Only Dharma. Since 1992
Library / Tipiṭaka / ತಿಪಿಟಕ • Tipiṭaka / ವಿನಯವಿನಿಚ್ಛಯ-ಉತ್ತರವಿನಿಚ್ಛಯ • Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya

ಪಕಿಣ್ಣಕವಿನಿಚ್ಛಯಕಥಾ

Pakiṇṇakavinicchayakathā

೩೦೨೯.

3029.

ಛತ್ತಂ ಪಣ್ಣಮಯಂ ಕಿಞ್ಚಿ, ಬಹಿ ಅನ್ತೋ ಚ ಸಬ್ಬಸೋ।

Chattaṃ paṇṇamayaṃ kiñci, bahi anto ca sabbaso;

ಪಞ್ಚವಣ್ಣೇನ ಸುತ್ತೇನ, ಸಿಬ್ಬಿತುಂ ನ ಚ ವಟ್ಟತಿ॥

Pañcavaṇṇena suttena, sibbituṃ na ca vaṭṭati.

೩೦೩೦.

3030.

ಛಿನ್ದಿತುಂ ಅಡ್ಢಚನ್ದಂ ವಾ, ಪಣ್ಣೇ ಮಕರದನ್ತಕಂ।

Chindituṃ aḍḍhacandaṃ vā, paṇṇe makaradantakaṃ;

ಘಟಕಂ ವಾಳರೂಪಂ ವಾ, ಲೇಖಾ ದಣ್ಡೇ ನ ವಟ್ಟತಿ॥

Ghaṭakaṃ vāḷarūpaṃ vā, lekhā daṇḍe na vaṭṭati.

೩೦೩೧.

3031.

ಸಿಬ್ಬಿತುಂ ಏಕವಣ್ಣೇನ, ಛತ್ತಂ ಸುತ್ತೇನ ವಟ್ಟತಿ।

Sibbituṃ ekavaṇṇena, chattaṃ suttena vaṭṭati;

ಥಿರತ್ಥಂ, ಪಞ್ಚವಣ್ಣಾನಂ, ಪಞ್ಜರಂ ವಾ ವಿನನ್ಧಿತುಂ॥

Thiratthaṃ, pañcavaṇṇānaṃ, pañjaraṃ vā vinandhituṃ.

೩೦೩೨.

3032.

ಘಟಕಂ ವಾಳರೂಪಂ ವಾ, ಲೇಖಾ ವಾ ಪನ ಕೇವಲಾ।

Ghaṭakaṃ vāḷarūpaṃ vā, lekhā vā pana kevalā;

ಭಿನ್ದಿತ್ವಾ ವಾಪಿ ಘಂಸಿತ್ವಾ, ಧಾರೇತುಂ ಪನ ವಟ್ಟತಿ॥

Bhinditvā vāpi ghaṃsitvā, dhāretuṃ pana vaṭṭati.

೩೦೩೩.

3033.

ಅಹಿಛತ್ತಕಸಣ್ಠಾನಂ, ದಣ್ಡಬುನ್ದಮ್ಹಿ ವಟ್ಟತಿ।

Ahichattakasaṇṭhānaṃ, daṇḍabundamhi vaṭṭati;

ಉಕ್ಕಿರಿತ್ವಾ ಕತಾ ಲೇಖಾ, ಬನ್ಧನತ್ಥಾಯ ವಟ್ಟತಿ॥

Ukkiritvā katā lekhā, bandhanatthāya vaṭṭati.

೩೦೩೪.

3034.

ನಾನಾವಣ್ಣೇಹಿ ಸುತ್ತೇಹಿ, ಮಣ್ಡನತ್ಥಾಯ ಚೀವರಂ।

Nānāvaṇṇehi suttehi, maṇḍanatthāya cīvaraṃ;

ಸಮಂ ಸತಪದಾದೀನಂ, ಸಿಬ್ಬಿತುಂ ನ ಚ ವಟ್ಟತಿ॥

Samaṃ satapadādīnaṃ, sibbituṃ na ca vaṭṭati.

೩೦೩೫.

3035.

ಪತ್ತಸ್ಸ ಪರಿಯನ್ತೇ ವಾ, ತಥಾ ಪತ್ತಮುಖೇಪಿ ವಾ।

Pattassa pariyante vā, tathā pattamukhepi vā;

ವೇಣಿಂ ಸಙ್ಖಲಿಕಂ ವಾಪಿ, ಕರೋತೋ ಹೋತಿ ದುಕ್ಕಟಂ॥

Veṇiṃ saṅkhalikaṃ vāpi, karoto hoti dukkaṭaṃ.

೩೦೩೬.

3036.

ಪಟ್ಟಮ್ಪಿ ಗಣ್ಠಿಪಾಸಾನಂ, ಅಟ್ಠಕೋಣಾದಿಕಂವಿಧಿಂ।

Paṭṭampi gaṇṭhipāsānaṃ, aṭṭhakoṇādikaṃvidhiṃ;

ತತ್ಥಗ್ಘಿಯಗದಾರೂಪಂ, ಮುಗ್ಗರಾದಿಂ ಕರೋನ್ತಿ ಚ॥

Tatthagghiyagadārūpaṃ, muggarādiṃ karonti ca.

೩೦೩೭.

3037.

ತತ್ಥ ಕಕ್ಕಟಕಕ್ಖೀನಿ, ಉಟ್ಠಾಪೇನ್ತಿ ನ ವಟ್ಟತಿ।

Tattha kakkaṭakakkhīni, uṭṭhāpenti na vaṭṭati;

ಸುತ್ತಾ ಚ ಪಿಳಕಾ ತತ್ಥ, ದುವಿಞ್ಞೇಯ್ಯಾವ ದೀಪಿತಾ॥

Suttā ca piḷakā tattha, duviññeyyāva dīpitā.

೩೦೩೮.

3038.

ಚತುಕೋಣಾವ ವಟ್ಟನ್ತಿ, ಗಣ್ಠಿಪಾಸಕಪಟ್ಟಕಾ।

Catukoṇāva vaṭṭanti, gaṇṭhipāsakapaṭṭakā;

ಕಣ್ಣಕೋಣೇಸು ಸುತ್ತಾನಿ, ರತ್ತೇ ಛಿನ್ದೇಯ್ಯ ಚೀವರೇ॥

Kaṇṇakoṇesu suttāni, ratte chindeyya cīvare.

೩೦೩೯.

3039.

ಸೂಚಿಕಮ್ಮವಿಕಾರಂ ವಾ, ಅಞ್ಞಂ ವಾ ಪನ ಕಿಞ್ಚಿಪಿ।

Sūcikammavikāraṃ vā, aññaṃ vā pana kiñcipi;

ಚೀವರೇ ಭಿಕ್ಖುನಾ ಕಾತುಂ, ಕಾರಾಪೇತುಂ ನ ವಟ್ಟತಿ॥

Cīvare bhikkhunā kātuṃ, kārāpetuṃ na vaṭṭati.

೩೦೪೦.

3040.

