Only Dharma. Since 1992
Library / Tipiṭaka / ติปิฎก • Tipiṭaka / อุทาน-อฎฺฐกถา • Udāna-aṭṭhakathā

๒. สตฺตชฎิลสุตฺตวณฺณนา

2. Sattajaṭilasuttavaṇṇanā

๕๒. ทุติเย พหิทฺวารโกฎฺฐเกติ ปาสาททฺวารโกฎฺฐกสฺส พหิ, น วิหารทฺวารโกฎฺฐกสฺสฯ โส กิร ปาสาโท โลหปาสาโท วิย สมนฺตา จตุทฺวารโกฎฺฐกปริวุโต ปาการปริกฺขิโตฺตฯ เตสุ ปาจีนทฺวารโกฎฺฐกสฺส พหิ ปาสาทจฺฉายายํ ปาจีนโลกธาตุํ โอโลเกโนฺต ปญฺญตฺตวรพุทฺธาสเน นิสิโนฺน โหติฯ ชฎิลาติ ชฎาวโนฺต ตาปสเวสธาริโนฯ นิคณฺฐาติ เสตปฎนิคณฺฐรูปธาริโนฯ เอกสาฎกาติ เอกสาฎกนิคณฺฐา วิย เอกํ ปิโลติกขณฺฑํ หเตฺถ พนฺธิตฺวา เตนาปิ สรีรสฺส ปุริมภาคํ ปฎิจฺฉาเทตฺวา วิจรณกาฯ ปรูฬฺหกจฺฉนขโลมาติ ปรูฬฺหกจฺฉโลมา ปรูฬฺหนขา ปรูฬฺหอวเสสโลมา จ, กจฺฉาทีสุ ทีฆโลมา ทีฆนขา จาติ อโตฺถฯ ขาริวิวิธมาทายาติ วิวิธํ ขาราทินานปฺปการํ ปพฺพชิตปริกฺขารภณฺฑิกํ คเหตฺวาฯ อวิทูเร อติกฺกมนฺตีติ วิหารสฺส อวิทูรมเคฺคน นครํ ปวิสนฺติฯ

52. Dutiye bahidvārakoṭṭhaketi pāsādadvārakoṭṭhakassa bahi, na vihāradvārakoṭṭhakassa. So kira pāsādo lohapāsādo viya samantā catudvārakoṭṭhakaparivuto pākāraparikkhitto. Tesu pācīnadvārakoṭṭhakassa bahi pāsādacchāyāyaṃ pācīnalokadhātuṃ olokento paññattavarabuddhāsane nisinno hoti. Jaṭilāti jaṭāvanto tāpasavesadhārino. Nigaṇṭhāti setapaṭanigaṇṭharūpadhārino. Ekasāṭakāti ekasāṭakanigaṇṭhā viya ekaṃ pilotikakhaṇḍaṃ hatthe bandhitvā tenāpi sarīrassa purimabhāgaṃ paṭicchādetvā vicaraṇakā. Parūḷhakacchanakhalomāti parūḷhakacchalomā parūḷhanakhā parūḷhaavasesalomā ca, kacchādīsu dīghalomā dīghanakhā cāti attho. Khārivividhamādāyāti vividhaṃ khārādinānappakāraṃ pabbajitaparikkhārabhaṇḍikaṃ gahetvā. Avidūre atikkamantīti vihārassa avidūramaggena nagaraṃ pavisanti.

