฺญํ 15 วทนฺติ ปุถุ วทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺตีติ – กสฺมา น เอกํ สมณา วทนฺติฯ
Kasmāna ekaṃ samaṇā vadantīti. Kasmāti kasmā kiṃkāraṇā kiṃhetu kiṃpaccayā kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā na ekaṃ vadanti nānā vadanti vividhaṃ vadanti aññoññaṃ 16 vadanti puthu vadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharantīti – kasmā na ekaṃ samaṇā vadanti.
เตนาห โส นิมฺมิโต –
Tenāha so nimmito –
‘‘ยมาหุ สจฺจํ ตถิยนฺติ เอเก, ตมาหุ อเญฺญปิ ตุจฺฉํ มุสาติ;
‘‘Yamāhu saccaṃ tathiyanti eke, tamāhu aññepi tucchaṃ musāti;
เอวมฺปิ วิคฺคยฺห วิวาทยนฺติ, กสฺมา น เอกํ สมณา วทนฺตี’’ติฯ
Evampi viggayha vivādayanti, kasmā na ekaṃ samaṇā vadantī’’ti.
๑๑๙.
119.
เอกญฺหิ สจฺจํ น ทุตียมตฺถิ, ยสฺมิํ ปชา โน วิวเท ปชานํ;
Ekañhi saccaṃ na dutīyamatthi, yasmiṃ pajā no vivade pajānaṃ;
นานา เต สจฺจานิ สยํ ถุนนฺติ, ตสฺมา น เอกํ สมณา วทนฺติฯ
Nānā te saccāni sayaṃ thunanti, tasmā na ekaṃ samaṇā vadanti.
เอกญฺหิ สจฺจํ น ทุตียมตฺถีติฯ เอกํ สจฺจํ วุจฺจติ ทุกฺขนิโรโธ นิพฺพานํฯ โย โส สพฺพสงฺขารสมโถ สพฺพูปธิปฎินิสฺสโคฺค ตณฺหกฺขโย วิราโค นิโรโธ นิพฺพานํฯ อถ วา เอกํ สจฺจํ วุจฺจติ – มคฺคสจฺจํ, นิยฺยานสจฺจํ, ทุกฺขนิโรธคามินี ปฎิปทา, อริโย อฎฺฐงฺคิโก มโคฺค, เสยฺยถิทํ – สมฺมาทิฎฺฐิ, สมฺมาสงฺกโปฺป, สมฺมาวาจา, สมฺมากมฺมโนฺต, สมฺมาอาชีโว, สมฺมาวายาโม, สมฺมาสติ, สมฺมาสมาธีติ – เอกญฺหิ สจฺจํ น ทุตียมตฺถิฯ
Ekañhi saccaṃ na dutīyamatthīti. Ekaṃ saccaṃ vuccati dukkhanirodho nibbānaṃ. Yo so sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhakkhayo virāgo nirodho nibbānaṃ. Atha vā ekaṃ saccaṃ vuccati – maggasaccaṃ, niyyānasaccaṃ, dukkhanirodhagāminī paṭipadā, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammāājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhīti – ekañhi saccaṃ na dutīyamatthi.
ยสฺมิํ ปชา โน วิวเท ปชานนฺติฯ ยสฺมินฺติ ยสฺมิํ สเจฺจฯ ปชาติ สตฺตาธิวจนํฯ ปชานนฺติ 17 ยํ สจฺจํ ปชานนฺตา อาชานนฺตา วิชานนฺตา ปฎิวิชานนฺตา ปฎิวิชฺฌนฺตา น กลหํ กเรยฺยุํ, น ภณฺฑนํ กเรยฺยุํ, น วิคฺคหํ กเรยฺยุํ, น วิวาทํ กเรยฺยุํ, น เมธคํ กเรยฺยุํ, กลหํ ภณฺฑนํ วิคฺคหํ วิวาทํ เมธคํ ปชเหยฺยุํ, วิโนเทยฺยุํ, พฺยนฺติํ กเรยฺยุํ 18, อนภาวํ คเมยฺยุนฺติ – ยสฺมิํ ปชา โน วิวเท ปชานํฯ
Yasmiṃpajā no vivade pajānanti. Yasminti yasmiṃ sacce. Pajāti sattādhivacanaṃ. Pajānanti 19 yaṃ saccaṃ pajānantā ājānantā vijānantā paṭivijānantā paṭivijjhantā na kalahaṃ kareyyuṃ, na bhaṇḍanaṃ kareyyuṃ, na viggahaṃ kareyyuṃ, na vivādaṃ kareyyuṃ, na medhagaṃ kareyyuṃ, kalahaṃ bhaṇḍanaṃ viggahaṃ vivādaṃ medhagaṃ pajaheyyuṃ, vinodeyyuṃ, byantiṃ kareyyuṃ 20, anabhāvaṃ gameyyunti – yasmiṃ pajā no vivade pajānaṃ.
นานา เต สจฺจานิ สยํ ถุนนฺตีติฯ นานา เต สจฺจานิ สยํ ถุนนฺติ วทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺติฯ ‘‘สสฺสโต โลโก, อิทเมว สจฺจํ โมฆมญฺญ’’นฺติ สยํ ถุนนฺติ วทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺติฯ ‘‘อสสฺสโต โลโก…เป.… เนว โหติ น น โหติ ตถาคโต ปรํ มรณา, อิทเมว สจฺจํ โมฆมญฺญ’’นฺติ สยํ ถุนนฺติ วทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺตีติ – นานา เต สจฺจานิ สยํ ถุนนฺติฯ
Nānāte saccāni sayaṃ thunantīti. Nānā te saccāni sayaṃ thunanti vadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharanti. ‘‘Sassato loko, idameva saccaṃ moghamañña’’nti sayaṃ thunanti vadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharanti. ‘‘Asassato loko…pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā, idameva saccaṃ moghamañña’’nti sayaṃ thunanti vadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharantīti – nānā te saccāni sayaṃ thunanti.
ตสฺมา น เอกํ สมณา วทนฺตีติฯ ตสฺมาติ ตสฺมา ตํการณา ตํเหตุ ตปฺปจฺจยา ตํนิทานา น เอกํ วทนฺติ นานา วทนฺติ วิวิธํ วทนฺติ อโญฺญญฺญํ วทนฺติ ปุถุ วทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺตีติ – ตสฺมา น เอกํ สมณา วทนฺติฯ
Tasmā na ekaṃ samaṇā vadantīti. Tasmāti tasmā taṃkāraṇā taṃhetu tappaccayā taṃnidānā na ekaṃ vadanti nānā vadanti vividhaṃ vadanti aññoññaṃ vadanti puthu vadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharantīti – tasmā na ekaṃ samaṇā vadanti.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘เอกญฺหิ สจฺจํ น ทุตียมตฺถิ, ยสฺมิํ ปชา โน วิวเท ปชานํ;
‘‘Ekañhi saccaṃ na dutīyamatthi, yasmiṃ pajā no vivade pajānaṃ;
นานา เต สจฺจานิ สยํ ถุนนฺติ, ตสฺมา น เอกํ สมณา วทนฺตี’’ติฯ
Nānā te saccāni sayaṃ thunanti, tasmā na ekaṃ samaṇā vadantī’’ti.
๑๒๐.
120.