ಯೋ ಚ ಪಕ್ಖಿಪತಿ ಭಿಕ್ಖು ಚೀವರಂ।

Yo ca pakkhipati bhikkhu cīvaraṃ;

ಕಞ್ಜಿಪಿಟ್ಠಖಲಿಅಲ್ಲಿಕಾದಿಸು।

Kañjipiṭṭhakhaliallikādisu;

ವಣ್ಣಮಟ್ಠಮಭಿಪತ್ಥಯಂ ಪರಂ।

Vaṇṇamaṭṭhamabhipatthayaṃ paraṃ;

ತಸ್ಸ ನತ್ಥಿ ಪನ ಮುತ್ತಿ ದುಕ್ಕಟಾ॥

Tassa natthi pana mutti dukkaṭā.

೩೦೪೧.

3041.

ಸೂಚಿಹತ್ಥಮಲಾದೀನಂ , ಕರಣೇ ಚೀವರಸ್ಸ ಚ।

Sūcihatthamalādīnaṃ , karaṇe cīvarassa ca;

ತಥಾ ಕಿಲಿಟ್ಠಕಾಲೇ ಚ, ಧೋವನತ್ಥಂ ತು ವಟ್ಟತಿ॥

Tathā kiliṭṭhakāle ca, dhovanatthaṃ tu vaṭṭati.

೩೦೪೨.

3042.

ರಜನೇ ಪನ ಗನ್ಧಂ ವಾ, ತೇಲಂ ವಾ ಲಾಖಮೇವ ವಾ।

Rajane pana gandhaṃ vā, telaṃ vā lākhameva vā;

ಕಿಞ್ಚಿ ಪಕ್ಖಿಪಿತುಂ ತತ್ಥ, ಭಿಕ್ಖುನೋ ನ ಚ ವಟ್ಟತಿ॥

Kiñci pakkhipituṃ tattha, bhikkhuno na ca vaṭṭati.

೩೦೪೩.

3043.

ಸಙ್ಖೇನ ಮಣಿನಾ ವಾಪಿ, ಅಞ್ಞೇನಪಿ ಚ ಕೇನಚಿ।

Saṅkhena maṇinā vāpi, aññenapi ca kenaci;

ಚೀವರಂ ನ ಚ ಘಟ್ಟೇಯ್ಯ, ಘಂಸಿತಬ್ಬಂ ನ ದೋಣಿಯಾ॥

Cīvaraṃ na ca ghaṭṭeyya, ghaṃsitabbaṃ na doṇiyā.

೩೦೪೪.

3044.

ಚೀವರಂ ದೋಣಿಯಂ ಕತ್ವಾ, ನಾಪಿ ಘಟ್ಟೇಯ್ಯ ಮುಟ್ಠಿನಾ।

Cīvaraṃ doṇiyaṃ katvā, nāpi ghaṭṭeyya muṭṭhinā;

ರತ್ತಂ ಪಹರಿತುಂ ಕಿಞ್ಚಿ, ಹತ್ಥೇಹೇವ ಚ ವಟ್ಟತಿ॥

Rattaṃ paharituṃ kiñci, hattheheva ca vaṭṭati.

೩೦೪೫.

3045.

ಗಣ್ಠಿಕೇ ಪನ ಲೇಖಾ ವಾ, ಪಿಳಕಾ ವಾ ನ ವಟ್ಟತಿ।

Gaṇṭhike pana lekhā vā, piḷakā vā na vaṭṭati;

ಕಪ್ಪಬಿನ್ದುವಿಕಾರೋ ವಾ, ಪಾಳಿಕಣ್ಣಿಕಭೇದತೋ॥

Kappabinduvikāro vā, pāḷikaṇṇikabhedato.

೩೦೪೬.

3046.

ಥಾಲಕಸ್ಸ ಚ ಪತ್ತಸ್ಸ, ಬಹಿ ಅನ್ತೋಪಿ ವಾ ಪನ।

Thālakassa ca pattassa, bahi antopi vā pana;

ಆರಗ್ಗೇನ ಕತಾ ಲೇಖಾ, ನ ಚ ವಟ್ಟತಿ ಕಾಚಿಪಿ॥

Āraggena katā lekhā, na ca vaṭṭati kācipi.

೩೦೪೭.

3047.

ಆರೋಪೇತ್ವಾ ಭಮಂ ಪತ್ತಂ, ಮಜ್ಜಿತ್ವಾ ಚೇ ಪಚನ್ತಿ ಚ।

Āropetvā bhamaṃ pattaṃ, majjitvā ce pacanti ca;

‘‘ಮಣಿವಣ್ಣಂ ಕರಿಸ್ಸಾಮ’’, ಇತಿ ಕಾತುಂ ನ ವಟ್ಟತಿ॥

‘‘Maṇivaṇṇaṃ karissāma’’, iti kātuṃ na vaṭṭati.

೩೦೪೮.

3048.

ಪತ್ತಮಣ್ಡಲಕೇ ಕಿಞ್ಚಿ, ಭಿತ್ತಿಕಮ್ಮಂ ನ ವಟ್ಟತಿ।

Pattamaṇḍalake kiñci, bhittikammaṃ na vaṭṭati;

ನ ದೋಸೋ ಕೋಚಿ ತತ್ಥಸ್ಸ, ಕಾತುಂ ಮಕರದನ್ತಕಂ॥

Na doso koci tatthassa, kātuṃ makaradantakaṃ.

೩೦೪೯.

3049.

ನ ಧಮ್ಮಕರಣಚ್ಛತ್ತೇ, ಲೇಖಾ ಕಾಚಿಪಿ ವಟ್ಟತಿ।

Na dhammakaraṇacchatte, lekhā kācipi vaṭṭati;

ಕುಚ್ಛಿಯಂ ವಾ ಠಪೇತ್ವಾ ತಂ, ಲೇಖಂ ತು ಮುಖವಟ್ಟಿಯಂ॥

Kucchiyaṃ vā ṭhapetvā taṃ, lekhaṃ tu mukhavaṭṭiyaṃ.

೩೦೫೦.

3050.

ಸುತ್ತಂ ವಾ ದಿಗುಣಂ ಕತ್ವಾ, ಕೋಟ್ಟೇನ್ತಿ ಚ ತಹಿಂ ತಹಿಂ।

Suttaṃ vā diguṇaṃ katvā, koṭṭenti ca tahiṃ tahiṃ;

ಕಾಯಬನ್ಧನಸೋಭತ್ಥಂ, ತಂ ನ ವಟ್ಟತಿ ಭಿಕ್ಖುನೋ॥

Kāyabandhanasobhatthaṃ, taṃ na vaṭṭati bhikkhuno.

೩೦೫೧.

3051.

ದಸಾಮುಖೇ ದಳ್ಹತ್ಥಾಯ, ದ್ವೀಸು ಅನ್ತೇಸು ವಟ್ಟತಿ।

Dasāmukhe daḷhatthāya, dvīsu antesu vaṭṭati;

ಮಾಲಾಕಮ್ಮಲತಾಕಮ್ಮ-ಚಿತ್ತಿಕಮ್ಪಿ ನ ವಟ್ಟತಿ॥

Mālākammalatākamma-cittikampi na vaṭṭati.

೩೦೫೨.