ราชาหํ, ภเนฺต, ปเสนทิ โกสโลติ อหํ, ภเนฺต, ราชา ปเสนทิ โกสโล, มยฺหํ นามํ ตุเมฺห ชานาถาติฯ กสฺมา ปน ราชา โลเก อคฺคปุคฺคลสฺส สนฺติเก นิสิโนฺน เอวรูปานํ นคฺคนิสฺสิรีกานํ อญฺชลิํ ปคฺคณฺหาตีติ? สงฺคณฺหนตฺถายฯ เอวญฺหิสฺส อโหสิ ‘‘สจาหํ เอตฺตกมฺปิ เอเตสํ น กริสฺสามิ, มยํ ปุตฺตทารํ ปหาย เอตสฺสตฺถาย ทุโพฺภชนทุกฺขเสยฺยาทีนิ อนุโภม, อยํ อมฺหากํ นิปจฺจการมตฺตมฺปิ น กโรติ ฯ ตสฺมิญฺหิ กเต อเมฺห ‘โอจรกา’ติ ชโน อคฺคเหตฺวา ‘ปพฺพชิตา’อิเจฺจว สญฺชานิสฺสติ, กิํ อิมสฺส ภูตตฺถกถเนนาติ อตฺตนา ทิฎฺฐํ สุตํ ปฎิจฺฉาเทตฺวา น กเถยฺยุํ, เอวํ กเต ปน อนิคูหิตฺวา กเถสฺสนฺตี’’ติฯ อปิจ สตฺถุ อชฺฌาสยชานนตฺถมฺปิ เอวมกาสีติฯ ราชา กิร ภควนฺตํ อุปสงฺกมโนฺตปิ กติปยกาลํ สมฺมาสโมฺพธิํ น สทฺทหิฯ เตนสฺส เอวํ อโหสิ ‘‘ยทิ ภควา สพฺพํ ชานาติ, มยา อิเมสํ นิปจฺจการํ กตฺวา ‘อิเม อรหโนฺต’ติ วุเตฺต นานุชาเนยฺย, อถ มํ อนุวตฺตโนฺต อนุชาเนยฺย, กุโต ตสฺส สพฺพญฺญุตา’’ติฯ เอวํ โส สตฺถุ อชฺฌาสยชานนตฺถํ ตถา อกาสิฯ ภควา ปน ‘‘อุชุกเมว ‘น อิเม สมณา โอจรกา’ติ วุเตฺต ยทิปิ ราชา สทฺทหติ, มหาชโน ปน ตมตฺถํ อชานโนฺต น สทฺทเหยฺย, สมโณ โคตโม ‘ราชา อตฺตโน กถํ สุณาตี’ติ ยํ กิญฺจิ มุขารุฬฺหํ กเถตี’ติ วเทยฺย, ตทสฺส ทีฆรตฺตํ อหิตาย ทุกฺขาย สํวเตฺตยฺย, อโญฺญ จ คุฬฺหกมฺมํ วิวฎํ กตํ ภเวยฺย, สยเมว ราชา เตสํ โอจรกภาวํ กเถสฺสตี’’ติ ญตฺวา ‘‘ทุชฺชานํ โข เอต’’นฺติอาทิมาหฯ

Rājāhaṃ, bhante, pasenadi kosaloti ahaṃ, bhante, rājā pasenadi kosalo, mayhaṃ nāmaṃ tumhe jānāthāti. Kasmā pana rājā loke aggapuggalassa santike nisinno evarūpānaṃ nagganissirīkānaṃ añjaliṃ paggaṇhātīti? Saṅgaṇhanatthāya. Evañhissa ahosi ‘‘sacāhaṃ ettakampi etesaṃ na karissāmi, mayaṃ puttadāraṃ pahāya etassatthāya dubbhojanadukkhaseyyādīni anubhoma, ayaṃ amhākaṃ nipaccakāramattampi na karoti . Tasmiñhi kate amhe ‘ocarakā’ti jano aggahetvā ‘pabbajitā’icceva sañjānissati, kiṃ imassa bhūtatthakathanenāti attanā diṭṭhaṃ sutaṃ paṭicchādetvā na katheyyuṃ, evaṃ kate pana anigūhitvā kathessantī’’ti. Apica satthu ajjhāsayajānanatthampi evamakāsīti. Rājā kira bhagavantaṃ upasaṅkamantopi katipayakālaṃ sammāsambodhiṃ na saddahi. Tenassa evaṃ ahosi ‘‘yadi bhagavā sabbaṃ jānāti, mayā imesaṃ nipaccakāraṃ katvā ‘ime arahanto’ti vutte nānujāneyya, atha maṃ anuvattanto anujāneyya, kuto tassa sabbaññutā’’ti. Evaṃ so satthu ajjhāsayajānanatthaṃ tathā akāsi. Bhagavā pana ‘‘ujukameva ‘na ime samaṇā ocarakā’ti vutte yadipi rājā saddahati, mahājano pana tamatthaṃ ajānanto na saddaheyya, samaṇo gotamo ‘rājā attano kathaṃ suṇātī’ti yaṃ kiñci mukhāruḷhaṃ kathetī’ti vadeyya, tadassa dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya saṃvatteyya, añño ca guḷhakammaṃ vivaṭaṃ kataṃ bhaveyya, sayameva rājā tesaṃ ocarakabhāvaṃ kathessatī’’ti ñatvā ‘‘dujjānaṃ kho eta’’ntiādimāha.