กสฺมา นุ สจฺจานิ วทนฺติ นานา, ปวาทิยาเส กุสลาวทานา;
Kasmā nu saccāni vadanti nānā, pavādiyāse kusalāvadānā;
สจฺจานิ สุตานิ พหูนิ นานา, อุทาหุ เต ตกฺกมนุสฺสรนฺติฯ
Saccāni sutāni bahūni nānā, udāhu te takkamanussaranti.
กสฺมา นุ สจฺจานิ วทนฺติ นานาติฯ กสฺมาติ กสฺมา กิํการณา กิํเหตุ กิํปจฺจยา กิํนิทานา สจฺจานิ นานา 21 วทนฺติ, วิวิธานิ วทนฺติ, อโญฺญญฺญานิ วทนฺติ, ปุถูนิ วทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺตีติ – กสฺมา นุ สจฺจานิ วทนฺติ นานาฯ
Kasmā nu saccāni vadanti nānāti. Kasmāti kasmā kiṃkāraṇā kiṃhetu kiṃpaccayā kiṃnidānā saccāni nānā 22 vadanti, vividhāni vadanti, aññoññāni vadanti, puthūni vadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharantīti – kasmā nu saccāni vadanti nānā.
ปวาทิยาเส กุสลาวทานาติฯ ปวาทิยาเสติ วิปฺปวทนฺตีติปิ ปวาทิยาเสฯ อถ วา สกํ สกํ ทิฎฺฐิคตํ ปวทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺติฯ ‘‘สสฺสโต โลโก, อิทเมว สจฺจํ โมฆมญฺญ’’นฺติ ปวทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺติฯ ‘‘อสสฺสโต โลโก…เป.… เนว โหติ น น โหติ ตถาคโต ปรํ มรณา, อิทเมว สจฺจํ โมฆมญฺญ’’นฺติ ปวทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺติฯ กุสลาวทานาติ กุสลวาทา ปณฺฑิตวาทา ถิรวาทา ญายวาทา เหตุวาทา ลกฺขณวาทา การณวาทา ฐานวาทา สกาย ลทฺธิยาติ – ปวาทิยาเส กุสลาวทานาฯ
Pavādiyāse kusalāvadānāti. Pavādiyāseti vippavadantītipi pavādiyāse. Atha vā sakaṃ sakaṃ diṭṭhigataṃ pavadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharanti. ‘‘Sassato loko, idameva saccaṃ moghamañña’’nti pavadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharanti. ‘‘Asassato loko…pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā, idameva saccaṃ moghamañña’’nti pavadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharanti. Kusalāvadānāti kusalavādā paṇḍitavādā thiravādā ñāyavādā hetuvādā lakkhaṇavādā kāraṇavādā ṭhānavādā sakāya laddhiyāti – pavādiyāse kusalāvadānā.
สจฺจานิ สุตานิ พหูนิ นานาติ สจฺจานิ สุตานิ พหุกานิ นานานิ วิวิธานิ อโญฺญญฺญานิ ปุถูนีติ – สจฺจานิ สุตานิ พหูนิ นานาฯ
Saccāni sutāni bahūni nānāti saccāni sutāni bahukāni nānāni vividhāni aññoññāni puthūnīti – saccāni sutāni bahūni nānā.
อุทาหุ เต ตกฺกมนุสฺสรนฺตีติ อุทาหุ ตเกฺกน สงฺกเปฺปน ยายนฺติ นียนฺติ วุยฺหนฺติ สํหรียนฺตีติ ฯ เอวมฺปิ อุทาหุ เต ตกฺกมนุสฺสรนฺติฯ อถ วา ตกฺกปริยาหตํ วีมํสานุจริตํ สยํ ปฎิภานํ วทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺตีติฯ เอวมฺปิ อุทาหุ เต ตกฺกมนุสฺสรนฺติฯ
Udāhu te takkamanussarantīti udāhu takkena saṅkappena yāyanti nīyanti vuyhanti saṃharīyantīti . Evampi udāhu te takkamanussaranti. Atha vā takkapariyāhataṃ vīmaṃsānucaritaṃ sayaṃ paṭibhānaṃ vadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharantīti. Evampi udāhu te takkamanussaranti.
เตนาห โส นิมฺมิโต –
Tenāha so nimmito –
‘‘กสฺมา นุ สจฺจานิ วทนฺติ นานา, ปวาทิยาเส กุสลาวทานา;
‘‘Kasmā nu saccāni vadanti nānā, pavādiyāse kusalāvadānā;
สจฺจานิ สุตานิ พหูนิ นานา, อุทาหุ เต ตกฺกมนุสฺสรนฺตี’’ติฯ
Saccāni sutāni bahūni nānā, udāhu te takkamanussarantī’’ti.
๑๒๑.
121.
น เหว สจฺจานิ พหูนิ นานา, อญฺญตฺร สญฺญาย นิจฺจานิ โลเก;
Na heva saccāni bahūni nānā, aññatra saññāya niccāni loke;
ตกฺกญฺจ ทิฎฺฐีสุ ปกปฺปยิตฺวา, สจฺจํ มุสาติ ทฺวยธมฺมมาหุฯ
Takkañca diṭṭhīsu pakappayitvā, saccaṃ musāti dvayadhammamāhu.
น เหว สจฺจานิ พหูนิ นานาติ น เหว สจฺจานิ พหุกานิ นานานิ วิวิธานิ อโญฺญญฺญานิ ปุถูนีติ – น เหว สจฺจานิ พหูนิ นานาฯ
Na heva saccāni bahūni nānāti na heva saccāni bahukāni nānāni vividhāni aññoññāni puthūnīti – na heva saccāni bahūni nānā.
อญฺญตฺร สญฺญาย นิจฺจานิ โลเกติ อญฺญตฺร สญฺญาย นิจฺจคฺคาหา เอกเญฺญว สจฺจํ โลเก กถียติ ภณียติ ทีปียติ โวหรียติ – ทุกฺขนิโรโธ นิพฺพานํฯ โย โส สพฺพสงฺขารสมโถ สพฺพูปธิปฎินิสฺสโคฺค ตณฺหกฺขโย วิราโค นิโรโธ นิพฺพานํฯ อถ วา เอกํ สจฺจํ วุจฺจติ มคฺคสจฺจํ, นิยฺยานสจฺจํ, ทุกฺขนิโรธคามินี ปฎิปทา, อริโย อฎฺฐงฺคิโก มโคฺค, เสยฺยถิทํ – สมฺมาทิฎฺฐิ …เป.… สมฺมาสมาธีติ – อญฺญตฺร สญฺญาย นิจฺจานิ โลเกฯ
Aññatra saññāya niccāni loketi aññatra saññāya niccaggāhā ekaññeva saccaṃ loke kathīyati bhaṇīyati dīpīyati voharīyati – dukkhanirodho nibbānaṃ. Yo so sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhakkhayo virāgo nirodho nibbānaṃ. Atha vā ekaṃ saccaṃ vuccati maggasaccaṃ, niyyānasaccaṃ, dukkhanirodhagāminī paṭipadā, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi …pe… sammāsamādhīti – aññatra saññāya niccāni loke.