3052.

ಅಕ್ಖೀನಿ ತತ್ಥ ದಸ್ಸೇತ್ವಾ, ಕೋಟ್ಟಿತೇ ಪನ ಕಾ ಕಥಾ।

Akkhīni tattha dassetvā, koṭṭite pana kā kathā;

ಕಕ್ಕಟಕ್ಖೀನಿ ವಾ ತತ್ಥ, ಉಟ್ಠಾಪೇತುಂ ನ ವಟ್ಟತಿ॥

Kakkaṭakkhīni vā tattha, uṭṭhāpetuṃ na vaṭṭati.

೩೦೫೩.

3053.

ಘಟಂ ದೇಡ್ಡುಭಸೀಸಂ ವಾ, ಮಕರಸ್ಸ ಮುಖಮ್ಪಿ ವಾ।

Ghaṭaṃ deḍḍubhasīsaṃ vā, makarassa mukhampi vā;

ವಿಕಾರರೂಪಂ ಯಂ ಕಿಞ್ಚಿ, ನ ವಟ್ಟತಿ ದಸಾಮುಖೇ॥

Vikārarūpaṃ yaṃ kiñci, na vaṭṭati dasāmukhe.

೩೦೫೪.

3054.

ಉಜುಕಂ ಮಚ್ಛಕಣ್ಟಂ ವಾ, ಮಟ್ಠಂ ವಾ ಪನ ಪಟ್ಟಿಕಂ।

Ujukaṃ macchakaṇṭaṃ vā, maṭṭhaṃ vā pana paṭṭikaṃ;

ಖಜ್ಜೂರಿಪತ್ತಕಾಕಾರಂ, ಕತ್ವಾ ವಟ್ಟತಿ ಕೋಟ್ಟಿತಂ॥

Khajjūripattakākāraṃ, katvā vaṭṭati koṭṭitaṃ.

೩೦೫೫.

3055.

ಪಟ್ಟಿಕಾ ಸೂಕರನ್ತನ್ತಿ, ದುವಿಧಂ ಕಾಯಬನ್ಧನಂ।

Paṭṭikā sūkarantanti, duvidhaṃ kāyabandhanaṃ;

ರಜ್ಜುಕಾ ದುಸ್ಸಪಟ್ಟಾದಿ, ಸಬ್ಬಂ ತಸ್ಸಾನುಲೋಮಿಕಂ॥

Rajjukā dussapaṭṭādi, sabbaṃ tassānulomikaṃ.

೩೦೫೬.

3056.

ಮುರಜಂ ಮದ್ದವೀಣಞ್ಚ, ದೇಡ್ಡುಭಞ್ಚ ಕಲಾಬುಕಂ।

Murajaṃ maddavīṇañca, deḍḍubhañca kalābukaṃ;

ರಜ್ಜುಯೋ ನ ಚ ವಟ್ಟನ್ತಿ, ಪುರಿಮಾ ದ್ವೇದಸಾ ಸಿಯುಂ॥

Rajjuyo na ca vaṭṭanti, purimā dvedasā siyuṃ.

೩೦೫೭.

3057.

ದಸಾ ಪಾಮಙ್ಗಸಣ್ಠಾನಾ, ನಿದ್ದಿಟ್ಠಾ ಕಾಯಬನ್ಧನೇ।

Dasā pāmaṅgasaṇṭhānā, niddiṭṭhā kāyabandhane;

ಏಕಾ ದ್ವಿತಿಚತಸ್ಸೋ ವಾ, ವಟ್ಟನ್ತಿ ನ ತತೋ ಪರಂ॥

Ekā dviticatasso vā, vaṭṭanti na tato paraṃ.

೩೦೫೮.

3058.

ಏಕರಜ್ಜುಮಯಂ ವುತ್ತಂ, ಮುನಿನಾ ಕಾಯಬನ್ಧನಂ।

Ekarajjumayaṃ vuttaṃ, muninā kāyabandhanaṃ;

ತಞ್ಚ ಪಾಮಙ್ಗಸಣ್ಠಾನಂ, ಏಕಮ್ಪಿ ಚ ನ ವಟ್ಟತಿ॥

Tañca pāmaṅgasaṇṭhānaṃ, ekampi ca na vaṭṭati.

೩೦೫೯.

3059.

ರಜ್ಜುಕೇ ಏಕತೋ ಕತ್ವಾ, ಬಹೂ ಏಕಾಯ ರಜ್ಜುಯಾ।

Rajjuke ekato katvā, bahū ekāya rajjuyā;

ನಿರನ್ತರಞ್ಹಿ ವೇಠೇತ್ವಾ, ಕತಂ ವಟ್ಟತಿ ಬನ್ಧಿತುಂ॥

Nirantarañhi veṭhetvā, kataṃ vaṭṭati bandhituṃ.

೩೦೬೦.

3060.

ದನ್ತಕಟ್ಠವಿಸಾಣಟ್ಠಿ-ಲೋಹವೇಳುನಳಬ್ಭವಾ।

Dantakaṭṭhavisāṇaṭṭhi-lohaveḷunaḷabbhavā;

ಜತುಸಙ್ಖಮಯಾಸುತ್ತ-ಫಲಜಾ ವಿಧಕಾ ಮತಾ॥

Jatusaṅkhamayāsutta-phalajā vidhakā matā.

೩೦೬೧.

3061.

ಕಾಯಬನ್ಧನವಿಧೇಪಿ, ವಿಕಾರೋ ನ ಚ ವಟ್ಟತಿ।

Kāyabandhanavidhepi, vikāro na ca vaṭṭati;

ತತ್ಥ ತತ್ಥ ಪರಿಚ್ಛೇದ-ಲೇಖಾಮತ್ತಂ ತು ವಟ್ಟತಿ॥

Tattha tattha pariccheda-lekhāmattaṃ tu vaṭṭati.

೩೦೬೨.

3062.

ಮಾಲಾಕಮ್ಮಲತಾಕಮ್ಮ-ನಾನಾರೂಪವಿಚಿತ್ತಿತಾ ।

Mālākammalatākamma-nānārūpavicittitā ;

ನ ಚ ವಟ್ಟತಿ ಭಿಕ್ಖೂನಂ, ಅಞ್ಜನೀ ಜನರಞ್ಜನೀ॥

Na ca vaṭṭati bhikkhūnaṃ, añjanī janarañjanī.

೩೦೬೩.

3063.

ತಾದಿಸಂ ಪನ ಘಂಸಿತ್ವಾ, ವೇಠೇತ್ವಾ ಸುತ್ತಕೇನ ವಾ।

Tādisaṃ pana ghaṃsitvā, veṭhetvā suttakena vā;

ವಳಞ್ಜನ್ತಸ್ಸ ಭಿಕ್ಖುಸ್ಸ, ನ ದೋಸೋ ಕೋಚಿ ವಿಜ್ಜತಿ॥

Vaḷañjantassa bhikkhussa, na doso koci vijjati.

೩೦೬೪.

3064.