ตตฺถ กามโภคินาติ อิมินา ปน ราคาภิภวํ, อุภเยนาปิ วิกฺขิตฺตจิตฺตตํ ทเสฺสติฯ ปุตฺตสมฺพาธสยนนฺติ ปุเตฺตหิ สมฺพาธสยนํ ฯ เอตฺถ จ ปุตฺตสีเสน ทารปริคฺคหํ, ปุตฺตทาเรสุ อุปฺปิลาวิเตน เตสํ ฆราวาสาทิเหตุ โสกาภิภเวน จิตฺตสฺส สํกิลิฎฺฐตํ ทเสฺสติฯ กาสิกจนฺทนนฺติ สณฺหจนฺทนํ, กาสิกวตฺถญฺจ จนฺทนญฺจาติ วา อโตฺถฯ มาลาคนฺธวิเลปนนฺติ วณฺณคนฺธตฺถาย มาลา, สุคนฺธภาวตฺถาย คนฺธํ, ฉวิราคกรณตฺถาย วิเลปนํ ธาเรเนฺตนฯ ชาตรูปรชตนฺติ สุวณฺณเญฺจว อวสิฎฺฐธนญฺจฯ สาทิยเนฺตนาติ ปฎิคฺคณฺหเนฺตนฯ สเพฺพนปิ กาเมสุ อภิคิทฺธภาวเมว ปกาเสติฯ

Tattha kāmabhogināti iminā pana rāgābhibhavaṃ, ubhayenāpi vikkhittacittataṃ dasseti. Puttasambādhasayananti puttehi sambādhasayanaṃ . Ettha ca puttasīsena dārapariggahaṃ, puttadāresu uppilāvitena tesaṃ gharāvāsādihetu sokābhibhavena cittassa saṃkiliṭṭhataṃ dasseti. Kāsikacandananti saṇhacandanaṃ, kāsikavatthañca candanañcāti vā attho. Mālāgandhavilepananti vaṇṇagandhatthāya mālā, sugandhabhāvatthāya gandhaṃ, chavirāgakaraṇatthāya vilepanaṃ dhārentena. Jātarūparajatanti suvaṇṇañceva avasiṭṭhadhanañca. Sādiyantenāti paṭiggaṇhantena. Sabbenapi kāmesu abhigiddhabhāvameva pakāseti.

สํวาเสนาติ สหวาเสนฯ สีลํ เวทิตพฺพนฺติ ‘‘อยํ เปสโล วา ทุสฺสีโล วา’’ติ สํวสเนฺตน เอกสฺมิํ ฐาเน สห วสเนฺตน ชานิตโพฺพฯ ตญฺจ โข ทีเฆน อทฺธุนา น อิตฺตรนฺติ ตญฺจ สีลํ ทีเฆน กาเลน เวทิตพฺพํ, น อิตฺตเรนฯ กติปยทิวเส หิ สญฺญตากาโร สํวุตินฺทฺริยากาโร จ หุตฺวา สกฺกา ทเสฺสตุํฯ มนสิ กโรตา โน อมนสิ กโรตาติ ตมฺปิ ‘‘สีลมสฺส ปริคฺคณฺหิสฺสามี’’ติ มนสิ กโรเนฺตน ปจฺจเวกฺขเนฺตน สกฺกา ชานิตุํ, น อิตเรนฯ ปญฺญวตาติ ตมฺปิ สปฺปเญฺญเนว ปณฺฑิเตนฯ พาโล หิ มนสิ กโรโนฺตปิ ชานิตุํ น สโกฺกติฯ สํโวหาเรนาติ กถเนนฯ