ตกฺกญฺจ ทิฎฺฐีสุ ปกปฺปยิตฺวา, สจฺจํ มุสาติ ทฺวยธมฺมมาหูติฯ ตกฺกํ วิตกฺกํ สงฺกปฺปํ ตกฺกยิตฺวา วิตกฺกยิตฺวา สงฺกปฺปยิตฺวา ทิฎฺฐิคตานิ ชเนนฺติ สญฺชเนนฺติ นิพฺพเตฺตนฺติ อภินิพฺพเตฺตนฺติฯ ทิฎฺฐิคตานิ ชเนตฺวา สญฺชเนตฺวา นิพฺพเตฺตตฺวา อภินิพฺพเตฺตตฺวา ‘‘มยฺหํ สจฺจํ ตุยฺหํ มุสา’’ติ, เอวมาหํสุ เอวํ กเถนฺติ เอวํ ภณนฺติ เอวํ ทีปยนฺติ เอวํ โวหรนฺตีติ – ตกฺกญฺจ ทิฎฺฐีสุ ปกปฺปยิตฺวา สจฺจํ มุสาติ ทฺวยธมฺมมาหุฯ
Takkañca diṭṭhīsu pakappayitvā, saccaṃ musāti dvayadhammamāhūti. Takkaṃ vitakkaṃ saṅkappaṃ takkayitvā vitakkayitvā saṅkappayitvā diṭṭhigatāni janenti sañjanenti nibbattenti abhinibbattenti. Diṭṭhigatāni janetvā sañjanetvā nibbattetvā abhinibbattetvā ‘‘mayhaṃ saccaṃ tuyhaṃ musā’’ti, evamāhaṃsu evaṃ kathenti evaṃ bhaṇanti evaṃ dīpayanti evaṃ voharantīti – takkañca diṭṭhīsu pakappayitvā saccaṃ musāti dvayadhammamāhu.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘น เหว สจฺจานิ พหูนิ นานา, อญฺญตฺร สญฺญาย นิจฺจานิ โลเก;
‘‘Na heva saccāni bahūni nānā, aññatra saññāya niccāni loke;
ตกฺกญฺจ ทิฎฺฐีสุ ปกปฺปยิตฺวา, สจฺจํ มุสาติ ทฺวยธมฺมมาหู’’ติฯ
Takkañca diṭṭhīsu pakappayitvā, saccaṃ musāti dvayadhammamāhū’’ti.
๑๒๒.
122.
ทิเฎฺฐ สุเต สีลวเต มุเต วา, เอเต จ 23 นิสฺสาย วิมานทสฺสี;
Diṭṭhesute sīlavate mute vā, ete ca24nissāya vimānadassī;
วินิจฺฉเย ฐตฺวา ปหสฺสมาโน, พาโล ปโร อกฺกุสโลติ จาหฯ
Vinicchaye ṭhatvā pahassamāno, bālo paro akkusaloti cāha.
ทิเฎฺฐ สุเต สีลวเต มุเต วา, เอเต จ นิสฺสาย วิมานทสฺสีติฯ ทิฎฺฐํ วา ทิฎฺฐสุทฺธิํ วา, สุตํ วา สุตสุทฺธิํ วา, สีลํ วา สีลสุทฺธิํ วา, วตํ วา วตสุทฺธิํ วา, มุตํ วา มุตสุทฺธิํ วา นิสฺสาย อุปนิสฺสาย คณฺหิตฺวา ปรามสิตฺวา อภินิวิสิตฺวาติ – ทิเฎฺฐ สุเต สีลวเต มุเต วาฯ เอเต จ นิสฺสาย วิมานทสฺสีติฯ น สมฺมาเนตีติปิ วิมานทสฺสีฯ อถ วา โทมนสฺสํ ชเนตีติปิ วิมานทสฺสีติ – ทิเฎฺฐ สุเต สีลวเต มุเต วา เอเต จ นิสฺสาย วิมานทสฺสีฯ
Diṭṭhesute sīlavate mute vā, ete ca nissāya vimānadassīti. Diṭṭhaṃ vā diṭṭhasuddhiṃ vā, sutaṃ vā sutasuddhiṃ vā, sīlaṃ vā sīlasuddhiṃ vā, vataṃ vā vatasuddhiṃ vā, mutaṃ vā mutasuddhiṃ vā nissāya upanissāya gaṇhitvā parāmasitvā abhinivisitvāti – diṭṭhe sute sīlavate mute vā. Ete ca nissāya vimānadassīti. Na sammānetītipi vimānadassī. Atha vā domanassaṃ janetītipi vimānadassīti – diṭṭhe sute sīlavate mute vā ete ca nissāya vimānadassī.
วินิจฺฉเย ฐตฺวา ปหสฺสมาโนติฯ วินิจฺฉยา วุจฺจนฺติ ทฺวาสฎฺฐิ ทิฎฺฐิคตานิฯ ทิฎฺฐิวินิจฺฉเย วินิจฺฉยทิฎฺฐิยา ฐตฺวา ปติฎฺฐหิตฺวา คณฺหิตฺวา ปรามสิตฺวา อภินิวิสิตฺวาติ – วินิจฺฉเย ฐตฺวาฯ ปหสฺสมาโนติ ตุโฎฺฐ โหติ หโฎฺฐ ปหโฎฺฐ อตฺตมโน ปริปุณฺณสงฺกโปฺปฯ อถ วา ทนฺตวิทํสกํ ปหสฺสมาโนติ – วินิจฺฉเย ฐตฺวา ปหสฺสมาโนฯ
Vinicchaye ṭhatvā pahassamānoti. Vinicchayā vuccanti dvāsaṭṭhi diṭṭhigatāni. Diṭṭhivinicchaye vinicchayadiṭṭhiyā ṭhatvā patiṭṭhahitvā gaṇhitvā parāmasitvā abhinivisitvāti – vinicchaye ṭhatvā. Pahassamānoti tuṭṭho hoti haṭṭho pahaṭṭho attamano paripuṇṇasaṅkappo. Atha vā dantavidaṃsakaṃ pahassamānoti – vinicchaye ṭhatvā pahassamāno.
พาโล ปโร อกฺกุสโลติ จาหาติฯ ปโร พาโล หีโน นิหีโน โอมโก ลามโก ฉตุโกฺก ปริโตฺต อกุสโล อวิทฺวา อวิชฺชาคโต อญฺญาณี อวิภาวี อเมธาวี ทุปฺปโญฺญติ, เอวมาห เอวํ กเถติ เอวํ ภณติ เอวํ ทีปยติ เอวํ โวหรตีติ – พาโล ปโร อกฺกุสโลติ จาหฯ
Bālo paro akkusaloti cāhāti. Paro bālo hīno nihīno omako lāmako chatukko paritto akusalo avidvā avijjāgato aññāṇī avibhāvī amedhāvī duppaññoti, evamāha evaṃ katheti evaṃ bhaṇati evaṃ dīpayati evaṃ voharatīti – bālo paro akkusaloti cāha.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘ทิเฎฺฐ สุเต สีลวเต มุเต วา, เอเต จ นิสฺสาย วิมานทสฺสี;
‘‘Diṭṭhe sute sīlavate mute vā, ete ca nissāya vimānadassī;
วินิจฺฉเย ฐตฺวา ปหสฺสมาโน, พาโล ปโร อกฺกุสโลติ จาหา’’ติฯ
Vinicchaye ṭhatvā pahassamāno, bālo paro akkusaloti cāhā’’ti.
๑๒๓.
123.
เยเนว พาโลติ ปรํ ทหาติ, เตนาตุมานํ กุสโลติ จาห;
Yeneva bāloti paraṃ dahāti, tenātumānaṃ kusaloti cāha;
สยมตฺตนา โส กุสลาวทาโน, อญฺญํ วิมาเนติ ตเทว ปาวฯ
Sayamattanā so kusalāvadāno, aññaṃ vimāneti tadeva pāva.