ವಟ್ಟಾ ವಾ ಚತುರಸ್ಸಾ ವಾ, ಅಟ್ಠಂಸಾ ವಾಪಿ ಅಞ್ಜನೀ।

Vaṭṭā vā caturassā vā, aṭṭhaṃsā vāpi añjanī;

ವಟ್ಟತೇವಾತಿ ನಿದ್ದಿಟ್ಠಾ, ವಣ್ಣಮಟ್ಠಾ ನ ವಟ್ಟತಿ॥

Vaṭṭatevāti niddiṭṭhā, vaṇṇamaṭṭhā na vaṭṭati.

೩೦೬೫.

3065.

ತಥಾಞ್ಜನಿಸಲಾಕಾಪಿ , ಅಞ್ಜನಿಥವಿಕಾಯ ಚ।

Tathāñjanisalākāpi , añjanithavikāya ca;

ನಾನಾವಣ್ಣೇಹಿ ಸುತ್ತೇಹಿ, ಚಿತ್ತಕಮ್ಮಂ ನ ವಟ್ಟತಿ॥

Nānāvaṇṇehi suttehi, cittakammaṃ na vaṭṭati.

೩೦೬೬.

3066.

ಏಕವಣ್ಣೇನ ಸುತ್ತೇನ, ಸಿಪಾಟಿಂ ಯೇನ ಕೇನಚಿ।

Ekavaṇṇena suttena, sipāṭiṃ yena kenaci;

ಯಂ ಕಿಞ್ಚಿ ಪನ ಸಿಬ್ಬೇತ್ವಾ, ವಳಞ್ಜನ್ತಸ್ಸ ವಟ್ಟತಿ॥

Yaṃ kiñci pana sibbetvā, vaḷañjantassa vaṭṭati.

೩೦೬೭.

3067.

ಮಣಿಕಂ ಪಿಳಕಂ ವಾಪಿ, ಪಿಪ್ಫಲೇ ಆರಕಣ್ಟಕೇ।

Maṇikaṃ piḷakaṃ vāpi, pipphale ārakaṇṭake;

ಠಪೇತುಂ ಪನ ಯಂ ಕಿಞ್ಚಿ, ನ ಚ ವಟ್ಟತಿ ಭಿಕ್ಖುನೋ॥

Ṭhapetuṃ pana yaṃ kiñci, na ca vaṭṭati bhikkhuno.

೩೦೬೮.

3068.

ದಣ್ಡಕೇಪಿ ಪರಿಚ್ಛೇದ-ಲೇಖಾಮತ್ತಂ ತು ವಟ್ಟತಿ।

Daṇḍakepi pariccheda-lekhāmattaṃ tu vaṭṭati;

ವಲಿತ್ವಾ ಚ ನಖಚ್ಛೇದಂ, ಕರೋನ್ತೀತಿ ಹಿ ವಟ್ಟತಿ॥

Valitvā ca nakhacchedaṃ, karontīti hi vaṭṭati.

೩೦೬೯.

3069.

ಉತ್ತರಾರಣಿಯಂ ವಾಪಿ, ಧನುಕೇ ಪೇಲ್ಲದಣ್ಡಕೇ।

Uttarāraṇiyaṃ vāpi, dhanuke pelladaṇḍake;

ಮಾಲಾಕಮ್ಮಾದಿ ಯಂ ಕಿಞ್ಚಿ, ವಣ್ಣಮಟ್ಠಂ ನ ವಟ್ಟತಿ॥

Mālākammādi yaṃ kiñci, vaṇṇamaṭṭhaṃ na vaṭṭati.

೩೦೭೦.

3070.

ಸಣ್ಡಾಸೇ ದನ್ತಕಟ್ಠಾನಂ, ತಥಾ ಛೇದನವಾಸಿಯಾ।

Saṇḍāse dantakaṭṭhānaṃ, tathā chedanavāsiyā;

ದ್ವೀಸು ಪಸ್ಸೇಸು ಲೋಹೇನ, ಬನ್ಧಿತುಂ ಪನ ವಟ್ಟತಿ॥

Dvīsu passesu lohena, bandhituṃ pana vaṭṭati.

೩೦೭೧.

3071.

ತಥಾ ಕತ್ತರದಣ್ಡೇಪಿ, ಚಿತ್ತಕಮ್ಮಂ ನ ವಟ್ಟತಿ।

Tathā kattaradaṇḍepi, cittakammaṃ na vaṭṭati;

ವಟ್ಟಲೇಖಾವ ವಟ್ಟನ್ತಿ, ಏಕಾ ವಾ ದ್ವೇಪಿ ಹೇಟ್ಠತೋ॥

Vaṭṭalekhāva vaṭṭanti, ekā vā dvepi heṭṭhato.

೩೦೭೨.

3072.

ವಿಸಾಣೇ ನಾಳಿಯಂ ವಾಪಿ, ತಥೇವಾಮಣ್ಡಸಾರಕೇ।

Visāṇe nāḷiyaṃ vāpi, tathevāmaṇḍasārake;

ತೇಲಭಾಜನಕೇ ಸಬ್ಬಂ, ವಣ್ಣಮಟ್ಠಂ ತು ವಟ್ಟತಿ॥

Telabhājanake sabbaṃ, vaṇṇamaṭṭhaṃ tu vaṭṭati.

೩೦೭೩.

3073.

ಪಾನೀಯಸ್ಸ ಉಳುಙ್ಕೇಪಿ, ದೋಣಿಯಂ ರಜನಸ್ಸಪಿ।

Pānīyassa uḷuṅkepi, doṇiyaṃ rajanassapi;

ಘಟೇ ಫಲಕಪೀಠೇಪಿ, ವಲಯಾಧಾರಕಾದಿಕೇ॥

Ghaṭe phalakapīṭhepi, valayādhārakādike.

೩೦೭೪.

3074.

ತಥಾ ಪತ್ತಪಿಧಾನೇ ಚ, ತಾಲವಣ್ಟೇ ಚ ಬೀಜನೇ।

Tathā pattapidhāne ca, tālavaṇṭe ca bījane;

ಪಾದಪುಞ್ಛನಿಯಂ ವಾಪಿ, ಸಮ್ಮುಞ್ಜನಿಯಮೇವ ಚ॥

Pādapuñchaniyaṃ vāpi, sammuñjaniyameva ca.

೩೦೭೫.

3075.

ಮಞ್ಚೇ ಭೂಮತ್ಥರೇ ಪೀಠೇ, ಭಿಸಿಬಿಮ್ಬೋಹನೇಸು ಚ।

Mañce bhūmatthare pīṭhe, bhisibimbohanesu ca;

ಮಾಲಾಕಮ್ಮಾದಿಕಂ ಚಿತ್ತಂ, ಸಬ್ಬಮೇವ ಚ ವಟ್ಟತಿ॥

Mālākammādikaṃ cittaṃ, sabbameva ca vaṭṭati.

೩೦೭೬.

3076.

ನಾನಾಮಣಿಮಯತ್ಥಮ್ಭ-ಕವಾಟದ್ವಾರಭಿತ್ತಿಕಂ ।

Nānāmaṇimayatthambha-kavāṭadvārabhittikaṃ ;

ಸೇನಾಸನಮನುಞ್ಞಾತಂ, ಕಾ ಕಥಾ ವಣ್ಣಮಟ್ಠಕೇ॥

Senāsanamanuññātaṃ, kā kathā vaṇṇamaṭṭhake.