Saṃvāsenāti sahavāsena. Sīlaṃ veditabbanti ‘‘ayaṃ pesalo vā dussīlo vā’’ti saṃvasantena ekasmiṃ ṭhāne saha vasantena jānitabbo. Tañca kho dīghena addhunā na ittaranti tañca sīlaṃ dīghena kālena veditabbaṃ, na ittarena. Katipayadivase hi saññatākāro saṃvutindriyākāro ca hutvā sakkā dassetuṃ. Manasi karotā no amanasi karotāti tampi ‘‘sīlamassa pariggaṇhissāmī’’ti manasi karontena paccavekkhantena sakkā jānituṃ, na itarena. Paññavatāti tampi sappaññeneva paṇḍitena. Bālo hi manasi karontopi jānituṃ na sakkoti. Saṃvohārenāti kathanena.

‘‘โย หิ โกจิ มนุเสฺสสุ, โวหารํ อุปชีวติ;

‘‘Yo hi koci manussesu, vohāraṃ upajīvati;

เอวํ วาเสฎฺฐ ชานาหิ, วาณิโช โส น พฺราหฺมโณ’’ติฯ (สุ. นิ. ๖๑๙) –

Evaṃ vāseṭṭha jānāhi, vāṇijo so na brāhmaṇo’’ti. (su. ni. 619) –

เอตฺถ หิ วาณิชฺชํ โวหาโร นามฯ ‘‘จตฺตาโร อริยโวหารา’’ติ (ที. นิ. ๓.๓๑๓) เอตฺถ เจตนาฯ ‘‘สงฺขา สมญฺญา ปญฺญตฺติ โวหาโร’’ติ (ธ. ส. ๑๓๑๓-๑๓๑๕) เอตฺถ ปญฺญตฺติฯ ‘‘โวหารมเตฺตน โส โวหเรยฺยา’’ติ (สํ. นิ. ๑.๒๕) เอตฺถ กถา โวหาโรฯ อิธาปิ โส เอว อธิเปฺปโตฯ เอกจฺจสฺส หิ สมฺมุขากถา ปรมฺมุขากถาย น สเมติ, ปรมฺมุขากถา สมฺมุขากถาย, ตถา ปุริมกถา ปจฺฉิมกถาย, ปจฺฉิมกถา จ ปุริมกถายฯ โส กเถโนฺตเยว สกฺกา ชานิตุํ ‘‘อสุจิ เอโส ปุคฺคโล’’ติฯ สุจิสีลสฺส ปน ปุริมํ ปจฺฉิเมน, ปจฺฉิมญฺจ ปุริเมน, สมฺมุขา กถิตญฺจ ปรมฺมุขา กถิเตน, ปรมฺมุขา กถิตญฺจ สมฺมุขา กถิเตน สเมติ, ตสฺมา กเถเนฺตน สกฺกา สุจิภาโว ชานิตุนฺติ ปกาเสโนฺต อาห – ‘‘สํโวหาเรน โสเจยฺยํ เวทิตพฺพ’’นฺติ