เยเนว พาโลติ ปรํ ทหาตีติฯ เยเนว เหตุนา เยน ปจฺจเยน เยน การเณน เยน ปภเวน ปรํ พาลโต หีนโต นิหีนโต โอมกโต ลามกโต ฉตุกฺกโต ปริตฺตโต ทหติ ปสฺสติ ทกฺขติ โอโลเกติ นิชฺฌายติ อุปปริกฺขตีติ – เยเนว พาโลติ ปรํ ทหาติฯ
Yeneva bāloti paraṃ dahātīti. Yeneva hetunā yena paccayena yena kāraṇena yena pabhavena paraṃ bālato hīnato nihīnato omakato lāmakato chatukkato parittato dahati passati dakkhati oloketi nijjhāyati upaparikkhatīti – yeneva bāloti paraṃ dahāti.
เตนาตุมานํ กุสโลติ จาหาติฯ อาตุมาโน วุจฺจติ อตฺตาฯ โสปิ เตเนว เหตุนา เตน ปจฺจเยน เตน การเณน เตน ปภเวน อตฺตานํ อหมสฺมิ กุสโล ปณฺฑิโต ปญฺญวา พุทฺธิมา ญาณี วิภาวี เมธาวีติ – เตนาตุมานํ กุสโลติ จาหฯ
Tenātumānaṃkusaloti cāhāti. Ātumāno vuccati attā. Sopi teneva hetunā tena paccayena tena kāraṇena tena pabhavena attānaṃ ahamasmi kusalo paṇḍito paññavā buddhimā ñāṇī vibhāvī medhāvīti – tenātumānaṃ kusaloti cāha.
สยมตฺตนา โส กุสลาวทาโนติฯ สยเมว อตฺตานํ กุสลวาโท ปณฺฑิตวาโท ถิรวาโท ญายวาโท เหตุวาโท ลกฺขณวาโท การณวาโท ฐานวาโท สกาย ลทฺธิยาติ – สยมตฺตนา โส กุสลาวทาโนฯ
Sayamattanā so kusalāvadānoti. Sayameva attānaṃ kusalavādo paṇḍitavādo thiravādo ñāyavādo hetuvādo lakkhaṇavādo kāraṇavādo ṭhānavādo sakāya laddhiyāti – sayamattanā so kusalāvadāno.
อญฺญํ วิมาเนติ ตเทว ปาวาติฯ น สมฺมาเนตีติปิ อญฺญํ วิมาเนติฯ อถ วา โทมนสฺสํ ชเนตีติปิ อญฺญํ วิมาเนติฯ ตเทว ปาวาติ ตเทว ตํ ทิฎฺฐิคตํ ปาวทติ ‘‘อิติปายํ ปุคฺคโล มิจฺฉาทิฎฺฐิโก วิปรีตทสฺสโน’’ติ – อญฺญํ วิมาเนติ ตเทว ปาวทฯ
Aññaṃvimāneti tadeva pāvāti. Na sammānetītipi aññaṃ vimāneti. Atha vā domanassaṃ janetītipi aññaṃ vimāneti. Tadeva pāvāti tadeva taṃ diṭṭhigataṃ pāvadati ‘‘itipāyaṃ puggalo micchādiṭṭhiko viparītadassano’’ti – aññaṃ vimāneti tadeva pāvada.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘เยเนว พาโลติ ปรํ ทหาติ, เตนาตุมานํ กุสโลติ จาห;
‘‘Yeneva bāloti paraṃ dahāti, tenātumānaṃ kusaloti cāha;
สยมตฺตนา โส กุสลาวทาโน, อญฺญํ วิมาเนติ ตเทว ปาวา’’ติฯ
Sayamattanā so kusalāvadāno, aññaṃ vimāneti tadeva pāvā’’ti.
๑๒๔.
124.
อติสารทิฎฺฐิยา โส สมโตฺต, มาเนน มโตฺต ปริปุณฺณมานี;
Atisāradiṭṭhiyāso samatto, mānena matto paripuṇṇamānī;
สยเมว สามํ มนสาภิสิโตฺต, ทิฎฺฐี หิ สา ตสฺส ตถา สมตฺตาฯ
Sayameva sāmaṃ manasābhisitto, diṭṭhī hi sā tassa tathā samattā.
อติสารทิฎฺฐิยา โส สมโตฺตติฯ อติสารทิฎฺฐิโย วุจฺจนฺติ ทฺวาสฎฺฐิ ทิฎฺฐิคตานิฯ กิํการณา อติสารทิฎฺฐิโย วุจฺจนฺติ ทฺวาสฎฺฐิ ทิฎฺฐิคตานิ? สพฺพา ตา ทิฎฺฐิโย การณาติกฺกนฺตา ลกฺขณาติกฺกนฺตา ฐานาติกฺกนฺตา, ตํการณา อติสารทิฎฺฐิโย วุจฺจนฺติ ทฺวาสฎฺฐิ ทิฎฺฐิคตานิฯ สพฺพาปิ ทิฎฺฐิโย อติสารทิฎฺฐิโย 25ฯ กิํการณา สพฺพาปิ ทิฎฺฐิโย วุจฺจนฺติ อติสารทิฎฺฐิโย? เต 26 อญฺญมญฺญํ อติกฺกมิตฺวา สมติกฺกมิตฺวา วีติวตฺติตฺวา ทิฎฺฐิคตานิ ชเนนฺติ สญฺชเนนฺติ นิพฺพเตฺตนฺติ อภินิพฺพเตฺตนฺติ, ตํการณา สพฺพาปิ ทิฎฺฐิโย วุจฺจนฺติ อติสารทิฎฺฐิโยฯ อติสารทิฎฺฐิยา โส สมโตฺตติฯ อติสารทิฎฺฐิยา สมโตฺต ปริปุโณฺณ อโนโมติ – อติสารทิฎฺฐิยา โส สมโตฺตฯ
Atisāradiṭṭhiyā so samattoti. Atisāradiṭṭhiyo vuccanti dvāsaṭṭhi diṭṭhigatāni. Kiṃkāraṇā atisāradiṭṭhiyo vuccanti dvāsaṭṭhi diṭṭhigatāni? Sabbā tā diṭṭhiyo kāraṇātikkantā lakkhaṇātikkantā ṭhānātikkantā, taṃkāraṇā atisāradiṭṭhiyo vuccanti dvāsaṭṭhi diṭṭhigatāni. Sabbāpi diṭṭhiyo atisāradiṭṭhiyo 27. Kiṃkāraṇā sabbāpi diṭṭhiyo vuccanti atisāradiṭṭhiyo? Te 28 aññamaññaṃ atikkamitvā samatikkamitvā vītivattitvā diṭṭhigatāni janenti sañjanenti nibbattenti abhinibbattenti, taṃkāraṇā sabbāpi diṭṭhiyo vuccanti atisāradiṭṭhiyo. Atisāradiṭṭhiyā so samattoti. Atisāradiṭṭhiyā samatto paripuṇṇo anomoti – atisāradiṭṭhiyā so samatto.
มาเนน มโตฺต ปริปุณฺณมานีติฯ สกาย ทิฎฺฐิยา ทิฎฺฐิมาเนน มโตฺต ปมโตฺต อุมฺมโตฺต อติมโตฺตติ – มาเนน มโตฺตฯ ปริปุณฺณมานีติ ปริปุณฺณมานี สมตฺตมานี อโนมมานีติ – มาเนน มโตฺต ปริปุณฺณมานีฯ
Mānena matto paripuṇṇamānīti. Sakāya diṭṭhiyā diṭṭhimānena matto pamatto ummatto atimattoti – mānena matto. Paripuṇṇamānīti paripuṇṇamānī samattamānī anomamānīti – mānena matto paripuṇṇamānī.