೩೦೭೭.

3077.

ಸೋವಣ್ಣಿಯಂ ದ್ವಾರಕವಾಟಬದ್ಧಂ।

Sovaṇṇiyaṃ dvārakavāṭabaddhaṃ;

ಸುವಣ್ಣನಾನಾಮಣಿಭಿತ್ತಿಭೂಮಿಂ।

Suvaṇṇanānāmaṇibhittibhūmiṃ;

ನ ಕಿಞ್ಚಿ ಏಕಮ್ಪಿ ನಿಸೇಧನೀಯಂ।

Na kiñci ekampi nisedhanīyaṃ;

ಸೇನಾಸನಂ ವಟ್ಟತಿ ಸಬ್ಬಮೇವ॥

Senāsanaṃ vaṭṭati sabbameva.

೩೦೭೮.

3078.

ಬುದ್ಧಂ ಧಮ್ಮಞ್ಚ ಸಙ್ಘಞ್ಚ, ನ ಉದ್ದಿಸ್ಸ ದವಂ ಕರೇ।

Buddhaṃ dhammañca saṅghañca, na uddissa davaṃ kare;

ಮೂಗಬ್ಬತಾದಿಕಂ ನೇವ, ಗಣ್ಹೇಯ್ಯ ತಿತ್ಥಿಯಬ್ಬತಂ॥

Mūgabbatādikaṃ neva, gaṇheyya titthiyabbataṃ.

೩೦೭೯.

3079.

ಕಾಯಂ ವಾ ಅಙ್ಗಜಾತಂ ವಾ, ಊರುಂ ವಾ ನ ತು ದಸ್ಸಯೇ।

Kāyaṃ vā aṅgajātaṃ vā, ūruṃ vā na tu dassaye;

ಭಿಕ್ಖುನೀನಂ ತು ತಾ ವಾಪಿ, ನ ಸಿಞ್ಚೇ ಉದಕಾದಿನಾ॥

Bhikkhunīnaṃ tu tā vāpi, na siñce udakādinā.

೩೦೮೦.

3080.

ವಸ್ಸಮಞ್ಞತ್ಥ ವುಟ್ಠೋ ಚೇ, ಭಾಗಮಞ್ಞತ್ಥ ಗಣ್ಹತಿ।

Vassamaññattha vuṭṭho ce, bhāgamaññattha gaṇhati;

ದುಕ್ಕಟಂ ಪುನ ದಾತಬ್ಬಂ, ಗೀವಾ ನಟ್ಠೇಪಿ ಜಜ್ಜರೇ॥

Dukkaṭaṃ puna dātabbaṃ, gīvā naṭṭhepi jajjare.

೩೦೮೧.

3081.

ಚೋದಿತೋ ಸೋ ಸಚೇ ತೇಹಿ, ಭಿಕ್ಖೂಹಿ ನ ದದೇಯ್ಯತಂ।

Codito so sace tehi, bhikkhūhi na dadeyyataṃ;

ಧುರನಿಕ್ಖೇಪನೇ ತೇಸಂ, ಭಣ್ಡಗ್ಘೇನೇವ ಕಾರಯೇ॥

Dhuranikkhepane tesaṃ, bhaṇḍaggheneva kāraye.

೩೦೮೨.

3082.

ಅಕಪ್ಪಿಯಸಮಾದಾನಂ, ಕರೋತೋ ಹೋತಿ ದುಕ್ಕಟಂ।

Akappiyasamādānaṃ, karoto hoti dukkaṭaṃ;

ದವಾ ಸಿಲಂ ಪವಿಜ್ಝನ್ತೋ, ದುಕ್ಕಟಾ ನ ಚ ಮುಚ್ಚತಿ॥

Davā silaṃ pavijjhanto, dukkaṭā na ca muccati.

೩೦೮೩.

3083.

ಗಿಹೀಗೋಪಕದಾನಸ್ಮಿಂ, ನ ದೋಸೋ ಕೋಚಿ ಗಣ್ಹತೋ।

Gihīgopakadānasmiṃ, na doso koci gaṇhato;

ಪರಿಚ್ಛೇದನಯೋ ವುತ್ತೋ, ಸಙ್ಘಚೇತಿಯಸನ್ತಕೇ॥

Paricchedanayo vutto, saṅghacetiyasantake.

೩೦೮೪.

3084.

ಯಾನಂ ಪುರಿಸಸಂಯುತ್ತಂ, ಹತ್ಥವಟ್ಟಕಮೇವ ವಾ।

Yānaṃ purisasaṃyuttaṃ, hatthavaṭṭakameva vā;

ಪಾಟಙ್ಕಿಞ್ಚ ಗಿಲಾನಸ್ಸ, ವಟ್ಟತೇವಾಭಿರೂಹಿತುಂ॥

Pāṭaṅkiñca gilānassa, vaṭṭatevābhirūhituṃ.

೩೦೮೫.

3085.

ನ ಚ ಭಿಕ್ಖುನಿಯಾ ಸದ್ಧಿಂ, ಸಮ್ಪಯೋಜೇಯ್ಯ ಕಿಞ್ಚಿಪಿ।

Na ca bhikkhuniyā saddhiṃ, sampayojeyya kiñcipi;

ದುಕ್ಕಟಂ ಭಿಕ್ಖುನಿಂ ರಾಗಾ, ಓಭಾಸೇನ್ತಸ್ಸ ಭಿಕ್ಖುನೋ॥

Dukkaṭaṃ bhikkhuniṃ rāgā, obhāsentassa bhikkhuno.

೩೦೮೬.

3086.

ಭಿಕ್ಖುನೀನಂ ಹವೇ ಭಿಕ್ಖು, ಪಾತಿಮೋಕ್ಖಂ ನ ಉದ್ದಿಸೇ।

Bhikkhunīnaṃ have bhikkhu, pātimokkhaṃ na uddise;

ಆಪತ್ತಿಂ ವಾ ಸಚೇ ತಾಸಂ, ಪಟಿಗ್ಗಣ್ಹೇಯ್ಯ ದುಕ್ಕಟಂ॥

Āpattiṃ vā sace tāsaṃ, paṭiggaṇheyya dukkaṭaṃ.

೩೦೮೭.

3087.

ಅತ್ತನೋ ಪರಿಭೋಗತ್ಥಂ, ದಿನ್ನಮಞ್ಞಸ್ಸ ಕಸ್ಸಚಿ।

Attano paribhogatthaṃ, dinnamaññassa kassaci;

ಪರಿಭೋಗಮಕತ್ವಾವ, ದದತೋ ಪನ ದುಕ್ಕಟಂ॥

Paribhogamakatvāva, dadato pana dukkaṭaṃ.

೩೦೮೮.

3088.