Ettha hi vāṇijjaṃ vohāro nāma. ‘‘Cattāro ariyavohārā’’ti (dī. ni. 3.313) ettha cetanā. ‘‘Saṅkhā samaññā paññatti vohāro’’ti (dha. sa. 1313-1315) ettha paññatti. ‘‘Vohāramattena so vohareyyā’’ti (saṃ. ni. 1.25) ettha kathā vohāro. Idhāpi so eva adhippeto. Ekaccassa hi sammukhākathā parammukhākathāya na sameti, parammukhākathā sammukhākathāya, tathā purimakathā pacchimakathāya, pacchimakathā ca purimakathāya. So kathentoyeva sakkā jānituṃ ‘‘asuci eso puggalo’’ti. Sucisīlassa pana purimaṃ pacchimena, pacchimañca purimena, sammukhā kathitañca parammukhā kathitena, parammukhā kathitañca sammukhā kathitena sameti, tasmā kathentena sakkā sucibhāvo jānitunti pakāsento āha – ‘‘saṃvohārena soceyyaṃ veditabba’’nti.

ถาโมติ ญาณถาโมฯ ยสฺส หิ ญาณถาโม นตฺถิ, โส อุปฺปเนฺนสุ อุปทฺทเวสุ คเหตพฺพคหณํ กตฺตพฺพกรณํ อปสฺสโนฺต อทฺวาริกํ ฆรํ ปวิโฎฺฐ วิย จรติฯ เตนาห – ‘‘อาปทาสุ โข, มหาราช, ถาโม เวทิตโพฺพ’’ติฯ สากจฺฉายาติ สหกถายฯ ทุปฺปญฺญสฺส หิ กถา อุทเก เคณฺฑุ วิย อุปฺลวติ, ปญฺญวโต กเถนฺตสฺส ปฎิภานํ อนนฺตํ โหติฯ อุทกวิปฺผนฺทเนเนว หิ มโจฺฉ ขุทฺทโก มหโนฺต วาติ ปญฺญายติ

Thāmoti ñāṇathāmo. Yassa hi ñāṇathāmo natthi, so uppannesu upaddavesu gahetabbagahaṇaṃ kattabbakaraṇaṃ apassanto advārikaṃ gharaṃ paviṭṭho viya carati. Tenāha – ‘‘āpadāsu kho, mahārāja,thāmo veditabbo’’ti. Sākacchāyāti sahakathāya. Duppaññassa hi kathā udake geṇḍu viya uplavati, paññavato kathentassa paṭibhānaṃ anantaṃ hoti. Udakavipphandaneneva hi maccho khuddako mahanto vāti paññāyati.

อิติ ภควา รโญฺญ อุชุกเมว เต ‘‘อิเม นามา’’ติ อวตฺวา อรหนฺตานํ อนรหนฺตานญฺจ ชานนูปายํ ปกาเสสิฯ ราชา ตํ สุตฺวา ภควโต สพฺพญฺญุตาย เทสนาวิลาเสน จ อภิปฺปสโนฺน ‘‘อจฺฉริยํ, ภเนฺต’’ติอาทินา อตฺตโน ปสาทํ ปกาเสตฺวา อิทานิ เต ยาถาวโต ภควโต อาโรเจโนฺต ‘‘เอเต, ภเนฺต, มม ปุริสา จรา’’ติอาทิมาหฯ ตตฺถ จราติ อปพฺพชิตา เอว ปพฺพชิตรูเปน รฎฺฐปิณฺฑํ ภุญฺชนฺตา ปฎิจฺฉนฺนกมฺมนฺตตฺตาฯ โอจรกาติ เหฎฺฐา จรกาฯ จรา หิ ปพฺพตมตฺถเกน จรนฺตาปิ เหฎฺฐา จรกาว นิหีนกมฺมตฺตาฯ อถ วา โอจรกาติ จรปุริสาฯ โอจริตฺวาติ อวจริตฺวา วีมํสิตฺวา, ตสฺมิํ ตสฺมิํ เทเส ตํ ตํ ปวตฺติํ ญตฺวาติ อโตฺถฯ โอสาริสฺสามีติ ปฎิปชฺชิสฺสามิ, กริสฺสามีติ อโตฺถฯ รโชชลฺลนฺติ รชญฺจ มลญฺจฯ ปวาเหตฺวาติ สุฎฺฐุ วิกฺขาลนวเสน อปเนตฺวาฯ กปฺปิตเกสมสฺสูติ อลงฺการสเตฺถ วุตฺตวิธินา กปฺปเกหิ ฉินฺนเกสมสฺสูฯ กามคุเณหีติ กามโกฎฺฐาเสหิ, กามพนฺธเนหิ วา สมปฺปิตาติ สุฎฺฐุ อปฺปิตา อลฺลีนาฯ สมงฺคิภูตาติ สหภูตา ฯ ปริจาเรสฺสนฺตีติ อินฺทฺริยานิ สมนฺตโต จาเรสฺสนฺติ กีฬาเปสฺสนฺติ วาฯ