สยเมว สามํ มนสาภิสิโตฺตติฯ สยเมว อตฺตานํ จิเตฺตน อภิสิญฺจติ ‘‘อหมสฺมิ กุสโล ปณฺฑิโต ปญฺญวา พุทฺธิมา ญาณี วิภาวี เมธาวี’’ติ – สยเมว สามํ มนสาภิสิโตฺตฯ
Sayameva sāmaṃ manasābhisittoti. Sayameva attānaṃ cittena abhisiñcati ‘‘ahamasmi kusalo paṇḍito paññavā buddhimā ñāṇī vibhāvī medhāvī’’ti – sayameva sāmaṃ manasābhisitto.
ทิฎฺฐี หิ สา ตสฺส ตถา สมตฺตาติฯ ตสฺส สา ทิฎฺฐิ ตถา สมตฺตา สมาทินฺนา คหิตา ปรามฎฺฐา อภินิวิฎฺฐา อโชฺฌสิตา อธิมุตฺตาติ – ทิฎฺฐี หิ สา ตสฺส ตถา สมตฺตาฯ
Diṭṭhī hi sā tassa tathā samattāti. Tassa sā diṭṭhi tathā samattā samādinnā gahitā parāmaṭṭhā abhiniviṭṭhā ajjhositā adhimuttāti – diṭṭhī hi sā tassa tathā samattā.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘อติสารทิฎฺฐิยา โส สมโตฺต, มาเนน มโตฺต ปริปุณฺณมานี;
‘‘Atisāradiṭṭhiyā so samatto, mānena matto paripuṇṇamānī;
สยเมว สามํ มนสาภิสิโตฺต, ทิฎฺฐี หิ สา ตสฺส ตถา สมตฺตา’’ติฯ
Sayameva sāmaṃ manasābhisitto, diṭṭhī hi sā tassa tathā samattā’’ti.
๑๒๕.
125.
ปรสฺส เจ หิ วจสา นิหีโน, ตุโม สหา โหติ นิหีนปโญฺญ;
Parassace hi vacasā nihīno, tumo sahā hoti nihīnapañño;
อถ เจ สยํ เวทคู โหติ ธีโร, น โกจิ พาโล สมเณสุ อตฺถิฯ
Athace sayaṃ vedagū hoti dhīro, na koci bālo samaṇesu atthi.
ปรสฺส เจ หิ วจสา นิหีโนติ ปรสฺส เจ วาจาย วจเนน นินฺทิตการณา ครหิตการณา อุปวทิตการณา ปโร พาโล โหติ หีโน นิหีโน โอมโก ลามโก ฉตุโกฺก ปริโตฺตติ – ปรสฺส เจ หิ วจสา นิหีโนฯ ตุโม สหา โหติ นิหีนปโญฺญติฯ โสปิ เตเนว สหา โหติ หีนปโญฺญ นิหีนปโญฺญ โอมกปโญฺญ ลามกปโญฺญ ฉตุกฺกปโญฺญ ปริตฺตปโญฺญติ – ตุโม สหา โหติ นิหีนปโญฺญฯ
Parassace hi vacasā nihīnoti parassa ce vācāya vacanena ninditakāraṇā garahitakāraṇā upavaditakāraṇā paro bālo hoti hīno nihīno omako lāmako chatukko parittoti – parassa ce hi vacasā nihīno. Tumo sahā hoti nihīnapaññoti. Sopi teneva sahā hoti hīnapañño nihīnapañño omakapañño lāmakapañño chatukkapañño parittapaññoti – tumo sahā hoti nihīnapañño.
อถ เจ สยํ เวทคู โหติ ธีโรติ อถ เจ สยํ เวทคู โหติ ธีโร ปณฺฑิโต ปญฺญวา พุทฺธิมา ญาณี วิภาวี เมธาวีติ – อถ เจ สยํ เวทคู โหติ ธีโรฯ
Atha ce sayaṃ vedagū hoti dhīroti atha ce sayaṃ vedagū hoti dhīro paṇḍito paññavā buddhimā ñāṇī vibhāvī medhāvīti – atha ce sayaṃ vedagū hoti dhīro.
น โกจิ พาโล สมเณสุ อตฺถีติฯ สมเณสุ น โกจิ พาโล หีโน นิหีโน โอมโก ลามโก ฉตุโกฺก ปริโตฺต อตฺถิ, สเพฺพว เสฎฺฐปญฺญา 29 วิสิฎฺฐปญฺญา ปาโมกฺขปญฺญา อุตฺตมปญฺญา ปวรปญฺญาติ – น โกจิ พาโล สมเณสุ อตฺถิฯ
Na koci bālo samaṇesu atthīti. Samaṇesu na koci bālo hīno nihīno omako lāmako chatukko paritto atthi, sabbeva seṭṭhapaññā 30 visiṭṭhapaññā pāmokkhapaññā uttamapaññā pavarapaññāti – na koci bālo samaṇesu atthi.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘ปรสฺส เจ หิ วจสา นิหีโน, ตุโม สหา โหติ นิหีนปโญฺญ;
‘‘Parassa ce hi vacasā nihīno, tumo sahā hoti nihīnapañño;
อถ เจ สยํ เวทคู โหติ ธีโร, น โกจิ พาโล สมเณสุ อตฺถี’’ติฯ
Atha ce sayaṃ vedagū hoti dhīro, na koci bālo samaṇesu atthī’’ti.
๑๒๖.
126.
อญฺญํ อิโต ยาภิวทนฺติ ธมฺมํ, อปรทฺธา สุทฺธิมเกวลี เต;
Aññaṃito yābhivadanti dhammaṃ, aparaddhā suddhimakevalī te;
เอวมฺปิ ติตฺถฺยา ปุถุโส วทนฺติ, สนฺทิฎฺฐิราเคน หิ เตภิรตฺตาฯ
Evampi titthyā puthuso vadanti, sandiṭṭhirāgena hi tebhirattā.
อญฺญํ อิโต ยาภิวทนฺติ ธมฺมํ, อปรทฺธา สุทฺธิมเกวลี เตติฯ อิโต อญฺญํ ธมฺมํ ทิฎฺฐิํ ปฎิปทํ มคฺคํ เย อภิวทนฺติ, เต สุทฺธิมคฺคํ วิสุทฺธิมคฺคํ ปริสุทฺธิมคฺคํ โวทาตมคฺคํ ปริโยทาตมคฺคํ วิรทฺธา อปรทฺธา ขลิตา คลิตา อญฺญาย อปรทฺธา อเกวลี เต, อสมตฺตา เต, อปริปุณฺณา เต, หีนา นิหีนา โอมกา ลามกา ฉตุกฺกา ปริตฺตาติ – อญฺญํ อิโต ยาภิวทนฺติ ธมฺมํ, อปรทฺธา สุทฺธิมเกวลี เตฯ
Aññaṃ ito yābhivadanti dhammaṃ, aparaddhā suddhimakevalī teti. Ito aññaṃ dhammaṃ diṭṭhiṃ paṭipadaṃ maggaṃ ye abhivadanti, te suddhimaggaṃ visuddhimaggaṃ parisuddhimaggaṃ vodātamaggaṃ pariyodātamaggaṃ viraddhā aparaddhā khalitā galitā aññāya aparaddhā akevalī te, asamattā te, aparipuṇṇā te, hīnā nihīnā omakā lāmakā chatukkā parittāti – aññaṃ ito yābhivadanti dhammaṃ, aparaddhā suddhimakevalī te.