ಅಸಪ್ಪಾಯಂ ಸಚೇ ಸಬ್ಬಂ, ಅಪನೇತುಮ್ಪಿ ವಟ್ಟತಿ।

Asappāyaṃ sace sabbaṃ, apanetumpi vaṭṭati;

ಅಗ್ಗಂ ಗಹೇತ್ವಾ ದಾತುಂ ವಾ, ಪತ್ತಾದೀಸುಪ್ಯಯಂ ನಯೋ॥

Aggaṃ gahetvā dātuṃ vā, pattādīsupyayaṃ nayo.

೩೦೮೯.

3089.

ಪಞ್ಚವಗ್ಗೂಪಸಮ್ಪದಾ , ಗುಣಙ್ಗುಣಉಪಾಹನಾ।

Pañcavaggūpasampadā , guṇaṅguṇaupāhanā;

ಚಮ್ಮತ್ಥಾರೋ ಧುವನ್ಹಾನಂ, ಮಜ್ಝದೇಸೇ ನ ವಟ್ಟತಿ॥

Cammatthāro dhuvanhānaṃ, majjhadese na vaṭṭati.

೩೦೯೦.

3090.

ಸಮ್ಬಾಧಸ್ಸ ಚ ಸಾಮನ್ತಾ, ಸತ್ಥಕಮ್ಮಂ ದುವಙ್ಗುಲಾ।

Sambādhassa ca sāmantā, satthakammaṃ duvaṅgulā;

ವಾರಿತಂ, ವತ್ಥಿಕಮ್ಮಮ್ಪಿ, ಸಮ್ಬಾಧೇಯೇವ ಸತ್ಥುನಾ॥

Vāritaṃ, vatthikammampi, sambādheyeva satthunā.

೩೦೯೧.

3091.

ಪಣ್ಣಾನಿ ಅಜ್ಜುಕಾದೀನಂ, ಲೋಣಂ ವಾ ಉಣ್ಹಯಾಗುಯಾ।

Paṇṇāni ajjukādīnaṃ, loṇaṃ vā uṇhayāguyā;

ಪಕ್ಖಿಪಿತ್ವಾನ ಪಾಕತ್ಥಂ, ಚಾಲೇತುಂ ನ ಚ ವಟ್ಟತಿ॥

Pakkhipitvāna pākatthaṃ, cāletuṃ na ca vaṭṭati.

೩೦೯೨.

3092.

ಸಚೇ ಪರಿಸಮಞ್ಞಸ್ಸ, ಉಪಳಾಲೇತಿ ದುಕ್ಕಟಂ।

Sace parisamaññassa, upaḷāleti dukkaṭaṃ;

ತತ್ಥ ಚಾದೀನವಂ ತಸ್ಸ, ವತ್ತುಂ ಪನ ಚ ವಟ್ಟತಿ॥

Tattha cādīnavaṃ tassa, vattuṃ pana ca vaṭṭati.

೩೦೯೩.

3093.

‘‘ಮಕ್ಖನಂ ಗೂಥಮುತ್ತೇಹಿ, ಗತೇನ ನ್ಹಾಯಿತುಂ ವಿಯ।

‘‘Makkhanaṃ gūthamuttehi, gatena nhāyituṃ viya;

ಕತಂ ನಿಸ್ಸಾಯ ದುಸ್ಸೀಲಂ, ತಯಾ ವಿಹರತಾ’’ತಿ ಚ॥

Kataṃ nissāya dussīlaṃ, tayā viharatā’’ti ca.

೩೦೯೪.

3094.

ಭತ್ತಗ್ಗೇ ಯಾಗುಪಾನೇ ಚ, ಅನ್ತೋಗಾಮೇ ಚ ವೀಥಿಯಂ।

Bhattagge yāgupāne ca, antogāme ca vīthiyaṃ;

ಅನ್ಧಕಾರೇ ಅನಾವಜ್ಜೋ, ಏಕಾವತ್ತೋ ಚ ಬ್ಯಾವಟೋ॥

Andhakāre anāvajjo, ekāvatto ca byāvaṭo.

೩೦೯೫.

3095.

ಸುತ್ತೋ ಖಾದಞ್ಚ ಭುಞ್ಜನ್ತೋ, ವಚ್ಚಂ ಮುತ್ತಮ್ಪಿ ವಾ ಕರಂ।

Sutto khādañca bhuñjanto, vaccaṃ muttampi vā karaṃ;

ವನ್ದನಾ ತೇರಸನ್ನಂ ತು, ಅಯುತ್ತತ್ಥೇನ ವಾರಿತಾ॥

Vandanā terasannaṃ tu, ayuttatthena vāritā.

೩೦೯೬.

3096.

ನಗ್ಗೋ ಅನುಪಸಮ್ಪನ್ನೋ, ನಾನಾಸಂವಾಸಕೋಪಿ ಚ।

Naggo anupasampanno, nānāsaṃvāsakopi ca;

ಯೋ ಪಚ್ಛಾ ಉಪಸಮ್ಪನ್ನೋ, ಉಕ್ಖಿತ್ತೋ ಮಾತುಗಾಮಕೋ॥

Yo pacchā upasampanno, ukkhitto mātugāmako.

೩೦೯೭.

3097.

ಏಕಾದಸ ಅಭಬ್ಬಾ ಚ, ಗರುಕಟ್ಠಾ ಚ ಪಞ್ಚಿಮೇ।

Ekādasa abhabbā ca, garukaṭṭhā ca pañcime;

ವನ್ದತೋ ದುಕ್ಕಟಂ ವುತ್ತಂ, ಬಾವೀಸತಿ ಚ ಪುಗ್ಗಲೇ॥

Vandato dukkaṭaṃ vuttaṃ, bāvīsati ca puggale.

೩೦೯೮.

3098.

ಯೋ ಪುರೇ ಉಪಸಮ್ಪನ್ನೋ, ನಾನಾಸಂವಾಸವುಡ್ಢಕೋ।

Yo pure upasampanno, nānāsaṃvāsavuḍḍhako;

ಧಮ್ಮವಾದೀ ಚ ಸಮ್ಬುದ್ಧೋ, ವನ್ದನೀಯಾ ತಯೋ ಇಮೇ॥

Dhammavādī ca sambuddho, vandanīyā tayo ime.

೩೦೯೯.

3099.

ತಜ್ಜನಾದಿಕತೇ ಏತ್ಥ, ಚತುರೋ ಪನ ಪುಗ್ಗಲೇ।

Tajjanādikate ettha, caturo pana puggale;

ವನ್ದತೋಪಿ ಅನಾಪತ್ತಿ, ತೇಹಿ ಕಮ್ಮಞ್ಚ ಕುಬ್ಬತೋ॥

Vandatopi anāpatti, tehi kammañca kubbato.

೩೧೦೦.

3100.

ಅಧಿಟ್ಠಾನಂ ಪನೇಕಸ್ಸ, ದ್ವಿನ್ನಂ ವಾ ತಿಣ್ಣಮೇವ ವಾ।

Adhiṭṭhānaṃ panekassa, dvinnaṃ vā tiṇṇameva vā;

ದಿಟ್ಠಾವಿಕಮ್ಮಮುದ್ದಿಟ್ಠಂ, ತತೋ ಉದ್ಧಂ ನಿವಾರಣಂ॥

Diṭṭhāvikammamuddiṭṭhaṃ, tato uddhaṃ nivāraṇaṃ.

೩೧೦೧.

3101.

ಸನ್ದಿಟ್ಠೋ ಹೋತಿ ಸಮ್ಭತ್ತೋ, ಜೀವತಾಲಪಿತೋಪಿ ಚ।

Sandiṭṭho hoti sambhatto, jīvatālapitopi ca;

ಗಹಿತತ್ತಮನೋ ಹೋತಿ, ವಿಸ್ಸಾಸೋ ಪಞ್ಚಧಾ ಸಿಯಾ॥

Gahitattamano hoti, vissāso pañcadhā siyā.

೩೧೦೨.

3102.

ಸೀಲದಿಟ್ಠಿವಿಪತ್ತಿ ಚ, ಆಚಾರಾಜೀವಸಮ್ಭವಾ।

Sīladiṭṭhivipatti ca, ācārājīvasambhavā;

ವಿಪತ್ತಿಯೋ ಚತಸ್ಸೋವ, ವುತ್ತಾ ಆದಿಚ್ಚಬನ್ಧುನಾ॥

Vipattiyo catassova, vuttā ādiccabandhunā.

೩೧೦೩.

3103.

ತತ್ಥ ಅಪ್ಪಟಿಕಮ್ಮಾ ಚ, ಯಾ ಚ ವುಟ್ಠಾನಗಾಮಿನೀ।

Tattha appaṭikammā ca, yā ca vuṭṭhānagāminī;

ಆಪತ್ತಿಯೋ ದುವೇ ಸೀಲ-ವಿಪತ್ತೀತಿ ಪಕಾಸಿತಾ॥

Āpattiyo duve sīla-vipattīti pakāsitā.

೩೧೦೪.

3104.

ಅನ್ತಗ್ಗಾಹಿಕದಿಟ್ಠಿ ಚ, ಯಾ ದಿಟ್ಠಿ ದಸವತ್ಥುಕಾ।

Antaggāhikadiṭṭhi ca, yā diṭṭhi dasavatthukā;

ಅಯಂ ದಿಟ್ಠಿವಿಪತ್ತೀತಿ, ದುವಿಧಾ ದಿಟ್ಠಿ ದೀಪಿತಾ॥

Ayaṃ diṭṭhivipattīti, duvidhā diṭṭhi dīpitā.

೩೧೦೫.

3105.

ದೇಸನಾಗಾಮಿನಿಕಾ ಯಾ ಚ, ಪಞ್ಚ ಥುಲ್ಲಚ್ಚಯಾದಿಕಾ।

Desanāgāminikā yā ca, pañca thullaccayādikā;

ವುತ್ತಾಚಾರವಿಪತ್ತೀತಿ, ಆಚಾರಕುಸಲೇನ ಸಾ॥

Vuttācāravipattīti, ācārakusalena sā.

೩೧೦೬.

3106.

ಕುಹನಾದಿಪ್ಪವತ್ತೋ ಹಿ, ಮಿಚ್ಛಾಜೀವೋತಿ ದೀಪಿತೋ।

Kuhanādippavatto hi, micchājīvoti dīpito;

ಆಜೀವಪಚ್ಚಯಾಪತ್ತಿ, ಛಬ್ಬಿಧಾತಿ ಪಕಾಸಿತಾ॥

Ājīvapaccayāpatti, chabbidhāti pakāsitā.

೩೧೦೭.

3107.

ಕಮ್ಮುನಾ ಲದ್ಧಿಸೀಮಾಹಿ, ನಾನಾಸಂವಾಸಕಾ ತಯೋ।

Kammunā laddhisīmāhi, nānāsaṃvāsakā tayo;

ಉಕ್ಖಿತ್ತೋ ತಿವಿಧೋ ಕಮ್ಮ-ನಾನಾಸಂವಾಸಕೋ ಮತೋ॥

Ukkhitto tividho kamma-nānāsaṃvāsako mato.

೩೧೦೮.

3108.

ಅಧಮ್ಮವಾದಿಪಕ್ಖಸ್ಮಿಂ, ನಿಸಿನ್ನೋವ ವಿಚಿನ್ತಿಯಂ।

Adhammavādipakkhasmiṃ, nisinnova vicintiyaṃ;

‘‘ಧಮ್ಮವಾದೀ ಪನೇತೇ’’ತಿ, ಉಪ್ಪನ್ನೇ ಪನ ಮಾನಸೇ॥

‘‘Dhammavādī panete’’ti, uppanne pana mānase.

೩೧೦೯.

3109.

ನಾನಾಸಂವಾಸಕೋ ನಾಮ, ಲದ್ಧಿಯಾಯಂ ಪಕಾಸಿತೋ।

Nānāsaṃvāsako nāma, laddhiyāyaṃ pakāsito;

ತತ್ರಟ್ಠೋ ಪನ ಸೋ ದ್ವಿನ್ನಂ, ಕಮ್ಮಂ ಕೋಪೇತಿ ಸಙ್ಘಿಕಂ॥

Tatraṭṭho pana so dvinnaṃ, kammaṃ kopeti saṅghikaṃ.

೩೧೧೦.

3110.

ಬಹಿಸೀಮಾಗತೋ ಸೀಮಾ-ನಾನಾಸಂವಾಸಕೋ ಮತೋ।

Bahisīmāgato sīmā-nānāsaṃvāsako mato;

ನಾನಾಸಂವಾಸಕಾ ಏವಂ, ತಯೋ ವುತ್ತಾ ಮಹೇಸಿನಾ॥

Nānāsaṃvāsakā evaṃ, tayo vuttā mahesinā.

೩೧೧೧.

3111.

ಚುತೋ ಅನುಪಸಮ್ಪನ್ನೋ, ನಾನಾಸಂವಾಸಕಾ ತಯೋ।

Cuto anupasampanno, nānāsaṃvāsakā tayo;

ಭಿಕ್ಖೂನೇಕಾದಸಾಭಬ್ಬಾ, ಅಸಂವಾಸಾ ಇಮೇ ಸಿಯುಂ॥

Bhikkhūnekādasābhabbā, asaṃvāsā ime siyuṃ.

೩೧೧೨.

3112.

ಅಸಂವಾಸಸ್ಸ ಸಬ್ಬಸ್ಸ, ತಥಾ ಕಮ್ಮಾರಹಸ್ಸ ಚ।

Asaṃvāsassa sabbassa, tathā kammārahassa ca;

ಸಙ್ಘೇ ಉಮ್ಮತ್ತಕಾದೀನಂ, ಪಟಿಕ್ಖೇಪೋ ನ ರೂಹತಿ॥

Saṅghe ummattakādīnaṃ, paṭikkhepo na rūhati.

೩೧೧೩.

3113.

ಸಸಂವಾಸೇಕಸೀಮಟ್ಠ-ಪಕತತ್ತಸ್ಸ ಭಿಕ್ಖುನೋ।

Sasaṃvāsekasīmaṭṭha-pakatattassa bhikkhuno;

ವಚನೇನ ಪಟಿಕ್ಖೇಪೋ, ರೂಹತಾನನ್ತರಸ್ಸಪಿ॥

Vacanena paṭikkhepo, rūhatānantarassapi.