Iti bhagavā rañño ujukameva te ‘‘ime nāmā’’ti avatvā arahantānaṃ anarahantānañca jānanūpāyaṃ pakāsesi. Rājā taṃ sutvā bhagavato sabbaññutāya desanāvilāsena ca abhippasanno ‘‘acchariyaṃ, bhante’’tiādinā attano pasādaṃ pakāsetvā idāni te yāthāvato bhagavato ārocento ‘‘ete, bhante, mama purisā carā’’tiādimāha. Tattha carāti apabbajitā eva pabbajitarūpena raṭṭhapiṇḍaṃ bhuñjantā paṭicchannakammantattā. Ocarakāti heṭṭhā carakā. Carā hi pabbatamatthakena carantāpi heṭṭhā carakāva nihīnakammattā. Atha vā ocarakāti carapurisā. Ocaritvāti avacaritvā vīmaṃsitvā, tasmiṃ tasmiṃ dese taṃ taṃ pavattiṃ ñatvāti attho. Osārissāmīti paṭipajjissāmi, karissāmīti attho. Rajojallanti rajañca malañca. Pavāhetvāti suṭṭhu vikkhālanavasena apanetvā. Kappitakesamassūti alaṅkārasatthe vuttavidhinā kappakehi chinnakesamassū. Kāmaguṇehīti kāmakoṭṭhāsehi, kāmabandhanehi vā samappitāti suṭṭhu appitā allīnā. Samaṅgibhūtāti sahabhūtā . Paricāressantīti indriyāni samantato cāressanti kīḷāpessanti vā.

เอตมตฺถํ วิทิตฺวาติ เอตํ เตสํ ราชปุริสานํ อตฺตโน อุทรสฺส การณา ปพฺพชิตเวเสน โลกวญฺจนสงฺขาตํ อตฺถํ วิทิตฺวาฯ อิมํ อุทานนฺติ อิมํ ปราธีนตาปรวญฺจนตาปฎิเกฺขปวิภาวนํ อุทานํ อุทาเนสิฯ

Etamatthaṃ viditvāti etaṃ tesaṃ rājapurisānaṃ attano udarassa kāraṇā pabbajitavesena lokavañcanasaṅkhātaṃ atthaṃ viditvā. Imaṃ udānanti imaṃ parādhīnatāparavañcanatāpaṭikkhepavibhāvanaṃ udānaṃ udānesi.