เอวมฺปิ ติตฺถฺยา ปุถุโส วทนฺตีติฯ ติตฺถํ วุจฺจติ ทิฎฺฐิคตํฯ ติตฺถิยา วุจฺจนฺติ ทิฎฺฐิคติกาฯ ปุถุทิฎฺฐิยา ปุถุทิฎฺฐิคตานิ วทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺตีติ – เอวมฺปิ ติตฺถฺยา ปุถุโส วทนฺติฯ
Evampi titthyā puthuso vadantīti. Titthaṃ vuccati diṭṭhigataṃ. Titthiyā vuccanti diṭṭhigatikā. Puthudiṭṭhiyā puthudiṭṭhigatāni vadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharantīti – evampi titthyā puthuso vadanti.
สนฺทิฎฺฐิราเคน หิ เตภิรตฺตาติฯ สกาย ทิฎฺฐิยา ทิฎฺฐิราเคน รตฺตา อภิรตฺตาติ – สนฺทิฎฺฐิราเคน หิ เตภิรตฺตาฯ
Sandiṭṭhirāgena hi tebhirattāti. Sakāya diṭṭhiyā diṭṭhirāgena rattā abhirattāti – sandiṭṭhirāgena hi tebhirattā.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘อญฺญํ อิโต ยาภิวทนฺติ ธมฺมํ, อปรทฺธา สุทฺธิมเกวลี เต;
‘‘Aññaṃ ito yābhivadanti dhammaṃ, aparaddhā suddhimakevalī te;
เอวมฺปิ ติตฺถฺยา ปุถุโส วทนฺติ, สนฺทิฎฺฐิราเคน หิ เตภิรตฺตา’’ติฯ
Evampi titthyā puthuso vadanti, sandiṭṭhirāgena hi tebhirattā’’ti.
๑๒๗.
127.
อิเธว สุทฺธิํ อิติ วาทยนฺติ, นาเญฺญสุ ธเมฺมสุ วิสุทฺธิมาหุ;
Idheva suddhiṃ iti vādayanti, nāññesu dhammesu visuddhimāhu;
เอวมฺปิ ติตฺถฺยา ปุถุโส นิวิฎฺฐา, สกายเน ตตฺถ ทฬฺหํ วทานาฯ
Evampi titthyā puthuso niviṭṭhā, sakāyane tattha daḷhaṃ vadānā.
อิเธว สุทฺธิํ อิติ วาทยนฺตีติฯ อิธ สุทฺธิํ วิสุทฺธิํ ปริสุทฺธิํ, มุตฺติํ วิมุตฺติํ ปริมุตฺติํ วทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺติฯ ‘‘สสฺสโต โลโก, อิทเมว สจฺจํ โมฆมญฺญ’’นฺติ อิธ สุทฺธิํ วิสุทฺธิํ ปริสุทฺธิํ, มุตฺติํ วิมุตฺติํ ปริมุตฺติํ วทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺติฯ ‘‘อสสฺสโต โลโก…เป.… เนว โหติ น น โหติ ตถาคโต ปรํ มรณา, อิทเมว สจฺจํ โมฆมญฺญ’’นฺติ อิธ สุทฺธิํ วิสุทฺธิํ ปริสุทฺธิํ มุตฺติํ วิมุตฺติํ ปริมุตฺติํ วทนฺติ กเถนฺติ ภณนฺติ ทีปยนฺติ โวหรนฺตีติ – อิเธว สุทฺธิํ อิติ วาทยนฺติฯ
Idheva suddhiṃ iti vādayantīti. Idha suddhiṃ visuddhiṃ parisuddhiṃ, muttiṃ vimuttiṃ parimuttiṃ vadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharanti. ‘‘Sassato loko, idameva saccaṃ moghamañña’’nti idha suddhiṃ visuddhiṃ parisuddhiṃ, muttiṃ vimuttiṃ parimuttiṃ vadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharanti. ‘‘Asassato loko…pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā, idameva saccaṃ moghamañña’’nti idha suddhiṃ visuddhiṃ parisuddhiṃ muttiṃ vimuttiṃ parimuttiṃ vadanti kathenti bhaṇanti dīpayanti voharantīti – idheva suddhiṃ iti vādayanti.
นาเญฺญสุ ธเมฺมสุ วิสุทฺธิมาหูติฯ อตฺตโน สตฺถารํ ธมฺมกฺขานํ คณํ ทิฎฺฐิํ ปฎิปทํ มคฺคํ ฐเปตฺวา สเพฺพ ปรวาเท ขิปนฺติ อุกฺขิปนฺติ ปริกฺขิปนฺติฯ ‘‘โส สตฺถา น สพฺพญฺญู, ธโมฺม น สฺวากฺขาโต, คโณ น สุปฺปฎิปโนฺน, ทิฎฺฐิ น ภทฺทิกา, ปฎิปทา น สุปญฺญตฺตา, มโคฺค น นิยฺยานิโก, นเตฺถตฺถ สุทฺธิ วา วิสุทฺธิ วา ปริสุทฺธิ วา, มุตฺติ วา วิมุตฺติ วา ปริมุตฺติ วา, นเตฺถตฺถ สุชฺฌนฺติ วา วิสุชฺฌนฺติ วา ปริสุชฺฌนฺติ วา, มุจฺจนฺติ วา วิมุจฺจนฺติ วา ปริมุจฺจนฺติ วา หีนา นิหีนา โอมกา ลามกา ฉตุกฺกา ปริตฺตา’’ติ, เอวมาหํสุ เอวํ กเถนฺติ เอวํ ภณนฺติ เอวํ ทีปยนฺติ เอวํ โวหรนฺตีติ – นาเญฺญสุ ธเมฺมสุ วิสุทฺธิมาหุฯ
Nāññesu dhammesu visuddhimāhūti. Attano satthāraṃ dhammakkhānaṃ gaṇaṃ diṭṭhiṃ paṭipadaṃ maggaṃ ṭhapetvā sabbe paravāde khipanti ukkhipanti parikkhipanti. ‘‘So satthā na sabbaññū, dhammo na svākkhāto, gaṇo na suppaṭipanno, diṭṭhi na bhaddikā, paṭipadā na supaññattā, maggo na niyyāniko, natthettha suddhi vā visuddhi vā parisuddhi vā, mutti vā vimutti vā parimutti vā, natthettha sujjhanti vā visujjhanti vā parisujjhanti vā, muccanti vā vimuccanti vā parimuccanti vā hīnā nihīnā omakā lāmakā chatukkā parittā’’ti, evamāhaṃsu evaṃ kathenti evaṃ bhaṇanti evaṃ dīpayanti evaṃ voharantīti – nāññesu dhammesu visuddhimāhu.
เอวมฺปิ ติตฺถฺยา ปุถุโส นิวิฎฺฐาติฯ ติตฺถํ วุจฺจติ ทิฎฺฐิคตํฯ ติตฺถิยา วุจฺจนฺติ ทิฎฺฐิคติกาฯ ปุถุทิฎฺฐิยา 31 ปุถุทิฎฺฐิคเตสุ นิวิฎฺฐา ปติฎฺฐิตา อลฺลีนา อุปคตา อโชฺฌสิตา อธิมุตฺตาติ – เอวมฺปิ ติตฺถฺยา ปุถุโส นิวิฎฺฐาฯ
Evampi titthyā puthuso niviṭṭhāti. Titthaṃ vuccati diṭṭhigataṃ. Titthiyā vuccanti diṭṭhigatikā. Puthudiṭṭhiyā 32 puthudiṭṭhigatesu niviṭṭhā patiṭṭhitā allīnā upagatā ajjhositā adhimuttāti – evampi titthyā puthuso niviṭṭhā.
สกายเน ตตฺถ ทฬฺหํ วทานาติฯ ธโมฺม สกายนํ, ทิฎฺฐิ สกายนํ, ปฎิปทา สกายนํ, มโคฺค สกายนํ, สกายเน ทฬฺหวาทา ถิรวาทา พลิกวาทา อวฎฺฐิตวาทาติ – สกายเน ตตฺถ ทฬฺหํ วทานาฯ
Sakāyane tattha daḷhaṃ vadānāti. Dhammo sakāyanaṃ, diṭṭhi sakāyanaṃ, paṭipadā sakāyanaṃ, maggo sakāyanaṃ, sakāyane daḷhavādā thiravādā balikavādā avaṭṭhitavādāti – sakāyane tattha daḷhaṃ vadānā.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘อิเธว สุทฺธิํ อิติ วาทยนฺติ, นาเญฺญสุ ธเมฺมสุ วิสุทฺธิมาหุ;
‘‘Idheva suddhiṃ iti vādayanti, nāññesu dhammesu visuddhimāhu;
เอวมฺปิ ติตฺถฺยา ปุถุโส นิวิฎฺฐา, สกายเน ตตฺถ ทฬฺหํ วทานา’’ติฯ
Evampi titthyā puthuso niviṭṭhā, sakāyane tattha daḷhaṃ vadānā’’ti.
๑๒๘.
128.
สกายเน วาปิ ทฬฺหํ วทาโน, กเมตฺถ 33 พาโลติ ปรํ ทเหยฺย;
Sakāyane vāpi daḷhaṃ vadāno, kamettha34bāloti paraṃ daheyya;
สยํว 35 โส เมธคมาวเหยฺย, ปรํ วทํ พาลมสุทฺธิธมฺมํฯ
Sayaṃva36so medhagamāvaheyya, paraṃ vadaṃ bālamasuddhidhammaṃ.
สกายเน วาปิ ทฬฺหํ วทาโนติฯ ธโมฺม สกายนํ, ทิฎฺฐิ สกายนํ, ปฎิปทา สกายนํ, มโคฺค สกายนํ, สกายเน ทฬฺหวาโท ถิรวาโท พลิกวาโท อวฎฺฐิตวาโทติ – สกายเน วาปิ ทฬฺหํ วทาโนฯ
Sakāyanevāpi daḷhaṃ vadānoti. Dhammo sakāyanaṃ, diṭṭhi sakāyanaṃ, paṭipadā sakāyanaṃ, maggo sakāyanaṃ, sakāyane daḷhavādo thiravādo balikavādo avaṭṭhitavādoti – sakāyane vāpi daḷhaṃ vadāno.
กเมตฺถ พาโลติ ปรํ ทเหยฺยาติฯ เอตฺถาติ สกาย ทิฎฺฐิยา สกาย ขนฺติยา สกาย รุจิยา สกาย ลทฺธิยา ปรํ พาลโต หีนโต นิหีนโต โอมกโต ลามกโต ฉตุกฺกโต ปริตฺตโต กํ ทเหยฺย กํ ปเสฺสยฺย กํ ทเกฺขยฺย กํ โอโลเกยฺย กํ นิชฺฌาเยยฺย กํ อุปปริเกฺขยฺยาติ – กเมตฺถ พาโลติ ปรํ ทเหยฺยฯ
Kametthabāloti paraṃ daheyyāti. Etthāti sakāya diṭṭhiyā sakāya khantiyā sakāya ruciyā sakāya laddhiyā paraṃ bālato hīnato nihīnato omakato lāmakato chatukkato parittato kaṃ daheyya kaṃ passeyya kaṃ dakkheyya kaṃ olokeyya kaṃ nijjhāyeyya kaṃ upaparikkheyyāti – kamettha bāloti paraṃ daheyya.
สยํว โส เมธคมาวเหยฺย, ปรํ วทํ พาลมสุทฺธิธมฺมนฺติฯ ปโร พาโล หีโน นิหีโน โอมโก ลามโก ฉตุโกฺก ปริโตฺต อสุทฺธิธโมฺม อวิสุทฺธิธโมฺม อปริสุทฺธิธโมฺม อโวทาตธโมฺมติ – เอวํ วทโนฺต เอวํ กเถโนฺต เอวํ ภณโนฺต เอวํ ทีปยโนฺต เอวํ โวหรโนฺต สยเมว กลหํ ภณฺฑนํ วิคฺคหํ วิวาทํ เมธคํ อาวเหยฺย สมาวเหยฺย อาหเรยฺย สมาหเรยฺย อากเฑฺฒยฺย สมากเฑฺฒยฺย คเณฺหยฺย ปรามเสยฺย อภินิวิเสยฺยาติ – สยํว โส เมธคมาวเหยฺย ปรํ วทํ พาลมสุทฺธิธมฺมํฯ
Sayaṃvaso medhagamāvaheyya, paraṃ vadaṃ bālamasuddhidhammanti. Paro bālo hīno nihīno omako lāmako chatukko paritto asuddhidhammo avisuddhidhammo aparisuddhidhammo avodātadhammoti – evaṃ vadanto evaṃ kathento evaṃ bhaṇanto evaṃ dīpayanto evaṃ voharanto sayameva kalahaṃ bhaṇḍanaṃ viggahaṃ vivādaṃ medhagaṃ āvaheyya samāvaheyya āhareyya samāhareyya ākaḍḍheyya samākaḍḍheyya gaṇheyya parāmaseyya abhiniviseyyāti – sayaṃva so medhagamāvaheyya paraṃ vadaṃ bālamasuddhidhammaṃ.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘สกายเน วาปิ ทฬฺหํ วทาโน, กเมตฺถ พาโลติ ปรํ ทเหยฺย;
‘‘Sakāyane vāpi daḷhaṃ vadāno, kamettha bāloti paraṃ daheyya;
สยํว โส เมธคมาวเหยฺย, ปรํ วทํ พาลมสุทฺธิธมฺม’’นฺติฯ
Sayaṃva so medhagamāvaheyya, paraṃ vadaṃ bālamasuddhidhamma’’nti.
๑๒๙.
129.
วินิจฺฉเย ฐตฺวา สยํ ปมาย, อุทฺธํส 37 โลกสฺมิํ วิวาทเมติ;
Vinicchaye ṭhatvā sayaṃ pamāya, uddhaṃsa38lokasmiṃ vivādameti;
หิตฺวาน สพฺพานิ วินิจฺฉยานิ, น เมธคํ กุพฺพติ ชนฺตุ โลเกฯ
Hitvāna sabbāni vinicchayāni, na medhagaṃ kubbati jantu loke.
วินิจฺฉเย ฐตฺวา สยํ ปมายาติฯ วินิจฺฉยา วุจฺจนฺติ ทฺวาสฎฺฐิ ทิฎฺฐิคตานิฯ วินิจฺฉยทิฎฺฐิยา ฐตฺวา ปติฎฺฐหิตฺวา คณฺหิตฺวา ปรามสิตฺวา อภินิวิสิตฺวา วินิจฺฉเย ฐตฺวาฯ สยํ ปมายาติ สยํ ปมาย ปมินิตฺวาฯ ‘‘อยํ สตฺถา สพฺพญฺญู’’ติ สยํ ปมาย ปมินิตฺวา, ‘‘อยํ ธโมฺม สฺวากฺขาโต… อยํ คโณ สุปฺปฎิปโนฺน… อยํ ทิฎฺฐิ ภทฺทิกา… อยํ ปฎิปทา สุปญฺญตฺตา… อยํ มโคฺค นิยฺยานิโก’’ติ สยํ ปมาย ปมินิตฺวาติ – วินิจฺฉเย ฐตฺวา สยํ ปมายฯ
Vinicchayeṭhatvā sayaṃ pamāyāti. Vinicchayā vuccanti dvāsaṭṭhi diṭṭhigatāni. Vinicchayadiṭṭhiyā ṭhatvā patiṭṭhahitvā gaṇhitvā parāmasitvā abhinivisitvā vinicchaye ṭhatvā. Sayaṃ pamāyāti sayaṃ pamāya paminitvā. ‘‘Ayaṃ satthā sabbaññū’’ti sayaṃ pamāya paminitvā, ‘‘ayaṃ dhammo svākkhāto… ayaṃ gaṇo suppaṭipanno… ayaṃ diṭṭhi bhaddikā… ayaṃ paṭipadā supaññattā… ayaṃ maggo niyyāniko’’ti sayaṃ pamāya paminitvāti – vinicchaye ṭhatvā sayaṃ pamāya.
อุทฺธํส โลกสฺมิํ วิวาทเมตีติฯ อุทฺธํโส วุจฺจติ อนาคตํฯ อตฺตโน วาทํ อุทฺธํ ฐเปตฺวา สยเมว กลหํ ภณฺฑนํ วิคฺคหํ วิวาทํ เมธคํ เอติ อุเปติ อุปคจฺฉติ คณฺหาติ ปรามสติ อภินิวิสตีติฯ เอวมฺปิ อุทฺธํส โลกสฺมิํ วิวาทเมติฯ อถ วา อเญฺญน อุทฺธํ วาเทน สทฺธิํ กลหํ กโรติ ภณฺฑนํ กโรติ วิคฺคหํ กโรติ วิวาทํ กโรติ เมธคํ กโรติ – ‘‘น ตฺวํ อิมํ ธมฺมวินยํ อาชานาสิ…เป.… นิเพฺพเฐหิ วา สเจ ปโหสี’’ติฯ เอวมฺปิ อุทฺธํส โลกสฺมิํ วิวาทเมติฯ
Uddhaṃsa lokasmiṃ vivādametīti. Uddhaṃso vuccati anāgataṃ. Attano vādaṃ uddhaṃ ṭhapetvā sayameva kalahaṃ bhaṇḍanaṃ viggahaṃ vivādaṃ medhagaṃ eti upeti upagacchati gaṇhāti parāmasati abhinivisatīti. Evampi uddhaṃsa lokasmiṃ vivādameti. Atha vā aññena uddhaṃ vādena saddhiṃ kalahaṃ karoti bhaṇḍanaṃ karoti viggahaṃ karoti vivādaṃ karoti medhagaṃ karoti – ‘‘na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāsi…pe… nibbeṭhehi vā sace pahosī’’ti. Evampi uddhaṃsa lokasmiṃ vivādameti.
หิตฺวาน สพฺพานิ วินิจฺฉยานีติฯ วินิจฺฉยา วุจฺจนฺติ ทฺวาสฎฺฐิ ทิฎฺฐิคตานิฯ ทิฎฺฐิวินิจฺฉยา สเพฺพ วินิจฺฉเย 39 หิตฺวา จชิตฺวา ปริจฺจชิตฺวา ชหิตฺวา ปชหิตฺวา วิโนเทตฺวา พฺยนฺติํ กริตฺวา อนภาวํ คเมตฺวาติ – หิตฺวาน สพฺพานิ วินิจฺฉยานิฯ
Hitvānasabbāni vinicchayānīti. Vinicchayā vuccanti dvāsaṭṭhi diṭṭhigatāni. Diṭṭhivinicchayā sabbe vinicchaye 40 hitvā cajitvā pariccajitvā jahitvā pajahitvā vinodetvā byantiṃ karitvā anabhāvaṃ gametvāti – hitvāna sabbāni vinicchayāni.
น เมธคํ กุพฺพติ ชนฺตุ โลเกติฯ น กลหํ กโรติ, น ภณฺฑนํ กโรติ, น วิคฺคหํ กโรติ, น วิวาทํ กโรติ, น เมธคํ กโรติฯ วุตฺตเญฺหตํ ภควตา – ‘‘เอวํ วิมุตฺตจิโตฺต โข, อคฺคิเวสฺสน, ภิกฺขุ น เกนจิ สํวทติ, น เกนจิ วิวทติ, ยญฺจ โลเก วุตฺตํ เตน จ โวหรติ อปรามส’’นฺติฯ ชนฺตูติ สโตฺต นโร มานโว โปโส ปุคฺคโล ชีโว ชาคุ ชนฺตุ อินฺทคุ มนุโชฯ โลเกติ อปายโลเก…เป.… อายตนโลเกติ – น เมธคํ กุพฺพติ ชนฺตุ โลเกติฯ
Na medhagaṃ kubbati jantu loketi. Na kalahaṃ karoti, na bhaṇḍanaṃ karoti, na viggahaṃ karoti, na vivādaṃ karoti, na medhagaṃ karoti. Vuttañhetaṃ bhagavatā – ‘‘evaṃ vimuttacitto kho, aggivessana, bhikkhu na kenaci saṃvadati, na kenaci vivadati, yañca loke vuttaṃ tena ca voharati aparāmasa’’nti. Jantūti satto naro mānavo poso puggalo jīvo jāgu jantu indagu manujo. Loketi apāyaloke…pe… āyatanaloketi – na medhagaṃ kubbati jantu loketi.
เตนาห ภควา –
Tenāha bhagavā –
‘‘วินิจฺฉเย ฐตฺวา สยํ ปมาย, อุทฺธํส โลกสฺมิํ วิวาทเมติ;
‘‘Vinicchaye ṭhatvā sayaṃ pamāya, uddhaṃsa lokasmiṃ vivādameti;
หิตฺวาน สพฺพานิ วินิจฺฉยานิ, น เมธคํ กุพฺพติ ชนฺตุ โลเก’’ติฯ
Hitvāna sabbāni vinicchayāni, na medhagaṃ kubbati jantu loke’’ti.
จูฬวิยูหสุตฺตนิเทฺทโส ทฺวาทสโมฯ
Cūḷaviyūhasuttaniddeso dvādasamo.
Footnotes:
Related texts:
อฎฺฐกถา • Aṭṭhakathā / สุตฺตปิฎก (อฎฺฐกถา) • Suttapiṭaka (aṭṭhakathā) / ขุทฺทกนิกาย (อฎฺฐกถา) • Khuddakanikāya (aṭṭhakathā) / มหานิเทฺทส-อฎฺฐกถา • Mahāniddesa-aṭṭhakathā / ๑๒. จูฬพฺยูหสุตฺตนิเทฺทสวณฺณนา • 12. Cūḷabyūhasuttaniddesavaṇṇanā