೩೧೧೪.

3114.

ಭಿಕ್ಖು ಆಪಜ್ಜತಾಪತ್ತಿಂ, ಆಕಾರೇಹಿ ಪನಚ್ಛಹಿ।

Bhikkhu āpajjatāpattiṃ, ākārehi panacchahi;

ವುತ್ತಾ ಸಮಣಕಪ್ಪಾ ಚ, ಪಞ್ಚ, ಪಞ್ಚ ವಿಸುದ್ಧಿಯೋ॥

Vuttā samaṇakappā ca, pañca, pañca visuddhiyo.

೩೧೧೫.

3115.

ನಿದಾನಂ ಪುಗ್ಗಲಂ ವತ್ಥುಂ, ವಿಧಿಂ ಪಞ್ಞತ್ತಿಯಾ ಪನ।

Nidānaṃ puggalaṃ vatthuṃ, vidhiṃ paññattiyā pana;

ವಿಪತ್ತಾಪತ್ತನಾಪತ್ತಿ, ಸಮುಟ್ಠಾನನಯಮ್ಪಿ ಚ॥

Vipattāpattanāpatti, samuṭṭhānanayampi ca.

೩೧೧೬.

3116.

ವಜ್ಜಕಮ್ಮಕ್ರಿಯಾಸಞ್ಞಾ, ಚಿತ್ತಾಣತ್ತಿವಿಧಿಂ ಪನ।

Vajjakammakriyāsaññā, cittāṇattividhiṃ pana;

ತಥೇವಙ್ಗವಿಧಾನಞ್ಚ, ವೇದನಾ ಕುಸಲತ್ತಿಕಂ॥

Tathevaṅgavidhānañca, vedanā kusalattikaṃ.

೩೧೧೭.

3117.

ಸತ್ತರಸವಿಧಂ ಏತಂ, ದಸ್ಸೇತ್ವಾ ಲಕ್ಖಣಂ ಬುಧೋ।

Sattarasavidhaṃ etaṃ, dassetvā lakkhaṇaṃ budho;

ಸಿಕ್ಖಾಪದೇಸು ಯೋಜೇಯ್ಯ, ತತ್ಥ ತತ್ಥ ಯಥಾರಹಂ॥

Sikkhāpadesu yojeyya, tattha tattha yathārahaṃ.

೩೧೧೮.

3118.

ನಿದಾನಂ ತತ್ಥ ವೇಸಾಲೀ, ತಥಾ ರಾಜಗಹಂ ಪುರಂ।

Nidānaṃ tattha vesālī, tathā rājagahaṃ puraṃ;

ಸಾವತ್ಥಾಳವಿ ಕೋಸಮ್ಬೀ, ಸಕ್ಕಭಗ್ಗಾ ಪಕಾಸಿತಾ॥

Sāvatthāḷavi kosambī, sakkabhaggā pakāsitā.

೩೧೧೯.

3119.

ದಸ ವೇಸಾಲಿಯಾ ವುತ್ತಾ, ಏಕವೀಸಂ ಗಿರಿಬ್ಬಜೇ।

Dasa vesāliyā vuttā, ekavīsaṃ giribbaje;

ಸತಾನಿ ಹಿ ಛ ಊನಾನಿ, ತೀಣಿ ಸಾವತ್ಥಿಯಾ ಸಿಯುಂ॥

Satāni hi cha ūnāni, tīṇi sāvatthiyā siyuṃ.

೩೧೨೦.

3120.

ಛ ಪನಾಳವಿಯಂ ವುತ್ತಾ, ಅಟ್ಠ ಕೋಸಮ್ಬಿಯಂ ಕತಾ।

Cha panāḷaviyaṃ vuttā, aṭṭha kosambiyaṃ katā;

ಅಟ್ಠ ಸಕ್ಕೇಸು ಪಞ್ಞತ್ತಾ, ತಯೋ ಭಗ್ಗೇ ಪಕಾಸಿತಾ॥

Aṭṭha sakkesu paññattā, tayo bhagge pakāsitā.

೩೧೨೧.

3121.

ತೇವೀಸತಿವಿಧಾ ವುತ್ತಾ, ಸುದಿನ್ನಧನಿಯಾದಯೋ।

Tevīsatividhā vuttā, sudinnadhaniyādayo;

ಭಿಕ್ಖೂನಂ ಪಾತಿಮೋಕ್ಖಸ್ಮಿಂ, ಆದಿಕಮ್ಮಿಕಪುಗ್ಗಲಾ॥

Bhikkhūnaṃ pātimokkhasmiṃ, ādikammikapuggalā.

೩೧೨೨.

3122.

ಭಿಕ್ಖುನೀನಂ ತಥಾ ಪಾತಿ-ಮೋಕ್ಖಸ್ಮಿಂ ಆದಿಕಮ್ಮಿಕಾ।

Bhikkhunīnaṃ tathā pāti-mokkhasmiṃ ādikammikā;

ಥುಲ್ಲನನ್ದಾದಯೋ ಸತ್ತ, ಸಬ್ಬೇ ತಿಂಸ ಭವನ್ತಿ ತೇ॥

Thullanandādayo satta, sabbe tiṃsa bhavanti te.

೩೧೨೩.

3123.

ತರುಂ ತಿಮೂಲಂ ನವಪತ್ತಮೇನಂ।

Taruṃ timūlaṃ navapattamenaṃ;

ದ್ವಯಙ್ಕುರಂ ಸತ್ತಫಲಂ ಛಪುಪ್ಫಂ।

Dvayaṅkuraṃ sattaphalaṃ chapupphaṃ;

ಜಾನಾತಿ ಯೋ ದ್ವಿಪ್ಪಭವಂ ದ್ವಿಸಾಖಂ।

Jānāti yo dvippabhavaṃ dvisākhaṃ;

ಜಾನಾತಿ ಪಞ್ಞತ್ತಿಮಸೇಸತೋ ಸೋ॥

Jānāti paññattimasesato so.

೩೧೨೪.

3124.

ಇತಿ ಪರಮಮಿಮಂ ವಿನಿಚ್ಛಯಂ।

Iti paramamimaṃ vinicchayaṃ;

ಮಧುರಪದತ್ಥಮನಾಕುಲಂ ತು ಯೋ।

Madhurapadatthamanākulaṃ tu yo;

ಪಠತಿ ಸುಣತಿ ಪುಚ್ಛತೇ ಚ ಸೋ।

Paṭhati suṇati pucchate ca so;

ಭವತುಪಾಲಿಸಮೋ ವಿನಿಚ್ಛಯೇ॥

Bhavatupālisamo vinicchaye.

ಇತಿ ವಿನಯವಿನಿಚ್ಛಯೇ ಪಕಿಣ್ಣಕವಿನಿಚ್ಛಯಕಥಾ ಸಮತ್ತಾ।

Iti vinayavinicchaye pakiṇṇakavinicchayakathā samattā.





© 1991-2026 Titi Tudorancea Yoga Bulletin | Titi Tudorancea® is a Registered Trademark | Terms of use and privacy policy
Contact