ตตฺถ น วายเมยฺย สพฺพตฺถาติ ทูเตยฺยโอจรกกมฺมาทิเก สพฺพสฺมิํ ปาปธเมฺม อิเม ราชปุริสา วิย ปพฺพชิโต น วายเมยฺย, วายามํ อุสฺสาหํ น กเรยฺย, สพฺพตฺถ ยตฺถ กตฺถจิ วายามํ อกตฺวา อปฺปมตฺตเกปิ ปุญฺญสฺมิํเยว วายเมยฺยาติ อธิปฺปาโยฯ นาญฺญสฺส ปุริโส สิยาติ ปพฺพชิตรูเปน อญฺญสฺส ปุคฺคลสฺส เสวกปุริโส น สิยาฯ กสฺมา? เอวรูปสฺสปิ โอจรกาทิปาปกมฺมสฺส กตฺตพฺพตฺตาฯ นาญฺญํ นิสฺสาย ชีเวยฺยาติ อญฺญํ ปรํ อิสฺสราทิํ นิสฺสาย ‘‘ตปฺปฎิพทฺธํ เม สุขทุกฺข’’นฺติ เอวํจิโตฺต หุตฺวา น ชีวิกํ ปวเตฺตยฺย, อตฺตทีโป อตฺตสรโณ อนญฺญสรโณ เอว ภเวยฺยฯ อถ วา อนตฺถาวหโต ‘‘โอจรณ’’นฺติ ลทฺธนามกตฺตา อญฺญํ อกุสลกมฺมํ นิสฺสาย น ชีเวยฺยฯ ธเมฺมน น วณิํ จเรติ ธนาทิอตฺถาย ธมฺมํ น กเถยฺยฯ โย หิ ธนาทิเหตุ ปเรสํ ธมฺมํ เทเสติ, โส ธเมฺมน วาณิชฺชํ กโรติ นาม, เอวํ ธเมฺมน ตํ น จเรยฺยฯ อถ วา ธนาทีนํ อตฺถาย โกสลรโญฺญ ปุริโส วิย โอจรกาทิกมฺมํ กโรโนฺต ปเรหิ อนาสงฺกนียตาย ปพฺพชฺชาลิงฺคสมาทานาทีนิ อนุติฎฺฐโนฺต ธเมฺมน วาณิชฺชํ กโรติ นามฯ โยปิ อิธ ปริสุทฺธํ พฺรหฺมจริยํ จรโนฺตปิ อญฺญตรํ เทวนิกายํ ปณิธาย พฺรหฺมจริยํ จรติ, โสปิ ธเมฺมน วาณิชฺชํ กโรติ นาม, เอวํ ธเมฺมน วาณิชฺชํ น จเร, น กเรยฺยาติ อโตฺถฯ

Tattha na vāyameyya sabbatthāti dūteyyaocarakakammādike sabbasmiṃ pāpadhamme ime rājapurisā viya pabbajito na vāyameyya, vāyāmaṃ ussāhaṃ na kareyya, sabbattha yattha katthaci vāyāmaṃ akatvā appamattakepi puññasmiṃyeva vāyameyyāti adhippāyo. Nāññassa puriso siyāti pabbajitarūpena aññassa puggalassa sevakapuriso na siyā. Kasmā? Evarūpassapi ocarakādipāpakammassa kattabbattā. Nāññaṃ nissāya jīveyyāti aññaṃ paraṃ issarādiṃ nissāya ‘‘tappaṭibaddhaṃ me sukhadukkha’’nti evaṃcitto hutvā na jīvikaṃ pavatteyya, attadīpo attasaraṇo anaññasaraṇo eva bhaveyya. Atha vā anatthāvahato ‘‘ocaraṇa’’nti laddhanāmakattā aññaṃ akusalakammaṃ nissāya na jīveyya. Dhammena na vaṇiṃ careti dhanādiatthāya dhammaṃ na katheyya. Yo hi dhanādihetu paresaṃ dhammaṃ deseti, so dhammena vāṇijjaṃ karoti nāma, evaṃ dhammena taṃ na careyya. Atha vā dhanādīnaṃ atthāya kosalarañño puriso viya ocarakādikammaṃ karonto parehi anāsaṅkanīyatāya pabbajjāliṅgasamādānādīni anutiṭṭhanto dhammena vāṇijjaṃ karoti nāma. Yopi idha parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carantopi aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati, sopi dhammena vāṇijjaṃ karoti nāma, evaṃ dhammena vāṇijjaṃ na care, na kareyyāti attho.

ทุติยสุตฺตวณฺณนา นิฎฺฐิตาฯ

Dutiyasuttavaṇṇanā niṭṭhitā.







Related texts:



ติปิฎก (มูล) • Tipiṭaka (Mūla) / สุตฺตปิฎก • Suttapiṭaka / ขุทฺทกนิกาย • Khuddakanikāya / อุทานปาฬิ • Udānapāḷi / ๒. สตฺตชฎิลสุตฺตํ • 2. Sattajaṭilasuttaṃ


© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact